Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-16-2017.pdf
PDF · 102.96 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: O. N., D.. X.XX.XXXX, N. XXX XX Š. XX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku 089 01, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3C/206/2014-61 zo dňa 1.12.2016, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX z 26.4.2013, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Žalovaného zaviazal zaplatiť na súdnom poplatku sumu 99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Svidník a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX z 26.4.2013, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 28.4.2013 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver 1500 eur s tým, že splatnosť úveru bola v 42 mesačných splátok, s vrátením úrokov 80,37 eura, celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť (t. j. úver + úroky) za celú dobu čerpania úveru 3375,54 eur, RPMN za úver 65,54 eura, ročná úroková sadzba 70,01 eura. Zároveň uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 26.4.2013, na základe ktorej pohľadávka z titulu poskytnutého úveru vo výške 1500 eur bola zabezpečená touto dohodou o zrážkach zo mzdy. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaného zo dňa adresovaného zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti H. Z., V..Z.., O. X.., C. XX/XX, Z., sa uvádza, že žalobcovi zostáva splatiť na revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX k 20.8.2013 suma 3295,17 eura s tým, že žalovaný žiada zamestnávateľa žalobcu ako platiteľa mzdy, vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákona, t.j. musí byť urobený tejto úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých
zrážok. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy, mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v konaní preukázané, a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca tak mal pri uzavieraní zmluvy o úvere, ako aj dohode o zrážkach zo mzdy, postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu, ho nemohol jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohol tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený, alebo nie. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, kde podľa čl. I. takejto dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobcovi vo výške poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, vrátane príslušenstva, ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú žalovanému, podľa čl. III. sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby, pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Z čl. V. dohody vyplýva, že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobca s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto dohodu o zrážkach zo mzdy, neplatnou. Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX z 26.4.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore so zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobcovi ako slabšej strane vnútené žalovaným. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu, tak ten spočíva v tom, že určením neplatnosti právneho úkonu sa vyrieši sporná otázka, či žalovaný je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Zároveň v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu sa prestanú vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. za) tohto zákona od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolateľ namieta, že predmetom žaloby nebolo rozhodovanie o určení práva, pričom súd otázku naliehavého záujmu na požadovanom určení nesprávne vyhodnotil, hoci ide o zákonnú procesnú podmienku pre konanie ako také. Podľa žalovaného podaná žaloba nebola prípustná podľa § 137 písm. c/ CSP, keďže žalobca sa nedomáha určenia práva a nebola prípustná ani podľa § 137 písm. d/ CSP, keďže žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Ďalej poukazuje na to, že v rozsudku súd neuviedol, na základe akých skutkových zistení dospel k tomu, že sú naplnené zákonné znaky a definícia neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako to vyplýva z § 53 Občianskeho zákonníka. V rozsudku sa neuvádza žiadny dôvod, ktorý by preukazoval existenciu nerovnováhy v právach a povinnostiach strán, protiprávnosť tejto nerovnováhy a zákonný znak „značnej nerovnováhy“ v postavení strán. Rozsudok je nepreskúmateľný po stránke skutkovej, ako aj po stránke právnej. Ako dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd uviedol, že v nej nie je označený platiteľ mzdy, pričom zákonná úprava neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Ani súd neuvádza, z čoho a na základe akého výkladu zákona ju vyvodzuje. Zákon pri úprave dohody o zrážkach zo mzdy nestanovuje, že dohodu o zrážkach zo mzdy je možné predložiť len platiteľovi mzdy uvedenému v dohode. Naopak jednoznačne formuluje len to, že predloženie dohody sa realizuje platiteľovi mzdy. Teda tomu subjektu, ktorý je platiteľom mzdy v čase jej predloženia. Nie tomu, ktorý by mal byť uvedený v dohode o zrážkach zo mzdy. Podľa
žalovaného ani z praktických dôvodov zákon nemôže určovať uvedenie platiteľa mzdy, pretože napríklad pri zmene platiteľa mzdy by sa dohoda o zrážkach musela stať neplatnou resp. nevykonateľnou. A takýto dôsledok by opätovne mohol stanoviť iba zákon. Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol alebo aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 26.4.2013 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 26.4.2013.
7. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
8. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa), alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP). V poradí druhá forma ochrany prichádza do úvahy inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnom (neplatnom) úkone pre rozpor s verejným poriadkom, medzi ktoré pri 70 %-nej úrokovej sadzbe patria aj predmetné úvery.
9. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 26.4.2013 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa.
10. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
11. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
12. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.
13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom zmluvy.
14. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide, okrem iného, aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
15. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
16. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
17. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať, aj bez návrhu, nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať, aj bez návrhu, súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
18. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža
obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).
19. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka, je osobitne závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa.
20. Odvolací súd tiež poukazuje na zmluvnú podmienku, ktorá je obsiahnutá v Zmluve o úvere zo dňa 26.4.2013 v bode 8. Predmetom dohody obsiahnutej v bode 8 je možnosť odkladu splatnosti splátok úveru za odplatu. Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa poskytuje vopred, pred poskytnutím samotného úveru, nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby žalovaný započítava na poskytnutie schválenej výšky úveru. Túto skutočnosť odvolací súd považuje za hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby voči odplate, ktorú žalobca zaplatil vopred, pričom ju môže a nemusí využiť.
21. Odvolací súd uvádza, že zákonnou podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ani inej právnej normy, nie je uvedenie zamestnávateľa dlžníka v dohode. Uvedené by sťažovalo pozíciu veriteľa, keď pri každej zmene zamestnávateľa dlžníka by bolo potrebné uzatvárať novú dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. minimálne dodatok k pôvodnej dohode o zrážkach zo mzdy. Rovnako právna úprava nebráni uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky splatnej až v budúcnosti. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok (nečestný poplatok, neprimeraná odplata), čo má za následok jej neplatnosť (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka).
22. Ak teda dohodou o zrážkach je hoci len potencionálne možné vymôcť nečestné plnenie, tak táto dohoda v spojení práve s nečestnými klauzulami (70,01 % p.a. úroky alebo neprijateľný poplatok v bode 8), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
23. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu, nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
24. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Keďže dôvody odvolania sa nezmieňujú o tejto časti rozsudku, nemá odvolací súd oprávnenie preskúmavať správnosť tohto výroku (viazanosť dôvodmi podaného odvolania vyplývajúca z ust. § 380 ods. 1 CSP).
25. To isté sa týka aj výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Aj v tomto prípade bol síce odvolaním dotknutý tento výrok rozsudku, ale pre nedostatok odôvodnenia musel byť bez ďalšieho potvrdený.
26. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešnému žalobcovi trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.
28. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).