Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/219/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: X.. S. A., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D., J. XX, právne zastúpený: JUDr. Anna Besedičová, advokátka, so sídlom Ivanka pri Dunaji, Dlhá 7, proti žalovanej: X.. J. J., R.. X.XX.XXXX, T. D. D., I. 2, právne zastúpená: JUDr. Peter Šumšala, advokát, so sídlom Bratislava, Parenicova 24, pracovisko: Bratislava, Krasovského 13, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Žalobca žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania prvej inštancie.

III. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške nároku 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou 23.6.2010 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov na čas po rozvode z dôvodu, že ku vyporiadaniu medzi stranami dohodou nedošlo. Predmetom vyporiadania označil: nehnuteľnosť - garáž, so spoluvlastníckym podielom; hnuteľné veci - uvedené pod č. 1-23; finančné prostriedky: a/ osobný účet žalovanej v ČSOB, a. s., - úspory na ňom v eurách, b/osobný účet žalovanej v ČSOB, a. s., - úspory na ňom v amerických dolároch, c/vkladná knižka na meno C. A. - a finančné prostriedky na nej. V priebehu sporu podaním z 15.2.2011 žalobca navrhol poňať do vyporiadania aj investície, ktorými bola zo spoločných prostriedkov zhodnotená nehnuteľnosť a to byt č. XX v Bratislave, I. X, ktorý do výlučného vlastníctva nadobudla žalovaná podľa kúpnej zmluvy v r. 2000, a tiež zostatky na osobných účtoch žalobcu a žalovanej ku dňu zániku manželstva, vedené v Tatra banka, a. s., a v Slovenskej sporiteľni, a. s..

2. Žalovaná sa vo vyjadrení k vyporiadaniu pripojila. Namietala zaradenie niekoľkých hnuteľných vecí a ich zostatkovú cenu do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedenej žalobcom. Navrhla nehnuteľnosť- garáž, prikázať do podielového spoluvlastníctva strán alebo do výlučného vlastníctva žalobcu a vyplatiť jej hodnotu jej podielu, ďalej každej zo strán prikázať jedno motorové vozidlo, navrhla prikázať vybrané hnuteľné veci žalobcovi a celkovo uložiť žalobcovi zaplatiť na vyrovnanie jej podielu navrhovanú sumu. V ostatnom - úspory na jej osobnom účte v ČSOB, a. s., žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že ku dňu zániku manželstva strany nemali žiadne účty s usporenými finančnými prostriedkami na nich; tieto účty boli počas manželstva s vedomím žalobcu zrušené v r. 2004 a finančné prostriedky na nich darované dcére, preto nie je čo vyporiadavať. Finančné prostriedky na označenej vkladnej knižke

boli sporené starými rodičmi pre dcéru strán, patria dcére, ktorá vkladnú knižku už zrušila a peňažné prostriedky použila na riešenie svojej bytovej situácie.

Súčasne vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na prípadnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu darovacej zmluvy dcére, keď peňažné prostriedky boli darované dňa 16.12.2004 a trojročná lehota na prípadné uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovania začala plynúť 17.12.2004 a uplynula 17.12.2007. Žaloba nebola podaná.

3. V priebehu sporu sa strany medzi sebou mimosúdne čiastočne dohodli na vyporiadaní nehnuteľnosti

- garáž, so spoluvlastníckym podielom a hnuteľných vecí nimi označenými; žalobca uviedol, že netrvá na vyporiadaní investícií do majetku žalovanej, ani zostatkoch na ich osobných účtoch ( v Tatra banka, a.s. a v Slovenskej sporiteľni a. s.).

4. Súd prvej inštancie rozhodol v poradí prvým rozsudkom z 23.9.2014 tak, že: 1/uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 28.910,73 eur na vyrovnanie podielu žalobcu, 2/vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,3/uložil účastníkom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1.754,50 eur, 4/ konanie v časti o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo veci nehnuteľnosti - garáže, vyporiadanie v časti hnuteľných vecí a vyporiadanie investícií do výlučného majetku žalovanej zastavil, 5/ v zastavenej časti vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, 6/ uložil učtárni tunajšieho súdu vrátiť žalovanej sumu 28 eur ako preddavok na trovy dôkazu.

