Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-108-2017.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/108/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca JUDr. Ivo Hlucháň vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. a maloletého Q., maloleté deti zastúpené opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, obaja bytom u matky, deti rodičov: O. a W., právne zastúpený JUDr. Anton Kupšom, so sídlom Moyzesova 34, Čadca, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti Y., do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletých vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať výživným na maloletého P. po 110,- € mesačne od 01. 07. 2017 a na maloletého Q., po 110,- € mesačne, od 01. 07. 2017, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na obe deti k rukám matky maloletých.
Zameškané výživné na maloletého P. do 30. 10. 2017 v sume 240,- € a na maloletého Q. za to isté obdobie v tej istej sume, je otec povinný na obe deti uhradiť jednorázovo do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu krov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala, aby bol otec zaviazaný platiť výživným po 110,- € na každého od 01. 07. 2017 s odôvodnením, že s otcom detí žili v Taliansku, pričom matka spolu s deťmi otca opustila, žije s nimi na území Slovenskej republiky, na základe dohody jej otec platil výživné vo výške 200,- € na obidve deti, avšak toto si znížil a platí len po 100,- € na obe, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov. Otec sa o deti nezaujíma, žiadala deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné zo strany otca po 110,- €.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, právneho zástupcu otca, opatrovníka, oboznámil sa s osobnými a majetkovými pomermi rodičov a zistil nasledovné.
Matka zhodne s návrhom na pojednávaní uviedla, že s otcom detí nie sú manželia, od roku 2006 nežijú v spoločnej domácnosti. Otec prispieval na výživu detí po 200,- € spolu na obe, avšak od januára 2017 jej prispieval výživným len po 100,- € na obe deti. Ďalej uviedla, že otec sa o deti žiadnym spôsobom o deti nezaujíma, na ich výživu okrem spomínaných 100,- € žiadnym iným spôsobom neprispieva a celá výchova spočíva len na nej. Matka v súčasnej dobe pracuje ako živnostníčka, a to ako finančný maklér. Navštevuje 2 vysoké školy, ktoré si platí. Jej príjem zo živnosti predstavuje minimálnu mzdu a nie je ani platcom DPH. Spolu s deťmi žije sama u svojich rodičov, ktorým prispieva cca 100,- € mesačne, stravu sa zakupuje sama. V súčasnej dobe poberá z Nemecka rodinné prídavky na obe deti v celkovej
sume 323,- €. P. je žiakom 7. ročníka základnej školy, navštevuje športovú triedu, venuje sa atletike a futbalu. Aj tieto krúžky zvyšujú finančnú náročnosť. Stojí ju to asi 24,- € mesačne, nakoľko chodí do školy v Považskej Bystrici, musí mu platiť aj cestovné. Okrem toho sa venuje počítačom, zakupuje mu rôzne hry. Je alergik a z tohto dôvodu mu prispieva na rôzne spreje a homeopatiká. Podľa vlastného tvrdenia mesačne dá na túto liečbu cca 30,- €. Taktiež každý týždeň chodí maloletý na injekciu. V dôsledku jeho ochorenia mu zakupuje aj špeciálnu stravu. Maloletý Q. je žiakom 4. ročníka základnej školy v Považskej Bystrici, zvýšené náklady má s dochádzkou z miesta bydliska a v škole mu platí obedy. Venuje sa judu, kde mu zakupuje špeciálne oblečenie - kimono. V prípade, že by jej nepomáhali rodičia, by finančne situáciu nezvládla. Ďalej uviedla, že otec sa o deti vôbec nezaujíma, 10 rokov deti nevidel a pokiaľ tvrdí, že nemá finančné prostriedky, nie je to pravda, nakoľko sám sa chváli tým, že jeho manželka, s ktorou žije v Nemecku, pracuje ako architekta a dosahuje príjem okolo 5 000,- €. Ona je nemajetná, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Súd otca nevypočul, nakoľko tento uviedol, že na pojednávanie nepríde, dal sa zastupovať, a preto súd vypočul právneho zástupcu otca.
Otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že súhlasí s tým, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s výškou výživného po 110,- € z dôvodu, že má aj iné vyživovacie povinnosti a jednak má také výdaje, že nie je schopný také výživné, ako žiada matka, platiť. Podľa priloženého dokladu, ktorý predložil právny zástupca otca, mal súd za preukázané, že otec dosahuje príjem 2 281,55 €, čo je údaj z 27. 09. 2017. Právny zástupca otca uviedol, že otec má príjem 2 100,- €. Z tohto príjmu on platí polovičku nájmu, a to 400,- €, elektriku 120,- € a okrem toho má rôzne pôžičky a leasingy. Koľko zarába jeho manželka právny zástupca nevedel. Potvrdil údaj matky, že otec od januára 2017 prispieva výživným na obe deti len po 100,- € spolu. Otec okrem maloletých má ešte 3 ďalšie vyživovacie povinnosti, a to dieťa v Taliansku, na ktoré platí 100,- € a s manželkou má v Nemecku 2 deti. Potvrdil, že manželka pracuje v Nemecku ako architekta, otec má motorové vozidlo, avšak značka tohto vozidla bola právneho zástupcovi neznáma. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že deti na Slovensku poberajú prídavky z Nemecka v celkovej sumu 323,- €.
Opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť s odôvodnením, že vyživovacia povinnosť rodičov je prednostná pred inými výdajmi a otec sa o deti žiadnym iným spôsobom nezaujíma.
Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá, Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahu výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, veta prvá, Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Z vykonaného dokazovania má potom súd za preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa o deti riadne stará a zabezpečuje im riadnu starostlivosť. Na základe týchto skutočností, potom súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.
Súd pri úprave výživného zo strany otca bral do úvahy majetkové, zárobkové a osobné pomery rodičov, pričom dospel k záveru, že otec má dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby výživné platil výživné minimálne v takej výške, ako určil súd. Pričom súd vychádzal z takej skutočnosti, že otec dosahuje príjem cez 2 000,- €, pričom výdaje, ktoré určil že má, súd pri určení výživného bral len čiastočne, a to jednak ako výdaje, ktoré skutočne musí platiť pre zabezpečenie svojich životných potrieb, t.j. nájomné, strava a pod., avšak ostatné údaje, ktoré uvádzal, rôzne úvery, pôžičky, hradenie nafty, súd nebral do úvahy, nakoľko deti nemôžu participovať na nižšej ekonomickej úrovni otca len z toho dôvodu, že tento si nabral pôžičky, ktoré teraz spláca. Skutočnosť, či otcova manželka dosahuje príjem, ktorý uviedla matka, t.j. cca 5 000,- €, súd nemá za preukázané, avšak ani právny zástupca otca nespochybnil údaj, že jeho manželka v Nemecku pracuje ako architektka a už len z tohto údaju súd predpokladá, že táto dosahuje minimálne taký príjem ako otec. Súd pri určovaní výživného bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec má ešte 3 vyživovacie povinnosti, a to jedno dieťa v Taliansku, čo nespochybnil ani matka detí a 2 deti má so súčasnou manželkou. Otec keď si zakladal rodinu, sa mal správať zodpovedne tak, aby bol schopný svojich potomkov uživiť. Tvrdenie otca, že matka poberá rodinné prídavky z Nemecka v celkovej výške 323,-+ €, súd nemá za schochybnené, ide o dávku štátu, ktorá slúži deťom a nie je možné také príspevky patriace deťom, zameniť za výživné. Na druhej strane matka, ktorá sa o deti riadne stará, pracuje zatiaľ s minimálnym príjmom ako živnostníčka, žije s deťmi u rodičov, zdokladovala a popísala aké má výdavky s deťmi a celková jej životná úroveň je značne nižšia ako úroveň otca.
Pri úprave výživného súd vychádzal aj z preukázanej skutočnosti, že otec sa o deti vôbec nezaujíma, čo potvrdil aj právny zástupca otca, okrem 100,- €, ktoré pošle na obe deti, žiadnym iným spôsobom na deti neprispieva, prakticky sa o ne vôbec nezaujíma a celá výživa a výchova je na strane matky.
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že výživné, ktoré žiadala matka zo strany otca je adekvátne k potrebám detí a možnosti otca ako povinné, a preto súd rozhodol ako je vo výrokovej časti ohľadne výživného.
Súd sa taktiež stotožnil s návrhom matky, aby bolo výživné upravené od 01. 07. 2017, teda od začiatku nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu, pričom takto určené výživné došlo k dlhu na výživnom zo strany otca, a to u oboch detí na každého po 240,- €, nakoľko z celkovej čiastky súd odrátal u každého dieťaťa 50,- € za mesiac, ktoré výživné platil otec dobrovoľne.
Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z týchto dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku ohľadne zameškaného výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, ktoré odvolanie sa podáva na Okresný súd Považská Bystrica v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.
Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného výživného naraz, návrhom na exekúciu.