Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/209/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobkyne L. V., nar. XX.X.XXXX, občianky SR, bytom B. F. č. XXXX, V. P. L. proti žalovanej L. U., nar. X.X.XXXX, občianky SR, bytom V., X. č. 1115/10 o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 477,33€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 477,33€ od 6.11.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania 76% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Štát má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 88%.

V. Štát má proti žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 12%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou konečnou žalobou ( prvotný nárok uplatnený dňa 16.9.2008) domáhala zaplatenia náhrady škody podľa § 420 Obč. zákonníka vo výške 3.989,54€ s úrokom z omeškania 10% ročne od 4.9.2005 ( právoplatnosti trestného rozkazu ) zo sumy 2.489,54€ do zaplatenia. Suma 3.989,54€ pozostávala z bolestného 75 bodov, trvalých následkov po úraze, spoločenského poníženia urážkou na cti v sume 500€, stratou zamestnania, ušlej mzdy po prvej a druhej operácii, škody za stratené šperky a poškodené šatstvo, nákladov spojených s cestovným k lekárovi v sume ( 10.000,-Sk) 331,94€ a cestovného a rehabilitácii po druhej operácii, pričom pôvodne žalovala 2.489,54€( 75.000,-Sk) a žalobu rozšírila o nároky vo výške 1.000€ za druhú operáciu ( bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, práceneschopnosti, náhradu za stratu na zárobku) a domáhala sa tiež písomného ospravedlnenia. Uviedla, že žalovaná bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.7.2005 sp.zn.1T 90/06-54 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Trest. zákona na tom skutkovom základe, že inému ublížila na zdraví a dopustila sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti, tým, že žalobkyňu napadla, za čo jej bol uložený rest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 18 mesiacov a žalobkyňa bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych. Žalovaná listom zo dňa 8.3.2007 bola vyzvaná na úhradu škody spôsobenú týmto trestným činom, na čo nereagovala. Ako dôkazy navrhla vykonať výsluch účastníkov, svedkov, pripojiť trestný spis Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 1T 90/05, predložila lekársky posudok s bodovým ohodnotením, potvrdenie zamestnávateľa o výške priemerného zárobku a straty zamestnania z dôvodu práceneschopnosti,

potvrdenia o práceneschopnosti, pokladničné bloky stratených šperkov a na okolnosti napadnutia žiadala vypočuť svojho manžela. 2. Okresný súd Trenčín vydal dňa 24.10.2008 pod č.k. 14C/209/2008-10 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 75.000,-Sk ( 2.489,54€) s 10% ročným úrokom z omeškania od 4.9.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Namietala nedostatočné preukázanie nárokov na náhradu škody, ktoré sa nezakladajú na pravde a uviedla, že za trestný čin bola riadne odsúdená a Všeobecnej zdravotnej poisťovni Trenčín zaplatila regresný nárok za ošetrenie žalobkyne vo výške 23.000,-Sk. Na výzvu žalobkyne na úhradu škody nereagovala, pretože deň po incidente od nej a jej manžela žiadali zaplatiť 1.000,-Sk za každý deň práceneschopnosti žalobkyne, s tým, že sa nedoplatia, lebo oni majú známosti a potom požadovali od jej matky U. M. 50.000,-Sk ( 1.659,70€) v hotovosti a žalobkyňa netuší na základe čoho má žalobkyňa takéto požiadavky. Požiadavky žalobkyne považovala za vydieranie a uviedla, že má za to, že bola potrestaná dostatočne, keďže má záznam v registri trestov a v dôsledku toho aj problémy zamestnať sa. Žalovaná navrhovala vykonať dôkazy a to výsluch svedkov P. U., U. M., X. M., zabezpečenia znaleckého posudku ohľadne zdravotného stavu žalobkyne, vyjadrenia lekára, ktorý vystavil PN a posudky s LKP, nakoľko žalobkyňa uvádzala trvalé následky, potvrdenia z Okresného úradu práce v Novom Meste nad Váhom o presnej evidencii žalobkyne v dobe 2003-2004, potvrdenia zo Sociálnej poisťovne, kto odvádzal za žalobkyňu odvody v rokoch 2003-2004. 3. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná ju dňa 10.7.2004 fyzicky napadla, v dôsledku čoho bola na PN od 12.7.2004 do 1.1.2005, musela sa podrobiť operácii na traumatológii, pretože žalovaná ju zhodila na zem a vykĺbila jej ľavú ruku. V čase incidentu mala na sebe viacfarebné bavlnené šaty nad kolená s výstrihom do V a bavlnenú oranžovú bundu, ktorá mala asi rok a šaty mali 2 roky. Šaty boli roztrhnuté nielen vo švíkoch ale aj vpredu, takže sa nedali nosiť a bunda bola iba zašpinená a dala sa vyprať. Mala obuté biele remienkové topánky, jedna bola roztrhnutá na boku a nedali sa nosiť. Mala na krku striebornú retiazku, ktorá bola plochá, hrubšia, bez prívesku a 1,5cm hrubý strieborný náramok na zapínanie na pravej ruke. Šperky ju stáli 2.270,-Sk a po incidente na o ne nestarala, mala iné problémy a syn ich išiel hľadať, ale už ich nenašiel. V tom čase bola žalobkyňa dlhodobo nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce v Novom Meste