Rozhodol tak na základe zistenia, že hodnotu finančných prostriedkov na účtoch žalovanej, ktoré počas manželstva previedla na účet dcéry poňal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a žalovanej uložil vyplatiť žalobcovi sumu na vyrovnanie hodnoty polovice jeho podielu; do vyporiadania zahrnul aj zostatky na osobných účtoch strán ( Tatra banka a. s., a Slovenská sporiteľňa, a. s..) vo výške ich zostatku ku dňu zániku manželstva. Vkladnú knižku s finančnými prostriedkami vedenú na meno C. A. do vyporiadania nepoňal, lebo ustálil, že táto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán.

5. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej, uznesením z 31.1.2017 zrušil rozsudok súdu z 23.9.2014 v napadnutej časti a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že upriamil pozornosť na to, že prvoradou úlohou súdov pri vyporiadaní BSM je ustálenie masy BSM. V tomto smere sa stotožnil s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie, že je potrebné rešpektovať dispozíciu s predmetom sporu samotnými stranami sporu, t. j. že súd môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý sporové strany výslovne urobili predmetom sporu. Konštatoval, že týmto názorom sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že strany sporu čiastočne vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou, a to vo vzťahu k nehnuteľnosti (garážového státia so spoluvlastníckym podielom) a k nehnuteľným veciam, čo vyplýva z prehlásení oboch sporových strán v priebehu sporu. Týmto spôsobom teda určili rozsah BSM, ktorý mal súd prvej inštancie vyporiadať (negatívne vymedzili, čo predmetom vyporiadanie nie je). Zastavenie konania v časti vyporiadania majetku, o ktorom sa sporové strany dohodli, potom neprichádza do úvahy. Ďalej uviedol, že pokiaľ prvoinštančný súd zvolil procesný postup, na základe ktorého zastavil konanie v časti o vyporiadanie BSM k veciam, vo vzťahu ku ktorým došlo k dohode medzi stranami sporu, nepostupoval správne. V súvislosti s vyporiadaním investícií vložených do výlučného majetku žalovanej, ktoré navrhol žalobca, odvolací súd poznamenal, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by aj v tejto časti vyporiadania majetku došlo k dohode medzi stranami sporu, nakoľko žalobca iba uviedol, že netrvá na vyporiadaní týchto investícií. Rovnako sa vyjadril aj k vyporiadaniu zostatku na účtoch žalobcu (Tatra banka, a. s. v sume 336,03 eur) a žalovanej (Slovenská sporiteľňa, a. s. v sume 1.640,99 eur). V tejto časti majetku (t. j. investícií do majetku žalovanej a zostatku na účtoch) si súd prvej inštancie riadne neustálil masu BSM, ktorá má byť predmetom vyporiadania, nakoľko v tomto smere absentuje vyjadrenie a súhlas žalovanej ohľadom vyporiadania/nevyporiadania tejto časti majetku. Až po vyjadrení oboch strán sporu k tejto časti majetku môže prvoinštančný súd ustáliť, čo bude predmetom vyporiadania, a v prípade, ak aj v tejto časti vyporiadania dôjde k dohode (t. j. sporové strany zhodne uvedú, že tento majetok nežiadajú urobiť predmetom vyporiadania), súd prvej inštancie tento majetok nezahrnie do vyporiadania, t. j. nebude o ňom rozhodovať. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti (hoci to nebolo predmetom odvolania), že prvoinštančný súd v prípade deklarovaného majetku - zostatku na vkladnej knižke, postupoval správne, keď po tom, čo dospel k záveru, že táto časť majetku nepatrí do BSM, ju nevyporiadal (ani o nej žiadnym spôsobom nerozhodoval). V súvislosti so spornou

