Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-196-2017.pdf
PDF · 83.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/196/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného : Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, Košice, IČO : 44 483 767, proti povinnému : N. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., G. XX, zastúpenému advokátkou JUDr. Gabrielou Jablonskou, so sídlom v Košiciach, Letná 47, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, pod sp.zn. EX 394/2002, o vymoženie 2.364,93 €, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29.12.2016, č. k. 39Er/1960/2002-40
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 19.8.2002 domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz zo dňa 31.7.1995, č. k. 1Rob/1675/95-7. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.8.2002. Dňa 23.2.2016 doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) s odôvodnením, že na základe platobného rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 31.7.1995, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní, prebiehalo na súde konanie o výkon rozhodnutia pod sp.zn. E 1631/1997, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že v súlade s ust. § 372m ods.1 O.s.p. v lehote 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona nedošlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2014. Na základe uvedeného mal za to, že prebiehajúce konanie o výkon rozhodnutie bolo prekážkou pre začatie predmetnej exekúcie, pretože sa mohlo začať až po právoplatnosti uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia pod sp.zn. E 1631/1997.
3. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že predmetnému exekučnému konaniu predchádzalo na súde konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn. E 197/1999, ktoré bolo právoplatne zastavené. Mal za to, že uznesenie Okresného súdu Košice II vydané v konaní pod sp.zn. E 1631/1997, na ktoré sa povinný vo svojom návrhu odvoláva, má inú spisovú značku ako to, ktoré bolo vydané počas súdneho výkonu rozhodnutia, ktoré predchádzalo tomuto exekučnému konaniu a s touto vecou pravdepodobne nesúvisí. Súdny exekútor preto navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
4. Súd v odôvodnení konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v konaní o výkon rozhodnutia sp.zn. E 1631/1997, na ktoré sa odvoláva povinný, nebolo vykonávané rozhodnutie
- platobný rozkaz Obvodného súdu Košice II zo dňa 31.7.1995, č.k. 1Rob 1675/1995-7, ktoré je exekučným titulom v predmetnom konaní. Exekučnému konaniu pod sp.zn. 39Er/1960/2002 predchádzalo konanie o výkon rozhodnutia pod sp.zn. E 197/1999, ktoré bolo podľa § 268 ods.1 písm. c) O.s.p. uznesením č.k. E 197/1999-16 zo dňa 11.6.2002 právoplatne, na návrh oprávneného, zastavené. Predmetné uznesenie o zastavení výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2002, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol u povereného súdneho exekútora podaný dňa až 19.8.2002. K začatiu exekučného konania teda došlo až po právoplatnom skončení konania o výkone rozhodnutia (t.j. konania pod sp.zn. E 197/1999).
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že v danom prípade sa viedli dve konania. Konanie o výkon rozhodnutia na základe návrhu oprávneného zo dňa 30.10.1997, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Košice II č.k. E 1631/1997-5 zastavené z dôvodu, že oprávnený neoznámil súdu v lehote podľa § 372m O.s.p., že podal návrh na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.5.2014, pričom pred právoplatným skončením tohto konania už bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora. Uviedol, že závery súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení sú nesprávne, pretože z uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. E 1631/1997-5 zo dňa 10.4.2014 (ktoré zároveň k odvolaniu pripojil) vyplýva, že podkladom pre konanie o výkon rozhodnutia sp.zn. E 1631/1997 bolo práve rozhodnutie - exekučný titul platobný rozkaz Obvodného súdu Košice II zo dňa 31.7.1995, č.k. 1Rob 1675/95-7, teda sa jedná o ten istý exekučný titul ako v konaní o výkon rozhodnutia pod sp.zn. E 197/99, ktoré bolo zastavené na základe návrhu oprávneného a následne podaný návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nezrozumiteľné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že konanie o výkon exekúcie pod sp.zn. EX 394/2002 zastaví z dôvodu neprípustnosti exekúcie.
6. Krajský súd ako odvolací súd (podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.júla 2016, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a po preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
9. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz Obvodného súdu Košice II zo dňa 31.7.1995, č.k. 1Rob/1675/1995-7. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 7.8.2002 poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 11.6.2002, ktorým súd na návrh oprávneného zastavil výkon rozhodnutia nariadený uznesením Okresného súdu č.k. E 197/99-5 zo dňa 24.3.1999. Uznesenie zo dňa 11.6.2002 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2002. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 19.8.2002, t.j. týmto dňom sa začalo exekučné konanie pod sp.zn. EX 394/2002. Tomuto návrhu na vykonanie exekúcie bola pridelená spisová značka súdu 39Er/1960/2002 a poverenie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Barilikovi udelené dňa 23.8.2002.
10. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil poukazom na konanie o výkon rozhodnutia, ktoré sa na Okresnom súde Košice II začalo na základe návrhu oprávneného zo dňa 30.10.1997, ktorým sa oprávnený domáhal voči povinnému nariadenia výkonu rozhodnutia na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Obvodného súdu Košice II zo dňa 31.7.1995, č.k. 1Rob 1675/1995-7. Konanie o výkon rozhodnutia sa začalo doručením návrhu oprávneného súdu dňa 7.11.1997. Uvedené preukázal povinný predložením fotokópie uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 10.4.2014, č.k. E 1631/1997-5, ktorým súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil z dôvodu, že oprávnený neoznámil súdu v lehote podľa ust. § 372m ods. 1 O.s.p. (prechodné ustanovenie O.s.p. účinné od 1.9.2005), že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2014. Namietal teda, že konanie o výkon rozhodnutia pod sp.zn. E 1631/1997 nebolo ešte
právoplatne skončené v čase, keď oprávnený podal návrh na začatie vykonanie exekúcie v predmetnom exekučnom konaní.
11. Z uvedeného teda vyplýva, že za účelom nariadenia výkonu rozhodnutia - platobného rozkazu Obvodného súdu Košice II zo dňa 31.7.1995, č.k. 1 Rob 1675/95-7 (exekučný titul) bolo začaté najskôr konanie o výkon rozhodnutia na základe návrhu oprávneného zo dňa 30.10.1997 (predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňa 25.6.2014) a následne bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením Okresného súdu Košice II dňa 24.3.1999 (predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňa 11.7.2002) a následne návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 19.8.2002 (začatie exekučného konania).
12. Za takto vzniknutej situácie procesne teda došlo k stretu dvoch exekučných konaní, konania o výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku začatého dňa 7.11.1997 (konanie vedené pod sp.zn E 1631/1997) a exekučného konania podľa Exekučného poriadku začatého dňa 19.8.2002 (konanie vedené pod sp.zn. 39Er/1960/2002).
13. Pokiaľ ide o právnu úpravu prekážky začatej veci (tzv. prekážky litispendencie) kým podľa § 83 O.s.p. (§ 159 CSP), podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie, si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr začatého konania v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), podľa ktorého začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie; ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Exekučné konanie sa začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
14. V posudzovanom prípade bolo skôr začaté konanie o výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku (konanie pod sp.zn. E 1631/1997), ktoré však ako vyplýva z vyššie uvedených zistení bolo právoplatne skončené (Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 10.4.2014, č.k. E 1631/1997-5, ktorým súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil, nadobudlo právoplatnosť dňa 26.5.2014), t.j.v čase rozhodovania odvolacieho súdu (ale ani v čase podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre prekážku začatej veci) už právoplatne skončené konanie vedené pod sp.zn. E 1631/1997 nepredstavuje prekážku veci začatej (litispendencie) vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu.
15. Práve z tohto dôvodu je preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku nedôvodný.
16. Odvolací súd k uvedenému navyše poznamenáva, že do 31.8.2005 existoval duálny režim pri nútenom výkone rozhodnutia. Od 1.9.2005 sa realizoval výkon rozhodnutia prostredníctvom Občianskeho súdneho poriadku už len vo veciach o výchove maloletých detí. K urýchleniu odstránenia vyššie zmieneného dualizmu smerovala úprava § 372m O.s.p. (prechodné ustanovenie O.s.p. účinné od 1.9.2005), podľa ktorého v konaniach o výkon rozhodnutia podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa začali do 31.8.2005, bol oprávnený povinný podať do 6 mesiacov od 1.9.2005 návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a v tej istej lehote bol zároveň povinný oznámiť podanie tohto návrhu na vykonanie exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Iba v takomto prípade súd postúpil vec týkajúcu sa začatého konania o výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku zvolenému exekútorovi spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie. Ak si oprávnený do 1.3.2005 tieto povinnosti nesplnil, bol súd povinný konanie o výkon rozhodnutia zastaviť bez priznania náhrady trov konania oprávnenému. To samozrejme oprávneného nezbavilo práva podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Ak tak však oprávnený neurobil, účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia a všetky procesné úkony súdu, z ktorých vyplývali obmedzenia pre účastníkov konania, nezostávajú zachované a oprávnený sa môže domáhať svojho nároku už iba podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).