nad Váhom bez nároku na podporu a sociálne dávky a v čase, keď sa stal trestný čin mala ukončený rekvalifikačný kurz ako čašníčka a mala prisľúbenú prácu za mzdu cca 11.000,-Sk mesačne. Naposledy pracovala v roku 1990 a potom bola na predĺženej materskej dovolenke s mladším synom, narodeným v roku 1990. Do práce nastúpiť v dôsledku úrazu nemohla, po ukončení práceneschopnosti bola opätovne nezamestnaná a do práce nastúpila až od 1.7.2005 na Okresný výbor dobrovoľnej požiarnej ochrany. Preto si uplatňuje nárok na ušlú mzdu, bolestné za prvú operáciu a v máji 2005 bola na ďalšej operácii, kedy jej vyberali z ruky kovové časti. Druhá operácia s tou prvou súvisela a potom bola PN od 2.5.2005 do 1.6.2005. Počas PN chodila na rehabilitácie a týchto bolo viacero cyklov. Ruka odvtedy nie je taká ako bola, bolí ju pri zmene počasia, nemôže na nej nosiť kabelku a na ramene má jazvu. V súvislosti s úrazom chodila k lekárovi, liečila sa na ortopédii a chirurgii, obe operácie absolvovala v NsP Trenčín, kam ju vozil manžel alebo syn a z toho dôvodu si uplatnila nárok na úhradu 10.000,-Sk ( 331,94€). Pokiaľ ide o uplatnenie poníženia urážkou na cti po incidente na ňu susedia zazerajú, pretože žalovaná o nej vykrikovala, že je „kurva a šľapka“ a uvádzala, že sa vyspala so všetkými, čo boli v tom bare prítomní. Okrem toho, že susedia na ňu zazerajú, inú ujmu neuvádzala. 4. Žalovaná nárok žalobkyne neuznávala za opodstatnený a a poukázala na to, že od začiatku žalobkyňa s jej mužom od nej požadovali sumu 1.000,-Sk denne za dobu, po ktorú bola PN. Po incidente, ktorý sa stal 10.7.2004 žalobkyňa nešla okamžite do nemocnice ale na druhý deň v sobotu ju svedkovia I. P. a G. Z. videli sťahovať z kultúrneho domu nábytok. Neskôr žalobkyňa s jej mužom od nej požadovali 50.000,- Sk. Ona zaplatila 23.000,-Sk na výzvu Všeobecnej zdravotnej poisťovni a žalobkyňa podľa nej žiadne náklady s liečením nemala a o návštevách u lekára by mala predložiť doklady. V čase vzniku incidentu nemala na sebe šaty ani bundu oranžovej farby ale čierne elastické nohavice na zadku zašité bielou niťou, top na ramienka a koženkovú bundu bledohnedej farby. Žiadne strieborné šperky na sebe nemala, na ušiach mala krúžky z plexiskla. Spochybňovala, že by jej konaním vôbec došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne a v trestnom konaní sa neodvolala, lebo to nechcela riešiť. Poukázala na to, že žalobkyňa slovne napadla jej dcéru, že je žobráčka a chudinka a preto jej žalovaná dala facku. Žalobkyňa v živote nepracovala a preto žiadala, aby preukázala, do kedy bola na predĺženej materskej dovolenke. Žalovaná pripustila, že žalobkyňu počas incidentu osočovala s tým, že sa osočovali vzájomne. Ona žiadnu ujmu na cti žalobkyni nespôsobila, pretože tam boli 4 ľudia, čo ju poznajú a sú s ňou v dlhodobom kontakte. Spochybňovala, že žalobkyni spôsobila škodu a nebola ochotná vyplácať fiktívne nároky na mzdu. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, vypočul svedkov P. U., U. F., U. M., X. M., oboznámil trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín 1T 90/05, lekársky posudok o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia, odpor proti platobnému rozkazu, vyjadrenie žalobkyne k odporu, potvrdenie od U. M., pokladničný doklad o cene striebornej retiazky, oboznámil znalecký posudok znalca MUDr. Jaroslava Ridošku č. 73/2009, lustráciu zamestnávateľov žalobkyne v sociálnej poisťovni, správu z Úradu práce soc. veci a rodiny Nové Mesto nad Váhom, potvrdenie o PN pri hospitalizácii po prvom operačnom zákroku, potvrdenia o poplatkoch spojených s prvým operačným zákrokom, hospitalizáciou, návštevami, kontrolami, cestovným na rehabilitácie a vyšetrenia, potvrdenie o PN pri druhej hospitalizácii a potvrdenia o cestovaní, poplatkoch, predoperačným vyšetrením a hospitalizácii, znalecký posudok č. 4/2014 znalkyne Ing. Ivety Jobovej, vyjadrenie žalovanej k posudku, výpis zo živnostenského registra U. M. a vyšetrovací spis 1T 90/2005 tunajšieho súdu. Od výsluchu ďalšieho svedka súd po účinnosti ( od 1.7.2016) upustil, pretože žalobkyňa žiadala vypočúvať jej manžela L. V. na okolnosti jej napadnutia, čo súd vyhodnotil ako zbytočné a nehospodárne, lebo okolnosti napadnutia už boli predmetom právoplatne skončeného konania v trestnej veci 1T/90/2005. 6. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nemôže bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 7. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 8. Podľa § 442 ods.1,3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 9. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. 10. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 11. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 12. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 13. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.7.2004) náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. 14. Podľa § 2 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Z.z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ( účinnej do 1.8.2004 ) odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. 