Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobkyne: W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.j. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/SOC/2021/9385-0003 Km zo dňa 04.08.2021

rozhodol:

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 8.10.2021 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného s tým, že nežiadala nariadiť pojednávanie. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu Číslo: RK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2021/17680-68 2021/82682 zo dňa 17.06.2021. Žalobkyňa v žalobe poukázala na ust. v spojení s ust. . S odkazom na tieto zákonné ustanovenia žiadala posúdiť aj zákonnosť rozhodnutia - postupu konania ÚPSVaR Ružomberok číslo spisu K1/OHNNVŠSD/SOC/2020/19307 zo dňa 10.8.2020, pretože z tohto postupu vychádza rozhodnutie žalovaného minimálne v časti výšky uloženej povinnosti ako aj, že tento predchádzajúci postup priamo smeroval k zásahu do majetkových práv Z. X., označenej správnym orgánom v administratívnom konaní ako „oprávnená osoba“. Žalobkyňa mala za to, že predchádzajúci postup môže mať za následok zásah do subjektívnych práv a takýto postup nie je vylúčený zo súdneho prieskumu, pretože nebolo možné ho napadnúť odvolaním. Žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa uvádza, že zo systému radenia sociálnych dávok bolo zistené, že v období rokov 2009 až 2020 úrad poskytoval náhradné výživné pre oprávnenú osobu na základe žiadosti, ktorú podala matka oprávnenej osoby (poberateľka náhradného výživného). Z tohto dôvodu dodatočne poukázané výživné súdnym exekútorom v sume 200,00 Eur bolo potrebné zohľadniť ako uhradené výživné od prvého nároku na náhradné výživné, t.j. od roku 2009, resp. za obdobie, za ktoré ešte nebola uložená povinnosť vrátiť alebo nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné v súlade so zákonom o náhradnom výživnom. Preto dodatočne poukázané výživné v júli 2020 oprávnenej osobe v sume 200,00 Eur bolo započítané do obdobia, kedy poberateľom náhradného výživného bola matka oprávnenej osoby. Podľa žalobkyne argument žalovaného, že uhradené výživné je potrebné zohľadniť za obdobie, za ktoré ešte nebola uložená povinnosť vrátiť náhradné výživné alebo nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné, nemá oporu v ust. zákona o náhradnom výživnom v spojení s ust. tohto zákona. Žalobkyňa uviedla, že z týchto zákonných ustanovení vyplýva jednoznačný postup pri započítavaní dodatočne zaplateného alebo vymoženého výživného s pohľadávkami vzniknutými z poskytovania náhradného výživného. Podľa žalobkyne správny orgán si nemôže svojvoľne zúčtovať dodatočne

zaplatené alebo vymožené výživné s obdobím poskytovania náhradného výživného a pri zúčtovaní musí postupovať podľa ust. § 10a ods. 2, 3 zákona o náhradnom výživnom. V právnej úprave platnej do 30.6.2018 postup podľa § 10a zákona o náhradnom výživnom úplne absentuje. Voči pohľadávkam na náhradnom výživnom vzniknutých do 30.6.2018 je preto možné postupovať podľa § 10 zákona o náhradnom výživnom v znení zákona do 30.6.2018. Postup podľa ust. § 10a zákona o náhradnom výživnom je možné uplatniť až na pohľadávky na náhradnom výživnom vzniknutých od 1.7.2018. Pohľadávka na náhradnom výživnom vzniká úradu už momentom jeho vyplatenia poberateľovi. Tvrdenia žalobkyne podporuje aj právoplatné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 3.12.2019 č. RK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2019/22636-24, 2019/138264. Dňa 10.8.2020 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok (ďalej aj len „ÚPSVaR Ružomberok“) dodatočne vymožené výživné vo výške 784,22 Eur, ktoré bolo poukázané povinnou osobou na účet súdneho exekútora dňa 14.2.2020 zúčtoval na pohľadávky na náhradnom výživnom za obdobie od 02/2010 do 08/2019, v časti zúčtovania pohľadávok na obdobia 2/2010, 4/2010, , 11-12/2010, 2/2011, 5/2011, 8/2011, 10/2013 v celkovej sume 506,06 Eur, čím podľa žalobkyne porušil ustanovenia § 10a ods. 3 zákona o náhradnom výživnom. Spôsob započítania, ktorý uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 4.8.2021, ktoré žalobkyňa napadla žalobou, podľa nej neguje správnosť rozhodnutia zo dňa 3.12.2019. Postup ÚPSVaR Ružomberok pri zúčtovaní sumy 784,22 Eur dňa 10.8.2020 žalobkyňa považuje za nezákonný. Žalobkyňa uviedla, že dňa 14.2.2020, t.j. kedy bola oprávnená Z. X. už plnoletou, súdny exekútor vymohol sumu 1.000 Eur, z ktorej bolo ÚPSVaR poukázaných 784,22 Eur a v tejto výške sa povinnosť vrátiť náhradné výživné poberateľa náhradného výživného W. X. považovala za splnenú a ÚPSVaR nevydal žiadne rozhodnutie. Zákon o náhradnom výživnom presne a jednoznačne identifikuje, kto je oprávnená osoba a kto je poberateľ náhradného výživného a aké práva a povinnosti majú tieto subjekty. Právo patrí oprávnenému, povinnosť poberateľovi. K prechodu povinnosti z poberateľa na oprávneného nedošlo, preto W. X. - žalobkyňa nebola oprávnenou osobu v exekučnom konaní, ak exekučné tituly jej nepriznávali právo na zaplatenie výživného. Podľa ust. § 10 ods. 1, 10a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom povinnosť vrátiť náhradné výživné je určená vždy poberateľovi náhradného výživného, t.j. zákon neukladá túto povinnosť oprávnenej osobe ale poberateľovi náhradného výživného. Poberateľom a zároveň oprávnenou osobou bola Z. X. v období, v ktorom poberala náhradné výživné na základe rozhodnutia ÚPSVaR Ružomberok č. RK1/OHN-NVAŠSD/SOC/2020/28510-3, 2020/19822 zo dňa 26.6.2020. Žalobkyňa poukázala na to, že momentom plnoletosti dieťaťa toto v plnom rozsahu nadobúda právo nakladať so svojím majetkom, nadobúda právo vo svojom mene preberať súdom určené výživné. Nárok na výživné je vždy nárokom dieťaťa. Oprávnená Z. X. za obdobie, v ktorom bolo vyplácané náhradné výživné jej zákonnému zástupcovi (poberateľovi náhradného výživného) ani po dosiahnutí plnoletosti nenadobudla povinnosť vrátiť za toto obdobie vyplatené náhradné výživné, pretože podľa zákona o náhradnom výživnom táto povinnosť na ňu neprechádza a v plnom rozsahu ju má poberateľ náhradného výživného. Judikované právo preto súdny exekútor vymáha v exekučnom konaní v prospech oprávneného.

2. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na novelu zákona o náhradnom výživnom účinnú od 1.1.2020, ktorou došlo k zmene povinnosti vrátiť vyplatené výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora. Vrátenie preddavkovo poskytnutého výživného vykonáva priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácií, ktoré si zo zákona vymieňa úrad práce a exekútor. Žalobkyňa poukázala na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, § 37 ods. 1, 3, 4 Exekučného poriadku. Uviedla, že právo z exekučného titulu, t.j. výživné, ktoré sa vymáha v exekučnom konaní v prospech oprávneného Z. X. v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 702/09 súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., na matku - žalobkyňu W. X. neprešlo. Len v prípade, že poberateľ náhradného výživného je zároveň oprávnenou osobou vo veciach náhradného výživného pre určité obdobie poskytovania náhradného výživného a je aj osobou oprávnenou v exekučnom konaní, t.j. len za splnenia tejto podmienky je možné postupovať v zmysle novely zákona o náhradnom výživnom. Nedodržaním tejto podmienky tak v podstate úrad a súdny exekútor postupovali tak, že vytvorili bezdôvodné obohatenie, keďže z finančných prostriedkov hmotno-právne patriacich výlučne Z. X. sa plnilo to, čo mala podľa práva plniť sama žalobkyňa W. X.. Žalobkyňa poukázala aj na tú časť rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa konštatuje, že je pravdou, že súdny exekútor nezúčtoval dodatočne vymožené výživné od povinnej osoby v mesiaci júl 2020 s úradom, ale v zmysle zákona o náhradnom výživnom, ak exekútorom dodatočne vymožené výživné bolo poukázané oprávnenej osobe, je splnená podmienka pre vznik poberateľa náhradného výživného vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné. Podľa žalobkyne týmto argumentom žalovaný zvýhodňuje súdneho exekútora, ktorý si nesplnil zákonné povinnosti, avšak nevyvodzuje od neho žiadnu zodpovednosť, pretože ťarchu prenáša na poberateľa,

ktorý neporušil svoju povinnosť, ktorý oznámil úradu vyplatenie sumy 300,00 Eur oprávnenému napriek tomu, že takúto povinnosť mal ex lege súdny exekútor. Podľa žalobkyne sám žalovaný nemá ustálený názor, kedy mu vzniká pohľadávka na náhradnom výživnom. Vzhľadom na obdobia za mesiace 2, 4, 5, 6, 8, 11, 12/2010, 2, 5, 8/2011 a 10/2013, za ktoré si správny orgán zúčtoval vymoženú sumu vo výške 506,06 Eur dňa 10.8.2020, bolo podľa žalobkyne preukázané, že išlo o pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. 8.8.2018), teda ide o pohľadávky, ktoré sa stávajú nevymáhateľnými, a preto nebolo možné vymožené plnenie započítať so sumou zbaveného dlhu. Žalobkyňa poukázala na zákon o náhradnom výživnom, ktorý priamo rieši vznik pohľadávky, a to v ust. § 16a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, kde je uvedené, že pohľadávka, ktorá vznikla z poskytnutého náhradného výživného do 30.6.2018, sa vymáha podľa zákona účinného do 30.6.2018. Pohľadávka vzniká poskytovaním náhradného výživného už momentom jeho vyplatenia poberateľovi, čo podporuje aj ust. § 10 ods. 3 zákona o náhradnom výživnom, § 10a ods. 4 zákona o náhradnom výživnom, ktorý určuje prekluzívnu lehotu na vrátenie náhradného výživného, a to najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné vyplatilo. Podľa žalobkyne nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že pohľadávka mu vznikla vydaním rozhodnutia o povinnosti vrátiť náhradné výživné. Žalobkyňa poukázala na to, že preddavok je zálohová platba, teda už poskytnutím preddavku (náhradného výživného) vzniká pohľadávka, ktorej čas plnenia nastane v budúcnosti. Názor žalovaného, že námietka konkurzu je irelevantná, preto nepovažovala za správny.

3. Žalobkyňa poukázala na postup zo dňa 10.8.2020, ktorý hodnotila za nezákonný. V súvislosti s touto námietkou odkázala na novelu zákona o náhradnom výživnom, Exekučného poriadku od 1.1.2020, ktorá je spätá s exekučnými konaniami začatými od 1.4.2017. Žalobkyňa poukázala na právnu úpravu „starého exekučného konania“ a „nového exekučného konania“. Zákon o náhradnom výživnom nerozlišuje „starú a novú exekúciu“. Žalobkyňa mala za to, že postup zo dňa 10.8.2020, a to poukázanie vymoženého plnenia vo výške 784,22 Eur súdnym exekútorom ÚPSVaR Ružomberok nemá oporu v Exekučnom poriadku vzhľadom k tomu, že zákonodarca pri exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 explicitne stanovil princíp ultraaktivity, teda nebolo možné toto exekučné konanie podriadiť novému právnemu režimu. Ak v exekučných konaniach do 31.03.2017 súdny exekútor prijme plnenie, je povinný postupovať v zmysle ust. § 36 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý nepočíta s následkom, že časť tohto plnenia sa poukáže na účet orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného. S týmto následkom sa počíta len v exekučných konaniach, kde súdny exekútor postupuje podľa § 29 Exekučného poriadku, t.j. exekučné konania od 1.4.2017. Žalobkyňa mala za to, že postup zo dňa 10.8.2020 súdneho exekútora a ÚPSVaR nie je zákonný. Novela zákona o náhradnom výživnom od 1.1.2020 a Exekučný poriadok sú podľa žalobkyne vo vzájomnom nesúlade a novelu Exekučného poriadku a zákona o náhradnom výživnom od 1.1.2020 preto nemožno aplikovať na toto exekučné konanie, presnejšie na všetky exekučné konania začaté do 31.3.2017, aj keď ju orgány verejnej moci na toto konanie použili. Žalobkyňa sa cíti postupom orgánov dotknutá na svojich právach, pokiaľ bola zaviazaná ako poberateľka náhradného výživného k povinnosti vrátiť náhradné výživné, naviac v nesprávnej výške, za nesprávne obdobie, pričom predchádzajúci postup mal zásadný vplyv na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu porušenia , Exekučného poriadku, zákona o rodine a zákona o náhradnom výživnom.

4. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 04.01.2022. Žalovaný uviedol, že podľa žiadosti žalobkyne a predložených dokladov, za splnenia podmienok nároku na náhradné výživné priznal oprávnenej osobe ako žiadateľke o náhradné výživné, náhradné výživné od 1.4.2020 vo výške 100,00 Eur mesačne. Žalovaný poukázal na predchádzajúce konanie a rozhodovanie, keď rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2021/6646-0003 Km zo dňa 13.05.2021 rozhodnutie úradu zo dňa 26.03.2021 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom bola skutočnosť, že v období rokov 2009 až 2020 úrad poskytoval náhradné výživné pre oprávnenú osobu na základe žiadosti, ktorú podala matka oprávnenej osoby (poberateľka náhradného výživného) a bolo potrebné dodatočne poukázané výživné súdnym exekútorom v sume 200,00 Eur zohľadniť ako uhradené výživné od prvého nároku na náhradné výživné, t.j. od roku 2009, resp. za obdobie, za ktoré ešte nebola uložená povinnosť vrátiť alebo nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné v súlade so . V novom konaní mal úrad rozhodnúť o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné pre poberateľku náhradného výživného (matku oprávnenej osoby) za obdobie, za ktoré ešte nebola uložená povinnosť, resp. nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné v súlade so . Na základe právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2021/6646-0003 Km zo dňa 13.05.2021, úrad v novom konaní zohľadnil skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho orgánu a vydal nové rozhodnutie č. RK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2021/17680-68, 2021/82682 zo dňa 17.06.2021, ktorým podľa uložil žalobkyni, poberateľke náhradného výživného ako účastníčke konania povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu za obdobie od 1.11.2019 do 30.11.2019 v sume 71,34 Eur, od 1.12.2019 do 31.12.2019 v sume 100,00 Eur a od 1.1.2020 do 31.01.2020 v sume 28,64 Eur, t.j. v sume 200,00 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet úradu. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu konal žalovaný. Žalovaný mal preukázané, že dňa 10.07.2020 oprávnená osoba ako účastníčka konania doručila úradu výdavkový pokladničný doklad zo dňa 08.07.2020, podľa ktorého jej bolo toho istého dňa súdnym exekútorom vyplatené vymožené výživné v celkovej sume 300,00 Eur, z toho 100,00 Eur bežné výživné za mesiac júl 2020 a zvyšná suma 200,00 Eur ako dodatočne zaplatené výživné za skorší čas. Žalovaný zo systému riadenia sociálnych dávok (ďalej aj len „IS RSD“) zistil, že v období rokov 2009 až 2020 úrad poskytol náhradné výživné pre oprávnenú osobu na základe žiadosti, ktorú podala matka oprávnenej osoby (poberateľka náhradného výživného). Preto dodatočne poukázané výživné súdnym exekútorom v sume 200,00 Eur bolo potrebné zohľadniť ako uhradené výživné od prvého nároku na náhradné výživné, t.j. od roku 2009, resp. za obdobie, za ktoré ešte nebola uložená povinnosť vrátiť alebo nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné v súlade so zákonom o náhradnom výživnom. Dodatočne poukázané výživné v júli 2020 oprávnenej osobe v sume 200,00 Eur bolo preto započítané do obdobia, kedy poberateľom náhradného výživného bola matka oprávnenej osoby, v mesiaci november 2019 vo výške 71,34 Eur z dôvodu, že v mesiaci november 2019 už bolo náhradné výživné vo výške 28,66 Eur zúčtované so súdnym exekútorom, v mesiaci december 2019 bolo započítané dodatočne poukázané výživné v sume 100,00 Eur a v mesiaci január 2020 bolo započítané dodatočne poukázané výživné v čiastočnej výške 28,66 Eur (200,00 Eur - 71,34 Eur v 11/2019 - 100,00 Eur v 12/2019 - 28,66 Eur v 01/2020) za obdobie, za ktoré nebola uložená povinnosť vrátiť, resp. nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné poberateľke náhradného výživného (matke oprávnenej osoby). Žalobkyňa bola preto povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 01.11.2019 do 31.01.2020 v celkovej sume 200,00 Eur na účet úradu. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na ust. , , , , , . Žalovaný poukázal na novelu zákona o náhradnom výživnom účinnú od 01.01.2020 s tým, že povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou zostane nedotknutá v prípade, ak exekútor, centrum alebo povinná osoba uhradí výživné priamo oprávnenej osobe. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že zo sumy 1000,00 Eur vymoženej súdnym exekútorom dňa 14.02.2020, z ktorej bolo úradu poukázaných 784,22 Eur, k čomu došlo bez vydania rozhodnutia, tak žalovaný poukázal na v spojení s , Exekučného poriadku, že ak bolo dodatočne vymožené výživné zúčtované medzi exekútorom a úradom, rozhodnutie o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné sa nevydáva. Ak exekútor dodatočne vymohol výživné, ktoré poukázal oprávnenej osobe, bola splnená podmienka pre vznik povinnosti poberateľa náhradného výživného vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné. K oddlženiu žalobkyne v rámci konkurzného konania žalovaný uviedol, že pohľadávka vo veci náhradného výživného nevznikla pred vyhlásením konkurzu, ale až právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné, preto na účinky vyhláseného konkurzu, rozhodnutia o oddlžení žalovaný neprihliadal.

5. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti postupu zo dňa 10.08.2020. Preskúmania sa domáhala podľa ust. (ďalej len „“). Pretože v prípade dodatočne vymoženého výživného zúčtovaného medzi exekútorom a úradom sa rozhodnutie o povinnosti vrátiť vyplatené výživné nevydáva, nielenže neexistuje rozhodnutie, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu podľa ust. , avšak nie je ani naplnená podmienka, v zmysle ktorej preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza zo skôr vydaného rozhodnutia alebo bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné. Podľa žalovaného v tej časti žaloby, kde žalobkyňa žiada preskúmať zákonnosť postupu úradu zo dňa 10.08.2020, je potrebné žalobu odmietnuť. Žalovaný poukázal na o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je povinnosťou exekútorského úradu oznámiť úradu sumu istiny vymoženej pohľadávky na výživnom pre oprávnenú osobu do troch pracovných dní od vymoženia istiny. Úrad je povinný podľa o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov do troch pracovných dní od doručenia oznámenia exekútora o vymožení výživného, oznámiť exekútorskému úradu sumu poskytnutého náhradného výživného, ktorú má poukázať úradu z vymoženej istiny pohľadávky na výživnom, v tomto prípade to bola suma 784,22 Eur, po odpočítaní bežného výživného a trov exekúcie. Postup pri zúčtovaní vymoženého výživného vo výške 784,22 Eur prebehol dňa 25.03.2020. Dňa 10.08.2020 po kontrole oddelením ekonomiky a vedenia pohľadávok ÚPSVaR Ružomberok bolo zistené, že do období, ktoré boli

súčasťou zúčtovaného výživného, boli zaradené aj obdobia, ktoré už boli účastníčkou konania zaplatené, ale v systému IS RSD neboli nahodené, išlo o rozhodnutie č. CD/2011/114790/KG zo dňa 02.12.2011, právoplatné 19.12.2011, vykonateľné 20.01.2012. Z tohto dôvodu došlo dňa 10.08.2020 ku korekcii a opakovanému zúčtovaniu vymoženého výživného, aby nedošlo k duplicitnému zúčtovaniu pohľadávok. Taktiež došlo ku korekcii zúčtovaného vymoženého výživného zo dňa 04.08.2020 v mesiaci júl 2020, pretože k zisteniu dôležitých skutočností došlo dňa 10.08.2020. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 17.06.2021 žalobkyni uložil ako poberateľke náhradného výživného, účastníčke konania povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu za obdobie od 01.11.2019 do 30.11.2019 v sume 71,34 Eur (z dôvodu, že v mesiaci november 2019 už bolo náhradné výživné vo výške 28,66 Eur zúčtované so súdnym exekútorom), od 01.12.2019 do 31.12.2019 v sume 100,00 Eur a od 01.01.2020 do 31.01.2020 v sume 28,66 Eur, t.j. spolu 200,00 Eur. Žalovaný podotkol, že úrad rozhodnutím č. RK1/OHN NVAŠSD/SOC/2020/19307-43 zo dňa 16.04.2020 rozhodol, že dňom 01.04.2020 zaniká nárok na náhradné výživné pre oprávnenú osobu Z. X., ktoré sa vyplácalo žalobkyni. X. Z. poberala náhradné výživné v období od 04/2020 do 06/2020. K tvrdeniu žalobkyne, že postup podľa ust. je možné uplatniť až na pohľadávky na náhradnom výživnom, ktoré vznikli od 01.07.2018 Z.z., žalovaný poukázal na dôvodovú správu k , ktorým . Pokiaľ vznikne poberateľovi náhradného výživného povinnosť vrátiť náhradné výživné, úrad bude postupovať v zmysle právneho predpisu účinného do 31.12.2019. V čase doručenia potvrdenia o stave exekúcie, resp. o stave výkonu rozhodnutia už vymoženú istinu na pohľadávke na výživnom má k dispozícii oprávnená osoba, a preto musí byť povinnosť vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné uložená oprávnenej osobe, resp. poberateľovi náhradného výživného. Žalovaný súčasne vyjadril pochybnosti o včasnosti podanej žaloby. Žalovaný navrhol žalobu žalobkyne v časti preskúmavania rozhodnutia zo dňa 04.08.2021, zo dňa 10.08.2020 uznesením odmietnuť podľa ust. . Alternatívne žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 15.02.2022 (č.l. 59 spisu). Tvrdenia žalovaného, že došlo ku korekcii a opakovanému zúčtovaniu pohľadávky dňa 10.08.2020 považovala za protirečivé, pretože podľa ÚPSVaR Ružomberok sa tieto záznamy nenachádzajú. Tvrdenie žalovaného, že námietku oddlženia a zbavenia dlhov považuje za nepodstatnú, žalobkyňa hodnotí za protirečivé, pretože na jednej strane pohľadávka vzniká až vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné a keďže pre sumu 784,22 Eur nebolo vydané žiadne rozhodnutie, nemohla žalovanému vzniknúť pohľadávka. Ak bolo dodatočne vymožené výživné zúčtované medzi exekútorom a úradom a rozhodnutie o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné sa nevydáva, nebola splnená podmienka, keďže ide o exekučné konanie začaté v roku 2009, pre ktoré exekučné konanie sa novela nevzťahuje. Podľa žalobkyne k dnešnému dňu jej nebola doručená prehľadná chronolizácia zúčtovaných platieb, a preto stráca dôveru v správnosť žalovaným tvrdených skutočností.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 16.03.2022. Zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.08.2021, nie odpoveď ÚPVSaR Ružomberok zo dňa 08.02.2022. Bol predložený celý administratívny spis, v ktorom sú záznamy opakovaného zúčtovania a korekcií zo dňa 10.08.2020. Žalovaný poukázal na vyjadrenie ÚPSVaR Ružomberok zo dňa 10.08.2020. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť.

8. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že prvostupňový orgán ÚPSVaR Ružomberok rozhodnutím Číslo: RK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2021/17680-68, 2021/82682 zo dňa 17.06.2021 podľa ust. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov rozhodol, že poberateľ náhradného výživného - žalobkyňa X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX L. je povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu X. Z. za obdobie od 01.11.2019 do 30.11.2019 v sume 71,34 Eur, od 01.12.2019 do 31.12.2019 v sume 100,00 Eur a od 01.01.2020 do 31.01.2020 v sume 28,66 Eur, t.j. spolu v sume 200,00 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok. Prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. -23 zo dňa 07.09.2011, právoplatný dňa 22.09.2011, bolo určené výživné na Z. X., nar. XX.XX.XXXX v sume 100,00 Eur mesačne, ktoré je povinný rodič V. O., nar. XX.XX.XXXX uhrádzať do rúk matky X. W.. Rozhodnutím ÚPSVaR Ružomberok Číslo: RK1/OHN_NVAŠSD/ SOC/2020/285100-3, 2020/79822 zo dňa 26.06.2020 bolo priznané poskytovanie náhradného výživného od 01.04.2020 žiadateľke o náhradné výživné X. Z., nar. XX.XX.XXXX. Na ÚPSVaR Ružomberok bol dňa 10.07.2020

doručený výdavkový pokladničný doklad, podľa ktorého súdny exekútor vymohol výživné vo výške 300,00 Eur a dňa 08.07.2020 bolo vymožené výživné vyplatené oprávnenej osobe Z. X.. Z dôvodu, že v mesiaci júl 2020 vymohol súdny exekútor výživné 300,00 Eur a vyplatil vymožené výživné oprávnenej osobe, ÚPSVaR Ružomberok rozhodnutím o znížení náhradného výživného na 0,00 Eur zo dňa 23.07.2020 č. RK1/OHN-NVAŠSD/SOC/2020/28510-8, 2020/90436 znížil náhradné výživné od 01.07.2020 na sumu 0,00 Eur. Po odpočítaní bežného výživného 100,00 Eur z vymoženej sumy 300,00 Eur, zvyšná suma 200,00 Eur bolo dodatočne zaplatené výživné za skorší čas. Prvostupňový orgán poukázal na to, že v období od 2009 do 2020 poskytoval náhradné výživné pre oprávnenú osobu X. Z. na základe žiadosti, ktorú podala matka oprávnenej osoby X. W. (poberateľka náhradného výživného), preto bolo potrebné dodatočne poukázané výživné súdnym exekútorom v sume 200,00 Eur zohľadniť na uhradené výživné od prvého nároku na náhradné výživné, resp. za obdobie, za ktoré ešte nebola uložená povinnosť vrátiť, resp. nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné v súlade so zákonom o náhradnom výživnom. Dodatočne poukázané výživné v sume 200,00 Eur bolo započítané v mesiaci 11/2019 - vo výške 71,34 Eur, z dôvodu, že v mesiaci 11/2019 už bolo náhradné výživné vo výške 28,66 Eur zúčtované so súdnym exekútorom, v mesiaci 12/2019 vo výške 100,00 Eur a v mesiaci 01/2020 vo výške 28,66 Eur podľa zákona o náhradnom výživnom od prvého nároku na náhradné výživné, resp. za obdobie, za ktoré ešte nebola uložená povinnosť vrátiť, resp. nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné poberateľke náhradného výživného v období od 2009 do 2020 W. X.. Prvostupňový orgán poukázal na ust. , , , a uviedol, že žalobkyňa je povinná vrátiť 200,00 Eur, a to na účet ÚPSVaR Ružomberok.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného Č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2021/9385-0003 Km zo dňa 04.08.2021 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a potvrdené rozhodnutie ÚPSVaR Ružomberok, odboru sociálnych vecí a rodiny č. RK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2021/17680-68 zo dňa 17.06.2021. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolanie žalobkyne. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na predchádzajúce konanie, v ktorom ako odvolací orgán svojím rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2021/6646-0003 Km zo dňa 13.05.2021 rozhodnutie úradu zo dňa 26.03.2021 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe tohto odvolacieho rozhodnutia úrad v novom konaní zohľadnil skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu a vydal nové rozhodnutie dňa 17.06.2021 za aplikácie ust. § 10a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom a uložil matke oprávnenej osoby ako účastníčke konania povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné celkom vo výške 200,00 Eur. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 4 ods. 1, 2, § 10a ods. 1, 2, 3, 4 zákona o náhradnom výživnom a uviedol, že novelou zákona o náhradnom výživnom účinnou od 01.01.2020, v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora alebo centra, povinnosť vrátiť už nemá oprávnená osoba, ale povinnosť vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné vykonáva voči úradu priamo exekútor alebo centrum. Povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však ostane nedotknutá v prípade, ak exekútor, centrum alebo povinná osoba uhradí výživné priamo oprávnenej osobe. Z uhradenej sumy výživného povinnou osobou, exekútorom alebo centrom sa vždy najprv odpočítava suma bežného výživného a zvyšná suma je dodatočne zaplatené výživné, ktoré sa započíta ako uhradené výživné od začiatku poskytovania náhradného výživného. Pri opakovanom vzniku nároku na náhradné výživné tej istej oprávnenej osobe, dodatočne zaplatené výživné sa zohľadňuje ako uhradené výživné od prvého nároku na náhradné výživné tej istej oprávnenej osoby, najviac 10 rokov spätne od mesiaca vymoženia. Odvolací orgán mal preukázané, že dňa 10.07.2020 oprávnená osoba doručila úradu výdavkový pokladničný blok zo dňa 08.07.2020, podľa ktorého bolo toho istého dňa súdnym exekútorom vyplatené vymožené výživné v sume 300,00 Eur, z toho 100,00 Eur bežné výživné za mesiac júl 2020 a zvyšná suma 200,00 Eur za dodatočne zaplatené výživné za skorší čas. Odvolací orgán zo systému radenia sociálnych dávok (ďalej len „IS RSD“) zistil, že v období rokov 2009 až 2020 úrad poskytoval náhradné výživné pre oprávnenú osobu na základe žiadosti, ktorú podala matka oprávnenej osoby (poberateľa náhradného výživného). Preto dodatočne poukázané výživné súdnym exekútorom v sume 200,00 Eur bolo potrebné zohľadniť ako uhradené výživné od prvého nároku na náhradné výživné, t.j. od roku 2009, resp. za obdobie, za ktoré ešte nebola uložená povinnosť vrátiť alebo nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné v súlade so zákonom o náhradnom výživnom. Dodatočne poukázané výživné v júli 2020 oprávnenej osobe v sume 200,00 Eur bolo započítané do obdobia, kedy poberateľom náhradného výživného bola matka oprávnenej osoby, v mesiaci november 2019 vo výške 71,34 Eur z dôvodu, že v mesiaci november 2019 už bolo náhradné výživné vo výške 28,66 Eur zúčtované so súdnym exekútorom, v mesiaci december 2019 bolo započítané dodatočne poukázané výživné v sume 100,00 Eur a v

