Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/234/2016

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. N. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, H. J. Š. V. I. W., T. D. XX. V. XXXX/XX, T., t. č. na neznámom mieste vo Veľkej Británii, právne zastúpenej JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom so sídlom Q.. R. XXXX/X, T. a otca, X.. K. Q., Š. V. I. W., T. D. K. I. XXX, T. I., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko

- JUDr. Silvia Bartková, so sídlom N. XXXX, T., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti takto

rozhodol:

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Otec dieťaťa svojím návrhom zo dňa 17.10.2017 žiadal, aby súd podľa § 365 Civilného mimosporového poriadku nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by maloletú zveril do jeho dočasnej starostlivosti a uložil matke povinnosť maloletú odovzdať otcovi. Otec uviedol, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 26P/162/2013-19 zo dňa 05.03.2014 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 30P/175/2015-39 zo dňa 26.05.2016 bol upravený jeho styk s dcérou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každú párnu sobotu od 14.00 hod do 18.00 hod v prítomnosti matky, alebo jedného z rodičov matky maloletej. Ďalej uviedol, že svoju dcéru videl naposledy 27.08.2017. Dňa 09.09.2017, 23.09.2017 a 07.10.2017 mu matka maloletej styk s dcérou neumožnila. Na pojednávaní vo veci samej (kde sa domáha zmeny v úprave jeho styku s maloletou) konanom dňa 12.10.2017 navrhol zmenu svojho návrhu tak, že maloletá bude zverená do jeho osobnej starostlivosti. Ďalej otec poukázal na to, že matka ich maloletú dcéru neoprávnene premiestnila na územie Veľkej Británie, a to aj napriek jeho výslovnému nesúhlasu. Matka od 09.09.2017 odmieta akýkoľvek kontakt s ním, či už telefonický, e- mailový, prostredníctvom skype a podobne. Otec tak vôbec nemá informácie o tom, kde sa jeho dcéra nachádza, či táto nie je bez akejkoľvek starostlivosti, či nie je ohrozený jej život, zdravie, fyzický alebo psychický vývoj. Nemá tak možnosť získať akékoľvek informácie o dcére. Na základe týchto skutočností, otec kontaktoval orgány činné v trestnom konaní a Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, prostredníctvom ktorého bolo vo Veľkej Británii začaté tzv. návratové konanie maloletej z cudziny na územie Slovenskej republiky, kde je jej obvyklý pobyt. Ďalej otec poukázal na to, že svoju dcéru od 27.08.2017 vôbec nevidel, po celú túto dobru nemá o nej akékoľvek informácie a vzhľadom na pasivitu matky maloletej sa vážne obáva o jej život a zdravie. V podstate nevie, kde jeho maloletá dcéra teraz žije, v akom je stave a má veľmi vážne obavy, že sa táto môže nachádzať bez akejkoľvek starostlivosti a jej život, zdravie a vývoj môžu byť vážne ohrozené alebo narušené. Otec deklaroval, že je pripravený sa o svoju dcéru riadne postarať, pričom matke v kontakte s dcérou brániť nebude, nebude porušovať svoje rodičovské povinnosti a ani maloletú neoprávnene nepremiestni mimo územia Slovenskej republiky. Poukázal tiež na to, že v uvedenom konaní boli prešetrené pomery na jeho strane kolíznym opatrovníkom a bolo zistené, že tieto sú úplne vyhovujúce. Otec je jednoznačne presvedčený

o tom, že súčasná situácia si vyžaduje zásah súdu. Vzhľadom na správanie matky sa otec obáva, že táto nie je schopná sa o maloletú postarať a táto sa mohla ocitnúť bez akejkoľvek starostlivosti.

2. Keďže maloleté dieťa sa v súčasnosti nachádza vo Veľkej Británii, jedná sa v danom prípade o vec s cudzím prvkom a preto súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na toto konanie. Právomoc slovenského justičného orgánu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia súd posúdil podľa článku 10 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Brusel II“).

3. Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 10 Brusel II, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

4. Súd v danej veci ustálil, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a to s poukazom na tú skutočnosť, že otec dieťaťa sa s jeho premiestnením nezmieril a podal žiadosť o návrat dieťaťa na územie Slovenskej republiky.