15. Podľa § 7 ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. ( účinnej do 1.8.2004 ) o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. 16. Podľa § 5 ods.1,2 zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ( účinného od 1.8.2004) pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. 17. Podľa § 5 ods. 4 zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ( účinného od 1.8.2004) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. 18. Podľa § 4 ods.1, 2 zák.č. 437/2004 Z.z. ( účinného od 1.8.2004) náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. 19. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka ( účinného od 1.8.2004) náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. 20. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka ( účinného od 1.8.2004) náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. 21. Podľa § 3 ods.1,2 a 4 zák.č. 437/2004 Z.z (účinného od 1.8.2004) náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. 22. Podľa § 54 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 84 ods.1,2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( účinného do 31.12.2004) denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a), b) a d) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. 13 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2 a 5 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je vznik nároku na úrazovú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Na určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu platí § 57 ods. 2 primerane. 24. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 25. Podľa § 13 ods.1,2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 26. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1T 90/05-54 zo dňa 12.7.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2005 bola žalovaná uznaná vinnou z úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Tr. Zák. a z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods.1 Trest. zákona tým, že dňa 10.7.2004 v čase o 03,30 hod. v V. P. L. v bare po predchádzajúcom slovnom incidente fyzicky napadla žalobkyňu tak, že túto zhodila na zem, kde sa na ňu zvalila v dôsledku čoho táto utrpela vykĺbenie ramenného kĺbu ku kľúčnej kosti, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti od 12.7.2004 do 1.1.2005, za čo bola odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov a poškodená bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Právoplatným trestným rozkazom a skutkom v ňom

popísaným je súd viazaný a keďže žalovaná ublížila žalobkyni na zdraví spáchaním úmyselnej trestnej činnosti, súd nemohol využiť moderačné oprávnenie podľa § 450 Obč. zákonníka a náhradu škody znížiť, s poukazom na majetkové pomery žalovanej. 29. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná zodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne, ktorá vznikla pri napadnutí dňa 10.7.2004 o 03,30 hod. v bare v V. do L., za spôsobenie ktorej bola právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1T 90/2005. Nepodarilo sa preukázať, že škoda na zdraví žalobkyne, pre ktorú bola od 12.7.2004 práceneschopná, vznikla pri sťahovaní nábytku, prípadne inak. K poškodeniu zdravia žalobkyne došlo výlučným protiprávnym konaním žalovanej, ktorá ju fyzicky napadla tak, že ju zhodila na zem a následne sa na ňu zvalila a vznik škody na zdraví žalobkyne, uplatnený žalobou je v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným napadnutím. Sporným bol len rozsah a výška neuspokojenej náhrady tejto škody. 30. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslava Ridošku v odbore zdravotníctvo a farmácia , odvetvie chirurgia a traumatológia č. 73/2009 vyplýva, že zranenia žalobkyne dňa 10.7.2004 -vykĺbenie ľavého ramenného kĺbu ku kľúčnej kosti a odrenina ľavého ramena vznikli s vysokou pravdepodobnosťou priamym mechanizmom, v príčinnej súvislosti so zhodením žalobkyne v behu zozadu na zem a následným pádom žalovanej na ňu, pri incidente dňa 10.7.2004 o 03,30 hod. v bare v V. pod L.. Znalec skonštatoval, že toto poranenie je charakterizované vysokou bolestivosťou v poranenom ramene a taktiež výrazne obmedzeným pohybom v tejto lokalite a je prakticky nemožné, aby žalobkyňa pri utrpení takéhoto zranenia mohla vykonávať manuálnu prácu, ktorá je spojená s pohybmi v ramennom skĺbení poranenej končatiny. Znalec uviedol, že podľa dostupnej dokumentácie trvala práceneschopnosť od 12.7.2004 do 1.1.2005. Doba liečenia tohto poranenia je spravidla 8 až 12 týždňov a ustálenie zdravotného stavu nastáva za 3 mesiace od poranenia. U poškodenej bola doba liečenia výrazne predĺžená a odstránenie materiálu bolo realizované až 10 mesiacov od poranenia, čo je doba 4x dlhšia, ako je pravidlom. Materiál musí byť odstránený za 2 a ž 3 mesiace od operácie, aby mohla byť vykonaná adekvátna rehabilitácia. Ponechanie materiálu výrazne obmedzuje rehabilitáciu a predlžuje dobu liečenia. V dostupnej zdravotnej dokumentácii nie je