Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6T-23-2016.pdf
PDF · 83.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. októbra 2017 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
M. Y., nar. XX.X.XXXX S. F. D. S., P.. A., H. N. A.P., G. Z. XX,
je vinný, že
-24.4.2015 v čase o 18.10 hod. v F. D. S., P.. A., viedol v smere do A. osobné motorové vozidlo značky P. Y., I.: A.-XXXES, v pravotočivej zákrute v dôsledku neprimeranej rýchlosti vedenie vozidla nezvládol, prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho vozidla značky O. V., I.: A.-XXXEE, ktoré viedla Ž. T., D.. XX.X.XXXX, pričom Ž. T. utrpela pomliaždenie temennej oblasti hlavy s vytvorením masívneho podkožného krvácania, pomliaždenie bočnej plochy hrudníka vpravo, pomliaždenie bočnej plochy pravého kolena a kožnú odreninu ľavého predlaktia s dobou liečenia a práceneschopnosťou 38-40 dní a B. W., D.. XX.X.XXXX pomliaždenie pravého ramena a pravého lakťa s dobou liečenia a práceneschopnosťou 38-40 dní. Obvinený porušil ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
teda
-inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
čím spáchal
-prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, pri neexistencii
priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 300,- (tristo) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 8.3.2016 obžalobu na obvineného M. Y. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý je predmetom obžaloby.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal. Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Z vykonaného dokazovania, aj v prípravnom konaní, mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise.
Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR nie je evidovaný žiaden záznam o priestupku.
Obžalovaný M. Y. je hodnotený všeobecne. Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Mestom Prešov vyplýva, že podľa informácii získaných z databázy priestupkov Mestskej polície v Prešove nebol doposiaľ priestupkovo riešený.
Z oboznámenej EKV je zrejmé, že obžalovanému M. Y. bolo udelené vodičské oprávnenie A1 dňa 1.5.2004, B1 dňa 1.5.2004, B dňa 23.11.1978, AM dňa 20.12.1965, A2 dňa 1.5.2004 a A dňa 20.12.1965, vodičský preukaz mu bol vydaný dňa 9.9.2013. Doposiaľ mu nebola udelená bloková pokuta, nie je evidovaný žiadny trestný čin a takisto z EKV nevyplýva, aby obžalovaný mal doposiaľ zadržaný vodičský preukaz.
Bol oboznámený preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím držiteľa M. Y., ako aj preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, držiteľom ktorého je manželka obžalovaného O. Y. a zároveň lekárske správy deklarujúce zdravotný stav obžalovaného M. Y., z ktorých je zrejmé, že obžalovanému boli diagnostikované choroby pečene a diagnóza G..
Zo správy Základnej organizácie SZV Prešov plynie, že včelár M. Y. má umiestnené včely na parcele č. 380/1 v katastri obce Ruská Nová Ves.
Boli oboznámené aj lekárske správy ohľadne zdravotného stavu manželky obžalovaného, O. Y., ktorej bolo diagnostikovaných viacero chorôb.
Zo správy o povesti OR PZ, OO PZ Prešov - Sever plynie, že obžalovaný má v mieste bydliska dobrú povesť, jeho chovanie na verejnosti je na dobrej úrovni, nepožíva alkoholické nápoje a nestretáva sa so záujmovými osobami polície a nebol riešený týmto OO PZ pre podozrenie zo spáchania trestného činu ani priestupku.
Obžalovaný M. Y. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj faktúry vystavené dodávateľom V. Z..F..P.. A. P. M. T. - Z. T. Z. týkajúce sa opravy vozidla O. V. Z. I.: A.-XXXEE, ktoré boli doručené na Okresnú prokuratúru Prešov dňa 11.2.2016.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný M. Y. doposiaľ viedol riadny život a sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu. Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.
Obžalovaný M. Y. má podľa generálií uvedených vo vyšetrovacom spise vyštudovanú Hotelovú školu a dosiahnuté Pedagogické minimum a toho času je dôchodca s čistým mesačným príjmom 400,- Eur, je ženatý, v mieste bydliska má dobrú povesť, jeho chovanie na verejnosti je na dobrej úrovni a nestretáva sa so záujmovými osobami polície a teda jeho pomery súd vyhodnotil ako usporiadané a možnosti jeho nápravy za priaznivé.
Je pravdou, že v danom prípade obžalovaný porušil povinnosť vodiča spočívajúcu v tom, že vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a jej následok sa prejavil ujmou na zdraví u oboch poškodených. Súd však pri ukladaní trestu zohľadnil aj údaje vyplývajúce z EKV, z ktorého je zrejmé, že od udelenia vodičského oprávnenia sa nedopustil žiadneho priestupku na úseky cestnej premávky a takisto nie je evidovaný žiadny trestný čin a nebol mu zadržaný vodičský preukaz a to ani v súvislosti s predmetným prečinom, kde súd vzal do úvahy aj jeho nedbanlivostnú povahu. Súd vzal do úvahy aj zdravotný stav obžalovaného a jeho manželky.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí „len“ zásah do majetkovej sféry obžalovaného vo výške 300,- Eur a súčasne náhradný trest odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu v trvaní 2 mesiacoch, kde takýto trest súd považoval za primeraný vzhľadom na povahu prečinu, kritický vzťah obžalovaného k svojmu prečinu a jeho usporiadané pomery.
Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona.
Súd sa zaoberal aj otázkou náhrady škody spôsobenej konaním obžalovaného obom poškodeným.
Poškodená B. W. v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 28.12.2015 uviedla, že „náhradu škody si bude uplatňovať“ a na hlavnom pojednávaní uviedla, že škodu si neuplatňuje žiadnu.
Zhodne v prípravnom konaní uviedla aj Ž. T.. Na hlavnom pojednávaní už splnomocnenec poškodenej uviedol, že uplatnili si nárok na náhradu škody písomne dňa 12.1.2016 a na tomto trvajú.
Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Podľa § 208 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené.
Zo spisu súd zistil, že preštudovanie spisu obvineným M.D. Y. sa konalo dňa 30.12.2015 a preštudovanie spisu poškodeným Ž. T. a B. W. bolo umožnené dňa 8.1.2016. Obe poškodené boli o tomto termíne riadne upovedomené, pričom svoje právo nevyužili.
Podanie týkajúce sa uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorého súčasťou boli oboznamované faktúry, bolo doručené prostredníctvom splnomocnenkyne poškodenej Ž. T. na Okresnú prokuratúru Prešov dňa 11.2.2016.
Z uvedeného vyplýva, že nárok poškodenej Ž. T. bol uplatnený po skončení vyšetrovania a teda nebol uplatnený riadne včas. Argumentáciu, že nárok bol uplatnený až po skončení vyšetrovania, teda po záverečnom preštudovaní spisu podopiera aj skutočnosť, že samotnú plnú moc poškodená Ž. T. udelila splnomocnenkyni dňa 9.2.2015, ktorá ju týmto dňom aj prijala.
Takisto nebol zákonným spôsobom uplatnený nárok na náhradu škody poškodenej B. W.. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie neobsahuje žiadny výrok o náhrade škody.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.