Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/33/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu INTRUM JUSTITIA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému H. T., nar. X.X.XXXX, s trvalým pobytom V. XXX, o zaplatenie 1.917,55 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.101,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2 eurá od 21.1.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.2.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.3.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.4.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.6.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.7.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.8.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.9.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.10.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.12.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.1.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.2.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.3.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.4.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.5.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.6.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.8.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.9.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.10.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.5.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.7.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.9.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 33,33 eur od 21.10.2017 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,92%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 15.2.2017 sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.917,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 20.4.2014 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili 12.10.2012 zmluvu o pôžičke e.č.: 7113862, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu pôžičky 3.742,80 eur. Podľa tejto zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 64,19 eur. K dátumu spísania žaloby (14.2.2017) žalovaný uhradil celkovo sumu 898,09 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu 26.2.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a pritom ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu 19.4.2014 úver zosplatnil. Ku dňu spísania žaloby predstavoval celkový dlh žalovaného sumu 1.917,55 eur (2.815,64 eur - 898,09 eur.) Právny predchodca žalobcu si súčasne uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení právny predchodca žalobcu ako dôkazy označil zmluvu o pôžičke uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 12.10.2012, všeobecné obchodné podmienky príslušné k tejto zmluve, prehľad splátok a úhrad žalovaného v prospech právneho predchodcu žalobcu k 31.12.2016, predžalobnú upomienku právneho predchodcu žalobcu z 26.2.2014 (spolu s príslušnou doručenkou), a (nedatovaný) potvrdzujúci list právneho predchodcu žalobcu.

2. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadril.

3. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 18.7.2017, č.k. 21Csp/33/2017-46 súd pripustil, aby do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (právny predchodca žalobcu) ako žalobca vstúpila spoločnosť INTRUM JUSTITIA SLOVAKIA , s.r.o. (žalobca.) Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2017.

4. Dňa 23.10.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie, v ktorom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, ktoré sa malo konať 24.10.2017, pričom v ňom súčasne vyjadril právny názor, že predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. a odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 v právnej veci vedenej pod sp.zn.: C-42/144, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.

5. Súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie na 24.10.2017, na ktorom vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy), pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 12.10.2012 súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o tom, aké čiastky zo sumy jednotlivých splátok pripadajú na istinu a aké na úroky, hoci v zmysle bodu 6.3 všeobecných obchodných podmienok je súčasťou každej splátky okrem istiny aj úrok spolu s poistným na poistenie schopnosti žalovaného splácať pôžičku. Z tejto zmluvy ďalej vyplynulo, že skutočná žalovanému poskytnutá suma pôžičky bola vo výške 2.000 eur, výška mesačnej splátky s poistením predstavovala sumu 64,19 eur, a počet splátok bol 60. Termín konečnej splatnosti bol určený iba uvedením mesiaca a roku v podobe „10/2017“. Ročná úroková sadzba bola v zmluve uvedená vo výške 32% ročne.

7. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného uskutočnených v prospech právneho predchodcu žalobcu (vyhotoveného k dátumu 31.12.2016) mal súd preukázané, že celková žalovaným uhradená suma v prospech právneho predchodcu žalobcu bola 898,09 eur.

8. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 10. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 12. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>. 14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 16. Podľa § 517 ods. 1 , prvej vety Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 17. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Q. S. X. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Predmetná zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 12.10.2012 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o zmluvu, ktorou sa veriteľ v zmysle § 2 písm. b), teda ako právnická osoba, ktorá ponúka resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda fyzickej osobe, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky), a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. V uvedenej zmluve však nie je obsiahnutý údaj vyžadovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch o tom, koľko zo sumy jednotlivých splátok pripadá na istinu a koľko na úroky, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru, a to od počiatku (uzavretia zmluvy.) Z bodu 6.3 všeobecných obchodných podmienok pritom vyplýva, že v jednotlivých splátkach je okrem príslušnej časti istiny zahrnutý aj úrok a poistné na poistenie schopnosti žalovaného splácať pôžičku.