otázkou ohľadom darovania peňažných prostriedkov spoločnej dcére žalobcu a žalovanej, odvolací súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že išlo o úspory zo spoločných finančných prostriedkov manželov počas manželstva, pričom súd prvej inštancie správne ustálil ich výšku ku dňu darovania, resp. ku dňu, keď boli prevedené na účet dcéry žalobcu a žalovanej. V danom prípade išlo o peňažné prostriedky na účtoch vedených na meno žalovanej v ČSOB, a. s., v sume 45.885,94 eur a v sume 14.285,34 USD, ktoré boli prevedené počas trvania manželstva na účet dcéry žalobcu a žalovanej. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pre potreby rozhodnutia o vyporiadaní BSM posudzoval platnosť deklarovaného darovania. Odvolací súd konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tejto časti nepreskúmateľné. Nie je z neho totiž zrejmé, ako posúdil neplatnosť právneho úkonu darovania (či ako absolútnu alebo ako relatívnu neplatnosť). Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí na jednej strane (v súvislosti s vyhodnotením výpovedí svedkov) uviedol, že nemožno ustáliť aká konkrétna suma bola so súhlasom oboch rodičov dcére darovaná a že táto ju prijala ako dar a vzhľadom k uvedenému neprihliadol na vznesenú námietku premlčania, čo by mohlo viesť k úvahe o absolútnej neplatnosti právneho úkonu darovania. Takýto záver však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva. Na strane druhej však vyhodnotil konanie žalovanej v súvislosti s nakladaním s finančnými prostriedkami ako rozporné s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo by zase mohlo viesť k úvahe o relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovania. V takomto prípade potom absentuje vyhodnotenie námietky premlčania vznesenou žalovanou vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobcom. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) v napadnutej časti zrušil, pretože jeho procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V tomto smere poznamenal, že odvolaním bol napadnutý iba výrok I., II., III., IV. a V. rozhodnutia prvoinštančného súdu, preto výrok VI napadnutého rozhodnutia nadobudol právoplatnosť. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci ustáliť masu BSM, ktorá sa má vyporiadať, pri jej vyporiadaní postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, posúdiť platnosť právneho úkonu darovania finančných prostriedkov dcére žalobcu a žalovanej (v prípade záveru o relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyhodnotiť aj námietku premlčania vznesenú žalovanou vo vzťahu k dovolaniu sa neplatnosti žalobcom), a v závislosti od posúdenia tejto otázky zaradiť alebo nezaradiť uvedený majetok do vyporiadania BSM, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP.V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 .

6. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie v nadväznosti na dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu, z dôvodu ustálenia predmetu konania - masy BSM, vyzval strany na vyjadrenie sa ku: vyporiadaniu položky - investície zo spoločných prostriedkov do výlučného majetku žalovanej a ku vyporiadaniu zostatkov na osobnom účte žalobcu vedený v Tatra banke, a. s., vo výške 336,03 eur a na osobnom účte žalovanej vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., vo výške 1.640,99 eur.

7. Žalobca v priebehu sporu uviedol, že na vyporiadaní týchto položiek netrval. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 30.5.2007 uviedla, že netrvá na ich vyporiadaní. Súd preto uvedené položky finančné prostriedky - zostatky na osobných účtoch (Tatra banka, a. s. a Slovenská sporiteľňa , a. s.) a investície neučinil predmetom vyporiadania pred súdom, lebo strany zhodne nežiadali tieto finančné prostriedky a investície vyporiadať .

