Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1Csp/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom., PhD., v spore žalobkyne: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. XXXX/XX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, o zaplatenie 550 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 550,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 05.11.2013 do zaplatenia

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 550 eur spolu s úrokom z omeškania 8,50% ročne počnúc od 05.11.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobkyni trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.10.2012 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320122532 a Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Na základe predmetnej zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 850 eur. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súčasne v nej žalobkyňa nachádza viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky, pričom má za to, že zmluvu o úvere je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo dňa 26.10.2012 k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu (ďalej len ako zmluva o DS), na základe ktorej mal byť žalobkyni poskytovaný domáci servis za odmenu žalovanému vo výške 348,08 eura. Zmluvu o DS považuje žalobkyňa za doplnkovú službu k zmluve o úvere, pričom na uvedenom nič nemení skutočnosť, že zmluva o DS bola podpísaná na osobitnej listine, keďže z obsahu zmluvy o DS jasne vyplýva, že ide o zmluvu závislú o zmluvy o úvere. Odmena (poplatok) za poskytnutie doplnkovej služby "domáci servis" je určený vo výške 348,08 eura (t.j. vo výške 40,95% z istiny poskytnutého úveru), čo považuje žalobkyňa za neprimerané. Ako vyplýva z bodu I. zmluvy o DS, jej predmetom malo byť "poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru na základe Zmluvy o úvere č. 320122532 zo dňa 26.10.2016". Ako vyplýva z bodu II. zmluvy o DS, "zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu". Z uvedených dojednaní je zrejmé, že zmluva o DS bola uzatvorená výlučne v súvislosti so zmluvou o úvere. Taktiež jej trvanie je viazaná na zánik, resp. na splnenie záväzkov zo zmluvy, ktorá bola predmetom plnenia zmluvy o DS. Závislosť zmluvy o DS od zmluvy o úvere je zvýraznená aj tým, že odmena za domáci servis predstavuje súčet výšky troch mesačných splátok (ktorýchkoľvek splátok pod poradovým číslom 4 až 13) dohodnutých v predmetnej zmluve o úvere. Odmena/poplatok za

