Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu WM Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, v konaní zastúpenom Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, substitučne zastúpenom JUDr. Pavlom Kollárom, advokátom, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, za účasti svedkyne Mgr. Moniky Mikulíkovej, súdnej exekútorky, so sídlom exekútorského úradu Rudlovská cesta 2, Banská Bystrica, o náhradu škody 552,27 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 552,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 552,27 Eur od 07. 10. 2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanej vo výške 100 %

Súd svedkyni Mgr. Monike Mikulíkovej n e p r i z n á v a nárok na svedočné voči stranám sporu.

odôvodnenie:

1. Žalobou dourčenou súdu dňa 30. 11. 2016 sa žalobca domáhal zaplatenia 552,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 552,27 Eur od 07. 10. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že sa dňa 24. 02. 2015 dozvedel, že súdna exekútorka Mgr. Monika Mikulíková, so sídlom Rudlovská cesta 2, Banská Bystrica (ďalej len „súdna exekútorka“) vrátila Okresnému súdu Rimavská Sobota poverenie na vykonanie exekúcie vedenej týmto súdom pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX z dôvodu vymoženia pohľadávky v celom rozsahu. Exekučné konanie sa začalo na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. Ro XXX/ XX zo dňa XX. XX. XXXX a bolo vedené vo veci žalobcu ako oprávneného voči povinným: O. E., K. E., N. Z. a F. Q., o vymoženie pohľadávky 525,79 Eur s príslušenstvom. Exekučné konanie bolo začaté na návrh pôvodného oprávneného Slovenskej sporiteľne, a. s., nakoľko si povinní dobrovoľne nesplnili povinnosť uloženú platobným rozkazom. Počas exekučného konania boli oprávnenému poukázané iba tri platby na úhradu pohľadávky, a to dňa 21. 04. 2011 vo výške 201,48 Eur, dňa 15. 07. 2011 vo výške 201,48 Eur a dňa 21. 10. 2011 vo výške 198,81 Eur, t. j. celkom došlo k uhradeniu pohľadávky vo výške 601,77 Eur. Úhrada zo dňa 21. 04. 2011 bola v celom rozsahu započítaná na istinu, v dôsledku čoho sa táto znížila zo sumy 525,79 Eur na 324,31 Eur. Aj úhrada zo dňa 15. 07. 2011 bola v celom rozsahu započítaná na istinu, čím sa znížila na sumu 122,83 Eur. Úhrada zo dňa 21. 10. 2011 už pokryla celú sumu zvyšnej istiny a zostatok vo výške 75,98 Eur bol započítaný na splatenie trov konania vo výške 20,98 Eur (zostatok 0,00 Eur), na splatenie trov overenia exekučného titulu vo výške 10,63 Eur (zostatok

0,00 Eur), na splatenie trov exekučného konania oprávneného vo výške 16,60 Eur (zostatok 0,00 Eur) a na čiastočné uhradenie úroku vo výške 6 % ročne priznaného exekučným titulom vo výške 27,77 Eur, v dôsledku čoho došlo k poníženiu príslušenstva pohľadávky zo sumy 580,04 Eur na sumu 552,27 Eur. Sumu príslušenstva pohľadávky žalobca určil nasledovne: úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 525,79 Eur od 16. 02. 1993 do 21. 04. 2011 vo výške 573,73 Eur + úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 324,31 Eur od 22. 04. 2011 do 15. 07. 2011 vo výške 4,53 Eur + úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 122,83 Eur od 16. 07. 2011 do 11. 10. 2011 vo výške 1,78 Eur. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka oprávneného v exekúcii nebola vymožená v celom rozsahu a aj napriek tomu súdna exekútorka vrátila poverenie vydané súdom. Zostal však nezaplatený zostatok pohľadávky vo výške 552,27 Eur, o čom žalobca súdnu exekútorku informoval v žiadosti o vysvetlenie ohľadom ukončenia exekučného konania zo dňa 07. 04. 2015. Žalobca sa preto domáha náhrady škody, ktorá bola spôsobená súdom poverenej súdnej exekútorky v exekučnom konaní pred Okresným súdom Rimavská Sobota. Škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky tým, že nezaslala končené vyúčtovanie exekučného konania žalobcovi ako oprávnenému, v dôsledku čoho nemohol vedieť, že súdna exekútorka má zámer vrátiť oprávnenému poverenie na vykonanie exekúcie a tým pádom nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k tomuto zámeru, resp. jej v tom zabrániť a vrátila poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky, i keď táto pohľadávka nebola v celom rozsahu vymožená. Žalobca má za to, že mu bola spôsobená škoda vo výške 552,27 Eur z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekučného konania, v ktorom mala byť vymožená suma pohľadávky, pričom žalobca už nemá možnosť vymôcť zostatok pohľadávky od povinných v exekučnom konaní, pretože príslušenstvo je možné v exekučnom konaní uplatniť len v lehote troch rokov odo dňa vydania exekučného titulu, ktorá už v tomto prípade uplynula. Žalobca sa domáhal prerokovania jeho nároku na náhradu škodu na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak toto nepristúpilo k úhrade náhrady škody. Žalobca má za to, že sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, pričom príčinnú súvislosť vidí v tom, že ak by súdna exekútorka nevrátila poverenie na vykonanie exekúcie, v exekučnom konaní by sa naďalej pokračovalo a došlo by k vymoženiu zostatku pohľadávky. K žalobe pripojil listinné dôkazy - emailové oznámenie Okresného súd Rimavská Sobota, žiadosť o vysvetlenie ohľadom ukončenia exekučného konania, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

2. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný v celom rozsahu, pretože podľa nej nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V prípade, že nie je naplnený čo i len jeden predpoklad, nárok na náhradu škody nevzniká. Ak žalovaná návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhovela, mohol sa žalobca so svojím nárokom obrátiť na súd. Pre sporové súdne konanie je typické, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto tvrdenia aj náležite preukázať. V opačnom prípade nemôžu byť v spore úspešnými. Žalovaná spočiatku namietala aj to, že žalobca nepreukázal právny titul nadobudnutia pohľadávky voči povinným v exekučnom konaní a tiež skutočnosť, že z listín priložených k žalobe nemožno bez pochýb ustáliť, že došlo k vyplateniu vymožených súm v období od apríla 2011 do októbra 2011 v takom rozsahu a v takom čase, ako to uvádza žalobca. Navrhla, aby bolo vykonané dokazovanie pripojeným spisu súdnej exekútorky sp. zn. EX 66/2003. Za nepreukázané považovala žalovaná aj tvrdenia žalobcu o tom, že súdna exekútorka nezaslala konečné vyúčtovanie exekučného konania, v dôsledku čoho žalobca ako oprávnený nemohol vedieť, že súdna exekútorka má zámer vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie, čím mala porušiť povinnosť v zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) a taktiež, že súdna exekútorka vrátila poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky napriek tomu, že táto pohľadávka nebola v celom rozsahu vymožená, čím mala súdna exekútorka porušiť aj ustanovenie § 60 ods. 1 Exekučného poriadku. Tiež je potrebné sumarizovať priebeh exekučného konania od jeho začatia, moment vstupu žalobcu ako oprávneného a zúčtovanie exekučného konania, t. j. prehľad súm vymožených od povinných a ich tzv. rozúčtovanie (sumy poukázané oprávnenému) a trovy exekúcie. Zástupca žalovanej sa v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody neúspešne pokúšal oboznámiť sa s obsahom exekučného spisu, resp. vyžiadať stanovisko od súdnej exekútorky. Za týmto účelom vyzval súdnu exekútorku na poskytnutie súčinnosti listom zo dňa 04. 05. 2016, na ktorý reagovala listom zo dňa 15. 07. 2016, v ktorom oznámila, že žiadosti žalovanej nevie vyhovieť, pretože exekučný spis sa nachádza na Slovenskej komore exekútorov v Bratislave

