Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-4-2017.pdf
PDF · 98.55 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: A.. G. Č., A.. X.. Š. XXX/XX, I., zastúpený: JUDr. Pavol Čičmanec, Bavlnárska 312/9, Trenčín, proti žalovanému: Dražobná spoločnosť, a.s., Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, vedeného pod spisovou značkou 17C/142/2017 z a m i e t a .
II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 27.10.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dobrovoľná dražba realizovaná žalovaným a spísaná v notárskej zápisnici zo dňa 28.07.2016, spísanou JUDr. Katarínou Valovou, PhD., notárkou so sídlom v Bratislave, Pribinova 10, zaregistrovaná v zbierke notárskych zápisníc pod č. N 278/2016, Nz 2664/216 je neplatná a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný realizoval dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti - bytu opísaného v prílohe tejto notárskej zápisnice. Podľa žalobcu konal žalovaný v celom procese dobrovoľnej dražby v rozpore so zákonom. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalobcovi riadne resp. vôbec nedoručoval písomnosti žalobcom, ktoré by preukazovali realizáciu akýchkoľvek krokov týkajúcich sa dražby bytu. Žalobcovi bola doručená jediná písomnosť a to notárska zápisnica zo dňa 28.07.2016.
3. Ďalšie porušenie zákona videl žalobca v skutočnosti, že znalec Ing. Petrík, ktorý vykonáva činnosť v prospech žalovaného vypracoval znalecký posudok, v ktorom predmetný byt ohodnotil sumou 48.500,- Eur a to napriek tomu, že Ing., JUDr. Raiter, ktorý vypracoval znalecký posudok v prospech záložného veriteľa Všeobecného úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 37 320 155 ohodnotil tento byt 79.000,- Eur v roku 2009, pričom od toho času bola do rekonštrukcie bytu zo strany súčasného nájomcu s predkupným právom vo výške 30.000,- Eur. Táto skutočnosť bola oznámená aj orgánom činným v trestnom konaní.
4. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava v tejto veci. Okresný súd Trnava následne postúpil spor v súlade s ustanovením § 43 ods. C.s.p. v spojení s § 41 C.s.p. nepríslušnosť.
5. V písomnom podaní zo dňa 08.02.2017 žalovaný uviedol, že predpokladom úspechu žalobcu v rámci konania o určenie neplatnosti dražby je preukázanie kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, poškodenie práv žalobcu, preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a poškodením práv žalobcu.
6. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalujúcej strany o tom, že zo strany žalovaného jej neboli zasielané žiadne písomnosti, ktoré by preukazovali realizáciu dražby. Žalovaný uviedol, že si splnil všetky svoje notifikačné povinnosti. Okrem písomností doručovaných žalobcovi v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, žalovaný zaslal žalobcovi ako záložcovi v zastúpení Všeobecnej úverovej banky, a.s. aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.03.2016 podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako záložný veriteľ začína s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uvedené oznámenie si žalobca prevzal dňa 21.03.2016.
7. K ohodnoteniu predmetu dražby žalovaný uviedol, že v prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Nie je úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník na rozdiel od znalca nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny predmetu dražby alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Žalovaný ďalej uviedol, že vo vzťahu k vyššie uvedenému zdôrazňuje, že najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny je práve samotná dražba, obzvlášť v prípadoch výkonu záložného práva, pretože na výslednú cenu dosiahnutú dražbou má prirodzene vplyv skutočnosť spočívajúce v nutnosti predaja predmetu dražby formou dobrovoľnej dražby s čím sú spojené určite právne riziká. Zo samotného výťažku dosiahnutého dražbou je zrejmé, že predstavy žalobcu o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti nekorešpondujú s realitou a očakávania žalobkyne nemožno zamieňať s reálnym dopytom.
8. Žalobca vo vyjadrení k replike žalovaného uviedol žalovaný porušoval zákon č. 527/2002 Z.z. Zopakoval svoje tvrdenia o nesprávnom ocenení predmetu dražby, ďalej uviedol, že voči vydražiteľovi sa vedú viaceré súdne konania smerujúce k sprístupneniu nehnuteľnosti. Záložnému veriteľovi mala byť vydražení spôsobená škoda približne 20.000,- Eur.