zdôvodnené, prečo bol materiál odstránený v takom dlhom časovom horizonte a teda nie je možné presne definovať ustálenie zdravotného stavu. Znalec stanovil bodové ohodnotenie bolestného žalobkyne podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. na 60 bodov podľa pol. 127b -vytknutie kĺbu medzi kľúčnou kosťou a lopatkou liečené operáciou. Znalec skonštatoval, že v súvislosti s poranením zo dňa 10.7.2004 u žalobkyne nenastali trvalé následky takého charakteru, ktoré by mohli byť hodnotené ako sťaženie spoločenského uplatnenia. Znalec ďalej uviedol, že poškodená v dobe poranenia končila čašnícky kurz a mala byť zamestnaná ako čašníčka. Vzhľadom na práceneschopnosť zapríčinenú poranením na toto miesto nemohla nastúpiť a v čase vyšetrenia znalcom pracovala ako riaditeľka Okresného výboru dobrovoľnej požiarnej ochrany a poranenie ju v práci nelimituje. Po odstránení materiálu a následnej rehabilitácii, ktorá trvá od 8 do 12 týždňov od operácie, môže pacient s týmto druhom poranenia vykonávať činnosť s takým istým zaťažením poranenej oblasti, ako pre poranením. Pri vyšetrení žalobkyňa uvádzala, že v oblasti ľavého ramena pociťuje bolesti pri zmene počasia, jazva jej vadí pri nosení kabelky a je obmedzená pri výbere oblečenia ( nenosí šaty odhaľujúce ramená) pretože jej vadí jazva na ľavom ramene. V znaleckom posudku sú zaznamenané ambulantné kontroly dňa 22.7.2004, dňa 26.7.2004 ( odstránené stehy) 9.8.2004 zložený Dessaultov obväz a dňa 19.10.2004 popísaná snímka RTG krčnej chrbtice, 21.10.2004 popis RTG snímka krčnej chrbtice a hrudnej chrbtice a pri RTG snímku ramena ( nie je zrejmé ktorého ) konštatovaná škvrnitá poróza. Dňa 21.10.2004 sa podrobila neurologickému vyšetreniu s konštatovaním ľahkej poruchy hybnosti krčnej chrbtice. Zápisy o rehabilitácii sú od MUDr. Jozefa Kukuču v dokumentácii v dňoch : 10.8.2004, 2.9.2004, 17.9.2004, 1.10.2004, 15.10.2004, 22.10.2004, 12.11.2004, 6.12.2004 a 21.12.2004. V dňoch 2.5.2005 do 6.5.2005 bola žalobkyňa hospitalizovaná na oddelení úrazovej chirurgie k odstráneniu osteosyntetického materiálu. 31. Súd sa v danom prípade sústredil na zistenie, aké zranenia boli v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, ktoré utrpela poškodená žalobkyňa dňa 10.7.2004 o 03,30 hod. v bare v V. P. L. a či ňou uvádzaná doba práceneschopnosti ( predložené celkove 2 PN - ky + výpis zo zdravotnej dokumentácie ) mala súvis s predmetným úrazom a ak áno, v akom rozsahu. Žalovaná totiž zodpovedá len za tú škodu, ktorá vznikla jej zavinením a v priamej príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou, za ktorú bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom 1T 90/2005. Zo znaleckého posudku č. 73/2009 je zrejmé, že žalovaná podľa zdravotnej dokumentácie utrpela v priamej príčinnej súvislosti s incidentom zo dňa 10.7.2004 iba tieto zranenia : vykĺbenie vonkajšieho konca kľúčnej kosti III. stupňa vyžadujúcu v bežnej praxi dobu liečenia 8 až 12 týždňov a odreninu ľavého ramena vyžadujúcu v bežnej praxi dobu liečenia 10 -14 dní. Po operácii sa mal syntetický materiál odstrániť priemerne za 8 týždňov, teda maximálna doba liečenia mala byť vrátane rehabilitácie 3 mesiace, čomu by zodpovedala práceneschopnosť do konca októbra

2004. Práceneschopnosť žalobkyne však trvala od 12.7.2004 do 1.1.2005 a súdny znalec nenašiel žiadne vysvetlenie, prečo bola doba liečenia výrazne predĺžená a odstránenie materiálu realizované až 10 mesiacov od poranenia, čo je doba 4x dlhšia, ako je pravidlom. Vysvetlenie neprimeranej dĺžky liečenia a práceneschopnosti žalobkyne však poskytli súdom vypočutí svedkovia a to rodinní príslušníci žalovanej P. U. a U. M., ktorí uviedli, že manžel žalobkyne od nich pýtal za každý deň jej práceneschopnosti 1.000,-Sk až dovtedy: „kým ju neprestane bolieť ruka“ a tvrdil, že „inak sa nedoplatia“ a že „ má známych a kamarátov a môže zohnať doklady, ktoré bude treba“.

32. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom ( č. l. 65 spisu) vyplýva, že žalobkyňa bola dočasne práceneschopná v období od 12.7.2004 do 26.10.2004 a z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti ( čl.79 spisu) vyplýva, že titulom „úrazu zavineného inou osobou“ bola žalobkyňa práceneschopná od 12.7.2004 do 26.10.2004 a schopná práce od 27.10.2004. Akákoľvek ďalšia práceneschopnosť po 27.10.2004 ( na tejto práceneschopnosti už nie je lekárom vyznačená kolonka „úraz zavinený inou osobou “ ale kolonka „ostatné úrazy“, teda už s predmetným úrazom nesúvisela, lebo ako vyplýva z lekárskych správ, žalobkyni dňa 21.10.2004 bola diagnostikovaná ľahká poruchu hybnosti dynamiky krčnej chrbtice a krčnú chrbticu po úraze, ktorý je predmetom odškodnenia, poškodenú nemala. Je nesporné, že žalobkyňa v dôsledku napadnutia žalovanou utrpela ujmu na zdraví ale je neprípustné, aby zneužívala situáciu a predlžovaním práceneschopnosti uplatňovala nároky, ktoré jej titulom náhrady škody nepatria, pretože ide o zneužívanie práva a takýto postup podľa článku 5 a § 3 Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.