z dôvodu podania sťažnosti oprávneným. Opätovne bola súdna exekútorka listom zo dňa 29. 09. 2016 požiadaná o poskytnutie súčinnosti, avšak na túto výzvu už nereagovala. Žalovaná sa obrátila aj na Slovenskú komorou exekútorov, kde zistila, že o sťažnosti oprávneného bolo konané pod číslom XXX-XXXXX/XXXX, pričom v stanovisku komora konštatovala, že sťažnosť oprávneného je čiastočne opodstatnená, pretože súdna exekútorka nezaslaním vyúčtovania pred vrátením poverenia na vykonanie exekúcie porušila povinnosť v zmysle § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho bola dôrazne upozornená a vyzvaná na nápravu. Z predmetného stanoviska však podľa názoru žalovanej vyplývajú rozličné závery, ako to tvrdí žalobca, pretože k úhrade pohľadávky zo strany súdnej exekútorky malo dôjsť dňa 31. 07. 2012 a nie dňa 21. 10. 2011, ako tvrdí žalobca. Slovenská komora exekútorov identifikuje ako predmet exekučného konania vymoženie sumy 1 550,48 Eur, pričom žalobca ako vymáhanú sumu uvádza 525,79 Eur s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že jediná nesprávnosť v rámci úradného postupu súdnej exekútorky pravdepodobne spočíva v nezaslaní konečného vyúčtovania exekučného konania oprávnenému. Takýto postup bez preukázania ďalších skutočností podľa názoru žalovanej nemôže byť príčinou vzniku žalobcom deklarovanej škody. Žalovaná, aj napriek konštatovaniu porušenia povinnosti v zmysle § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, naďalej považuje predpoklad existencie nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať vo vrátení poverenia pred vymožením celej exekučnej pohľadávky, za nenaplnený, resp. za nepreukázaný. Pochybenie súdnej exekútorky samo o sebe nezakladá dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Čo sa týka výšky uplatnenej škody v sume 552,27 Eur, túto je možné posudzovať ako ušlý zisk, ale iba v prípade, ak bude bez pochybnosti preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky spočívajúceho v nevymožení celej exekúciou vymáhanej peňažnej sumy a predčasnom vrátení poverenia na vykonanie exekúcie. Aj existenciu príčinnej súvislosti možno považovať za splnenú len vtedy, ak bude spočívať v nevymožení celej vymáhanej pohľadávky. Neodoslanie konečného vyúčtovania oprávnenému síce nebolo v súlade s Exekučným poriadkom, avšak ak došlo k vymoženiu celej pohľadávky a následnému poukázaniu finančných prostriedkov na účet oprávneného, takýto postup nemôže byť príčinou vzniku škody, keďže v takomto prípade by k jej vzniku ani vôbec nedošlo. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. K vyjadreniu pripojila listinné dôkazy

- žiadosť o poskytnutie súčinnosti, odpoveď súdnej exekútorky, opakovanú žiadosť o poskytnutie súčinnosti, oznámenie o spore a stanovisko Slovenskej komory exekútorov.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (tzv. replika) doručenom súdu dňa 23. 03. 2017 uviedol, že žalovaná výslovne nepoprela a ani neoznačila žiadny dôkaz preukazujúci, že žalobcove tvrdenia sú nesprávne alebo nepravdivé. Žalobca je aktívne legitimovaným na podanie žaloby a je nepodstatné, kedy sa stal účastníkom exekučného konania alebo kedy nadobudol pohľadávku. Tieto okolnosti sú irelevantné. Z dôkazov vyplýva, že po prešetrení postupu súdnej exekútorky bolo zistené, že preukázateľne nezaslala žalobcovi ako oprávnenému konečné vyúčtovanie pred vrátením poverenia. Ani nezrovnalosti uvedené v odpovedi Slovenskej komory exekútorov o výške vymáhanej pohľadávky nespochybňujú nárok žalobcu. Komora za predmet exekučného konania označila celkové vyčíslenie vymáhanej pohľadávky, pričom citovala jeden z exekučných príkazov. Jedná sa o celkovú sumu, ktorú mala súdna exekútorka ku dňu 26. 10. 2010 vymáhať. Žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu o úhradách v rámci exekučného konania. Na druhej strane žalobca poprel, že by po dátume 21. 10. 2011 (resp. 11. 10. 2011) jemu alebo jeho právnemu predchodcovi súdna exekútorka poukázala finančné prostriedky na úhradu vymáhanej pohľadávky v exekučnom konaní. Poprel, že by na jeho účet bola dňa 31. 07. 2012 pripísaná akákoľvek zrážka na úhradu pohľadávky. Zo stanoviska komory vyplýva, že len „asi“ bola takáto úhrada vykonaná a neuviedla ani konkrétnu sumu, ktorá mala byť žalobcovi pripísaná na účet. Z uvedeného tvrdenia komory teda vôbec nevyplýva, že by bola vymožená celá pohľadávka v rámci exekučného konania, ktorú žalobca eviduje ako uplatnenú v tomto sporovom konaní. Žalobca po doručení odpovede komory požiadal aj Slovenskú sporiteľňu, a. s. o prešetrenie došlých úhrad, avšak aj táto eviduje iba úhrady zo dňa 21. 04. 2011, 15. 07. 2011 a 11. 10. 2011, teda tak ako žalobca. Ani žalobca a ani Slovenská sporiteľňa, a. s. inú úhradu neevidujú, a teda trvá na tom, že nedošlo k úhrade celej vymáhanej pohľadávky. Neexistuje žiadny relevantný dôkaz o tom, že by žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní bola poukázaná úhrada vymáhanej pohľadávky po 11. 10. 20011 vo výške 552,27 Eur. Súdna exekútorka sa tak v exekučnom konaní nedopustila nesprávneho úradného postupu iba pre to, že nezaslala žalobcovi ako oprávnenému konečné vyúčtovanie pred vrátením poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj pre to, že vrátila poverenie skôr, ako vymohla celú pohľadávku. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorú si v konaní uplatňuje. Žalobu pre to považuje v celom rozsahu za dôvodnú. K vyjadreniu pripojil listinné dôkazy - zostavu prehľadu transakcií úveru nad archívom, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a

uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XEr/XXXX/XXXX zo dňa 12. 06. 2012 o pripustení zmene účastníkov na strane oprávneného.

4. Žalovaná vo vyjadrení (tzv. duplika) doručenom súdu dňa 05. 04. 2017 uviedla, že znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom má všetky zákonom predpísané náležitosti, o čom svedčí aj doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX. Pri vykonávaní tohto dôkazu súd musí postupovať tak, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalec v znaleckej doložke uviedol, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto nesie zodpovednosť za jeho riadne a objektívne vypracovanie. Nie je preto dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania súdom a rovnako nie je potrebné zisťovať cenu nehnuteľností v realitných kanceláriách. K vyjadreniu pripojila doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX o náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

5. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

6. V konaní o náhradu škody bolo nesporné, že súdna exekútorka porušila povinnosť v zmysle § 60 ods. 2 Exekučného poriadku tým, že pred vrátením poverenia na vykonanie exekúcie nezaslala konečné vyúčtovanie žalobcovi ako oprávnenému.

7. Ako sporná sa javila skutočnosť, či jej nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda tak, že či okrem nezaslania konečného vyúčtovania v exekučnom konaní súdna exekútorka vôbec vymohla celú pohľadávku na základe exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. Ro XXX/XX zo dňa 10. 05. 1993. Ak by bolo v konaní preukázané, že súdna exekútorka nevymohla celú pohľadávku a napriek tomu vrátila poverenie na vykonanie exekúcie, žalobcovi by vznikla škoda v podobe ušlého zisku, t. j. zostatku príslušenstva vo výške 552,27 Eur, ako ho vyčíslil v žalobe.

8. V priebehu konania súdna exekútorka predložila okrem exekučného spisu sp. zn. EX 66/2003 aj výpisy z účtov vedených v Slovenskej sporiteľni, ktorým sa súd v tomto písomnom odôvodnení bude zaoberať ďalej. No podstatnou skutočnosťou je to, že súdu predložila detail príkazu z jej účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s., podľa ktorého dňa 21. 07. 2017 poukázala finančné prostriedky vo výške 545,38 Eur na účet číslo (IBAN): SK88 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na výzvu súdu žalobca oznámil, že predmetnú sumu finančných prostriedkov vo svojom účtovníctve neeviduje a nie je ani majiteľom čísla účtu, na ktoré poukázala súdna exekútorka finančné prostriedky. Žalobca sa informoval aj u právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorý v stanovisku uviedol, že účet, na ktorý poukázala súdna exekútorka finančné prostriedky, je privátnym účtom klienta banky a nie je interným účtom banky. Žalobca a aj súd požiadal súdnu exekútorku, aby objasnila, za akým účelom a komu poukázala finančné prostriedky vo výške 545,38 Eur a v prípade, že sa jedná o sumu, ktorá je predmetom konania, aby realizovala storno platby a následne tieto prostriedky poukázala na účet žalobcu. Súdna exekútorka nereagovala ani na výzvu žalobcu, ani na výzvu súdu a finančné prostriedky vo výške 545,38 Eur nepreviedla na účet žalobcu.

9. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že súdna exekútorka pochybila tým, že vrátila súdu poverenie, keď sa domnievala, že vymohla celú pohľadávku. Sekundárne pochybila aj vtedy, keď nezaslala žalobcovi konečné vyúčtovanie. Namietal, že by výpisy z účtov predložené súdnou exekútorkou v konaní preukazovali, že vymožené sumy boli následne aj poukázané na účet žalobcu alebo jeho právneho predchodcu. Namietal, že by úhrady, ktoré boli prijaté súdnou exekútorkou na jej účet po 30. 09. 2011, mu boli následné pripísané. Eviduje len úhrady prijaté do tohto dátumu. Trval aj na tom, že finančné prostriedky zo dňa 21. 07. 2017 neboli pripísané na jeho účet, nejedná sa ani o jeho číslo účtu a v podrobnostiach odkázal na písomné vyjadrenie (viď bod 8. odôvodnenia).

10. Zástupca žalovanej spočiatku trval na tom, že neboli naplnené predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody tak, ako to bolo uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe. Aj zástupca sa stotožnil s tým, že výpisy z účtov predložené súdnou exekútorkou v konaní preukazujú skutočnosť, že sporné sumy z pohľadávky boli skutočne poukázané a pripísané na účet žalobcu alebo jeho právneho predchodcu ako oprávneného v exekučnom konaní. Zástupca žalovanej po oboznámení s detailom platby zo dňa 21. 07. 2017 uviedol, že z toho je zrejmé, že súdna exekútorka nevyplatila celú vymoženú sumu pohľadávky z exekúcie oprávnenému. Je možné domnievať sa tak, že jej konaním došlo k nesprávnemu

úradnému postupu. Takisto aj na pojednávaní svedkyňa - súdna exekútorka uviedla, že vyplatila finančné prostriedky oprávnenému Credit Clearing Centre, ktorý však nie je oprávneným z exekúcie, ktorá je predmetom tohto konania. Súdna exekútorka tak potvrdila, že z jej strany k úhrade všetkých finančných prostriedkov vymožených v exekúcii oprávnenému, t. j. žalobcovi, nedošlo. Z toho vyplýva, že nárok žalobcu je dôvodný. Poukázal však na novelu Exekučného poriadku od 01. 04. 2017, kedy došlo aj k zmene systému uplatnenia si nároku na náhradu škody vzniknutej v exekučných konaniach voči štátu. Jedná sa o zákon č. 2/2017, kde do 31. 03. 2017 mal poškodený možnosť vybrať si, či bude žalovať súdneho exekútora alebo štát. Ale od 01. 04. 2017 už takúto možnosť nemá. Poškodený je povinný uplatniť si najprv škodu, resp. svoj nárok, priamo voči súdnemu exekútorovi a len v prípade, že exekútor alebo jeho poisťovateľ nemôže túto škodu uhradiť, môže si uplatniť svoj nárok voči štátu. Je pravdou, že si žalobca uplatnil svoj nárok ešte pred účinnosťou tejto novely a novela neobsahuje prechodné ustanovenia. Navrhol, aby súd zvážil aj otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto konaní, t. j. ministerstva. Primárne by mala byť žalovaná súdna exekútorka, a preto nie je nárok žalobcu priamo dôvodný voči žalovanej - ministerstvu, ktoré koná v mene štátu. Žiadal preto žalobu zamietnuť

