Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-17-2017.pdf
PDF · 140.37 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: E. J. I., I..W..V.., I. I. N. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným v rade X/: Z. Č., R..XX.XX.XXXX, D. J.Á. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. V. I., právne zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, pracovisko Dolný Val574/7, 010 01 Žilina, v rade X/: Š. Č., R..XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. V. I., o zaplatenie 17.225,78 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 13.12.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23.01.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by žalovaným v rade 1/ a 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 17.225,78 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 148,72 EUR a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.962,91 EUR od 15.12.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.12.2010 medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou I. I., O..I..) a žalovanými v rade 1/ a 2/.
2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom I. I., I. I. C. D. (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade. Na základe Zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 16.12.2010 uzatvorenej medzi postupcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade postupca poskytol žalovaným úver vo výške 15.000,- EUR, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 17.230,78 EUR, z toho istina 12.967,91 EUR, riadny úrok vo výške 3.695,68 EUR, úrok z omeškania 506,31 EUR a poplatky vo výške 60,88 EUR. Žalovaní po postúpení pohľadávky do podania žalobného návrhu uhradili dňa 14.12.2015 sumu vo výške 5,- EUR. Dlžná suma ku dňu podania žalobného návrhu predstavuje sumu vo výške 17.225,78 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 12.962,91 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3.695,68 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 506,31 EUR a z neuhradených poplatkov vo výše 60,88 EUR. Žalobca si z dôvodu omeškania žalovaných zároveň uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 24.10.2015, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Na základe vyššie uvedených úhrad žalovaných žalobca vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky vo výške 148,72 EUR nasledovne: 8,05 % ročne zo sumy 12.967,91 EUR od 24.10.2015 do 14.12.2015 vo výške 148,72 EUR a 8,05 % ročne zo sumy 12.962,91 EUR od 15.12.2015 do zaplatenia.
3. Súd vydal dňa 06.03.2017 platobný rozkaz č.k. 42Csp/17/2017-55, ktorým zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ uhradiť uplatňovanú sumu a nahradiť trovy konania.
4. Proti predmetnému platobnému rozkazu podali žalovaní v rade 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedli, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli súčasťou zmluvných rokovaní účastníkov, boli presne uvedené v zmluve, ktorá musí mať písomnú formu. Podstatou tejto skutočnosti je, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľmi a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebitelia spravidla jej obsah nemenia vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebitelia buď prijmú podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v kľude a bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Predmetná zmluva nespĺňa podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a preto daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti, a to: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V danom prípade tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalobca k podanej žalobe nepredložil výpis z účtu, z ktorého by bolo zrejmé akú sumu žalovaní už žalobcovi vrátili. Bez predloženia predmetného výpisu nie je možné o uplatnenom nároku rozhodnúť, a preto žiadali predmetný platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.
5. Súd uznesením č. k. 42Csp/17/2017-59 zo dňa 27.04.2017 predmetný platobný rozkaz v súlade s ust. § 267 ods. 3 CSP zrušil.
6. K podanému odporu žalovaných doručil žalobca dňa 23.05.2017 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 16.12.2010 uzavrel pôvodný veriteľ so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere , na základe ktorej im poskytol úver vo výške 15.000,- EUR. V zmysle čl. I. zmluvy sa žalovaní zaviazali splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 11,90 % p.a.. V zmysle čl. I zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok od prvého čerpania do 31.12.2010 vo výške 82,32 EUR a od 20.01.2011 do 20.11.2020 vo výške 230,95 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmysle čl. I zmluvy sa žalovaní zaviazali uhradiť spracovateľský poplatok v sume 239,- EUR a zaplatiť mesačne poplatok za správu úveru vo výške 2,99 EUR. V zmysle čl. II bodu 2. zmluvy žalovaní vlastnoručnými podpismi na zmluve potvrdili, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so Sadzobníkom, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Prihliadnuc k obsahu zmluvy žalobca zastáva názor, že uvedená zmluva spĺňa všetky náležitosti uvádzané v ustanovení § 9 ods. 2 Zo SÚ. Spotrebiteľ bol v zmysle požiadavky ZoSÚ zrozumiteľne informovaný o tom kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že poskytnutý úver sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach od prvého čerpania do 31.12.2010 vo výške 82,32 EUR a od 20.01.2011 do 20.11.2020 vo výške 230,95 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve je ďalej uvedené, že úroková sadzba je vo výške 11,9 % ročne, spracovateľský poplatok je 239,- EUR, poplatok za správu úveru je 2,99 EUR/ mesačne, RPMN je vo výške 13,60 %, priemerná RPMN je vo výške 11,25 % a celkové náklady spojené s úverom sú vo výške 26.369,98 EUR. Podľa názoru žalobcu je v zmluve teda obsiahnutá výška, počet a termíny. V sume splátky je obsiahnutý aj úrok a poplatky, ktoré sú špecifikované v zmluve, preto sa vyššie uvedené údaje týkajú aj týchto položiek splátky. Zo zákona nevyplýva rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky. Pokiaľ by mal súd za to, že táto zákonná náležitosť je splnená len v prípade, ak zo zmluvy vyplýva koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky, t. j. len v prípade ak by súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka s presným rozpisom aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a aká na poplatky, žalobca poukazuje
na to, že takýto súdny výklad ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ je v rozpore so Smernicou EP a Rady 2008/48/ ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku práve ZoSÚ. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Žalobca v tejto súvislosti podporne poukázal aj na skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor EÚ, ktorý vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci P.-XX/ XX, v ktorom uviedol, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení smernice je potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci P.-XX/X5 ďalej judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môžu spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ v predmetnom rozhodnutí ďalej judikoval, že za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal žalobca za to, že posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ a smernicou, a preto poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov a nárok žalobcu bol v plnom rozsahu uplatnený dôvodne.