9. Žalovaný s týmito tvrdeniami nesúhlasil a uviedol, že v oznámení o dražbe, ktoré bolo žalobkyni doručené, sa uvádza, že obhliadky sa uskutočnia v dňoch 11.07.2016 a 22.07.2016, obidve v čase o 8.15 hod. Na tieto obhliadky sa dostavila JUDr. Mária Havrillová ako regionálny zástupca žalovaného. V oboch termínoch žalobkyňa neumožnila obhliadky vykonať. Žalovaný v tomto vyjadrení ďalej uviedol, že namietanie výsledkov znaleckého posudku nie je relevantné z hľadiska posudzovania sporu o neplatnosť dražby, keďže určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Žalovaný ďalej uviedol, že z platného a účinného znenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že zaistením ohodnotenia draženej nehnuteľnosti Ing. Dušanom Petríkom, znalcom v odbore: Stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľnosti, zapísaným v zozname znalcov pod evidenčným číslom 914498 si žalovaný ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: notárskej zápisnice N 728/2016, Nz 26647/2016, NCRIs 27504/2016, oznámenia o dražbe, plnomocenstva, listu žalovaného zo dňa 22.03.2016, zmluvy o prevode vlastníctva bytu, návrhu na vykonanie dražby, výpisu z listu vlastníctva č. 1463 pre katastrálne územie Blatné, výzvy na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti, poštových podacích hárkov, doručeniek, znaleckého posudku č. 66/2013, oznámenia o dražbe, oznámenia o začatí výkonu záložného práva, plnomocenstva udeleného Všeobecnou úverovou bankou, a.s., priebehu dražby, dražobných listov RV 26. vydanie zo dňa 07.07.2016, dražobných listov RV 27. zo dňa 14.07.2016, ročník 9, dražobných listov MV 4, vydanie 15.07.2016, ročník 9, výpisu z internetových stránok drazobnaspolocnost.sk, bazos.sk,
reality.sk, nehnutelnosti.sk, záznamu z obhliadky pre záujemcov zo dňa 11.07.2016, záznamu z obhliadky pre záujemcov zo dňa 22.07.2016, návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby o určenie vlastníckeho práva k bytu a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z notárskej zápisnice N 728/2016, Nz 26647/2016, NCRIs 27504/2016 súd zistil, že táto notárska zápisnica bola v Bratislave na Zelinárskej ulici č. 6, spísaná JUDr. Zuzanou Vrtíkovou, notárskou kandidátkou poverenou notárkou JUDr. Katarínou Valovou, PhD. a jej obsahom bolo osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby bola Všeobecná úverová banka, a.s., dražobníkom bol žalovaný a predmetom dobrovoľnej dražby bol byt č. 1 na 1. poschodí bytového domu - 6. bytovky súpisné č. 369, na parcele č. XXX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2 v 9128/483999-inách. Odhadnutá cena predmetu dobrovoľnej dražby bola 45.800,- Eur, najnižšie podanie bolo stanovené taktiež sumou 48.500,- Eur. Nakoľko nikto z účastníkov dobrovoľnej dražby, neurobil toto najnižšie podanie, pristúpil licitátor k postupnému znižovaniu najnižšieho podania až na sumu 41.220,- Eur. Toto podanie urobil účastník dobrovoľnej dražby J. E., ktorému bol aj udelený príklep.
12. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
13. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
14. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 28.07.2016 a ktorej predmetom bol byt č. 1 na 1. poschodí bytového domu - 6. bytovky súpisné č. 369, na parcele č. XXX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parcela registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2 v 9128/483999-inách.
15. Žalobu o určenie neplatnosti verejnej dobrovoľnej dražby nie je možné považovať za klasickú žalobu v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., ale za žalobu vychádzajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 a 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Z hľadiska vecnej legitimácie sa na žalujúcej strane (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovanej strane (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ. Na strane žalovaných je potrebné týchto účastníkov považovať za nerozlučné procesné spoločenstvo.
16. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktoré organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Udelením príklepu
je dražba ukončená (§ 20 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách).
17. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (viď § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (viď § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti.
18. Ako už bolo uvedené, z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných. V civilnom sporovom konaní v prípade plurality žalobcov alebo žalovaných vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. Civilný sporový poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo. V prípade samostatného spoločenstva (§ 76 C.s.p.) koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných žalobcov alebo žalovaných na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 77 C.s.p.) ide vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov.
19. Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania, vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinnosti sa výsledok dražby týka.
20. Z hľadiska vecnej legitimácie sa na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ. Na strane žalovaných (odporcov) je potrebné týchto účastníkov považovať za nerozlučné procesné spoločenstvo. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Ide o nútené spoločenstvo, pri ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Zo samotného ustanovenia § 21 ods. 2, 3 citovaného zákona vyplýva iba to, kto je takýto druh žaloby oprávnený podať. Vzhľadom k uvedenému je možné sa prikloniť k tomu záveru, že účinok rozhodnutia o neplatnosť dobrovoľnej dražby vplýva na právne vzťahy týchto osôb, ako aj na to, že účinok rozhodnutia takejto žaloby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinností sa výsledok dražby týka.
21. Tieto hľadiska potom v kontexte vyžadujú, aby sa konania o neplatnosť verejnej dobrovoľnej dražby vždy zúčastnili: a) navrhovateľ dražby, b) vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, ak je navrhovateľom dražby od nich odlišná osoba, oprávnená podľa zvláštneho právneho predpisu predmet dražby scudziť, c) dražobník, d) vydražiteľ. V prejednávanej veci preto podaná žaloba zo strany žalobcu
mala smerovať nielen proti dražiteľovi, ale minimálne aj proti vydražiteľovi a navrhovateľovi dražby. Keďže žalobca v podanej žalobe na strane žalovaného označil iba dražiteľa, bolo potrebné podanú žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietnuť.
22. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 17C/142/2017, prednesený na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, nakoľko výsledok tohto konania nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci.
23. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani žalujúcou stranou navrhnuté návrhy na vykonanie dokazovania, nakoľko ani tieto neboli spôsobilé zmeniť záver súdu o tom, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko táto nesmerovala proti všetkým osobám vymedzeným § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
24. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).