11. Svedkyňa Mgr. Monika Mikulíková, súdna exekútorka, vo výpovedi uviedla, že poverenie na vykonanie exekúcie vrátila súdu po tom, ako bola vymožená celá pohľadávka. Nepamätala si, aká bola vymožená suma, ale tvrdila, že je to možné zistiť z exekučného spisu. Exekúcia bola vykonávaná zrážkami z dôchodku jedného z povinných a tieto boli vykonávané tak, že sociálna poisťovňa vypočítala výšku zrážok. Ako exekútorka má prijímanie zrážaných súm nastavené tak, že istina spolu s príslušenstvom je pripisovaná na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. a trovy exekúcie sú jej pripisované na účet vedený v Poštovej banke, a. s. Do určitého obdobia, podľa jej názoru do októbra 2012, boli zrážky pripisované na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Neskôr boli pripisované na účet v Poštovej banke, a. s. Vtedy mala za to, že sociálna poisťovňa vykonala zrážky z dôchodku povinného v celom rozsahu a na účet v Poštovej banke, a. s. sa pripisujú už len trovy exekúcie. Ak sú finančné prostriedky pripísané na jej účet, musí tieto vymožené sumy následne sama poukázať na účet oprávneného. Nedeje sa to automatickým prevodom alebo príkazom z účtu na účet bez jej zásahu. V predmetnej exekúcii pravdepodobne na účet oprávneného poukazovala prijaté finančné prostriedky v trojmesačných intervaloch s tým, že či sporné prostriedky po 30. 09. 2012 boli poukázané na účet oprávneného, by musela znova dohľadať v spise alebo v účtovníctve. Konečné vyúčtovanie nepovažovala za potrebné vyhotoviť, pretože táto povinnosť bola pre exekútorov zavedená až novelou exekučného poriadku v roku 2013 a išlo o pohľadávku, ktorá vznikla pred účinnosťou tejto novely a bola aj v tomto čase vymožená. Priznala, že by v súčasnej dobe ale túto povinnosť nesplnila, lebo konečné vyúčtovanie nezaslala. Stalo sa jej, že celú pohľadávku nevymohla a vtedy požiadala súd o pokračovanie v exekúcii tak, že jej súd zaslal pôvodne vydané poverenie na vykonanie exekúcie, čiže jej vrátil to pôvodné poverenie, ktoré ona predtým vrátila. Pohľadávku následne dovymáhala. Išlo o ojedinelý prípad. Ak by také niečo zistila aj v tomto prípade, pokračovala by v exekúcii. Trvala na tom, že v tejto prejednávanej veci vymohla celú pohľadávku tak, ako je to uvedené v exekučnom spise v evidencii splátok. Vtedy, keď žiadala o vrátenie poverenia, tak to bolo na podnet oprávneného, ktorý ho zaslal jej. Ak by aj v tomto prípade bola upozornená na to, že nevymohla celú sumu, tak by aj v tomto prípade požiadala o vrátenie poverenia. No napriek tomu má za to, že pohľadávku vymohla v celom rozsahu. Čo sa týka platby zo dňa 21. 07. 2017, táto súvisela s exekúciou. Keďže nevedela číslo účtu, na ktorý má poukázať finančné prostriedky, tak ich poslala na jej posledné známe číslo účtu oprávneného v exekučnej veci Credit Clearing Centre. Šetrením po pojednávaniach totiž zistila, že nebola vymožená celá suma v exekúcii.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 514/2003 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností, ktoré určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú: subjekt (orgán štátu), predmet (nesprávnym úradným postupom porušený právny vzťah), správanie subjektu (jeho nesprávny úradný postup), protiprávnosť (nezákonnosť), výsledok spočívajúci v škode a príčinná súvislosť medzi správaním (úradným postupom) a výsledkom (škodou).

