Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-43-2000.pdf
PDF · 117.33 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/43/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: D. F., Q.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. X, Ž., štátny občan SR, proti žalovanému: DREVONA a.s., so sídlom Výhonská 1, Bratislava, IČO: 36 003 735, v konaní o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktorým malo dôjsť ku dňu 19.07.2000 k skončeniu pracovného pomeru, založeného medzi žalobcom a žalovaným pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.1998, je n e p l a t n é.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 895,63 eur brutto, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd konanie v časti určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá aj naďalej, z a s t a v u j e.
IV. Súd konanie v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od 19.07.2000 do 06.08.2000, z a s t a v u j e.
V. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%. O výške náhrady trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou (návrhom na začatie konania) doručeným dňa 15.08.2000 tunajšiemu súdu domáhal, aby súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru žalovaným jeho listom zo dňa 19.07.2000, dané žalobcovi, je neplatné a že pracovný pomer trvá aj naďalej. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady mzdy od 19.07.2000 až do dňa, kým bude pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným platne skončený.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1998 a jej zmeny zo dňa 01.08.1999 pracoval u žalovaného ako referent aktívneho predaja od r. 1999. Dňa 24.07.2000 telefonicky kontaktoval p. Z.. J. Y., zamestnankyňu žalovaného o potvrdenie dovolenky, ktorá mu oznámila, že mu bolo zaslané okamžité zrušenie pracovného pomeru. Keď žalobca namietal, že mu žiadne okamžité zrušenie pracovného pomeru nebolo doručené, p. Z.. Y. mu oznámila, že okamžité zrušenie mu bolo doručené do vlastných rúk prostredníctvom pošty, o čom majú návratku. Žalovaný ho zároveň vyzval na vrátenie zverených vecí, ktoré žalobca odovzdal dňa 01.08.2000 zamestnancovi žalovaného. Následne žalobca listom zo dňa 01.08.2000 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní z dôvodu, že okamžité zrušenie pracovného pomeru mu nebolo doručené. Na tento list odpovedal žalovaný listom zo dňa 07.08.2000, v ktorom oznámil, že oznámenie o okamžitom zrušení pracovného pomeru žalobca
údajne prevzal dňa 19.07.2000 a k tomuto dňu bol s ním pracovný pomer zrušený a bol odhlásený z poisťovní v zmysle platných predpisov. Žalobca sa po týchto zisteniach opýtal svojej manželky, Z.. P. F., či dňa 19.07.2000 neprevzala zásielku od žalovaného, určenú do rúk žalobcu. Manželka si pamätala, že niečo prevzala od poštového doručovateľa, kde bol odosielateľom žalovaný, ale keďže zásielka bola určená žalobcovi, neotvorila ju, len položila bokom, aby mu ju mohla neskôr odovzdať, medzičasom však na to zabudla, neskôr list nevedela nájsť, preto žalobcovi nebol obsah listu známy. Navyše žalobca uviedol, že 19.07.2000 si ani nemohol prevziať oznámenie žalovaného, nakoľko v tom čase bol na služobnej ceste v Banskej Bystrici a domov sa vrátil vo večerných hodinách. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa pravdepodobne pokúsil doručiť oznámenie o okamžitom zrušení pracovného pomeru listom, ktorý prevzala manželka žalobcu dňa 19.07.2000. Žalobca dôvodil, že v rozpore s ust. § 226a Zákonníka práce mu zásielka nebola doručená do vlastných rúk, a teda zrušenie pracovného pomeru zo strany žalovaného považuje za neplatné. Žalobca uviedol, že podľa pracovnej zmluvy mu prislúchala základná mzda 9 000 Sk/mesačne. Vzhľadom na to žalobca žiadal, aby súd vyzval žalovaného na výpočet mzdy od 19.07.2000 až do platného skončenia pracovného pomeru u žalovaného, nakoľko žalobca nedisponuje potrebnými mzdovými údajmi.