domáci servis predstavuje plnenie za doplnkovú službu a z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Je nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej vôle pristupovala a požadovala uzatvorenie zmluvy o DS, čím sa poskytnutý úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru u neho v domácnosti. Táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobkyne, ale bola daná len ako podmienka poskytnutia úveru. Týmto cieleným postupom žalovaný dosahuje to, že odplata za domáci servis sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale iba odplatou za domáci servis, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve domáci servis výrazne navyšuje celkovú odplatu za poskytnutý úver. Žalovanému zrejme nestačí dojednaná výška odplaty uvádzaná v zmluve o úvere spôsobujúca už aj tak výrazne vyššiu RPMN, ale túto opäť výrazne navyšuje prostredníctvom odplaty za domáci servis. Týmto spôsobom dochádza z jeho strany k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z., ale aj ustanovenia § 53 ods. 6 OZ. V skutočnosti teda spotrebiteľ (žalobkyňa) za úver zaplatí celkom 78,95% odplatu zo sumy poskytnutého úveru, čo pri priemerných úrokoch v bankách je doslova úžernícke plnenie. Požiadavku na takéto plnenie nie je možné inak pomenovať, len ako úžera, čo odporuje dobrým mravom. S poukazom na § 39 má žalobkyňa za to, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona a tiež aj pre rozpor d dobrými mravmi. Žalovaný spotrebiteľské práva žalobkyne porušil tým, že v zmluvách použil neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, najmä: a) obchodný zástupca (mandatár) poskytnutie úveru podmienil uzatvorením Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, b) v Zmluve o úvere neuviedol skutočné RPMN. Dôsledkom absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere je, že žalovaný spoločnosť mala nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru, t.j. iba na vrátene takej sumy, aká bola reálne žalobkyni poskytnutá na základe Zmluvy o úvere. Súvisiacim dôsledkom je súčasne aj skutočnosť, že všetky peňažné plnenia žalobkyne, prijímané nad rámec istiny jednotlivých poskytovaných úverov, je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie, nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovanej spoločnosti na úkor žalobkyne bez právneho titulu. Ďalej, zmluva o úvere neobsahuje požadované náležitosti zákonom č. 129/2010 Z.z., v zmysle § 9 ods. 2 písm f) neobsahuje zmluva dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru je v zmluve o úvere neurčitá, písm. j) ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je v zmluve o úvere uvedená nesprávne, písm. k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nie sú v zmluve o úvere uvedené správne. Termín konečnej splatnosti musí byť určený konkrétnym dátumom. Podľa žalobkyne je nemysliteľné, aby náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. boli v úverových zmluvách uvádzané nepresne a v nesprávnej forme a aby si spotrebiteľ, ktorému je poskytovaný úver, musel matematickými operáciami vypočítať v ktorý deň, v ktorom mesiaci a v ktorom roku nastane konečná splatnosť poskytnutého úveru. V zmluve o úvere nie je uvedený konkrétny dátum, predstavujúco termín konečnej splatnosti úveru, čo považuje žalobkyňa za nedostatok v zmluve o úvere, ktorý má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť žalovaný ako odborne a právne znalý dodávateľ rovnako vedomý. Spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť pripísaná na úhradu poplatkov. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie, z ktorého by uvedené bolo zrejmé. V zmysle predloženej zmluvy o úvere sa za poskytnutý úver považuje iba suma 850 eur. Žalobkyňa pritom uhradila spolu sumu vo výške 1.474,56 eura nasledovne: zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobkyňa uhradila sumu vo výške 1.349,56 eura, z potvrdenia o prevzatí hotovosti je zrejmé, že žalobkyňa uhradila sumu vo výške 125 eur. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil sumou 624,56 eura (z úhrady pripísanej na účet žalovaného zo dňa 22.07.2013 predstavuje bezdôvodné obohatenie suma 131,28 eura). O skutočnosti, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, s žalobkyňa dozvedela v priebehu mesiaca január 2016 od svojho právneho zástupcu. Plnenie, ktoré žalobkyňa v postavení spotrebiteľky poskytla žalovanému v postavení dodávateľa bez platného právneho titulu, zakladá na strane žalobkyne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 550 eur (úhrady od 22.07.2013 do 04.11.2013, z úhrady zo dňa 22.07.2013 si uplatňuje iba sumu vo výške 56,72 eura), ako aj zákonné úroky z omeškania z istiny, počnúc dňom nasledujúcim po poslednej úhrade, resp. po poslednej úhrade zakladajúcej bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, t.j. od 05.11.2013.

2. Uznesením č.k. 1Csp/10/2016-17 zo dňa 15.11.2016 súd vyzval žalovaného, aby sa k žalobe písomne v lehote 10 dní vyjadril. Právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 19.12.2016 vyjadrenie k žalobe, v ktorom žalovaný uviedol, že zmluva o DS je samostatnou zmluvou, na základe ktorej bola poskytovaná ďalšia službu z portfólia poskytovaných služieb žalovaným. Zmluva o DS bola uzavretá na základe