21. Vzhľadom na právnym predchodcom žalobcu vznesenú námietku poukazujúcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vedeného pod sp.zn.: C-42/15, súd považoval za nevyhnutné venovať pozornosť argumentácií tejto súdnej autority obsiahnutej v uvedenom rozhodnutí, a to v kontexte výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. 22. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 23. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. 24. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. 25. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 19.08.2013). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ. 27. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne:

- musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice,

- musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým logicky, systematický, historický, teleologický výklad),

- nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. 28. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4. júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“. 29. Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

30. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/47/2015) a jej prelomenie spôsobom, ktorý uvádzal odvolateľ nie je prípustný. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty. 31. K záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch však možno dospieť aj na základe preukázanej absencie obsahovej náležitosti zmluvy vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vo forme konkrétneho dátumu. Uvedenie mesiaca a roku konečnej splatnosti vo forme „10/2017“, totiž súd nepovažuje za splnenie si povinnosti uviesť „termín“ konečnej splatnosti, pretože mesiac predstavuje určité dlhšie časové obdobie. 32. Na záver súd dodáva, že zmluvné dojednanie o úrokoch vo výške 32% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, čím je toto dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a takéto úroky nemožno žalobcovi priznať. V rozpore s dobrými mravmi je totiž v zmysle judikatúry (napr. 21Cdo/1484/2004 (Najvyšší súd Českej republiky) ) taká výška úrokovej sadzby, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v čase ich dojednania obvyklú, stavenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičiek. Keďže si v danom prípade žalobca neuplatňoval nárok na poplatky, následkom tohto právneho posúdenia je stav, ktorý je prakticky zhodný so stavom vyplývajúcim ako následok právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. 33. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na poistné na poistenie schopnosti žalovaného splácať pôžičku, ktoré poistné tvorí súčasť každej mesačnej splátky vo výške 1,81 eur, tak keďže dojednanie o poistení schopnosti žalovaného splácať pôžičku je v zmluve uvedené menším písmom ako ostatná časť zmluvy, tak v zmysle § 53c sa toto dojednanie považuje za neplatné. Keďže toto poistné zahrnul právny predchodca žalobcu v zmluve do obsahu každej splátky, urobil tak z neho ustanovenie o cene spotrebiteľského úveru v zmysle § 53c OZ. 34. Z uvedeného (nepriznanie nároku na úroky a poistné) vyplýva, že žalobcovi zostal iba nárok na žalovanému (skutočne) poskytnutú istinu spotrebiteľského úveru (pôžičky), samozrejme po odpočítaní celkovej sumy, ktorú doteraz žalovaný v prospech žalobcu resp. predtým právneho predchodcu žalobcu uhradil, a samozrejme tiež po prihliadnutí na (prípadné) premlčanie nárokov žalobcu na jednotlivé (doteraz nezaplatené) splátky istiny. 35. Keďže celková suma (skutočne) poskytnutej istiny (spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky) predstavovala podľa zmluvy 2.000 eur (a teda nie 3.742,80 eur ako tvrdil žalobca v žalobe), a keďže počet splátok bol v zmluve dojednaný v rozsahu 60 splátok, pripadá na jednu (v zmluve dojednanú) splátku (s poistením) vo výške 64,19 eur, výška istiny 33,33 eur (2.000 eur : 60 splátok.) Preto ak žalovaný doteraz v úhrne zaplatil v prospech právneho predchodcu žalobcu resp. žalobcu sumu 898,09 eur, zaplatil tým akoby 26,94 splátok istiny (vo výške po 33,33 eur.) Ako už bolo uvedené vyššie, platiť úroky a poistné (v rámci týchto splátok) žalovaný od počiatku (uzavretia zmluvy) nebol povinný, bol povinný platiť len istinu. Týchto 26,94 (zaplatených) splátok istiny, ktorých splatnosť nastala v lehotách splatnosti pôvodných (v zmluve dojednaných) splátok, ktorých súčasťou tieto splátky istiny sú, je teda treba považovať za zaplatené, a preto neprichádza do úvahy riešiť otázku ich premlčania. Vychádzajúc z toho, že splatnosť pôvodných (v zmluve dojednaných) splátok bola vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci uzavretia zmluvy, tak z toho vyplýva, že boli zaplatené splátky istiny (vo výške po 33,33 eur) až k splátke splatnej 20.1.2015 (27. splátke istiny), ktorá splátka však bola zaplatená len z časti, a to v rozsahu 94%. 36. V danom prípade nie je možné uvažovať o premlčaní nejakých (nezaplatených) splátok istiny, nakoľko premlčanie by vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu prichádzalo do úvahy len pri tých splátkach istiny, ktoré boli splatné 3 roky pred podaním žaloby (15.2.2017), teda len pri splátkach istiny splatných pred 15.2.2014, avšak tu sa má za to, že žalovaný zaplatil splátky istiny splatné až do 20.1.2015.