8. Predmetom vypriadanie rozsahu BSM strany určili úspory zo spoločných finančných prostriedkov manželov počas manželstva vedených na účtoch žalovanej v ČSOB, a. s., v sume 45.885,94 eur a v sume 14.285,34 USD.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie všetkými stranami označenými a navrhnutými dôkazmi, oboznámil sa so spisom a rozsudkom vo veci rozvodu manželstva strán sporu vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 9C/183/2009, vyslúchol strany sporu, vyslúchol svedkov K. D., Ing. N. Ž. , K.. C. A., oboznámil sa s listinnými dôkazmi - žiadosti žalovanej o zrušenie účtu, vykonal dopyty do bankových ústavov za účelom zistenia stavu zostatkov na osobných účtoch strán sporu, výpismi z účtov.

10. Zo spisu Okresného súd Bratislava IV a rozsudku z 17.4.2007 č. k. 9C 183/2009-26, v spojení s opravným uznesením z 3.6.2007 súd zistil, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 20.9.1980, bolo uvedeným rozsudkom rozvedené. Príčinou rozvratu manželstva bola ustálená rozdielnosť pováh,

názoroch, predstavách účastníkov o manželskom spolužití, nevere žalobcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.6.2007, opravné uznesenie 7.8.2007. Následne nedošlo medzi stranami k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

11. Zo zhodných tvrdení strán súd zistil, že počas trvania manželstva žalobca a žalovaná zo spoločných prostriedkov o. i. nadobudli úspory vedené na osobnom účte žalovanej v ČSOB, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 45.885,94 eur a na účte v ČSOB, a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 14.285,34 USD. Uvedená skutočnosť nebola sporná.

12. Sporným zostala otázka platnosti/neplatnosti darovania uvedených peňažných prostriedkov spoločnej dcére žalobcu a žalovanej počas trvania ich manželstva, ako otázky predbežnej vo vzťahu k vyporiadaniu tohto majetku a následne, prípadné posúdenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovania; a v ďalšom prípadne vyhodnotenie námietky premlčania vznesenej žalovanou vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovania.

13. Žalobca trval na vyporiadaní ich zostatku v jeho prospech vo výške 1/2 - spoločných úspor vedených pôvodne na osobných účtoch žalovanej v ČSOB, a. s., v mene USD a v mene euro na tom skutkovom základe, že žalovaná v priebehu trvania manželstva, bez jeho súhlasu zrušila osobné účty, na ktorých tieto peňažné prostriedky boli vedené, zrušila jeho spoludisponenstvo na nich a bez súhlasu previedla úspory na nich vedené na účet dcéry. Poprel, že by spoločne darovali dcére uvedenú finančné prostriedky.

14. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, bránila sa tým, že v čase zániku manželstva už ako manželia nemali uvedené spoločné úspory, lebo tieto boli počas manželstva so súhlasom žalobcu darované a prevedené na účet spoločnej dcéry žalobcu a žalovanej, v súvislosti s riešením jej bytovej situácie. Trvala na námietke premlčania nároku na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovania spoločných finančných prostriedkov dcére.