samostatnej žiadosti žalobkyne. Zmluva o poskytovaní DS je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Klient bol o všetkých právach a povinnostiach z predmetnej zmluvy informovaný. Zmluva o DS je akcesorickej povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Obsahuje ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene, pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Je z nich totiž zrejmé, aká je odmena za doplnkovú službu, ako aj to, za č sa táto odmena platí, t.j. v čom spočíva podstata služby. Je zrejmé, že existencia zmluvy o DS je podmienená poskytnutím úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto podmienenosť však nie je obojstranná, pretože existencia úverového vzťahu nie je podmienená existenciou zmluvy o doplnkovej službe, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli pre doplnkovú službu a niektorí nie. Zmluva o DS nie je podmienkou získania úveru, odmena za túto službu nezapočítava do RPMN, čo preukazujú jednak stanoviská kontrolných orgánov (ministerstva financií Slovenskej republiky, Slovenskej obchodnej inšpekcie a národnej banky Slovenska) a jednak aj judikatúra súdov. Nie sám žalovaný určoval, či sa odmena za službu zahrnie alebo nezahrnie do výpočtu RPMN, pretože vstupné údaje sú stanovené kogentnou právnou úpravou, ktorú žalovaný jednoznačne rešpektoval. Uvedené tvrdenia žalovaný argumentoval i rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/31/2013. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiadnu zmienku, či inú podmienku vzťahujúcu sa k Zmluve o DS alebo k samotnej službe. Nič nebránilo žalobcovi hradiť splátky úveru vkladom alebo bezhotovostným prevodom na účet žalovaného, ktorý je uvedený v záhlaví zmluvy. Žalovaný má za to, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je v rozpore s čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 (ďalej len "Smernica"), nakoľko vnútroštátna právna úprava prekračuje, či neustále porušuje čl. 22 ods. 1 Smernice. K uvedenej problematike žalovaný zdôraznil judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Podľa názoru žalovaného nie je potrebné v zmluve o úvere uvádzať termín, resp. dátum každej jednotlivej splátky úveru, a to s poukazom na záver v bode 50 odôvodnenia Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová, sp.zn. C-42/15. Vnútroštátna právna úprava neustanovuje jednoznačne, akým spôsobom má byť termín konečnej splatnosti špecifikovaný, teda neobstojí ani požiadavka špecifikovať termín konečnej splatnosti výhradne konkrétnym dátumom. Žalovaný ma za to, že uvedená vnútroštátna úprava nevyhovuje požiadavke čl. 10 Smernice, ktorý stanovuje požiadavky na náležitosti zmluvy o úvere, keďže takúto náležitosť zmluvy nepozná a hlavne nezakotvuje. Žalovaný má preto na základe uvedeného za to, že podmienku termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru splnil. Čo sa týka výšky žalovanej sumy vo výške 550 eur, žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k akýmkoľvek nárokom požadovaným zo zmluvy o DS, s ohľadom na márne uplynutie premlčacej doby v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 20.02.2016. Odplata vyplývajúca zo zmluvy o úvere bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 323 eur, pričom v zmysle bodu 1 Obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, mesačná splátka v sebe zahrňuje splátku istiny aj odplaty. Vychádzajúc z uvedeného je z mesačnej splátky v prípade prvých troch splátok istina vo výške 3.079 eur a odplata vo výške 1.170 eur. Úhradou zo dňa 10.10.2013 bola uhradená čiastočne 9. splátka úveru vo výške 29,21 eura, konkrétne odplata z tejto splátky a následne 10, 11 a 12 splátka úveru v plnej výške. Následne úhradou zo dňa 04.11.2013 bola uhradená 13. splátka úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené úhrady, ktorých sa žalobkyňa domáha, bola uhradená istina, čiže poskytnuté finančné prostriedky vo výške spolu 336,316 eura (4x84,079 eura), čo nemôže byť považované za bezdôvodné obohatenie a teda aj v prípade určenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov by mala žalobkyňa nárok len na úhradu čiastky vo výške 157,01 eura (29,21 eura + 4x31,95 eura). Ku všetkým ostatným nárokom žalobkyne uplatneným v žalobe, najmä vráteniu bezdôvodného obohatenia z úhrady uhradenej 22.07.2013, ako aj prípadným ďalším nárokom žalobkyne vzniesol žalovaný námietku premlčania s ohľadom na márne uplynutie premlčacej doby.

3. Súd následne vyzval žalobkyňu uznesením č.k. 1Csp/10/2016-29 zo dňa 23.01.2017, aby sa vyjadrila k tvrdeniu žalovaného, doručeného súdu dňa 19.12.2016. Právny zástupca žalobkyne doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pri danej problematike nemožno iba formalisticky vychádzať z obsahu listín, ale je nevyhnutné mať na zreteli skutočnosť, akým spôsobom žalovaný uzatváral zmluvy o úvere, resp. zmluvy o DS. Žalovaný sa snaží prísnym výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch navodiť dojem perfektnosti procesu uzatvárania zmlúv a ich údajnej vzájomnej nepodmienenosti. Žalovaný opomína významnú skutočnosť, ktorá zásadne vplýva na nahliadanie na danú problematiku a v značnej miere rozporuje formalistickú argumentáciu žalovaného. Žalobkyňa pritom poukázala na § 2 písm. g) a § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko žalobkyňa pri podpise zmluvy o úvere a príslušných predložených listín nemala na výber, resp. iná možnosť jej obchodným zástupcom ponúknutá nebola. Žalobkyni boli predložené listiny, ktoré musela podpísať (napr. domáci servis, rozhodcovská doložka,

