Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/39/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: E. Š.T., Z.. XX.X.XXXX a F. Š.Ö., Z.. X.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti matky: Q. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Š.-Q., I. XXXX/XX a otca: F. Š., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Š. XXX, K..Č.. V. Ú. O. Z. X. o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto

rozhodol:

Maloletý F. a maloletá E. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný platiť na maloleté deti výživné, a to na každé z detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa v zmysle zákona o životnom minime, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 08.10.2021.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 08.10.2021 do 31.05.2022 na maloletú E. vo výške 232,20 € sa povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 € s tým, že splátky zročného výživného sú splatné spolu s bežným výživným, prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pričom neuhradením niektorej zo splátok zročného výživného riadne a včas sa stáva zročnou celá suma zročného výživného.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 08.10.2021 do 31.05.2022 na maloletého F. vo výške 232,20 € sa povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 € s tým, že splátky zročného výživného sú splatné spolu s bežným výživným, prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pričom neuhradením niektorej zo splátok zročného výživného riadne a včas sa stáva zročnou celá suma zročného výživného.

Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva na dohodu rodičov.

Návrh matky na doplatenie výživného odo dňa 23.12.2020 do 07.10.2021 sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.10.2021, doplneným dňa 27.10.2021 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, nakoľko otec detí je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody. O deti sa nestará, výživné matke na deti neplatí. Deti bývajú s matkou. Matka preto žiadala zveriť deti do svojej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 80 € na E. a 60 € na F.. Výživné žiadala priznať aj spätne, od 23.12.2020. Uviedla, že je bez práce, poberá dávky v hmotnej núdzi. Stretávanie otca s deťmi navrhla ponechať na dohode rodičov.

2. Otec súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov (otec bol vypočutý dožiadaným súdom), pripojený spisom tunajšieho súdu sp. zn. , správami od ÚPSVaR Senica, od obce Š., od bývalých zamestnávateľov rodičov a od ÚVTOS O. Z. X. a zistil tento skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. - 23 zo dňa 9.11.2017 súd zrušil ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi E. a F. a deti boli zverené do starostlivosti rodičov. Zároveň bol nad ich výchovou určený dohľad. V tom čase bola matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Otec pracoval brigádne so zárobkom cca 160 € týždenne. E. navštevovala X. ročník Špeciálnej základnej školy, F. materskú školu.

5. Matka žila s deťmi u svojho brata, ktorému platila sumu 25 € mesačne. V súčasnosti žije aj s deťmi, s priateľom a jeho ročnou dcérou v prenajatom rodinnom dome v A.. Platia 270 € mesačne. V blízkej budúcnosti sa budú sťahovať do F. do bytu, kde by mali platiť 150 € mesačne. Na platbách za bývanie sa podieľa aj priateľ matky. Tento poberá rodičovský príspevok, dieťa, ktoré má u seba, jeho matka nechcela, takže súd prisúdil dieťa jemu. Matka sa nemieni vrátiť k otcovi po jeho návrate z väzenia. Maloletá E. navštevuje X. ročník a maloletý F. X. ročník Špeciálnej základnej školy v Š.-Q., v súvislosti so sťahovaním deti školu nemenili, budú dochádzať. Deti sa v škole nestravujú, matka im pripravuje väčšiu desiatu. Na žiadne platené krúžky nechodia. Oblečenie a obuv matka deťom kupuje v bazároch alebo lacnejšie u Vietnamcov. Matka bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 167 € mesačne, v súčasnosti je zamestnaná na dohodu cez agentúru od 29.04.2022 na dva mesiace, následne sa bude doba predlžovať. Pracuje v spoločnosti K. v A., L. K., niektoré dni v týždni robí, niektoré nie, vyplácaná je každý týždeň. Za týždeň zarobila 96 €. Predtým pracovala v U. v Q., tam skončila, lebo tam bolo zlé dopravné spojenie. Matka má základné vzdelanie.

6. Matka uviedla, že návrh na určenie výživného si podala až potom, čo jej to poradila zamestnankyňa úradu. Na strane matky nebola žiadna prekážka, ktorá by jej bránila návrh podať skôr.

7. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody, bol odsúdený za X. L. Q., Z. V. a X. C. V.. Rozhodnutie o zverení detí ponechal na súd. Pokiaľ ide o výživné, uviedol, že žiada určiť výživné v minimálnej výške. Vo výkone trestu je pracovne zaradený, po odrátaní zrážok ale mu zostane cca 50 €. Výšku zárobku nevie ovplyvniť. Okrem E. a F. nemá iné vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiaden hnuteľný majetok ani nehnuteľný majetok. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval brigádne. Uviedol, že zarobil cca 1400 € mesačne a s prácou skončil z toho dôvodu, lebo nebola práca. U zamestnávateľa U. Q. pracoval len 1 týždeň, následne nemali pre neho prácu. Otec uviedol, že na stretávaní s deťmi sa vedia s matkou dohodnúť. Otec má základné vzdelanie.