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením doručeným súdu dňa 02.10.2000, v ktorom uviedol, že na zrušení pracovného pomeru trvá. So žalobcom bol platne okamžite zrušený pracovný pomer v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práve z dôvodu opakovaného hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca bol na porušovanie pracovnej disciplíny viackrát upozorňovaný, naposledy listom zo dňa 04.07.2000. Okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 19.07.2000, a to do vlastných rúk. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že zásielka bola určená do vlastných rúk, je vylúčené prevzatie písomnosti inou osobou než adresátom. Uviedol, že nie je pravdou, že žalobca nevedel o dôvodoch, pre ktoré bol s ním okamžite zrušený pracovný pomer, nakoľko bol na porušovanie svojich povinností upozorňovaný a dôvody zrušenia pracovného pomeru mu boli oznámené aj telefonicky dňa 24.07.2000 Z.. J. Y., priamou nadriadenou žalobcu, ako aj osobne dňa 01.08.2000. Tvrdenie žalobcu o nedoručení pošty a „strate“ zásielky považoval žalovaný za účelové.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 09.04.2001, na ktorom žalobca dodatočne uviedol, že žiada náhradu mzdy od 19.07.2000 do 22.10.2000 vo výške, ktorú dodatočne špecifikuje. Výšku náhrady mzdy vyčíslil listom doručeným súdu dňa 17.04.2001, kde uviedol, že u žalovaného mu prislúcha priemerná čistá mzda 7.584,- Sk a preto žiada, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi nevyplatené mzdu v celkovej výške 19.020,- Sk (za mesiac august vo výške 6.265,- Sk, za mesiac september 7.584,- Sk a za mesiac október 5.171,- Sk).
5. Žalovaný sa na výzvu súdu vyjadril vyjadrením zo dňa 17.05.2001, súčasťou ktorého bol podací lístok s doručenkou zo dňa 17.07.2000, podacie číslo 10065.
6. Súd následne konanie uznesením č.k. 33C/43/00-34 zo dňa 17.10.2002 prerušil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2002.
7. Uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 4K 331/2001-1179 zo dňa 31.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.12.2014 bol zrušený konkurz vyhlásený na žalovaného. Súd v súlade s ust. § 165 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pokračoval v konaní, ktoré bolo v dôsledku nastúpenia účinkov vyhlásenia konkurzu prerušené a nariadil pojednávanie.
8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý nahradil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (§§ 473, 474 CSP). Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, a listinnými dôkazmi: pracovná zmluva zo dňa 01.10.1998. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1999, platový výmer ku dňu 01.08.1999, Oznámenie o okamžitom zrušení pracovného pomeru zo dňa 14.07.2000, Oznámenie, že trvám na ďalšom zamestnávaní zo dňa 01.08.2000, Okamžité zrušenie pracovného pomeru - odpoveď zo dňa 07.08.2000, poštová doručenka podacie číslo 10065, interný list č. 4/2000, výpis z OR žalovaného, mzdový list žalobcu u žalovaného za r. 2000, prehlásenie svedka Z.. P. F. zo dňa 05.04.2001, podpisový hárok s podpismi žalobcu, vyčíslenie náhrady mzdy zo dňa 11.04.2001, výpisy z bankového účtu žalobcu, podací hárok zo dňa 17.07.2000, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1998 vyplýva, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili pracovný pomer na dobu neurčitú, druh práce: vedúci obchodného strediska, miesto výkonu práce Drevona a.s., obchodné stredisko 10, Závodská cesta 46, Žilina, s dňom nástupom do práce 01.10.1998.
13. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1999 súd zistil, že došlo k zmene dojednaného druhu práce na: referent aktívneho predaja. Z Platového výmeru zo dňa 01.08.1999 súd zistil, že základný mesačný plat žalobcu u žalovaného bol 9.000 Sk.
14. Z listu Okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 14.07.2000 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ruší pracovný pomer so žalobcom za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce v nesplnení si povinnosti zasielať plán činnosti aktívneho predajcu k 1. a k 15. dňu v mesiaci, pričom na uvedené bol žalobca upozornený listom zo dňa 04.07.2000 (interný list 4/2000).
15. Z listu zo dňa 01.08.2000 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že okamžité zrušenie pracovného pomeru mu nebolo doručené a že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce.
16. Z listu zo dňa 07.08.2000 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že 21.07.2000 obdržal doručenku, ktorá bola podpísaná žalobcom dňa 19.07.2000 a na základe toho bol pracovný pomer žalobcu u žalovaného zrušený dňom 19.07.2000.
17. Z podacieho hárku zo dňa 17.07.2000 súd zistil, že pod podacím číslom 10065 bola zasielaná žalovaným zásielka na adresu žalobcu dňa 17.07.2000.
18. Z doručenky podacie číslo 10065 súd zistil, že dňa 19.07.2000 došlo k potvrdeniu prevzatia písomnosti žalovaného adresovanej do vlastných rúk žalobcovi a na doručenke bol pripojený podpis „F.“ (č.l. 33).
19. Z prehlásenia svedka Z.. P. F. (vtedajšia manželka žalobcu) súd zistil, že táto uviedla, že prevzala od poštového doručovateľa v mieste bydliska so žalobcom poštovú zásielku určenú do vlastných rúk žalobcu a pripojila podpis na návratke. Poštovú zásielku neotvorila, položila ju na stôl v domnení, že si ju manžel (žalobca) všimne a otvorí, žalobca však list nevidel, ona na neho zabudla a list sa niekde založil. Až o niekoľko dní, keď sa jej žalobca pýtal, či neprevzala od poštového doručovateľa list, ktorý žalobcovi adresoval zamestnávateľ (žalovaný), spomenula si, že ten list prevzala dňa 19.07.2000, ale
už ho nenašla. Zároveň čestne vyhlásila, že podpis na návratke nie je podpisom žalobcu, ale je jej podpisom.
20. Z hárku podpísaného žalobcom na pojednávaní dňa 09.04.2001 súd opoznal podpis žalobcu, ktorý sa zhoduje s podpismi na listinách založených v súdnom spise, a to: na žalobe, (č.l. 3), na pracovnej zmluve (č.l. 4), na Dohode o zmene pracovnej zmluvy (č.l. 5), na Oznámení, že trvám na ďalšom zamestnávaní (č.l. 6), na doručenke (č.l. 20), na vyčíslení náhrady mzdy (č.l. 27). Tento podpis žalobcu sa nezhoduje s podpisom na doručenke podacie číslo 10065 (č.l. 33).
21. Zo mzdových listov žalobcu súd zistil, že jeho hrubý príjem (mzda) predstavoval za apríl 2000 sumu 8 928,- Sk, za máj 2000 sumu 9 091,- Sk, za jún 2000 sumu 9 015,-Sk, týždenný úväzok žalobcu bol 42,5 hod., žalobca odpracoval 153 hod. v mesiaci apríl 2000, 161,5 hod. v mesiaci máj 2000 a 161,5 hod. v mesiaci jún 2000.
22. Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonník práce v znení účinnom ku dňu 01.04.2002, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
23. Podľa § 42 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce, v znení účinnom v čase skončenia pracovného pomeru (ďalej len ako „Zákonník práce“), (1) Pracovný pomer sa môže rozviazať: (a) dohodou, (b) výpoveďou, (c) okamžitým zrušením, (d) zrušením v skúšobnej dobe.
24. Podľa § 53 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, (a) ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok alebo ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov, (b) ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, (c) zrušené od 1.2.1991.
25. Podľa § 53 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty obdobne platia ustanovenia § 46 ods. 3 a 4.
26. Podľa § 266a ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmien a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí obdobne o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.
27. Podľa § 266a ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk".
28. Podľa § 266a ods. 3 Zákonníka práce , povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú a zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne.
29. Podľa § 64 Zákonníka práce, neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.
30. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
31. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
32. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer neplatne, avšak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, a) ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu výpovednej doby.
33. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 1/1992 Zb. mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku (ďalej len „zákon o mzde“), priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období.
34. Podľa § 17 ods. 2 zákona o mzde, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
35. Podľa § 17 ods. 5 zákona o mzde, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac.
36. Medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že dňom nástupu do práce 01.10.1998 vznikol medzi nimi pracovný pomer.
37. Spornou ostala otázka, či oznámenie žalovaného o okamžitom zrušení pracovného pomeru datované dňa 14.07.2000 bolo riadne žalovaným doručené žalobcovi ako zamestnancovi do vlastných rúk dňa 19.07.2000.
38. V danom prípade súd dospel k záveru, že základná hmotnoprávna podmienka platnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, spočívajúca v doručení oznámenia o zrušení pracovného pomeru, ako písomnosti zamestnávateľa týkajúcej sa zániku pracovného pomeru, do vlastných rúk zamestnancovi nebola splnená. Súd pri posudzovaní tejto skutočnosti vychádzal jednak z výpovede žalovaného, tak aj z čestného prehlásenia Z.. P. F. zo dňa 05.04.2011. Žalovaný neskôr v konaní na výsluchu svedka Z.. P. F. netrval, pričom súd na pojednávaní dňa 25.09.2017 od jej výsluchu upustil aj s ohľadom na veľký časový odstup od posudzovanej udalosti (júl 2000), pričom postupom podľa čl. 15 a podľa § 191 CSP má súd za to, že z pohľadu hodnovernosti a presvedčivosti dôkazov sa čestné prehlásenie Z.. P. F. ako listinný dôkaz, datované v čase posudzovanej udalosti (doručovanie okamžitého zrušenia pracovného pomeru dňa 19.07.2000, čestné prehlásenie zo dňa 05.04.2001) javí jednoznačne presvedčivejšie, vierohodnejšie a hodnovernejšie ako výsluch tejto osoby ako svedka o skutočnostiach doručovania písomnosti v r. 2000, teda po viac ako 17 rokoch. Navyše z porovnania podpisov žalobcu založených v spise (na opakovane podpísanom hárku na pojednávaní dňa 09.04.2011 - č.l. 22, na žalobe - č.l. 3, na pracovnej zmluve - č.l. 4, na Dohode o zmene pracovnej zmluvy - č.l. 5, na Oznámení, že žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní - č.l. 6, na doručenke - č.l. 20, na vyčíslení náhrady mzdy - č.l. 27) je jednoznačne, aj pri jednoduchom porovnaní, nad všetky pochybnosti zrejmé, že žiaden týchto podpisov žalobcu sa nezhoduje a nie je totožný s podpisom pripojeným na doručenke s podacím číslom 10065 (č.l. 33),
ktorým žalovaný preukazuje doručenie tejto písomnosti žalobcovi do vlastných rúk, od ktorého odvodzuje platnosť a aj moment okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané tvrdenie, že i napriek doručovaniu písomnosti zamestnávateľa (žalovaného) s poznámkou "do vlastných rúk", písomnosť neprevzal žalobca ako zamestnanec.
39. Navyše žalovaný bol podľa § 266a Zákonníka práce povinný doručovať okamžité zrušenie pracovného pomeru žalobcovi prioritne na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Až potom, keď zamestnávateľ vyčerpá tieto zákonom predpokladané možnosti a až keď takéto doručovanie nie je možné alebo ostalo bezvýsledné, možno písomnosť zamestnancovi doručiť poštou. Žalovaný v konaní nepreukázal, že všetky tieto možnosti vyčerpal predtým, ako pristúpil k doručeniu poštou, a teda aj z tohto dôvodu žalovaný riadne nedoručil písomnosť označenú ako Okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 14.07.2000 v súlade s § 266a Zákonníka práce žalobcovi do vlastných rúk.
40. Súd prihliadol aj na postavenie zamestnanca v konaní ako slabšej strany sporu a dôkaznú povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa. Žalovaný bol v konaní pasívny, neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal tvrdenie, že okamžité zrušenie pracovného písomnosť bolo ako písomnosť doručené do vlastných rúk žalobcu ako zamestnanca. Je pravdou, že sa žalovaný v konaní vyjadril k žalobe, ale týmto skončila jej procesná aktivita, pretože nepredložil žiadne dôkazy o svojich písomných, či verbálnych tvrdeniach. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoju povinnosť tvrdenia, tým, že bol procesne pasívny v konaní. CSP kladie zvýšené požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať včas iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany a aj neunesenie bremena tvrdenia alebo zodpovedajúceho dôkazného bremena žalovaným ako zamestnávateľom má za následok jeho procesný neúspech v konaní.
41. Vykonaným dokazovaním z predložených listinných dôkazov mal súd teda za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, okamžité zrušenie pracovného pomeru žalovaným bolo vykonané neplatne, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku.
42. Žalobca listom zo dňa 01.08.2000, preukázateľne doručeným žalovanému dňa 07.08.2000, keď na tento list žalovaný odpovedal, požiadal žalovaného, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobca si zároveň uplatnil neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. § 64 Zákonníka práce.
43. V súvislosti s vyššie uvedeným vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie náhrady mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Následne v dôsledku toho, že sa žalobca od 23.10.2000 zamestnal, súd priznal náhradu mzdy žalobcovi do 22.10.2000 tak, ako žiadal. Pre účely výpočtu výšky nároku na náhradu mzdy je za rozhodujúce obdobie potrebné považovať kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, t.j. v danom prípade je rozhodujúcim obdobím obdobie 2. štvrťrok 2000.
44. Výpočet priemerného mesačného zárobku:
obdobie: 4/2000 5/2000 6/2000 odpracované hodiny: 153 161,5 161,5 hrubá mzda: 8 928 Sk 9 091 Sk 9 015 Sk hrubá mzda spolu: 27 034 Sk odpracované hodiny spolu: 476
27 034 Sk : 476 = 56,79 Sk (1,89 eur) priemerný hodinový zárobok 1,89 eur x 8,5 hod. = 16,07 eur priemerný denný zárobok 1,89 eur x 184,79 /koeficient pripadajúci na týždenný pracovný čas 42,5 hod./ = 349,25 eur priemerný mesačný zárobok.
45. Súd vypočítal výšku náhrady mzdy za obdobie od 07.08.2000 do 22.10.2000 v celkovej výške 895,63 eur nasledovne:
- za obdobie od 07.08.2000 - 31.08.2000 patrí žalobcovi pomerná časť náhrady mzdy za 19 pracovných dní, t.j. 305,33 eur,
- za obdobie od 01.09.2000 - 30.09.2000 patrí žalobcovi náhrada mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku, t.j. 349,25 eur
- za obdobie od 01.10.2000 - 22.10.2000 pripadá patrí žalobcovi pomerná časť náhrady mzdy za 15 pracovných dní, t.j. 241,05 eur. V nadväznosti na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. II tohto rozsudku.
46. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo92/2011 str.: 8).
47. Na pojednávaní konanom dňa 25.09.2017 vzal žalobca žalobu v časti určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá aj naďalej a v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od 19.07.2000 do 06.08.2000, späť, a to aj z dôvodu veľkého časové odstupu od podania žaloby a z dôvodu, že od 23.10.2000 bol zamestnaný u iného zamestnávateľa. Súd následne v súlade s ust. § 146 ods. 1 CSP vyzval žalovaného, aby súdu oznámil prípadné vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím nesúhlasí; žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril a súd mal teda za to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom nemá námietky.
48. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
49. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
50. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
51. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
52. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
53. V nadväznosti na čiastočné späťvzatie na pojednávaní dňa 25.09.2017 súd v súlade s s ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil a o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. III a IV tohto rozsudku.
54. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
58. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. S poukazom na to, že žalobca mal vo veci úspech v časti určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ako aj v časti priznania nároku na náhradu mzdy od žalovaného od 07.08.2000 do 22.10.2000 (po čiastočnom späťvzatí žaloby vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy od 19.07.2000 do 16.07.2000), pričom náhradu žalobca požadoval len do momentu, kedy sa ďalej zamestnal (do 22.10.2000), vznikol mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku č. V tohto rozsudku. Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol aj na to, že obmedzenie časového obdobia, za ktoré žalobcovi patrí náhrada mzdy korešponduje zo zákonnými ustanoveniami Zákonníka práce a že späťvzatie žaloby žalobcom v časti určenia, že pracovný pomer u žalovaného trvá, je s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci a časového odstupu od podania žaloby akceptovateľné a prirodzené, a teda má súd za to, že v tejto časti nároku žalobcu ide len o nepatrný neúspech žalobcu v spore. O výške náhrady trov súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.