dohoda o zrážkach zo mzdy) s tým účelom, aby jej bol poskytnutý požadovaný úver. Žalobkyňa nemala možnosť sa oboznámiť s obsahom týchto listín, pretože keby bola oboznámená s tou skutočnosťou, že okrem odplaty za úver ma zaplatiť žalovanému aj ďalšiu odplatu vo výške 348,08 eura (t.j. 40,95% z ceny úveru) za uhrádzanie splátok úveru, k tejto zmluve o DS by nepristúpila. Pri podpise zmluvy a jej príloh jej neboli poskytnuté takmer žiadne informácie o úvere a spôsobe jeho úhrady. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť obchodnú zástupkyňu žalovaného, ohľadom okolností uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. Žalobkyňa ďalej dala do pozornosti, že služba "domáci servis" je služba spočívajúca najmä v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, t.j. ide o bežné úkony spojené s evidovaním pohľadávky veriteľa, a teda nemôže ísť o akúsi nadštandardnú službu. Je neprijateľné, aby žalobkyňa platila žalovanému za plnenie jeho základných povinností ako poskytovateľa úveru. Podpísanie zmluvy o DS je v konečnom dôsledku na prospech veriteľa, keďže tým, že splátky vyberá v hotovosti osobne obchodný zástupca, znižuje tým riziko nezaplatenia splátok. Ak by mal spotrebiteľ platiť nejaký poplatok za výber splátok, mal by byť jednoznačne primeraný poskytovanej službe. Podľa žalobkyne je zároveň neodôvodniteľné, prečo je odmena za domáci servis závislá na výške splátok, resp. výške úveru, ktorý má byť poskytnutý. Odmena za domáci servis predstavuje súčet výšky troch mesačných splátok (ktorýchkoľvek splátok pod poradovým číslom 4 až 13) dohodnutých v predmetnej zmluve o úvere. Skutočným cieľom žalovaného preto bolo na základe uvedeného výrazne zvýšiť odplatu za úver, na ktorý je viazaná, avšak bez toho, aby sa skutočná výška odplaty za poskytnutý úver premietla do údaju o RPMN. Cieľom žalovaného bolo iba "navonok" rozčleniť odplatu za úver do dvoch samostatných listín. Žalobkyňa ilustratívne vo svojom vyjadrení uviedla, že po započítaní odmeny za domáci servis k celkovým nákladom by výška RPMN predstavovala 199,42%, čo je doslova úžernícke plnenie a uvedie nesprávnej RPMN v zmluve o úvere je nutné považovať za konanie rozporné s dobrými mravmi. Čo sa týka argumentácie žalovaného Smernicou, toto konanie považuje žalobkyňa skôr za účelové, s cieľom zahmliť podstatu veci, nakoľko Súdny dvor EÚ je limitovaný vykladať výlučne právo EÚ. Výklad vnútroštátneho práva prislúcha národným súdom, ktoré vykladajú právo členského štátu a ktoré musia vždy súlad jednotlivých ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere podrobiť kontrole v zmysle znenia slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch. V prospech takéhoto záveru svedčí to, že smernici v sporoch medzi jednotlivcami zásadne nemožno priznať priamy účinok. Pokiaľ nemožno uplatniť účinok priamy, potom je vnútroštátny súd povinný skúmať, či smernici možno priznať aspoň účinok nepriamy, teda či možno vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou, pričom aj tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad vnútroštátneho práva) je limitovaný a má svoje hranice. Žalobkyňa súčasne poukázala na čl. 2 ods. 2 CSP, ktorý garantuje pri rozhodovaní sporov naplnenie princípu právnej istoty a tiež poukázala na rozsudok SD EÚ vo veci Adeneler, C-212/04 zo dňa 04.07.2006. Stanovisko NBS podľa žalobkyne podporuje práve jej argumentáciu, nakoľko v prejednávanej veci nemožno v žiadnom prípade hovoriť o vlastnej iniciatíve žalobkyne uzatvoriť zmluvu o DS, a taktiež opätovne poukazuje na skutočnosť, že "služba" domáci servis je predovšetkým na prospech žalovaného ako veriteľa.