33. Preto súd uzavrel, že žalovaná zodpovedá iba za škodu na zdraví vzniknutú žalobkyni počas liečenia v priamej príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 10.7.2004 len v období práceneschopnosti od 12.7.2004 do 26.10.2004 + rehabilitácií s tým spojených a realizovaných do 21.12.2004 ( podľa záverov posudku č. 73/2009 ) a v tomto období sa mala podľa znalca vykonať aj operácia za účelom odstránenia osteosyntetického materiálu ( reálne vykonaná až v čase hospitalizácie od 2.5.2005 do 6.5.2005 ). Oneskorená doba operácie za účelom odstránenia vloženého materiálu podľa súdneho znalca predlžovala celkovú dobu práceneschopnosti ako aj rehabilitáciu a za predĺženie liečby a nákladov s tým spojených za daného skutkového stavu zodpovedá zavinením žalobkyňa, ktorej preto zvýšenie odškodnenia na bodovom ohodnotení bolestného ( bodu v roku 2005) za odklad operácie na máj 2005, ďalšej rehabilitácie, náhrady za stratu na zárobku a novej PN-ky od 2.5.2005 do 1.6.2005 neprislúcha a túto škodu bude znáša sama. Teda žalovaná zodpovedá iba za škodu na zdraví žalobkyne titulom úrazu z 10.7.2004 len za dobu stanovenú súdnym znalcom, po ktorú by sa žalobkyňa liečila na uvedený úraz rovnako, ako ostatní bežní pacienti s rovnakým poškodením zdravia, teda 3 mesiace, čomu aj zodpovedá práceneschopnosť 12.7.2004 do 26.10.2004. Preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu skutočnej škody titulom bolestného vytrpeného pri hospitalizácii a operácii ľavého ramena v čase od 12.7.2004 do 16.7.2004 za pol.127 - disotiatio art. Accomio- clavicularis 1 sin Tossy III v počte 60 bodov po 60,-Sk / bod podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. ( účinnej do 1.8.2004) a za pol. 15 vyberanie osteosyntetického materiálu v počte 15 bodov po 287,30 Sk/bod podľa zákona č. 437/2004 Z.z. ( účinného od 1.8.2004), lebo operácia sa mala uskutočniť do 6 až 8 týždňov od úrazu. Pri stanovení počtu bodov súd vychádzal z predloženého posudku bolestného žalobkyňou a znaleckého posudku č. 73/2009 a pri výške hodnoty bodu súd nevychádzal zo dňa, kedy bola II. operácia skutočne vykonaná, ale kedy podľa súdneho znalca vykonaná byť mala, teda do 6 až 8 týždňov od úrazu. Žalobkyni teda titulom bolestného za II. operáciu patrí suma 287,30,- Sk x 15 bodov a odškodnenie trvalých následkov jej neprislúcha, lebo jej zranenie podľa súdneho znalca v posudku č. 73/2009 nezanechalo také trvalé následky, ktoré by bolo možné odškodniť podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a ani ňou predložený posudok o bolestnom neobsahoval odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, hoci obaja lekári hodnotili obe operácie, z hľadiska nárokov na bolesť aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia po 1.8.2004 nie je určená konkrétnou sumou. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=3085745-3085745&f=2>sa náhrada určuje sumou 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod. Výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=3085748-3085748&f=2> Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a vyhlási takto určenú sumu opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája kalendárneho roka. Zákon č. 437/2004 Z. z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021720&f=2>nadobudol účinnosť až 1. augusta 2004, preto v roku 2004 nebolo možné dodržať lehotu na vydanie opatrenia v Zbierke zákonov a určiť výšku náhrady pre rok 2004 v zmysle § 5 ods. 4 zákona. <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=3085748-3085748&f=2> Tento nedostatok zákona odstránilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky úradným oznámením na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR www.health.gov.sk. Na základe úradného oznámenia ministerstva bola na obdobie od 1. augusta 2004 do 31. decembra 2004 hodnota jedného bodu určená sumou 287,30 Sk. Pre rok 2005 hodnota jedného bodu ešte stanovená nebola. Žalobkyni teda titulom bolestného za obe operácie patrí 60 bodov x 60,-Sk suma 3.600,-Sk + 15 bodov x 287,30,-Sk, spolu 7.909,5,-Sk = 265,24€.