Žalovaná ďalej vo vyjadrení, odvolajúc sa aj na dôvody odvolania, poukázala na rozdielnosť tvrdení v prednesoch a vyjadreniach žalobcu , napr.: 1/ na pojednávaní 16.2.2011 žalobca uviedol, že pokiaľ sa jedná o finančné prostriedky pokúšal sa o udržanie manželstva, žalovaná však zrušila účty, finančné prostriedky previedla na iné účty a žalobca nemal k nim už dispozičné právo (z čoho jej vyplýva, že o zrušení účtov už mal vedomosť pred podaním návrhu na rozvod - 21.7.2006, ale žiadnym spôsobom sa nedomáhal finančných prostriedkov, nenamietal darovanie na dcéru), 2/na pojednávaní 25.1.2012 uviedol, že mal vedomosť o zrušení dispozičného oprávnenia, ale o zrušení účtov nevedel,(uvedené nemožno akceptovať, lebo zrušenie dispozičného oprávnenia a zrušenie účtov bolo vykonané v tom istom čase, dispozičné oprávnenie stratila aj žalovaná), 3/na pojednávaní 11.7.2012 uviedol, že o zrušení účtov sa dozvedel až v priebehu tohto konania - teda až po 23.6.2010, 4/ vo vyjadrení 9.8.2012 uviedol, že o tomto nemal vedomosť, a že peňažné prostriedky patriace do BSM po rozvode boli a sú vo výlučnej dispozícií a držbe žalovanej, 5/ na pojednávaní 12.6.2013 uviedol, že nemá vedomosť o zrušení dispozičného oprávnenia ani o zrušení účtov a presune finančných prostriedkov do manželstva na iný účet, ani o darovaní týchto spoločných finančných prostriedkov dcére, zistil to až v priebehu konania o vyporiadnanie BSM, 6/ na pojednávaní 20.9.2013 uviedol, že pri jednom výbere už v r. 2004 zistil, že toto jeho oprávnenie bolo zrušené a bol to jeden z dôvodov na rozvod ( žalovanej z toho vyplýva, že o zrušení účtov vedel už v r. 2004, dôvody rozvodu uvedené v návrhu však boli iné), 7/ na pojednávaní 8.4.2014 potvrdil, že o darovaní finančných prostriedkov mal vedomosť už 7.12.2006 a že o darovaní sa dozvedel sa dozvedel tesne pred tým ako podal návrh na rozvod - 21.7.2006, 8/ v konaní o rozvod uviedol, že o darovaní finančných prostriedkov mal vedomosť pred podaním samotného návrhu na rozvod. Celkovo teda žalobca uvádza skutočnosti ako sa mu to hodí, počas doby od 2004 do 2007 poskytnutie /darovanie finančných prostriedkov dcére nenamietal. Poukázala aj na chronológiu a sled podstatných skutočností.

15. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Podľa §143 ods. 1 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvo alebo darom , ako aj z vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodnému vlastníka.

17. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

18. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na svoj spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ tiež na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti.

19. Podľa § 628 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

20. Žalobca vo výsluchu ako strana uviedol, že oba účty mali rovnakú históriu, boli založené počas ich vyslania v zahraničí v Česku. Majiteľom účtu bola žalovaná, on mal dispozičné právo. Pri jednom výbere v r. 2004 zistil, že jeho dispozičné právo bolo zrušené, ďalej s účtom nenakladal, nemal vedomosť o jeho stave. Od uvedeného zistenia sa ničoho nedomáhal ani voči žalovanej, ani voči dcére, nepodal žiadnu žalobu. Poprel, že by dcére darovali spoločne uvedené úspory. Asi v r. 2006 mu bol žalovanou predložený návrh darovacej zmluvy , kde boli darcovia obaja rodičia pre obdarovanú - dcéra. Boli tam uvedené čísla účtov v euro, v USD a v sumách ako boli nasporené. Stihol si údaje opísať, ale zmluvu nepodpísal, ani ňou nedisponuje. Dcére nič neodovzdal, neprevádzal, o úkone darovania sa s dcérou ďalej nerozprávali. Počas rozvodového konania sa pýtal, na čo boli prostriedky použité, čo je s peniazmi, dcéra sa vyjadrila, že ona o tom nerozhoduje, že je to otázka medzi ním a mamou.

Žalobca v závere doplnil, že žalovaná mala vedomosť, že odmietnutím písomného návrhu darovacej zmluvy v čase rozvodu žalobca odmietol darovanie ako právny úkon, žalovaná zrušila dispozičné právo žalobcu s nakladaním s finančnými prostriedkami žalobcom, previedla údajne titulom daru na tretiu osobu, o čom žalobca nevedel. Žalobca sa nemohol domáhať kvalifikovane neplatnosti darovania , keď nevedel, že k darovaniu došlo, v akej sume, keď on nič nedaroval. Aj keď sa formálne javí námietka premlčania vznesená žalovanou ako dôvodná, je jej konanie nepochybne konaním v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút dobrých mravov je v danom prípade korektív, pre ktorý nie je možné priznať účinok z uplatnenej námietky premlčania žalovanou. Žalovaná mohla darovať len svoju polovicu, ale nie jeho.