4. Uznesením č.k. 1Csp/10/2016-36 zo dňa 03.03.2017 súd v zmysle § 167 ods. 4 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyššie uvedeným tvrdeniam žalobkyne. Žalovaný súdu svoje vyjadrenie nedoručil, napriek tomu, že doručenie uznesenia má vykázané.

5. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní a to podľa § 180 v neprítomnosti žalovaného; na pojednávanie sa ustanovila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, právny zástupca žalovaného ako aj svedok.

6. Súd na pojednávaní pristúpil k výsluchu žalobkyne, ktorá k veci uviedla, že úver si brala nakoľko bola bez finančných prostriedkov a tento potrebovala. Ako živnostník mala problém si zobrať úver v banke, preto pristúpil na podmienky, ktoré ponúkala firma Kešovka, a ktoré považuje za úžernícke. Pri braní úveru jej nebolo oznámené, že tento si môže vziať bez domáceho servisu. Ak by jej bolo oznámené, že úver si môže zobrať bez domáceho servisu, iste by si ho zobrala radšej bez tohto servisu, avšak o tejto možnosti nebola informovaná. Zmluvu o DS a zmluvu o úvere uzatvárala v ten istý deň na tom istom stretnutí, preto má za to, že nie je možné úverovú zmluvu uzavierať samostatne bez tohto servisu, pričom takáto možnosť jej ani nebola ponúknutá. Pre žalobkyňu nebol problém, aby išla príslušné splátky platiť do banky, naopak, jej nevyhovuje, aby niekto chodil k nej domov. Splátky chodila platiť do kancelárie p. L. a to buď osobne alebo prostredníctvom matky žalobkyne, pričom p. L. mala kanceláriu v K.. Žalobkyňa pracuje ako N. I. L.Č. a počas splácania úveru bola dlhodobo v zahraničí a to

od mája do konca septembra 2013. Čo sa týka samotného uzatvorenia zmluvy, tá bola predpripravená v kancelárii p. L., ktorá prišla domov k žalobkyni, kde bola zmluva podpísaná a zároveň jej boli vyplatené peniaze v hotovosti. Žalobkyňa bola p. L. informovaná, že v prípade kontroly zo strany manažérky p. L., má žalobkyňa uviesť, že splátky platila doma. Žalobkyňa si však takýto postup ani vyslovene neželalala, aby k nej chodil niekto domov vyberať peniaze. Navyše, v čase trvania úveru bola žalobkyňa v zahraničí, preto ani nemohla p. L. chodiť k nej domov a vyberať peniaze. Žalobkyňa tiež uviedla, že jej nebol daný priestor na naštudovanie predmetných zmlúv, a opätovne uviedla, že jej nebola daná možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez domáceho servisu. Ako klient mala pocit, že zmluva o domácom servise je súčasťou úverovej zmluvy.

7. Následne súd vypočul svedka p. L., ktorá u žalovaného pracuje ako obchodný zástupca. Čo sa týka uzavretia zmlúv, spomína si, že úver sa robil v domácnosti i splátky sa vyberali v domácnosti. Mohlo sa stať, že ak sa tam nedovolala, alebo ich nezastihla, dohodli sa na stretnutí v meste. Podpisovali sa 2 samostatné zmluvy, jedna o spotrebiteľskom úvere a druhá o domácom servise, s ktorým musel klient súhlasiť, o čom podpisoval samostatná papier. Pokiaľ by nechcel domáci servis, mohol s tým nesúhlasiť a bola tu možnosť odstúpenia od zmluvy, pričom vtedy by bol klient splácal splátky na účet, a nie priamo svedkovi. Po zmene zákona boli poskytované peniaze žalovaným na účet a už ani nebolo možné realizovať službu domáceho servisu. Svedok taktiež uviedol, že ak aj nepoučila žalobkyňu o možnosti, že nemusí súhlasiť s domácim servisom, toto bolo uvedené v zmluve, ako i poučenie o možnosti odstúpenia od zmluvy. Pri podpise svedok umožnil klientovi preštudovať zmluvy, ak mal o to klient záujem.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: 9. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320122532 zo dňa 26.10.2012 žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 850 eur. Ďalšie údaje týkajúce sa poskytnutého úveru boli v zmluve uvedené takto: Úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označované ako "odplata"). Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom na tejto zmluve. Dlžník/spoludlžník sa v zmluve zaväzuje uhradiť veriteľovi istinu vo výške 850 eur, odplatu vo výške 323 eur. Celková dlžná čiastka na úhradu je 1.173 eur. Žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala uhradiť úver v 13 mesačných splátkach, a to nasledovne: v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,25 eura a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 116,03 eura, pričom prvá splátka je splatná 10.deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov 45,60%. Toho istého dňa uzatvorili žalobkyňa so žalovaným aj Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Domáci servis je v zmluve definovaný ako poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe Zmluvy o úvere č. 320122532 zo dňa 26.10.2012 uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému odmenu za poskytnutie domáceho servisu v celkovej výške 348,08 eura, a to v 3 pravidelných mesačných splátkach vo výške 116,03 eura. Splátky odmeny sú splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. Zároveň bola dojednaná jednorazová zmluvná pokuta vo výške 10% z odmeny. Zmluva o DS je uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodu zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu. Z priloženého splátkového kalendára, ako aj z potvrdenia o prevzatí hotovosti vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu 1.474,56 eura.

10. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 12. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok

20. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

21. Podľa § 9 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

22. Podľa § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenú v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je v nej identifikovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, bydliskom a rodným číslom, zo zmluvy nevyplýva a žalovaný v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany žalovaného na účely výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na daný právny vzťah použije prednostne to ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie oproti úprave v inom právnom predpise a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnými sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obchádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách výhodnejšie pre spotrebiteľa.

25. V danom prípade je však sporné uzavretie Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 26.10.2012, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným v ten istý deň ako zmluvu o úvere, predmetom ktorej je poskytnutie konzultačných a nadštandardných služieb žalobkyni, pri poskytnutí úveru na základe Zmluvy o úvere č. 320121532 zo dňa 26.10.2012. Žalobkyňa sa zaviazala za domáci servis zaplatiť žalovanému odmenu v celkovej výške 348,08 eura, v 3 mesačných splátkach po 116,03 eura. Žalobkyňa počas celého konania, a to vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní tvrdila, že uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu bolo podmienkou pre poskytnutie úveru, nakoľko má za to, že bez zmluvy o DS by jej nebol úver poskytnutý. Možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez súčasného uzavretia zmluvy o DS nebola žalobkyni ponúknutá, resp. nebola o tejto možnosti informovaná. V opačnom prípade by zmluvu o DS so žalovaným neuzavrela, nakoľko odmena za poskytnutie tejto doplnkovej služby vo výške 348 eur predstavuje 40,95% z istiny poskytnutého úveru, čím sa celkové náklady žalobkyne za poskytnutie úveru výrazne navyšujú. Navyše, odplata za domáci servis sa do výpočtu RPMN nezapočítava a v skutočnosti tak spotrebiteľ (žalobkyňa) zaplatí za úver celkom 78,95% odplatu sumy poskytnutého úveru. Žalovaný naopak tvrdí, že sa jedná o jednu zo služieb poskytovaných žalovaným, pričom zmluva o DS bola uzavretá na základe samostatnej žiadosti žalobkyne.

26. Súd sa preto zaoberal najskôr samotnou zmluvou, ktorou bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Absencia tejto náležitosti spotrebiteľskej zmluvy spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. skutočnosť, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy súd zistil, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu uvedenú náležitosť neobsahuje. Zmienka o konečnej splatnosti úveru sa nachádza iba v Obchodných podmienkach v bode 2., kde sa pod konečnou splatnosťou úveru rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Je preto nutné zdôrazniť skutočnosť, že sa jedná o jednu z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto by mala byť zakotvená v samotnej zmluve, nie len v Obchodných podmienkach žalovaného. Navyše, uvedený dátum nie je presne určený a preto je pre spotrebiteľov,