5. Návrhom vo veci samej otec žiadal, aby súd rozšíril jeho styk s maloletou tak, že bude oprávnený sa s ňou stretávať každý párny týždeň v roku od piatku v čase od 14.00 hod do nedele do 18.00 hod. Počas vianočných a veľkonočných sviatkov ako aj na Silvestra a Nový rok, ako aj všetkých školských prázdnin bude otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny rok, okrem letných prázdnin, počas ktorých otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august bežného kalendárneho roka. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2017 otec dieťaťa navrhol, aby súd pripustil zmenu jeho návrhu na začatie konania a to tak, že zverí maloletú do jeho osobnej starostlivosti s tým, že právo zastupovať a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia. Vyživovaciu povinnosť navrhol upraviť v minimálnej výške.

6. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa súd oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31P/234/2016: s návrhom otca vo veci samej a vo veci neodkladného opatrenia a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Maloletá C. N. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí nežijú spolu. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/162/2013-19 zo dňa 05.03.2014 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2014. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/175/2015-39 zo dňa 26.05.2016 bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu od 14.00 hod do 18.00 hod, v prítomnosti matky, alebo jedného z rodičov matky maloletej. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2016.

8. O predpokladoch pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 324

- 328 Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa § 365 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

14. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

15. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.

16. V danom prípade možno konštatovať, že otec dieťaťa osvedčil existenciu právneho vzťahu účastníkov, neosvedčil však, že právne vzťahy medzi nimi si vyžadujú nevyhnutnú úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia v zmysle horecitovaného § 365 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, prípadne iných ustanovení Civilného mimosporového poriadku. A to z dôvodu, že otec dieťaťa žiadnym spôsobom nepreukázal, že je ohrozený život a zdravie maloletej, prípadne že by matka niekedy zanedbávala starostlivosť o maloletú, hoci je nepochybné, že matka svojím odchodom do cudziny otca značne obmedzila vo výkone jeho rodičovských práv k maloletej dcére. Svoje obavy o maloletú otec zakladá na skutočnosti, že matka dieťaťa s ním žiadnym spôsobom nekomunikuje a on nemá žiadne informácie o maloletej. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že na príslušnom súde vo Veľkej Británii prebieha konanie o návrat dieťaťa, ktorý súd má v zmysle ustanovení Nariadenia Brusel II povinnosť rozhodnúť o tejto žiadosti v lehote šesť týždňov (článok 11 ods. 3). Súd poukazuje na to, že ak toto konanie bude úspešné, môže otec svoje rodičovské práva realizovať po návrate dieťaťa na územie Slovenskej republiky. Vo veci rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletej je potrebné vykonať v tejto veci širšie dokazovanie, a to za účelom zistenia záujmu dieťaťa a aj jeho citových väzieb ku každému z rodičov. A takého dokazovanie sa dá vykonať iba vo veci samej. O maloletú sa doposiaľ starala matka, ku ktorej má maloletá nepochybne vybudované silnejšie citové väzby ako ku svojmu otcovi. Otec riadne preukázal, že má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú a aj s poukazom na to, že je zamestnaný v Českej republike, preukázal, že môže pracovať zo Slovenska z domu a teda má aj v tomto smere dostatočný priestor na starostlivosť o maloletú. Avšak ani napriek tomu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nebolo možné preveriť citové väzby medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Súd ďalej poukazuje aj na to, že nezhoda vo výkone rodičovských práv nemôže byť dôvodom na zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že maloletá by mohla byť za situácie, kedy by súd vyhovel návrhu otca na neodkladné opatrenie, vystavená duševnej ujme, keďže

by sa nevrátila do jej známeho prostredia, pretože so svojím otcom nebýva v spoločnej domácnosti a ich stretnutia, ako to vyplýva z obsahu spisu, prebiehali mimo domácnosť otca dieťaťa. Navyše je súd toho názoru, že odovzdanie maloletej do starostlivosti otca, pokiaľ nie je ukončené návratové konanie, by mohlo maloletú vystaviť duševnej ujme, alebo ju priviesť do inak neznesiteľnej situácie a to narušením jej súčasnej stability a pocitu istoty. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že o prípadnej zmene výchovného prostredia, bez ohľadu na únos maloletej jej matkou, môže byť rozhodnuté až po skončení návratového konania a po vykonaní riadneho dokazovania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v jednom vyhotovení) ( § 357 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.