21. Žalovaná vo výsluchu ako strana uviedla, že po príchode z Čiech boli účty prevedené v rámci pobočky ČSOB, a. s., do SR a žalobca bol spoludisponent. Počas vyslania v Prahe rozoberali spolu možnosť riešenia bytovej situácie, byt bol pre nich malý, dcére to nevyhovovalo, zaoberali sa možnosťou kúpy rodinného domu alebo kúpy pozemku a stavby nového domu. Na jeseň r. 2004 boli na ohliadkach nehnuteľností. Počas obdobia v Prahe sa so žalobcom dohodli, že usporené prostriedky prevedú na dcéru, že to bude dar na riešenie jej bytovej situácie. K darovaniu došlo tak, že jeden deň zrušila účty aj spoludisponentstvo žalobcu a finančné prostriedky boli prevedené na účet dcéry. Keď si dcéra našla čas, tak to spolu zrealizovali. Žalobca pri tom nebol, informovala ho o tom, vedel o tom. Nepotvrdila existenciu návrhu darovacej zmluvy ako uviedol žalobca.

22. Svedok K. D., priateľ rodiny, uviedol, so žalovanou sa stále stretáva aj po rozvode manželov. Rok už nevie, ale bol nimi oslovený, že zháňali parcelu, či im môže pomôcť, prišli do Pezinka, boli aj s developerom pozerať pozemky, pozemok kúpili. Vie, že chceli kupovať pozemok pre dcéru. O finančných veciach sa nebavili.

23. Svedok X.. N. Ž., je priateľom sestry žalovanej. Bol prítomný pri niektorých rodinných stretnutiach v rodinnom prostredí, keď žalovaná končila prácu na zastupiteľskom úrade a riešila sa bytová situácia dcéry. Konkrétne bol aj on osobne pozerať tri pozemky, na jednom stretnutí bol aj žalobca, bolo to asi v r. 2003-2004.V jeho prítomnosti sa neriešila otázka financovania.

24. Svedkyňa K.. C. A., dcéra strán sporu, uviedla že jej boli darované peniaze rodičmi za účelom riešenia bytovej otázky. Dar prijala, peniaze prišli na účet. Bavili sa o tom doma, ako to bude s jej bývaním, lebo bola po škole, chodili pozerať pozemky. Bola mladý človek, nemala dostatok financií, potrebovala brať úver a mať peniaze na účet. Peniaze z účtu vybrala a kúpila pozemok. Potom sa už o tom nebavili, otec sa ničoho nedomáhal. Riešili to spolu, rozhodnutie bolo spoločné, nikto neprotestoval. Boli to prostriedky rodičov, rozhodli sa ich jej darovať.

25. Z listiny - Žiadosť žalovanej o zrušenie účtu z 16.12.2004 súd zistil, že účet je vedený na meno žalovanej v ČSOB, a. s., č. ú. XXXXXXXXXX a zostatok bol 14.285,34 USD a žiada to previesť na č. ú. XXXXXXXXXX vedené v USD na meno C. A..

26. Z listiny - Žiadosť žalovanej o zrušenie účtu z 16.12.2004 súd zistil, že účet je vedený na meno žalovanej v ČSOB, a.s., č. ú. XXXXXXXXXXX a zostatok bol 45.885,94 eur a žiada to previesť na č. ú. XXXXXXXXXX v mene euro na meno C. A..

27. Súd pristúpil ku zhodnoteniu dôkazov jednotlivo a následne takto zhodnotené dôkazy porovnával v ich vzájomnej súvislosti , pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Zohľadnil aj ďalšie okolnosti , ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor so skutočnosťami, ktoré z vykonaného dokazovania vyplývajú.