19. Exekučné konanie vo veci oprávneného Slovenskej štátnej sporiteľne v Bratislave proti povinným Gabrielovi E., K. E., N. Z. a F. Q. bolo začaté na návrh súdnej exekútorky na udelenie poverenia Okresným súdom Rimavská Sobota a vedené bolo pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX. Exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. Ro XXX/XX zo dňa 10. 05. 1993, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 08. 1993. Predmetom bolo vymáhanie pohľadávky vo výške 15 840,00 Sk s príslušenstvom, t. j. úrok vo výške 6 % ročne z istiny od 16. 02. 1993 do zaplatenia. Súdna exekútorka viedla exekúciu na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 66/2003. Okresný súd Rimavská Sobota vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 24. 09. 2003. Uznesením č. k. XEr/ XXXX/XXXX - XX zo dňa 12. 06. 2012 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane oprávneného zo K. sporiteľne, a. s. na žalobcu - WM Consulting & Communication, s. r. o. Počas exekučného konania zomreli dvaja povinní (K. E. a Ladislav Q.). F. doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 04. 02. 2015 vrátila súdna exekútorka poverenie na vykonanie exekúcie „po vymožení uloženej povinnosti“. Z exekútorského spisu súdnej exekútorky bolo zistené, že táto vykonávala úkony smerujúce k zisteniu majetkových pomerov povinných. Exekúciu vykonala zrážkami zo mzdy (dôchodku) povinného N. Z., pričom mali byť takto vykonané zrážky až do sumy 1 565,18 Eur v mesačných zrážkach po 67,16 Eur (podľa oznámenia sociálnej poisťovne v spise EX XX/XXXX). Listom zo dňa 26. 01. 2015 (doručený súdu dňa 04. 02. 2015) vrátila súdna exekútorka poverenie na vykonanie exekúcie. Na žiadosť žalobcu (oprávneného) zo dňa 07. 04. 2015 o vysvetlenie ohľadom ukončenie exekučného konania bez toho, aby bola vymožená suma vo výške 552,27 Eur, ktorá predstavuje príslušenstvom istiny vo výške 525,79 Eur, súdna exekútorka nereagovala. Nereagovala ani na výzvu zo dňa 04. 09. 2015 o zaplatenie náhrady škody za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V exekútorskom spise súdnej exekútorky sp. zn. EX XX/XXXX sa nachádza aj prehľad evidencie splátok, v ktorom je uvedené, že je vymáhaná suma 1 132,45 Eur, ktorá bola splatená nasledovne:

dátum úhrady plnenie pov. (€) zostatok istiny (€) 31.1.2011 67,16 1 065,29 28.2.2011 67,16 998,13 31.3.2011 67,16 930,97 29.4.2011 67,16 863,81 31.5.2011 67,16 796,65

30.6.2011 67,16 729,49

29.7.2011 66,27 663,22

31.8.2011 66,27 596,95

30.9.2011 66,27 530,68

31.10.2011 66,27 464,41 30.11.2011 66,27 398,14 30.12.2011 66,27 331,87 31.1.2012 69,73 262,14 29.2.2012 69,73 192,41 30.3.2012 69,73 122,68 30.4.2012 69,73 52,95 31.5.2012 67,65 67,65 68,78

20. Súdna exekútorka predložila súdu výpisy z účtu v banke (č. l. 104 - 119), v ktorých vyznačila platby s variabilným symbolom XXXXXX. Žalobca a aj žalovaná spochybnili, že by tieto výpisy preukazovali, že platby boli po ich prijatí súdnou exekútorkou následne aj poukázané na účet žalobcu. Napriek týmto pochybnostiam je možné ustáliť, že výpisy z účtu súdnej exekútorky preukazujú, že od povinného vymohla v mesačných zrážkach v čase od 31. 01. 2011 do 31. 05. 2012 celkom sumu 1 147,15 Eur. Skutočne však v konaní súdna exekútorka nepreukázala, či následne všetky prijaté platby od povinného aj poukázala na účet oprávneného. Z tvrdení žalobcu ako aj z listinných dôkazov (č. l. 60) nepochybne vyplynulo, že súdna exekútorka zo zrážok poukázala na účet žalobcu celkom tri platby - dňa 21. 04. 2011, dňa 15. 07. 2011 a dňa 11. 10. 2011. Uvedený časový interval sa zhoduje aj s výpoveďou súdnej exekútorky, ktorá tvrdila, že oprávnenému (žalobcovi) v xekučnom konaní zasielala platby každé tri mesiace. Po 11. 10. 2011 žalobca neeviduje úhradu vymáhanej pohľadávky od súdnej exekútorky a táto v konaní nepreukázala, že zrážky vykonané odo dňa 31. 10. 2011 do 31. 05. 2012 poukázala v prospech účtu žalobcu. V tejto časti, po vykonanom dokazovaní, aj žalovaná uviedla, že nepochybne vyplynulo, že súdna exekútorka v exekučnom konaní nevymohla celú pohľadávku a z jej strany došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď vrátila poverenie na vykonanie exekúcie, hoci nedošlo k vymoženiu uloženej povinnosti. Preto ani súd už po vykonanom dokazovaní nepovažoval za spornú tú skutočnosť, že súdna exekútorka nevymohla celú pohľadávku a jej konaním vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku vo výške 552,27 Eur, pričom jej vznik spôsobila súdna exekútorka svojím nesprávnym postupom v exekúcii a je nepochybné, že medzi jej (nesprávnym) konaním a škodou je daná aj príčinná súvislosť. Uvedený záver súdu (a aj strán sporu) podporuje aj skutočnosť, že súdna exekútorka po dvoch pojednávaniach, na ktorých bola vypočúvaná, vykonala v prospech (nejakého, neznámeho) účtu majiteľa platbu finančných prostriedkov s variabilným symbolom XXXXXX (čo je spisová značka exekútorského spisu) a aj vo svojej výpovedi uviedla, že následným šetrením svojho účtovníctva (resp. evidencie) dospela k záveru, že nebola celá vymožená suma poukázaná na účet žalobcu ako oprávneného. Nárok žalobcu na náhradu škodu spôsobenú súdnou exekútorkou pri výkone verejnej moci je teda v celom rozsahu dôvodný.