34. V súvislosti s nákladmi na hospitalizáciu a následnú liečbu mala žalobkyňa podľa jej vyjadrenia náklady spojené s cestovným a návštevami lekárov a rehabilitácií. Jej povinnosťou bolo nielen skutočnosti tvrdiť, ale ich aj hodnoverne preukázať a z ňou predložených dokladov nie je zrejmé, aké výdavky jej vznikli cestovným na rehabilitácie v období od 18.8.2004 do 21.12.2004 ( kedy bola rehabilitácia podľa zdravotnej dokumentácie na č.l. 76 spisu ukončená). V spise sa nachádza len rozpis ciest, záznamy o účasti na rehabilitáciách, avšak tento neobsahuje žiadne doklady, preukazujúce reálne vynaložené a zaplatené cestovné výdavky. Súd preto priznal za obdobie, po ktoré malo liečenie úrazu celkove trvať, teda po dobu 3 mesiace od úrazu ( od 12.7.2004 do skončenia rehabilitácií dňa 21.12.2004) preukázané výdavky 2x po 200,-Sk za pobyt v NsP Trenčín pri oboch operáciách ( čl.71 a č.l. 90 spisu), sumu 30,-Sk za trvanie PN zo dňa 1.10.2004, sumu 20,-Sk preukázané cestovné na predpísanú rehabilitáciu potvrdenkou o zaplatení z 18.8.2004 ( čl.86 spisu) , sumu 20,- Sk za zdravotnícke služby ( potvrdenka na čl. 89 spisu) zo dňa 16.7.2004, sumu 20,-Sk za návštevu lekárskej služby prvej pomoci 11.7.2004 ( potvrdenka č.l.92 spisu) spolu 490,-Sk = 16,27€. Žalobkyňou požadované výdavky za RTG ambulanciu a návštevu neurológa 2x po 20,-Sk ( čl. 81,82 spisu) v dňoch 21.10.2004 súd nepovažoval za súvisiace náklady s úrazom, lebo sa týkali krčnej chrbtice žalobkyne a táto nie je predmetom odškodnenia úrazu zo dňa 10.7.2004. Súd neuznal za opodstatnený a s úrazom súvisiaci doklad za trvanie PN-ky zo dňa 23.11.2004 , lebo prekračoval dobu adekvátneho liečenia úrazu 3 mesiace u bežných pacientov s rovnakým typom poškodenia zdravia a platbu 30,-Sk zo dňa 26.10.2004 za lístok na peniaze súd neuznal za opodstatnený, lebo takýto náklad nebol účelne vynaložený. Žalobkyňa bola nezamestnaná, nemala nárok na žiadne dávky pomoci od štátu a takýto doklad nepotrebovala.

35. Ďalším nárokom uplatneným žalobkyňou boli nároky na ušlú mzdu bez bližšej špecifikácie, v dôsledku práceneschopnosti po prvej a druhej operácii. Žalobkyňa predložila doklad o tom, že mala od 13.7.2004 nastúpiť do pracovného pomeru vo firme U. M. -F..F. so sídlom L. č. X, O. U. O. X. s výškou nástupného platu 11.000,-Sk mesačne. Žalobkyňa bola práceneschopná od 12.7.2004, takže v deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce pracovať nemohla. Predtým bola dlhodobo nezamestnaná, nepoberala nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti a preto súd nemohol vypočítať výšku nároku na ušlú mzdu titulom náhrady škody podľa predpisov účinných v čase jej vzniku do 31.7.2004, teda ako rozdiel medzi jej priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne, spočívajúci v náhrade za stratu na zárobku po 1.8.2004, tento bol upravený novelou § 446 Občianskeho zákonníka, zákonom č. 404/2004 Z.z. , účinným od 1.8.2004 a táto náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Žalobkyňa však pred vznikom škody na zdraví pri napadnutí dňa 10.7.2004 nemala odpracovaný predchádzajúci kalendárny rok, preto súd v danom prípade nemohol náhradu za stratu na zárobku určiť podľa predpisov o sociálnom poistení, pretože škoda, ktorá vznikla žalobkyni pozostávala z ušlej mzdy, ktorú by dosiahla, keby nastúpila na dojednaný pracovný pomer. Nárok žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku súd teda posúdil podľa ust. § § 442 ods.1,3 Občianskeho zákonníka ako to, čo poškodenému ušlo, teda ušlý zisk. Za ušlý zisk je podľa ustálenej judikatúry ( napr. 28Cdo 5171/2008 NS ČR) považovaná iba taká ujma, ktorá poškodenému vznikla tým, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k takému rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať vzhľadom na pravidelný beh udalostí. Nepostačuje pritom iba samotná pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti ale musí byť poškodeným ( sp.zn. 25Cdo 2857/2005 NS ČR) naisto preukázané, že nebyť škodovej udalosti, tak by sa jeho majetok zvýšil. Ku skutkovo podloženému záveru, že k strate zisku došlo, nestačí len dohodnutie určitej zárobkovej činnosti; nevyhnutné je aj zistenie, že na dosiahnutie dojednaného zárobku nedošlo len z dôvodu následkov úrazu a že poškodený by takú činnosť ( nebyť úrazu) skutočne

vykonal a dohodnutú odmenu za ňu by obdržal ( sp.zn. 25Cdo 3586/2006 NS ČR). Súd považoval za preukázané, že pokiaľ by žalobkyňa nebola žalovanou dňa 10.7.2004 fyzicky napadnutá a nebola by utrpela zranenie vyžadujúce operáciu, do práce by reálne dňa 13.7.2004 nastúpila s platom 11.000,- Sk v hrubom ako čašníčka. V konaní sa však nepodarilo preukázať, na akú dobu mal byť pracovný pomer uzatvorený a súdu sa nepodarilo potenciálneho zamestnávateľa žalobkyne U. M. vypočuť, lebo sa zdržuje na neznámom mieste. Súd sa preto obrátil na evidenciu zamestnancov, prihlasovaných do Sociálnej poisťovne, za účelom zistenia, či doklad predložený žalobkyňou ( žalovaná ho spochybňovala ako nevierohodný) nie je fiktívny a či v období od 1.7.2004 do 31.8.2004 prihlásil do registra poistencov nejakých zamestnancov a na aké pracovné pomery ( doba určitá/ neurčitá). Bolo zistené, že v tomto období U. M. zamestnal 3 osoby a to X. B. ( na dobu od 1.8.2004 do 20.9.2004), U. M. ( na dobu od 1.8.2004 do 31.8.2006) a U. B. ( na dobu od 1.8.2004 do 17.1.2010), čiže nesporne žalobkyňu zamestnať v čase po vzniku incidentu mohol. Výšku škody na ušlej mzde ( v čistom) v danom prípade vypočítala súdna znalkyňa v znaleckom posudku č. 4/2014. Náhrada škody spočívala v strate na zárobku žalobkyne po dobu práceneschopnosti za obdobie od 13.7.2004 do 31.7.2004 podľa predpisov pracovného práva a bola vypočítaná z pravdepodobného zárobku, ktorý by žalobkyňa bola dosahovala, ak by v tomto období pracovala ako čašníčka s platom 365,14€ brutto ( 11.000,-Sk v hrubom) a táto škoda predstavovala sumu 201,22€ v čistom. Pre stanovenie výšky náhrady škody od 1.8.2004 spočívajúcu v strate na zárobku ( úrazový príplatok) podľa zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 1.8.2004 znalkyňa vypočítala výšku úrazového príplatku v čistom za kalendárne dni a to do tretieho dňa vo výške 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti ( PN) vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona od štvrtého dňa dočasnej PN, spolu vypočítala výšku straty na zárobku ( úrazový príplatok) za obdobie práceneschopnosti od 1.8.2004 do 1.1.2005 vo výške 470,44€. Súd však z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná môže zodpovedať len za škodu na zdraví žalobkyne v priamej príčinnej súvislosti s napadnutím dňa 10.7.2004, teda za reálne obdobie PN titulom úrazu zavineného inou osobu od 12.7.2004 do 26.10.2004, teda za prvé 3 dni PN vo výške 19,7€ ( 6,567€ x 3 pracovné dni) a za ostatné pracovné dni ( od 1.8.2004-26.10.2004) vo výške 176,115€ ( 2,985€ x pracovných 59 dní), spolu 195,82€. Od 27.10.2004 už žalobkyňa bola práceneschopná z iných dôvodov, s úrazom nesúvisiacich a nepodarilo sa preukázať, že by mala mať dojednanú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, súd mal za to, že odškodnenie jej patrí len za dobu, po ktorú bola v dôsledku úrazu dňa 10.7.2004 práceneschopná a za ďalšiu dobu už jej odškodné nepatrí. 36. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody za poškodené oblečenie a striebornú retiazku, samotné strany sa nezhodli na tom, čo mala v deň incidentu, pri ktorom mala škoda vzniknúť, poškodená žalobkyňa oblečené. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázala, v akej hodnote boli veci, ktoré mala oblečené ani do akej miery boli poškodené a tiež výšku vzniknutej škody ani to, že v čase incidentu mala na sebe striebornú retiazku v hodnote ňou predloženého pokladničného dokladu 2.270,-Sk. Taktiež sa nepreukázalo, že prípadná škoda, zavinená roztrhnutím (stratou) retiazky bola spôsobená práve žalovanou, nakoľko z výpovede samotnej žalobkyne pred vyšetrovateľom vyplýva, že žalovaná na ňu skočila, keď bola otočená chrbtom a z dverí vychádzal manžel poškodenej, ktorý videl, ako žalovaná na nej leží a odtrhol žalovanú od žalobkyne. Svedok P. U. vypovedal, že taktiež odtŕhal žalovanú od žalobkyne a svedok U. F. videl žalovanú, ako drží žalobkyňu za odev a pomáhal svedkovi U. pri odtŕhaní žalovanej od žalobkyne. Nie je teda zrejmé, akým mechanizmom došlo k roztrhnutiu retiazky a kto zodpovedá za jej prípadnú stratu a komu retiazka patrila, nakoľko retiazku (zo zlata ) mala mať na sebe aj žalovaná. Z pokladničného dokladu, predloženého žalobkyňou vyplýva, že dňa 21.10.2003 boli zakúpené 2 strieborné retiazky, jedna v hodnote 1.600,-Sk a druhá v hodnote 670,- Sk. Dňa 19.1.2005 pred vyšetrovateľom žalobkyňa ( výpoveď je súčasťou spisu 1T 90/05) tvrdila, že jej žalovaná roztrhla strieborný náhrdelník, ktorý mal hodnotu okolo 1.000,-Sk, takže nie je zrejmé, aké šperky ( a či vôbec) mala vlastne žalobkyňa na sebe, pričom pri tomto výsluchu sa žiadnej náhrady škody za poškodené oblečenie nedomáhala. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu a táto uplatnený nárok nepreukázala, preto súd nárok na náhradu škody za poškodené oblečenie a retiazku (resp. náhrdelník) žalobkyni nepriznal. 37. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 500€ a ospravedlnenie za urážku na cti, z ustanovenia § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že podmienkou práva subjektu ochrany osobnostných práv na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je taký zásah do jeho práv, ktorý v značnej miere ( nielen v bežnej miere) znižuje jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje a kde

zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako cestou primeraného finančného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti a vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie tohto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. V danom prípade bol preukázaný protiprávny zásah do osobnostných práv žalobkyne v súvislosti s incidentom zo dňa 10.7.2004, kedy skutočne žalovaná žalobkyňu slovne osočovala, avšak žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy o závažnom zásahu do jej osobného, rodinného a spoločenského života spôsobenú týmito výrokmi ( ktoré žalovaná nepoprela) odôvodňujúci priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch; pričom jej subjektívne tvrdenia o tom, že „všetci na ňu zazerali a susedia si o nej rozprávali, že je problémový človek“ za takúto ujmu nemožno považovať. Za adekvátnu satisfakciu by bolo možné považovať ospravedlnenie. Podľa ustálenej judikatúry ( napr. rozsudok NS ČR 30 Cdo 298/2011) ak sa žalobkyňa domáha primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, je nevyhnutné, aby žalobný návrh ( petit) ospravedlnenia formulovala. Teda ospravedlnenie musí byť dostatočné, konkrétne, jasné, určité a má zodpovedať skutočnostiam, zisteným z okolností konkrétneho prípadu. Ako už Najvyšší súd rozhodol v rozsudku z 30.11.2006 sp.zn. 3Cdo 2919/2006 tak „ak však súd zistí, že navrhnutá forma morálneho zadosťučinenia nie je primeraná a tým z hľadiska ustanovenia § 13 Obč. zákonníka postačujúca a účinná, potom ak nie je žaloba zodpovedajúcim spôsobom upravená, je na súde žalobu na priznanie navrhnutej formy morálneho zadosťučinenia zamietnuť“. Pri úvahe, či je navrhovaná morálna satisfakcia primeraná alebo nie, musí vyjsť ako z celkovej povahy prípadu, tak i z jeho jednotlivých okolností akou je napr. intenzita , charakter, tak aj jednotlivé okolnosti konkrétneho zásahu, na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu a šírke ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby v spoločnosti a pod. V danom prípade však žalobkyňa text ospravedlnenia nešpecifikovala a súd jej teda nárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom urážky na cti v peniazoch ani formou ospravedlnenia nepriznal. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobkyni ako opodstatnený a preukázaný nárok na zaplatenie sumy 265,24€ ako bolestné, sumu 195,82€ náhrady škody za stratu na zárobku a sumu 16,27€ preukázaných výdavkov na zdravotnú starostlivosť + cestovné za obdobie od 12.7.2004 do 26.10.2004, spolu tak žalovaná bude povinná zaplatiť žalobkyni 477,33€ a vo zvyšku istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd uznal za opodstatnený aj nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 477,33€ od žalovanej od 6.11.2008 do zaplatenia podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Podľa § 517 ods.2 Obč. zákonníka ak dlžník nesplní včas peňažný dlh, vzniká mu povinnosť poskytnúť veriteľovi vedľa vlastného plnenia tiež úroky z omeškania ( bez ohľadu na to, či omeškanie nastalo jeho zavinením alebo nie). Podľa § 563 Obč. zák. ak nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Forma výzvy na plnenie záväzku nie je predpísaná a za kvalifikovanú výzvu súd v tomto prípade považoval až doručenie žaloby žalovanej ( dňa 5.11.2008), kedy po prvý raz bola žalobkyňou vyčíslená požiadavka na konkrétnu sumu náhrady škody 75.000,-Sk s 10% ročným úrokom z omeškania od 4.9.2005 do zaplatenia. Súd nárok na úrok z omeškania vo výške 10% od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1T 90/2005 zo dňa 12.7.2005, nemohol priznať, lebo v tomto konaní nebola priznaná konkrétna výška náhrady škody a ani výzva adresovaná žalovanej zo 7.3.2007 špecifikáciu výšky požadovanej škody neobsahovala. Preto sa žalovaná nemohla s plnením dlhu dostať do omeškania skôr než dňom nasledujúcim po doručení žaloby vo veci 14C/209/2008. Ak neplní dlžník v deň splatnosti ( v tomto prípade dňom doručenia žaloby žalovanej ), dostáva sa ďalší deň do omeškania ( rozsudok 33Cdo 1120/2007 NS ČR). Ide o hmotnoprávne ustanovenie, ktoré viaže vznik práva veriteľa na určitú skutočnosť spojenú s presne vymedzeným dátumom, t. j. okamihom márneho uplynutia doby splatnosti. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania bola 2-násobkom diskontnej sadzby platnej v Národnej banke Slovenska k prvému dňu s omeškaním peňažného dlhu, a ku dňu 6.11.2008 to bolo 4,75%, čomu zodpovedá sadzba úroku z omeškania 9,50% ( 4,75% x 2) ročne. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úrok z omeškania zo sumy 2.489,54€ vo výške 10% ročne od 4.9.2005 do zaplatenia a súd žalobný nárok v takejto výške nepriznal a s poukazom na podrobné odôvodnenie a žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 podľa pomeru výsledku sporu. Žalobkyňa si uplatnila ku dňu vyhlásenia rozsudku aj s vyčíslenými úrokmi z omeškania pohľadávku vo výške 7.012,46€ a úspešná bola v sume 883,96€, teda v 12% mala procesný úspech a v sume 88% procesný neúspech, pomer úspechu a neúspechu je 76% trov konania, ktoré bude povinná zaplatiť procesne úspešnejšej žalovanej.

40. Vzhľadom na vznik trov štátu za účinnosti O.s.p. (do 30.6.2016) za vypracovaný znalecký posudok č. 73/2009, ktorý platil vo výške 186,46€ štát z rozpočtových prostriedkov tun. súdu a znalecký posudok č. 4/2014, ktorý platil vo výške 213,10€ štát z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, súd rozhodol aj o nároku štátu vo výške 399,56€ na ich náhradu, ktorý by mu patril podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore ( § 148 ods.1 O.s.p.). Žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech len v nepatrnej časti 12% bude povinná zaplatiť 88% trov konania štátu a v 88% úspešná žalovaná bude povinná zaplatiť 12% trov konania štátu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.