7. Dňa 28.09.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým s prihliadnutím na úhrady žalovaných v rade 1/ a 2/ vyšpecifikoval žalovanú sumu nasledovným spôsobom: istina vo výške 12.967,91 EUR pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaní v rade 1/ a 2/ dňa 16.12.2010 čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 15.000,- EUR. Žalovaný v rade 1/ a 2/ z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 7.022,12 EUR nasledovne: dňa 16.10.2010 - 239,- EUR, dňa 30.12.2010 - 82,32 EUR, dňa 26.01.2011 - 230,95 EUR, dňa 28.02.2011 - 233,45 EUR, dňa 21.03.2011 - 175,- EUR, dňa 23.03.2011 - 60,- EUR, dňa 20.04.2011 - 230,95 EUR, dňa 19.05.2011 - 230,95 EUR, dňa 21.06.2011 - 230,95 EUR, dňa 21.07.2011 - 226,90 EUR, dňa 19.08.2011 - 230,95 EUR, dňa 19.09.2011 - 230,95 EUR, dňa 20.10.2011 - 230,95 EUR, dňa 20.11.2011 - 4,05 EUR, dňa 21.11.2011 - 226,90 EUR, dňa 20.12.2011 - 230,95 EUR, dňa 20.01.2012 - 230,95 EUR, dňa 20.02.2012 -- 230,95 EUR, dňa 20.03.2012 - 4,05 EUR, dňa 21.03.2012 - 226,95 EUR, dňa 20.04.2012 - 231,- EUR, dňa 20.05.2012 - 3,95 EUR, dňa 25.05.2012 - 200,- EUR, dňa 28.05.2012 - 27,05 EUR, dňa 20.06.2012
- 3,90 EUR, dňa 25.06.2012 - 227,10 EUR, dňa 20.07.2012 - 3,85 EUR, dňa 25.07.2012 - 227,15 EUR, dňa 20.08.2012 - 1,30 EUR, dňa 19.10.2012 - 460,70 EUR, dňa 20.10.2012 - 231,- EUR, dňa 30.11.2012
- 231,- EUR, dňa 10.01.2013 - 231,- EUR, dňa 31.01.2013 - 231,- EUR, dňa 05.03.2013 - 231,- EUR, dňa 08.04.2013 - 231,- EUR, dňa 30.04.2013 - 231,- EUR, dňa 07.06.2013 - 231,- EUR, z úhrad žalovaných bola na istinu započítaná suma vo výške 2.032,09 EUR, na poplatky bola započítaná suma vo výške 880,63 EUR, na riadny úrok suma vo výške 4.098,98 EUR a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 10,42 EUR.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 23.10.2017, pričom vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich písomných vyjadreniach a na podanom žalobnom návrhu tak, ako bol súdu doručený. Právny zástupca žalovanej v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že žalovaná 1/ s podanou žalobou nesúhlasí z nasledujúcich dôvodov: Je pravdou, že dňa 16.12.2010 uzatvorili žalovaní v rade 1/ a 2/ so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej im veriteľ poskytol úver vo výške 15.000,- EUR. V danom prípade však podľa názoru žalovanej 1/ nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. zo zmluvy o splátkovom úvere, teda z predmetnej zmluvy na žalobcu, a preto žalobca podľa jej názoru nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. V predmetnej veci ide o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovaným v rade 1/ a 2/ ako dlžníkom poskytnutý bankou, ktorá teda podniká na základe povolenia v zmysle zákona č. 483/2001 o bankách. Z dôkazov predložených žalobcom má vyplývať, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru listom zo dňa 30.09.2015, ktorý bol žalovaným 1/, 2/ doručený dňa 5.10.2015. Predmetný jednostranný právny úkon banky je však podľa názoru žalovanej 1/ neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom konkrétne pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase mimoriadneho zosplatnenia, nakoľko banka žalovaných v 1/, 2/ rade vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornila na uplatnenie tohto práva. Žalobca doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila žalovaných 1/, 2/ ako dlžníkov na uplatnenie tohto práva. Oznámenie banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.9.2015 je potom teda neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Žalobca síce predložil výzvy zo dňa 09.09.2015 adresované žalovaným na adresu pobytu, v ktorých banka vyzýva žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorej plnením mali byť žalovaní