mesiaci január 2020 bolo započítané dodatočne poukázané výživné v čiastkovej výške 28,66 Eur (200,00 Eur - 71,34 Eur v 11/2019 - 100,00 Eur v 12/2019 - 28,66 Eur v 01/2020) za obdobie, za ktoré nebola uložená povinnosť vrátiť, resp. nebolo zúčtované vyplatené náhradné výživné poberateľke náhradného výživného. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne, že zo sumy 1000,00 Eur vymoženej súdnym exekútorom dňa 14.02.2020, z ktorej bolo úradu poukázaných 784,22 Eur bez vydania rozhodnutia, odvolací orgán - žalovaný uviedol, že zákon o náhradnom výživnom upravuje vzájomné povinnosti exekútora a úradu pri výmene informácií v súvislosti s vymoženým výživným a poskytovaným náhradným výživným ako aj povinnosti týchto subjektov súvisiace s poukázaním sumy vymoženého výživného úradu. Povinnosti exekútora sú okrem zákona o náhradnom výživnom upravené aj v § 29 ods. 10, § 59 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak bolo dodatočne vymožené výživné zúčtované medzi exekútorom a úradom, rozhodnutie o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné sa nevydáva. K námietke žalobkyne v odvolaní, ktorá poukázala na cieľ novely zákona o náhradnom výživnom, ktorým je odbremeniť oprávnenú osobu od povinnosti vrátiť náhradné výživné, odvolací orgán uviedol, že je pravdou, že súdny exekútor nezúčtoval dodatočne vymožené výživné od povinnej osoby v mesiaci júl 2020 s úradom, ale v zmysle zákona o náhradnom výživnom, ak exekútorom dodatočne vymožené výživné bolo poukázané oprávnenej osobe, bol splnená podmienka pre vznik povinnosti poberateľa náhradného výživného vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné. Ak žalobkyňa bola právoplatným uznesením Okresného súdu Žilina oddlžená, zbavená všetkých dlhov, uvedené žalovaný považoval za irelevantné, pretože pohľadávka vo veci náhradného výživného nevznikla pred vyhlásením konkurzu, ale až právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné. Odvolací orgán preto na tento odvolací dôvod neprihliadal.

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal žalobu žalobkyne postupom bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej len „“) v spojení s ust. a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia ako aj postupu konania, ktorý týmto rozhodnutiam, predchádzal, žalobu zamietol ako nedôvodnú za aplikácie ust. .

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -72 zo dňa 04.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.05.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

12. K postupu krajského súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, sa poukazuje na žalobu žalobkyne, ktorá na strane 1 žaloby (č.l. 1 spisu) uviedla, že nežiada nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení neuviedol, že navrhuje vo veci nariadiť pojednávanie. Krajský súd mal tak podľa ust. v spojení s ust. splnené podmienky k prejednaniu žaloby žalobkyne bez nariadenia pojednávania.

13. Krajský súd súčasne konštatuje včasnosť podanej žaloby žalobkyňou. Podľa pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 10.8.2021. Žalobu žalobkyňa podala na pošte v zmysle obálky na č.l. 25 spisu dňa 9.10.2021, t.j. včas, v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov podľa ust. .

14. K rozsahu preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, prvostupňového orgánu a postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, krajský súd primárne poukazuje na žalobu žalobkyne zo dňa 8.10.2021 (č.l. 1-12 spisu), ktorou sa v rámci navrhovaného petitu domáhala po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, pričom za aplikácie ust. žiadala preskúmať aj zákonnosť postupu, konania ÚPSVaR Ružomberok č. spisu K1/OHNNVŠSD/ zo dňa 10.8.2020.

15. K časti žaloby žalobkyne o preskúmanie zákonnosti postupu, konania ÚPSVaR Ružomberok zo dňa 10.8.2020 sa poukazuje na ust. , podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie

alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možno preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