často ľudí bez vyššieho vzdelania, ťažko identifikovateľný. Súd má za to, že termín konečnej splatnosti úveru má byť v zmluve uvedený konkrétnym dátumom, a nie udalosťou, ktorá nastane v budúcnosti bez bližšie určeného termínu. V samotnom Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová, sp.zn. C-42/15, ktorým argumentoval žalovaný, je v bode 50 odôvodnenia uvedené, "že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok." Predmetná spotrebiteľská zmluva však túto podmienku nespĺňa, pričom pre žalobkyňu, ako spotrebiteľa, je spôsob identifikovať termín konečnej splatnosti úveru podstatne sťažený. Zároveň súd vzhliadol skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje iba uvedenie priemernej RPMN, a nie skutočnú RPMN, z ktorej by boli spotrebiteľovi zrejmé celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmienka o RPMN sa nachádza znovu, ako v prípade termínu konečnej splatnosti, iba v obchodných podmienkach, ktorá pri úvere na 13 mesiacov predstavuje 67,70%. Uvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je takisto jednou z podstatných náležitostí úverovej zmluvy. Zmluva tiež neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Preto zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, nemá podstatné náležitosti, ktorú vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), na základe čoho sa potom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Navyše, súd sa zaoberal tvrdeniami žalovaného, argumentujúc najmä Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, zo dňa 09.11.2016, sp.zn. C-42/15. Uvedený rozsudok ponúka výklad k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho práva členského štátu súd v prvom rade skúma, či možno smernici priznať priamy účinok. Keďže priamy účinok v sporoch medzi jednotlivcami je vylúčený, prichádza do úvahy použitie nepriameho účinku smernice, t.j. eurokonformného výkladu smernice, ktorý však nemôže nahradiť znenie vnútroštátneho právneho predpisu. Povinnosť vnútroštátneho súdu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva. Zároveň výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 04.07.2006 C-212/04). Pojem právnej istoty značí, že každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ustanovenia, ktorými sa musí spravovať spotrebiteľská zmluva, sú zakotvené najmä v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj v ustanoveniach Občianskeho zákonníka.

28. Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy súd ďalej zistil, že neobsahuje správny výpočet RPMN, nakoľko do nej nie je zahrnutá odmena za poskytnutie domáceho servisu vo výške 348,08 eura. Je pravdou, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli v ten istý deň súčasne zmluvu o úvere, ako aj zmluvu o poskytnutí domáceho servisu, na základe ktorej mali byť žalobkyni poskytnuté nadštandardné služby súvisiace s poskytovaním úveru, t.j. najmä preberanie a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru v domácnosti žalobkyne, vedenie splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Zmluva o poskytnutí domáceho servisu je akcesorickej povahy k úverovej zmluve, t.j. je závislá od zmluvy o úvere, čo je zrejmé aj z koncepcie zmluvy o DS. Na základe zmluvy o úvere mala žalobkyňa uhradiť žalovanému úver v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,25 eura a v nasledujúcich 10 mesiacoch splátkach vo výške 116,03 eura. Navyše, v titulu zmluvy o DS mala žalobkyňa za využívanie domáceho servisu zaplatiť žalovanému odmenu vo výške 348,08 eura v 3 mesačných splátkach vo výške 116,03 eura. Na základe výpovedí žalobkyne, ako aj svedka, súd dospel k záveru, že nebolo výslovne vôľou žalobkyne uzavrieť zmluvu o DS, v rámci ktorej mohla o.i. hradiť splátky úveru v pohodlí svojho domova. Samotná žalobkyňa uviedla, že nebola informovaná, či poučená o možnosti poskytnutia úveru žalovaným bez súčasného uzavretia zmluvy o DS, na základe čoho sa domnievala, že uzavretie zmluvy o DS je podmienkou poskytnutia úveru. Ako sama uviedla, o služby domáceho servisu ani nemala záujem, navyše sa počas predmetného obdobia zdržiavala v zahraničí, preto ani nemohla tieto služby využívať. Navyše, nebolo v záujme žalobkyne ako spotrebiteľky navyšovať poskytnutý úver o 348,08 eura, čo predstavuje 40,95% z poskytnutej istiny úveru. Z výpovede svedka nevyplýva, či žalobkyňu poučila o možnosti poskytnutia úveru bez súčasného uzavretia zmluvy o DS, nakoľko na uvedené okolnosti si už svedok nevedel s určitosťou spomenúť. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že k uzavretiu zmluvy o poskytovaní

domáceho servisu, ako doplnkovej služby poskytovanej žalovaným, nedošlo z vlastnej vôle žalobkyne na základe jej žiadosti, ako to tvrdil žalovaný. Preto možno skonštatovať, že uvedeným konaním žalovaný obchádza ustanovenie § 2 písm. g) veta druhá o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Následkom takého konania zo strany žalovaného je skutočnosť, že odmena za domáci servis nebola zahrnutá do výpočtu RPMN, čím došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd má na základe vyššie uvedeného za to, že uvedeným konaním došlo k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok neplatnosť zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