v omeškaní, v tom čase to mala byť suma 5.924,60 EUR, avšak žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz, že táto listina bola žalovaným doručená, resp. že by mu bola čo i len odoslaná a teda ako doručenku alebo podací hárok alebo výpis poštovej knihy. Bez ohľadu na toto tvrdenie o neplatnosti zosplatnenia ani v súvislosti s týmto oznámením banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Teda v danom prípade, konkrétne absentuje následná písomná výzva banky na zaplatenie dlhu po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré obsahovalo výzvu na splatenie celej pohľadávky zosplatnenej ku dňu 08.09.2015 bolo preukázané doručenkami žalovaným zo dňa 05.10.2015. Vo svojom prednese ďalej uviedol, že uvedené zosplatnenie úveru je potrebné posúdiť ako neplatné pre rozpor so zákonom, potom je bez právneho účinku aj výzva obsiahnutá v tomto oznámení, ktorá vyzývala žalovaných na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, a teda táto nie je výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Navyše, aj keby išlo o výzvu v zmysle tohto zákonného ustanovenia, medzi výzvou a zmluvou o postúpení pohľadávky neuplynulo 90 kalendárnych dní, a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané osobitnými predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za splnenia určitých podmienok. Takýmto prípadom je aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená ak je po prvé splatná a to až po predchádzajúcej, a to je druhá podmienka k písomnej výzve a kumulatívne tretia podmienka, musia byť splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Čiže tieto skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie týchto osobitných predpokladov bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom, teda mimo banky už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej je postúpenie podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov, teda toto postúpenie nie je dovolené, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre rozpor so zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnenie zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o postúpenie neplatné od počiatku, a teda neplatnosť nemožno zhojiť. Z týchto dôvodov v tomto prípade nemožno hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka teda žalobcu neprešla pre neplatnosť zmluvy. Na základe teda uvedeného žalobca nemá podľa názoru žalovanej v rade 1/ aktívnu vecnú legitimáciu a preto žalovaná v rade 1/ žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka ešte vyjadrení v podanom odpore, žalovaná v rade 1/ zotrvala na tom, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver, ktorý musí obsahovať zákonné náležitosti, pričom tieto neobsahuje, čiže z tohto dôvodu je tento úver bezúročný, bezpoplatkový. Avšak vzhľadom na to, že nie sú splnené podmienky žiadala žalovaná v rade 1/ žalobu zamietnuť. 9. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov a vyjadrení žalobcu i žalovaných v rade 1/ a 2/ dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 10. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že postupca ako veriteľ uzatvoril so žalovanými v 1/ a v 2/ rade ako dlžníkmi Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.12.2010 podľa ust. §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 15.000,- EUR ako spotrebného úveru bez účelu s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 11,90 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v splátkach vo výške 82,32 EUR od prvého čerpania do 31.12.2010 a od 20.01.2011 do 20.11.2020 vo výške 230,95 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 13,60 % v zmysle článku I. bodu 1. úverovej zmluvy. V článku II. bode 2. žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. V čl. II.