28. Z prihliadnutím na vyššie cit. ust. zák., súd mal preukázané, že do spoločného majetku manželov počas manželstva patrili a strany nadobudli úspory vedené na osobnom účte žalovanej v ČSOB, a.s., vo výške 45.885,94 eur a v ČSOB, a. s., vo výške 14.285,34 USD. Uvedené účty boli počas trvania manželstva žalovanou zrušené dňa 16.12.2004 a finančné prostriedky boli dňa 16.12.2004 prevedené na účet dcéry účastníkov C. A.V. vedený v ČSOB, a.s. č.XXXXXXXXXX v mene euro a na účet C. A. vedený v ČSOB, a. s., č. XXXXXXXXXX v mene USD (listina č. l. 36 spisu).

29. Súd posudzoval ako predbežnú otázku platnosť právneho úkonu darovania uvedených finančných prostriedkov spoločnej dcére žalobcu a žalovanej dňa 16.12.2004 a dospel ku záveru, že darovacia zmluva žalobcu a žalovanej ich spoločnej dcére v zmysle ust. § 628 bola platne uzavretá.

30. Podstatou darovania je bezodplatný prevod vlastníckeho práva z darcu na obdarovaného dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá vôľu darcu darovať vec a súčasne prejav vôle obdarovaného vec týmto spôsobom do svojho vlastníctva prijať, tzn., že musí byť dohoda o predmete plnenia - dar a bezodplatnosť prenechania daru. U tzv. reálneho darovania sú tieto prejavy vôle spojené so súčasným faktickým odovzdaním a prevzatím predmetu darovania. Či došlo ku súhlasnému prejavu vôle i k odovzdaniu veci je potrebné posudzovať s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu a k povahe darovanej veci. Požiadavka odovzdania a a prevzatia veci smeruje k tomu, aby obdarovanému bol zaistený faktický prevod veci do jeho dispozičnej sféry a aby bol zároveň jednoznačne vymedzený okamih prevodu vlastníckeho práva.

31. Veci, ktoré sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov obvykle darujú obidvaja manželia. Ak však darovanie možno kvalifikovať ako bežnú vec, uskutočniť ho môže každý z manželov. Na iné ako bežné nakladanie s majetkom je potrebný súhlas obidvoch manželov, inak je darovanie neplatné (§145 ods. 1 , avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolal. Pri obdarovaní manželov deťom bezpodielových spoluvlastníkov je rozhodujúci úmysel darcu - manželov. Na tento úmysel možno usudzovať z okolností, za ktorých ku darovaniu došlo. V tomto smere nemožno nechať v danej veci ponechať bez povšimnutia tiež motiváciu darcu, ktorá môže byť ukazovateľom výkladu vôle darcu (riešenie bytovej situácie obdarovanej), v spojení so znalosťou potrieb a pomerov obdarovanej darcom jej rodičmi (bola po skončení vysokej školy bez dostatočných prostriedkov potrebných na riešenie bytovej situácie). Uvedená situácia obdarovanej bola v danej veci motiváciou k poskytnutiu finančného daru - na riešenie jej bytovej situácie po ukončení štúdia na vysokej škole. Uvedené vyplynulo z výsluchu svedkyne aj žalovanej. Samotný žalobca tiež spolupôsobil vo fáze výberu pozemku. Na podporu uvedeného svedčia aj svedecké výpovede svedkov X.. Ž. O. D..

32. V prejednávanej veci za rozhodujúci dôkaz súd považoval svedeckú výpoveď spoločnej dcéry žalobcu a výsluch žalovanej. Táto svedkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že finančné prostriedky jej boli

darované oboma rodičmi, že táto otázka bola medzi nimi všetkými rozoberaná a boli s ňou uzrozumení. Žalobca si vo vzťahu ku nej neuplatňoval žiadne nároky. Uvedená svedecká výpoveď korešponduje s tvrdeniami žalovanej uvedenej v obrane a s listinnými dôkazmi, ktoré žalovaná predložila, ako aj s následným správaním sa žalobcu.