29. Súd zároveň pristúpil k skúmaniu úverovej zmluvy v časti odplaty za poskytnutie úveru, ktorú žalovaný pri istine vo výške 850 eur vyčíslil na 323 eur, t.j. celková čiastka, ktorú mala uhradiť žalobkyňa žalovanému predstavuje spolu 1.173 eur. Úver vo výške 850 eur bol žalobkyni poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ (žalovaný) účtoval navyše odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Úrok a odmena spoločne označované ako "odplata" tak predstavujú úročenie poskytnutého úveru spolu vo výške 38% z istiny. Z priemerných úrokových mier z poskytnutých úverov obchodných bánk súd lustráciou na webovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch od jedného do päť rokov v IV. štvrťroku 2012 (október 2012), t.j. v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), predstavovala 11,57% ročne. V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka súd odplatu vo výške 38% z istiny 850 eur považuje za podstatné prevýšenie odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za obdobné spotrebiteľské úvery. Takéto zmluvné dojednanie súd preto vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú zákon postihuje sankciou absolútnej neplatnosti, ako je aj v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto vyhodnotil úverovú zmluvu v časti odplaty za poskytnutie úveru ako absolútne neplatnú.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k názoru, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 850 eur, pričom zo splátkového kalendára a z potvrdenia o prevzatí hotovosti je zrejmé, že žalobkyňa uhradila žalovanému spolu 1.474,56 eura. Keďže súd dospel k záveru, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a zmluva o poskytovaní domáceho servisu je absolútne neplatná, do úvahy tak prichádza aplikácia ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Nakoľko žalovaná uhradila žalovanému sumu 1.474,56 eura, z čoho poskytnutý úver predstavuje 850 eur, na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 624,56 eura (1.474,56 eura- 850 eur). Vzhľadom na to, že žalobkyňa si uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v nižšej sume, t.j. 550 eur, súd priznal žalobkyni istinu vo výške 550 eur spolu s príslušnými zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 8,50% ročne od 05.11.2013 do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 31. Vo vzťahu k nárokom žalobkyne vyplývajúcim z titulu bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, vzniesol žalovaný námietku premlčania. Úhradami, ktorých vrátenia sa žalobkyňa domáha, bola hradená istina, čiže poskytnuté finančné prostriedky vo výške 336,316 eura (4x84,079 eura), čo nemôže byť považované za bezdôvodné obohatenie a teda aj v prípade určenia úveru ako bezúročný a bez poplatkov by mal žalobca nárok len na úhradu čiastky vo výške 157,01 eura (29,21eura + 4x 31,95 eura).Všetky ostatné úhrady žalobkyne, najmä úhrada z 22.07.2013 uplatnená v žalobe, sú podľa názoru žalovaného premlčané, pričom premlčacia doba márne uplynula dňa 20.02.2016. Súd berúc do úvahy tvrdenia žalovaného avšak dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je, a to ani len sčasti. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka obsahuje právnu úpravu premlčania nárokov z bezdôvodného obohatenia, v zmysle ktorej sa nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote a v objektívnej trojročnej, resp. desaťročnej premlčacej lehote. Subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začína plynúť dňom, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jej úkor obohatil, čo bolo v danom prípade v januári 2016. Navyše skutočnosť, či došlo k bezdôvodnému obohateniu, bolo možné zistiť až po zaplatení poslednej splátky, a nie je možné preto určiť plynutie premlčacej doby od zaplatenia jednotlivých splátok. Termín poslednej splátky, ktorú žalobkyňa uhradila žalovanému bol dňa 04.11.2013.

Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť nasledujúceho dňa 05.11.2013, pričom žaloba bola zo strany žalobkyne podaná dňa 10.10.2016, tzn. počas plynutia premlčacej doby. Na základe uvedeného preto nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. O náhrade trov konania súd v zmysle § 255 ods. 1 rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal za to, že žalobkyňa mala úspech v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie