Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10Csp-122-2017.pdf
PDF · 76.4 KB
No categories available
10Csp/122/2017
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Ľ. P., trvale bytom R. XX, XXX XX R. proti žalovaným: 1. Minihotovost s.r.o., Politických vězňu 1272/21, Nové Město 10 00 Praha 1, IČO: CZ 043 552 11, 2. Okresný súd Humenné, Laborecká 17, Humenné, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 2.rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi žalovaným v 1.rade ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 18.5.2016.
II. Súd ukladá žalobkyni povinnosť v lehote do 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti výroku I. tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej voči žalovanému 1. o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi žalovaným v 1.rade ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 18.5.2016 a Úverovej zmluvy č. XXXXXX.
III. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala, aby súd zamestnávateľovi žalobkyne - žalovanému v 2. rade zakázal nakladať s priznanou mzdou a ďalšími mzdovými nárokmi patriacimi žalobkyni spôsobom v prospech žalovaného v 1. rade.
2. Svoj návrh odôvodnila tak, že dňa 18.5.2016 uzavrela elektronicky s právnym predchodcom žalovaného 1. Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička v sume 350,- eur. Za túto pôžičku už zaplatila 600,- eur. Aj napriek tomu žalovaný 1. požaduje ešte zaplatiť 677,02 eur s tým, že táto suma stále rastie. Akákoľvek komunikácia, ani písomná ani ústna nie je možná. Súčasťou tejto zmluvy bola aj Dohoda zrážky zo mzdy vsunutá medzi ostatné dokumenty. Pôžičku už splatila, dokonca preplatila, preto nevidí dôvod žalovanému 1. hradiť ešte sumu 677,02 eur s tým, že táto suma stále narastá. Okrem toho Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaný 1. zaslal 21.6.2017 jej zamestnávateľovi - žalovanému 2. žiadosť o zrážky zo mzdy.
3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zak. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§325 ods. 1 CSP).
4. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 123 ods. 1 CSP podanie je úkon určený súdu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 7. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
8. I napriek tomu, že žalobkyňa svojho zamestnávateľa, ktorému návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje uložiť povinnosť, neoznačila ako žalovaného, súd ho po posúdení tohto podania podľa jeho obsahu v súlade s citovaným § 124 ods. 1 CSP označuje ako žalovaného 2. Rovnako tak súd posúdil aj petit - žalobný návrh navrhovaného neodkladného opatrenia a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
9. Neodkladným opatrením sa poskytuje spravidla iba dočasná úprava, nie definitívna. Súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.
10. Predpokladom neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.
11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Siementhal).
13. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.
14. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:
15. Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
16. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
17. Súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyne boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy o úvere č. 488371 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v rade 1/, Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 1. a žiadosť žalovaného v rade 1/ adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy.
18. V týchto intenciách súd poukazuje na širokú rozhodovaciu prax súdov rôznych stupňov, od ktorej nevidí dôvod sa odkloniť (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/38/2017 z 12.4.2017, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/41/2017 z 12.4.2017 atď.).
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP súd uložil žalobkyni v trojmesačnej lehote po nadobudnutí právoplatnosti výroku I. tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, po podaní ktorej a vykonaní riadneho dokazovania bude rozhodnuté o platnosti samotnej Úverovej zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy, a tým aj o dôvodnosti či nedôvodnosti vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, o ktoré žalovaný 1. požiadal žalovaného 2. Ak žalobkyňa v určenej lehote žalobu vo veci samej nepodá, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 CSP).
20. O nároku o náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t. j. v konaní vo veci samej (§262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.