37. Keďže neprichádza do úvahy ani čiastočné premlčanie žalobcovho nároku na istinu, žalobca má nárok na celú poskytnutú a doteraz nevrátenú časť istiny (spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky) vo výške 1.101,91eur (2.000 eur - 898,09 eur.) 38. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok iba na sumu istiny vo výške 1.101,91 eur a vo zvyšnej časti uplatnenej istiny (pre zaplatenú časť istiny, úroky a poistné) žalobu zamietol. 39. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak vo vzťahu k úrokom z omeškania zo súdom priznanej sumy istiny vo výške 1.101,91 eur, treba vychádzať z toho, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť k 19.4.2014. K tomuto dňu však boli vlastne už zaplatené všetky splátky istiny, na ktoré jediné mal právny predchodca žalobcu nárok (od počiatku), a teda právny predchodca žalobcu vlastne nemohol platne vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie. Keďže nedošlo k platnému mimoriadnemu zosplateneniu, nedošlo ani platnému k zrušeniu splatnosti jednotlivých splátok istiny splatných po dátume zamýšľaného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a teda úroky z omeškania môže žalobca požadovať až z prvej v plnom rozsahu nezaplatenej splátky istiny (t.j. z časti 27. splátky istiny vo výške 2 eurá), ako aj z neskôr splatných (v celom rozsahu nezaplatených) splátok istiny (vo výške po 33,33 eur), a to vždy odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do zaplatenia. 40. Úrok z omeškania priznal súd v úrokovej sadzbe 8,05% ročne resp. 8% ročne (a nie ako si uplatnil právny predchodca žalobcu v žalobe vo výške 8,25% ročne) podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (každému prvému dňu po dni splatnosti jednotlivých nezaplatených splátok istiny) predstavovala 0,05% resp. (od splátky istiny splatnej 21.3.2016) 0%. 41. Tieto úroky z omeškania priznal súd zo súm jednotlivých nezaplatených splátok istiny vo výške po 33,33 eur (počnúc 28. splátkou istiny až po 60. splátku), ako aj z časti nezaplatenej splátky istiny (27. splátky istiny) vo výške 2 eur (6% (100% - 94%) z 33,33 eur.) 42. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku na úroky z omeškania súd žalobu zamietol. 43. O nárok o náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku s použitím § 262 ods. 1 a ods. 2Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,92% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalobca totiž v žalobe požadoval priznať sumu vo výške 1.917,55 eur s príslušenstvom, avšak rozsudkom mu bola priznaná suma iba vo výške 1.101,91 eur s príslušenstvom. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že žalobca bol úspešný v rozsahu 57,46 % a žalovaný v rozsahu 42,54%. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany sporu, súd náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu náhradu trov konania vo výške 14,92% (57,46% - 42,54%), s tým, že o výške nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd (súdny úradník) po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.