33. Darovacia zmluva bola uzavretá ohľadne darovania peňažnej čiastky, podmienka odovzdania a prevzatia bola splnená, poukázaním finančnej čiastky žalovanou s vedomím a súhlasom žalobcu a s vedomím a súhlasom obdarovanej priamo na jej účet. Žalovaná aj dcéra - strán sporu ako obdarovaná bola tohto úkonu účastná.

34. Na prospech uvedeného svedčí aj vyjadrenie žalobcu uvedené v žalobe, že: ,,v r. 2006 podal návrh na rozvod. Vtedajší návrh žalovanej o tom, že všetky finančné prostriedky z dvoch účtov a vkladnej knižky prenechá dcére, nebol žalobcom odsúhlasený. Napriek tomu boli finančné prostriedky prevedené žalovanou na účet dcéry.“ Žalobca tak, ako vyplynulo aj z jeho výsluchu už v čase rozvodového konania mal informáciu o prevedení finančných prostriedkov v roku 2004. Sám uvádzal, že si v roku 2006 odpísal údaje o č. ú. a o finančných čiastkach. Disponoval teda informáciou o číslach účtov a finančných čiastkach a pokiaľ nebol s takým postupom - darovaním súhlasný a stotožnený, mal možnosť podniknúť právne kroky na zvrátenie daného stavu. Žalobca ničím relevantným neuviedol, čo mu bránilo následne postupovať a domáhať sa svojho vlastníckeho práva k úsporám na daných účtoch, a prečo zostal nečinný.

35. Ku dňu zániku manželstva t. j. 23.6.2007 tak žalobca a žalovaná nevlastnili uvedené finančné prostriedky na účtoch. Súd preto nemal čo z označenej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadavať a žalobu v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného dôvodu sa súd ďalej vecne nezaoberal ani relatívnej neplatnosťou právneho úkonu a námietkou premlčania vznesenou žalovanou.

36. Vo vzťahu ku vkladnej knižke - zostatok vedenej na meno C. A. a finančných prostriedkoch na nej súd túto položku nevyporiadaval. Žalobca ju označil v pôvodnej žalobe, súd v dôvodoch v poradí prvého rozhodnutia uviedol dôvody, prečo túto položku nepoňal do masy BSM a nevyporiadal ju. Žalobca ju už ďalšom neoznačil predmetom vyporiadania. Súd prvej inštancie v tomto poukazuje aj na dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu, kde uviedol, prvoinštančný súd v prípade deklarovaného majetku - zostatku na vkladnej knižke postupoval správne, keď po tom čo dospel k záveru, že táto časť majetku nepatrí do BSM ju nevyporiadaval a ani o nej žiadnym spôsobom nerozhodoval. Od zrušenia rozhodnutia odvolacím súdom nedošlo ku zmene skutkového stavu v danej časti, súd nezahrnul vkladnú knižku s jej zostatkom do majetku, lebo táto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jedná sa o vkladnú knižku a zostatok patriaci dcére žalobcu a žalovanej.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Súd úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, hoci vo vzťahu k žalobcovi vzhľadom na výsledok sporu bola úspešná. Súd výnimočnosť prípadu a dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov videl v tom, že ide o spor, ktorý možno začať až v prípade, keď sa strany nedohodli o vyporiadaní BSM, ide o spor, kde žalobný návrh môže podať ktorákoľvek zo strán sporu a súd nie je viazaný žalobnými návrhmi strán na spôsob vyporiadania. V priebehu vedenia sporu na súde došlo medzi stranami k čiastočnému mimosúdnemu vyporiadaniu BSM a teda vyporiadanie BSM bolo v konečnom dôsledku obom stranám sporu na prospech, keď sa každému z nich dostala časť spoločného majetku. Nemožno tak hovoriť o prevažnom úspechu niektorej zo strán sporu a j keď v konečnom rozhodnutí súd žalobný návrh v zostávajúcej časti nevyporiadaného BSM zamietol.

38. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná. Súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške 100 % nároku.

39. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, vydaným po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).