8. Matka poprela, že by otec zarobil 1400 €, uviedla , že keď brigádoval, zarobil cca 150 € za týždeň.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že rodina je sledovaná, spolupracuje s ňou C. Q. za účelom úpravy sociálnych a rodinných pomerov.

10. Mesto Š.-Q. uviedlo, že matka nemá záujem zamestnať sa. Mesto pomáhalo matke vybaviť pobyt v azylovom dome, čo nevyužila. Deti chodia neupravené, špinavé, sú zanedbané, správajú sa neslušne.

11. Od spoločnosti X. Q..J..H.. v F. bolo zistené, že matka u nich pracovala od 15.9.2020 do 22.9.2020, pracovný pomer bol skončený z dôvodu jej slabých pracovných výkonov. Ak by u nich pracovala, dosahovala by zárobok 900 € brutto za mesiac.

12. Správou od ÚVTOS O. Z. X. mal súd preukázané, že otec dňa XX.XX.XXXX nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, predpokladaný koniec má dňa XX.X.XXXX. Vo výkone trestu odňatia slobody je pracovne zaradený, od 15.6.2021 po súčasnosť. Výživné z odmeny nebolo zasielané, nemal zaevidovanú žiadnu vyživovaciu povinnosť. Zarobí v priemere 176 €, avšak z tejto sumy sú vykonávané zrážky v zmysle a vyhlášky č. na úhradu trov výkonu trestu.

13. Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa , , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom E. a F. bol podaný dôvodne. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu a potreby maloletých detí, nakoľko otec je od XX.XX.XXXX vo výkone trestu odňatia slobody, pričom matka sa z domácnosti, ktorú viedli s otcom, aj s deťmi odťahovala. Matka sa k otcovi ani po prepustení na slobodu nemieni vrátiť, v súčasnosti žije s novým priateľom. Pomery v rodine nie sú ideálne, no matka v poslednom období vykazuje snahu o zlepšenie osobných pomerov, je zamestnaná, nebýva už u brata, ale našla si s priateľom a deťmi vlastné bývanie. Z toho dôvodu bolo v záujme detí zveriť deti do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výživné, tu súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov s tým, že matka aj otec majú základné vzdelanie, otec pred nástupom na výkon trestu pracoval len brigádne so zárobkom okolo 600 € v čistom za mesiac (súd uveril matke ohľadom výšky zárobku otca, nakoľko takáto suma sa uvádza aj v prechádzajúcom konaní). Aj v súčasnosti je pracovne zaradený, avšak s príjmom len okolo 176 €, z čoho sú mu ešte strhávané sumy na úhradu trov výkonu trestu. Aj s prihliadnutím na výdavky, ktoré matka má v súvislosti s maloletými deťmi má súd za to, že výživné vo výške 30% životného minima

na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na každé z detí mesačne je primerané súčasným pomerom ako na strane rodičov, tak na strane detí. Akonáhle bude otec prepustený na slobodu, pričom predpokladaný koniec trestu je XX.X.XXXX, nie je vylúčené, aby bola výška výživného otca na deti zmenená. Preto bolo otcovi uložené platiť výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a to od podania návrhu na súd. Keďže otec výživné neplatil, vznikol mu na zročnom výživnom nedoplatok vo výške 232,20 € na každé z detí. Vzhľadom k aktuálnej situácii na strane otca súd povolil otcovi nedoplatok splácať po 20 € mesačne na každé dieťa s tým, že ak niektorú zo splátok neuhradí riadne a včas, môže matka požadovať zaplatenie celej sumy dlžného výživného naraz.

20. Nakoľko obaja rodičia zhodne uviedli, že na stretávaní otca s deťmi sa dohodnú, súd aj vzhľadom k tomu, že otec je vo výkone trestu, ponechal styk otca s deťmi na dohode rodičov.

21. Matka požadovala priznať výživné spätne, aj za čas, pred podaním návrhu na súd. To je však možné len vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, t.j. ak by matke v skoršom podaní návrhu bránila nejaká objektívna prekážka, nezávislá od jej vôle či iná závažná okolnosť. Bolo však zistené, že na strane matky žiadne takéto okolnosti hodné osobitného zreteľa neexistovali, jednalo sa len o nevedomosť matky, preto súd návrhu v tejto časti nevyhovel a tento zamietol.

22. O trovách konania rozhodol súd v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach. Právo podať odvolanie nemajú matka, jej právna zástupkyňa a kolízny opatrovník, ktorí sa po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení práva podať odvolanie vzdali.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ch) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže v súlade s do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.