Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-636-2016.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/636/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: K.. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XX XX U., zastúpeného Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom Andreja Hlinku 4239/58, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/134/2016-36 zo dňa 24.06.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že všetky ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.02.2013 upravujúce úroky a poplatky sú neplatné a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 223,55 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu. Tento rozsudok odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“), § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k dátumu uzatvorenia zmluvy 04.02.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4,6, § 54 ods. 1 až 3, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a o ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca podal dňa 12.04.2016 žalobu o určenie, že všetky ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 04.02.2013 medzi stranami sporu, upravujúce úroky a poplatky, sú neplatné. Žalobu podal s odôvodnením, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi vo výške 400 eur, ktoré sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu 740 eur, ktorá pozostáva z istiny, ročného úroku 39,15 %, predstavujúceho sumu 130,50 eura a administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 209,50 eura, pričom výška RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) bola vypočítaná podľa zákona a predstavuje 109,22 %. Žalobca tvrdil, že zmluva o úvere je v časti týkajúcej sa úrokov a nákladov spojených s vypracovaním a uzatvorením zmluvy v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uvádzal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty a ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014, čo znamená, že ak bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa nebude aplikovať. Žalobca následne uvádzal, že úroková miera je podľa zmluvy vysoká; svoju povinnosť zo zmluvy si začal plniť, avšak sa dostal do
finančnej krízy, potom dňa 04.12.2014 vo veci rozhodol Stály rozhodcovský súd pod sp. zn. SR15680/14 a napokon žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa TOPNAD, a.s., o vykonávanie zrážok zo mzdy v celkovej výške 2.277,25 eura. Takéto navýšenie je podľa neho neprimerané a on si je vedomý, že by mal uhradiť len sumu 178 eur.
2. V odôvodnení rozsudku súd ďalej uviedol, že po vykonaní dokazovania bolo preukázané uzatvorenie zmluvy medzi stranami sporu dňa 04.02.2013 pod č. 207300829, na základe ktorej bol žalovaný ako veriteľ oprávnený poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver v sume 400 eur. Žalobca sa zaviazal do 12.12.2013 zaplatiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 340 eur, t.j. spolu vo výške 740 eur. Celkový poplatok žalobcu spojený s úverom bol tvorený súčtom úroku 39,15% ročne z poskytnutého úveru v sume 130,50 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 209,50 eura. Výška RPMN bola dohodnutá na 109,22 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 40,60 %. Toho istého dňa strany uzatvorili dohodu o plnení v splátkach k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej uhradiť celkovú čiastku 740 eur v 10 pravidelných mesačných splátkach vo výške 74 eur. Z dohody ďalej vyplýva, že dlžník berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona a je vo výške 337,91 %. Ďalej toho istého dňa uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Napokon toho istého dňa uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, podľa ktorej v článku I. dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil zmenku dňa 04.02.2012, v ktorej sa zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy. V článku II. dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 74 eur a túto uhrádzal na účet veriteľa. Listom zo dňa 01.03.2016 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu, TOPNAD, a.s., Topoľčany, aby mesačne vykonával zrážky zo mzdy žalobcu a zasielal mu ich na jeho účet až do úplného uhradenia dlhu vo výške 2.277,25 eura, pričom o výške úrokov z omeškania, resp. zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom vznikajú a ktorých konečná výška bude známa až dňom doplatenia istiny s poplatkom, bude zamestnávateľ žalobcu informovaný v žiadosti o úhrade úrokov z omeškania. Uznesením č. k. 6C/134/2016-17 zo dňa 25.04.2016 súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vymáhania pohľadávky zrážkami zo mzdy voči žalobcovi z titulu zmluvy o úvere č. 207300829 uzatvorenej dňa 04.02.2013 až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Navyše súd zo spisu sp. sn. 5Er/913/2015 zistil, že žalovaný ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému Y. Z., pričom exekučný súd zamietol následnú žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na výkon exekúcie podľa z exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 04.12.2014 sp. zn. SR15680/14, ktorým bola uložená povinnosť povinnému zaplatiť spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., istinu 178 eur, známy úrok 43,20 eura, poplatok 209,50 eura, úrok 39,15% ročne zo sumy 178 eur od 30.05.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 178 eur od 13.12.2013 do zaplatenia a tiež trovy mediačného a rozhodcovského konania. Povinný pritom ku dňu podania návrhu na začatie rozhodcovského konania uhradil 222 eur. Uznesením č. k. 5Er/913/2015-15 zo dňa 15.06.2015 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne zamietol a uznesením č. k. 5Er/913/2015-38 zo dňa 10.03.2016 exekúciu zastavil.
3. Súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie Smernice 93/13/EHS, ktorá vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky, a musí zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky, obstojí ako celok. Za určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP možno považovať aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu alebo jeho časti, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem na určení takejto neplatnosti je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti daného prípadu predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia a v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2009 sp. zn. 1MCdo1/2009. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca preukázal danosť naliehavého právneho záujmu, ktorý spočíva v odstránení právnej neistoty právneho postavenia žalobcu vo vzťahu k žalovanému, pričom na jednej strane exekučné konanie sp. zn. 5Er/913/2015 bolo zastavené, no na druhej strane veriteľ si svoje právo uplatnil u zamestnávateľa žalobcu formou zrážok z jeho mzdy až do výšky 2.277,25 eura. Súd urobil záver, že zmluva uzavretá medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou na podklade ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah, a zmluvnými stranami je žalovaný ako veriteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalobca
ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda je spotrebiteľom. Podľa zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 400 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanej celkovo sumu 740 eur. V zmluve o úvere je dojednaná výška úroku 39,15 % ročne, čo súd v tejto časti považoval za neplatné dojednanie, pretože je v rozpore s dobrými mravmi v dôsledku ich neprimeranej výšky. Neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Podľa priemerných úrokov z úverov obchodným bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci február 2013 bol pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od jedného roka do päť rokov priemerný úrok vo výške 13 %, zatiaľ čo v tomto prípade dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami prevyšuje v podstatnej miere. Preto súd takúto výšku ročnej úrokovej sadzby považoval za takú, ktorá bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, a z toho dôvodu zmluva v tejto časti je absolútne neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva o úvere tak neobsahuje jednu z podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm. i), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere mala obsahovať okrem iného aj úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Preto podľa § 11 ods.1 písm. a) citovaného zákona treba zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd posúdil žalobu žalobcu za dôvodnú s tým, že samotný petit žaloby je v súlade s vyššie uvedeným zistením súdu. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 OSP, na základe ktorého úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov, vrátane trov právneho zastúpenia vychádzajúc z ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d),f),h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), pretože súd svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil, nevysporiadal sa riadne s argumentáciou žalovaného a nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. Navyše súd podľa neho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na jednej strane súd hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, na druhej strane hovorí o neplatnosti dojednania úrokov a poplatkov a napokon hovorí o neplatnosti úrokov z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Takéto závery spoločne nemôžu obstáť a ak je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, stále je platná. On má nárok na úroky v dojednanej výške a ak by táto výška presahovala obvyklú výšku úrokov, má za každých okolností nárok na úroky v obvyklej výške, ako to upravuje Obchodný zákonník, ktorý obchodnoprávne zmluvy neposudzuje ako bezúročné a bez poplatkov. Ak sa súd prvej inštancie dovoláva údajov bánk, koná tak v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako meradlo považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t. j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Súd sa v tomto prípade oprel o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia, no správne mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti. K posúdeniu neprimeranosti výšky dojednaných úrokov žalovaný uviedol, že zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Úrok vo výške 39,15 % p.a. podľa neho možno hodnotiť ako primeraný, lebo zodpovedá priemernej RPMN uvedenej v zmluve o úvere a aj v dohode o plnení v splátkach, t. j. 40,60 %. Napokon žalovaný v podanom odvolaní namietal posúdenie danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa neho žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení v zmysle aktuálneho ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V tomto smere poukázal na rozhodnutia niektorých súdov prvej inštancie.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že požadovaného určenia sa domáhal z dôvodu, že zmluva v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej - ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Vzhľadom na to sa úver považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch). On poukázal na neprimerane dohodnutý úrok, ktorý presahuje dvojnásobok priemerného úroku bánk v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi. Žalovaný sa vo svojom odvolaní vôbec nevyjadril k tomu, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti v súlade s uvedeným zákonom, čo je aj jeden z dôvodov, prečo súd tak rozhodol. Tento nedostatok zmluvy
žalovaný počas celého konania vôbec nespochybnil, z čoho vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy postupoval v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení on preukázal, súd sa tým zaoberal a správne vyhodnotil jeho danosť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch a ktoré ju robia v časti upravujúcich úroky a poplatky neplatnou. Taktiež on preukázal, že výška dohodnutých úrokov 39,15 % podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované bankami v rovnakom čase, čo znamená, že takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalšími ním uvádzaných právnymi predpismi, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
7. Súd prvej inštancie s ohľadom na obsah predmetnej zmluvy o úvere správne posúdil túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá - aj keď bola uzavretá s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka - sa v konečnom dôsledku posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy uvádzal, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom; odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Preto obrana žalovaného uvádzaná v odvolaní a spočívajúca aj v tom, že vec bolo potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, nebola opodstatnená.
8. Požiadavka preukázania danosti naliehavého právneho záujmu bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie upravená v ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a v súčasnosti je upravená v ustanovení § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Návrhom v zmysle tohto zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Žalobcu vo všeobecnosti zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa aj v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Súd vo svojom rozhodnutí má vždy zhodnotiť, či naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol daný a v čom spočíval. V tomto prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení čiastočnej neplatnosti právneho úkonu je daný a odvolací súd vychádzajúc z opísaných zásad sa s týmto záverom stotožnil.
9. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu dňa 04.02.2013 sa právne posudzuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 04.02.2013. S ohľadom na to predmetná zmluva mala obsahovať všetky zákonné náležitosti tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 9 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie urobil záver, že strany si v zmluve síce dohodli úroky z úveru vo výške 39,15 % ročne, avšak pre ich neprimeranú výšku je toto dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. To znamená, že v dôsledku neplatného dojednania úrokov z úveru tieto úroky dojednané neboli. Táto skutočnosť má za následok, že podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/). Takéto právne hodnotenie pri sebe z právneho hľadiska nesporne obstojí, a tak odvolací súd ani túto námietku žalovaného v podanom odvolaní nepovažoval za právne významnú. Čo sa týka posúdenia neprimeranosti dojednanej výšky úrokov z úveru, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie hodnotil dojednanú výšku úrokov na podklade ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch; pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch a ani vykonávanie nariadenie vlády k Občianskemu zákonníku v tom čase konkrétne ustanovenie k primeranosti úrokov z úveru neupravovali. Žalovaný sa síce v tomto smere vyjadroval k žalobe tak, ako to potom uvádzal aj v podanom odvolaní, avšak sám na dôkaz primeranosti dojednaných úrokov v prvoinštančnom konaní nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.
10. Odvolací súd s ohľadom na všetko vyššie uvedené nepovažoval odvolanie žalovaného za opodstatnené, pričom vychádzal z toho, že súd prvej inštancie na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov vec správne posúdil. Preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
11. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).