21. Dôvod, pre ktorý súd žalobe vyhovel aj napriek tomu, že súdna exekútorka poukázala finančné prostriedky v prospech nejakého účtu v banke, je ten, že tak neurobila v prospech účtu žalobcu, ale v prospech úplne iného (neznámeho) majiteľa účtu, ktorý nemá nič spoločné s exekučným konaním a ani so sporovým konaním a ani napriek výzvam žalobcu a súdu nevykonala nápravu (stornom mylnej platby a správnym poukázaním finančných prostriedkov na účet žalobcu).

22. Čo sa týka vznesenej námietky nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, je pravdou, že zákonom č. 2/2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 2/2017“) bol zmenený mechanizmus uplatnenia náhrady škody. Podľa tejto novely exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa Exekučného poriadku. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Novela Exekučného poriadku nadobudla účinnosť dňa 01. 04. 2017. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. 04. 2017 však neupravujú, akým spôsobom a kto zodpovedá za škodu spôsobenú súdnym exekútorom v exekučnom konaní.

23. Žalobcom podaná žaloba o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. bola súdu doručená dňa 30. 11. 2016, teda pred účinnosťou zákona č. 2/2017 Z. z. Tento zákon síce zmenil osobu, voči ktorej si má poškodený uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej v exekučnom konaní, avšak týmto zákonom nedošlo aj k zmene zákona č. 514/2003 Z. z. Inak povedané, v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. štát, v mene ktorého koná ministerstvo spravodlivosti, stále zodpovedá za škodu spôsobenú súdnym exekútorom. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu v čase, keď nebol účinný zákon č. 2/2017 Z. z. a tento ani neobsahuje prechodné ustanovenia na konania o náhradu škody začaté pred 01. 04. 2017, nebol daný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Žalovaná má pri tom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na regresnú náhradu voči súdnej exekútorke, ktorá svojím nesprávnym úradným postupom spôsobila žalobcovi škodu.

24. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 552,27 Eur. Žalovaná, ktorá v rámci konania o predbežnom prerokovaní nároku nevyhovela žiadosti žalobcu o náhradu škody a v dôsledku takého konania bol žalobca nútený uplatniť svoj nárok na súde, kde aj uspel, sa dostala s plnením do omeškania, preto jej súd uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 552,27 Eur od 07. 10. 2016 do zaplatenia. Prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po tom, čo bolo žalobcovi oznámené žalovanou, že k úhrade náhrady škody nepristúpi.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prípade, že nejde o osobitné ustanovenie zákona, je nutné vychádzať zo zásady úspechu. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, pretože súd vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

26. V konaní bola vypočúvaná aj súdna exekútorka Mgr. Monika Mikulíková v postavení svedka a v zmysle § 200 ods. 2 C. s. p. bola poučená o jej práve uplatniť si svedočné. Táto však svoje právo nevyužila a svedočné si v konaní ani raz neuplatnila, preto jej súd nárok na svedočné v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. ani nepriznal, pričom už nie je o tomto nároku rozhodovať samostatným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.