16. Na základe doručenej žaloby žalovanému, vyjadrenia žalovaného, podľa doloženého pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala preskúmania postupu, zákonnosti konania ÚPSVaR Ružomberok zo dňa 10.8.2020, tak pri identifikovaní tohto postupu konania, dátumom a číslom spisového materiálu bolo zistené, že nešlo o rozhodnutie orgánu verejnej správy a ani o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré by mohlo tvoriť predmet preskúmania za aplikácie ust. . Dňa 10.8.2020 nebolo vydané žiadne rozhodnutie ani opatrenie žalovaného, resp. prvostupňového orgánu, pretože dňa 10.8.2020 podľa pripojeného administratívneho spisu bola vykonaná kontrola ohľadne zúčtovania vymoženého a vyplateného náhradného výživného, aby sa predišlo opakovanému zúčtovaniu vymoženého výživného. Ak v tejto časti žaloba žalobkyne nebola spôsobilá byť predmetom preskúmavania pred Krajským súdom v Žiline ako správnym súdom, tak následne nebol možný zo strany správneho súdu postup podľa ust. , keďže nešlo ani o jeden v tomto zákonnom ustanovení uvedený prípad. Krajský súd preto zvolil postup, keď podaním zo dňa 11.01.2022 (č.l. 52 spisu) žalobkyňu ako aj žalovaného upovedomil, že ak 10.8.2020 podľa žaloby žalobkyne nebolo vydané rozhodnutie ani opatrenie v zmysle ust. , t.j. nie sú splnené podmienky na prieskum žalobkyňou označeného postupu, konania datovaného dňa 10.8.2020, tak krajský súd sa žalobou v časti o preskúmanie zákonnosti postupu, konania datovaného 10.8.2020 nebude zaoberať. Uvedené zostalo len v rovine žalobného dôvodu. Súčasťou upovedomenia bolo aj to, že krajský súd ako správny súd nebude konať so žalobkyňou označeným ďalším účastníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Námestie slobody 9, 034 01 Ružomberok, pretože nejde o ďalšieho účastníka konania podľa ust. . Naviac na základe žaloby žalobkyne, ktorá sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia tak odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového orgánu, ÚPSVaR Ružomberok konal ako prvostupňový orgán.

17. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala aj na predchádzajúce rozhodnutie, tak krajský súd má za to, že predmetom prieskumu boli iné rozhodnutia, a to rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a tieto tvorili predmet súdneho konania. Vo vzťahu k týmto žalobou napadnutým rozhodnutiam sa posudzovala zákonnosť postupu a rozhodnutia. Krajský súd nemal zákonný priestor k tomu, aby podľa tvrdení uvádzaných žalobkyňou preskúmaval aj predchádzajúce rozhodnutie(ia), ktoré sa stalo(li) právoplatné.

18. Podstatou žaloby žalobkyne pri rozporovaní zákonnosti postupu žalovaného a prvostupňového orgánu bolo namietanie, že nebolo postupované podľa zákona o náhradnom výživnom, neboli dodržané postupy v rámci exekučného konania, nebolo podľa žalobkyne zohľadnené, kto je oprávnenou osobou a kto je poberateľom náhradného výživného, novelou zákona o náhradnom výživnom účinnou od 01.01.2020 došlo k zmene povinnosti vrátiť vyplatené výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora s tým, že vrátenie preddavkovo poskytnutého výživného vykonáva priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácie, ktoré si zo zákona vymieňa úrad práce a exekútor. Žalobkyňa podľa zákona o náhradnom výživnom zdôraznila povinnosti poberateľa náhradného výživného, namietala postup pri vymožení výživného od povinnej osoby súdnym exekútorom pri sume 1.000,00 Eur a následné zaúčtovanie tejto vymoženej sumy žalovaným a prvostupňovým orgánom. Žalobkyňa namietala, že pri rozhodovaní prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu nebol dodržaný zákonný postup, ak sa rozhodovalo o povinnosti vrátiť preddavkovo vyplatené náhradné výživné a ak sa nezohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa bola zbavená všetkých dlhov, v dôsledku čoho nemohla vzniknúť pohľadávka žalovaného voči žalobkyni na vrátenie vyplateného náhradného výživného. Žalobkyňa namietala, že nedôsledný a nezákonný postup exekútora bol prenesený rozhodnutím prvostupňového orgánu a žalovaného v rovine zásahu do práv žalobkyne ako aj do majetkových práv Z..

19. V súvislosti s posúdením žaloby žalobkyne, jej žalobných dôvodov krajský súd uvádza citáciu nižšie uvedených zákonných ustanovení, ako aj tých zákonných ustanovení, z ktorých vychádzal aj prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán.

20. Podľa ust. o náhradnom výživnom (ďalej len „“) tento zákon upravuje poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, ktoré má nárok na náhradné výživné (ďalej len „“).

21. Z pripojeného administratívneho spisu krajskému súdu vyplynulo, že oprávnenou osobou bola Z., nar. X.X.XXXX a poberateľom náhradného výživného bola žalobkyňa, ktorá má zákonom, a to ust. uložené povinnosti pri prijímaní náhradného výživného. Podľa administratívneho spisu bolo preukázané, že na základe žiadosti žalobkyne bolo rozhodnuté o poskytovaní náhradného výživného, pretože boli žalobkyňou splnené zákonné podmienky podľa rozhodnutia ÚPSVaR Ružomberok Číslo: RK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2019/22636-2, 2019/11827 zo dňa 31.01.2019. Nepochybne žalobkyňa bola účastníčkou správneho konania pri rozhodovaní o náhradnom výživnom, bola poberateľkou, preukázala splnenie zákonom o náhradnom výživnom vyžadovaných zákonných podmienok, preto nebol vyhodnotený správnym súdom ako relevantný žalobný dôvod v tom, že by žalobkyňa nemala byť nositeľkou povinnosti podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu o vrátení vyplateného náhradného výživného. Čo sa týka povinnosti žalobkyne, krajský súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa stala účastníčkou konania pred žalovaným ako aj pred prvostupňovým orgánom.

22. Podľa ust. na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia , , , až 68 zákona o správnom konaní.

23. Rozhodnutie o oddlžení je upravené v o konkurze a reštrukturalizácii a o oddlžení sa rozhoduje v uznesení o vyhlásení konkurzu, tak ako podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s Obchodným vestníkom 151/2018 zo 7.8.2018 to bolo vyjadrené pod IV. uznesenia OS Žilina sp.zn. zo dňa 1.8.2018, podľa ktorého žalobkyňa ako dlžníčka bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.

24. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je nepochybné, že konanie o náhradnom výživnom odkazuje na o správnom konaní (ďalej aj len „Správny poriadok“). Ak o povinnosti žalobkyne bolo rozhodnuté až právoplatným rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu dňa 04.08.2021 Č.j. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2021/9385-0003 Km, t.j. keď na konanie o vrátení vyplateného náhradného výživného sa postupuje podľa zákona o správnom konaní a sa vydáva rozhodnutie, ktoré sa stane právoplatné až právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho orgánu, tak podľa Obchodného vestníka č. 151/2018 zo dňa 07.08.2018 sa zverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 01.08.2018 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - na majetok žalobkyne, ktorá pod bodom IV. vyhláseného konkurzu uznesením okresného súdu sa zbavila všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, nedotklo povinnosti žalobkyne, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného ako odvolacím orgánom dňa 04.08.2021. Naviac krajský súd poukazuje na zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, ktorý sa týkal žalobkyne, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 193/2018 dňa 05.10.2018. Uvedené mal krajský súd preukázané z výpisov z Obchodného vestníka, ktoré sa stali súčasťou spisového materiálu. Podľa krajského súdu bol správny postup žalovaného v odvolacom konaní, ktorý konštatoval, že v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalobkyňu sp.zn. Okresného súdu Žilina zo dňa 01.08.2018 s dňom vydania v Obchodnom vestníku dňa 07.08.2018 zostalo bez vplyvu k povinnosti žalobkyne o vrátenie náhradného výživného, o ktorom bolo rozhodnuté žalovaným až dňa 04.08.2021. Naviac podľa rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho orgánu dodatočne poukázané výživné bolo započítané od mesiaca 11/2019, ktoré obdobie stálo mimo účinkov vyhláseného konkurzu na majetok žalobkyne. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalobkyne, že pohľadávka na náhradnom výživnom vzniká ako poskytnutý preddavok (zálohová platba) už momentom jeho poskytnutia, pretože až keď sa zistí, že bolo vyplatené cez exekúciu od povinného výživné a súčasne od úradu bol poskytnutý preddavok náhradného výživného, tak podmienky na vrátenie vyplateného výživného zo strany úradu sa môžu vyjadriť až v rozhodnutí úradu, až potom vzniká pohľadávka.

25. Podľa ust. konanie o vrátení preddavkovo poskytnutého náhradného výživného, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. decembra 2019, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.

26. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že predmetné konanie o vrátenie vyplateného náhradného výživného sa začalo až po 31. decembri 2019, preto prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán správne postupovali, ak aplikovali v znení účinnom od 01.01.2020.

27. Podľa ust. , ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom vymôže výživné, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné, a to najviac do výšky, v ktorej bolo výživné zaplatené alebo vymožené. Ak súdny exekútor alebo centrum poukáže úradu sumu podľa osobitného predpisu, povinnosť poberateľa náhradného výživného podľa prvej vety sa považuje za splnenú, a to do výšky poukázanej sumy; v tomto prípade úrad o povinnosti vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné nerozhodne.

28. Podľa ust. výživné dodatočne zaplatené povinnou osobou alebo vymožené v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom sa zohľadňuje ako uhradené výživné od vzniku nároku na náhradné výživné.

29. Podľa ust. pri opakovanom vzniku nároku na náhradné výživné tej istej oprávnenej osobe, výživné dodatočne zaplatené povinnou osobou alebo vymožené v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom sa zohľadňuje ako uhradené výživné od prvého nároku na náhradné výživné tej istej oprávnenej osoby.

30. Podľa ust. nárok na vrátenie náhradného výživného pre dodatočne zaplatené výživné alebo vymožené výživné v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné poslednýkrát vyplatilo.

31. Z administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, tak ako to podrobne rozobral nielen prvostupňový orgán ale aj žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia, že bolo vyplatené výživné v rámci exekučného konania a súčasne bolo vyplatené aj náhradné výživné, preto v zmysle vyššie citovaného ust. prvá veta žalobkyňa ako poberateľka preddavkovo poskytnutého náhradného výživného mala zákonnú povinnosť vrátiť poskytnuté náhradné výživné vo výške, v ktorej bolo výživné vymožené a vyplatené súdnym exekútorom. Postup žalovaného, ako správneho orgánu pri započítaní súdnym exekútorom vymoženého výživného a vyplateného bol v súlade s ust. , ak sa vždy zohľadňoval postupne moment od vzniku prvého nároku na náhradné výživné ( ).

32. Krajský súd pri rozhodovaní prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu nezistil nezákonnosť rozhodnutia, postupu a nezistil ani nesprávnosť rozhodnutej výšky povinnosti žalobkyne, ktorá sa celkovo týkala sumy 200,00 EUR na vrátenie vyplateného náhradného výživného, preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol za aplikácie ust. . Krajský súd k úplnosti uvádza, že žalobkyňa bola účastníčkou správneho konania. Podľa žalovaným citovaných zákonných ustanovení bolo postupované v zmysle zákonnej úpravy, keď sa v prípade vyplatenej sumy žalobkyne ako poberateľke náhradného výživného (podľa rozhodnutí správnych orgánov žalobkyňa je poberateľkou náhradného výživného), rozhodlo o vrátení vyplateného náhradného výživného rozúčtovaním za obdobia v postupnosti k obdobiu od vzniku nároku na náhradné výživné. Pri zohľadnení tohto zákonného postupu a zaúčtovania na výživné od prvého nároku na náhradné výživné, bola to práve v tom období žalobkyňa, ktorá bola poberateľkou náhradného výživného priznaného jej právoplatným rozhodnutím správneho orgánu. Bola preukázaná zákonná podmienka na takýto postup žalovaného a prvostupňového orgánu, pokiaľ bolo zistené, že v exekučnom konaní bolo vymožené výživné, ktoré bolo vyplatené a súčasne bolo aj poskytnuté náhradné výživné, preto žalobkyňa bola povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné. Podľa účelu a zmyslu zákona o náhradnom výživnom je potrebné hodnotiť postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu za zákonný, ktorý zodpovedá účelu zákona o náhradnom výživnom.

33. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , , . V súdnom konaní bol úspešný žalovaný, na strane ktorého nebola zistená výnimočnosť okolností, pre ktoré by mal byť žalovanému priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania, nebolo zistené, že je možné od žalobkyne spravodlivo požadovať nahradiť trovy konania žalovanému, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.