bode 4. úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa búdu spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. 11. V článku 7. bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok k úverovej zmluve je ustanovené, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. 12. Z písomného vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 28.09.2017 vyplývalo, že postupca poskytol žalovaným dňa 16.12.2010 úver vo výške 15.000,- EUR, z ktorého bola uhradená suma v celkovej výške 7.022,12 EUR - v hotovostných ako aj bezhotovostných splátkach, v období od 16.12.2010 až do 07.06.2013. Z vykonaných úhrad bola na istinu započítaná suma vo výške 2.032,09 EUR, na poplatky bola započítaná suma vo výške 880,63 EUR, na riadny úrok suma vo výške 4.098,98 EUR a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 10,42 EUR. Dňa 07.06.2013 bola teda vykonaná posledná bezhotovostná úhrada splátky úveru vo výške 231,- EUR, žalovaní po postúpení pohľadávky vykonali dňa 14.12.2015 úhradu vo výške 5,- EUR. 13. Listom zo dňa 30.10.2015 označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky...“ adresovaným žalovaným v 1/ a v 2/ rade postupca oznámil žalovaným, že pohľadávku z úveru č. XXXXXXXXX vo výške 12.967,91 EUR s príslušenstvom postúpil na žalobcu a predmetný záväzok je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením žalobcovi ako postupníkovi. 14. Pokiaľ ide o samotnú Zmluvu o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.10.2015, súd považoval za nadbytočné vykonávať dokazovanie aj obsahom tohto listinného dôkazu, nakoľko v zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, oznámenie veriteľa ako postupcu o postúpení pohľadávky bez ďalšieho oprávňuje postupníka na uplatňovanie pohľadávky voči dlžníkovi, bez ohľadu na obsah zmluvy medzi postupcom a postupníkom (samozrejme za predpokladu, že postúpenie je právne účinné; viď ďalej). Pokiaľ v danom konaní bolo preukázané oznámenie postupcu (List zo dňa 30.10.2015), je potom dôkaz zmluvou o postúpení nadbytočný. 15. Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 17. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 18. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 19. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. Fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín. 20. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 21. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
22. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, spotrebiteľom je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
23. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
24. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.05.2014), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
25. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
28. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
30. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
31. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
32. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
33. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu ,na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
34. Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd zato, že medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. - bankou (ako veriteľom) a žalovanými v rade 1/ a 2/ (ako dlžníkmi) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovo - právny vzťah, podľa ktorého banke - veriteľovi vznikla povinnosť poskytnúť menovaným úver a žalovaným povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaní akceptovali jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mali povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazali.
35. Posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu zo zmluvy o úvere však nevylučuje aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva na daný právny vzťah.
36. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností VOP, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy o úvere vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd preto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ale i v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
37. Predmetná zmluva o úvere zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými - spotrebiteľmi.
38. Súd sa však v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej povinnosti, a to i bez toho, aby to strany sporu navrhli.
39. Je pravdou, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovaným ako dlžníkom poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 z.č. 483/2001Z.z. o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Uvedené nemožno vyvodiť ani výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu. Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke ,môže banka, za splnenia ďalších podmienok (ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku (nielen časti) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Uvedený výklad korešponduje i s dôvodovou správou k tomuto zákonnému ustanoveniu, ktorá hovorí o pohľadávke, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, nielen nesplácanej časti dlhu. Aplikácia tohto ustanovenia pritom závisí od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienky že: a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. V prípade, že je úver splatný jednorázovo, podmienky postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta sú splnené, ak klient v deň splatnosti nezaplatil úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po dni splatnosti úveru. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
40. Čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky, podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 119/2003, relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
41. Žalobca v konaní predložil jednak zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 a jednak oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.10.2015, ktorým táto mala žalovaným oznámiť postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu. Žalobca v konaní predložil podací hárok zo dňa 11.11.2015 ako dôkaz svedčiaci o tom, že predmetné oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo doručované žalovaným.
42. Postupca, na ktorého je postúpená pohľadávka banky a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní (tu žalobca), je povinný podľa § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie, t.j. či okrem iného bola na neho pohľadávka banky platne postúpená podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného vyplýva, že postupca musí tvrdiť a najmä preukázať, že v prípade, že je úver splatný jednorazovo (napr. došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou), dlžník v deň splatnosti nezaplatil úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po dni splatnosti úveru. V prípade, že je úver splatný v splátkach, postupca musí preukázať, že a/žalovaný ako dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, že jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Nepreukázanie týchto skutočností ma za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka v konaní.
43. V danej veci po vykonanom dokazovaní nebolo sporné, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu (23.10.2015), žalovaný ako klient neplnil včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere a bol v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní.
44. Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca, banka, v súlade so zákonom a zmluvou vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru listom zo dňa 30.09.2015, ktorý bol žalovaným v rade 1/ a 2/ doručený dňa 05.10.2015, súd prisvedčil správnosti argumentácie žalovaných, že predmetný jednostranný právny úkon banky je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a bodu 7.6.1 písm. a/ VOP došlo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní, upozornila žalovaných - dlžníkov na uplatnenie tohto práva. Oznámenie I. I., O..I.. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 je potom neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Pre úplnosť súd udáva, že ani v súvislosti s oznámením I. I., O..I.. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 neboli splnené všetky podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď v konaní nebola zistená existencia následnej písomnej výzvy banky na zaplatenie dlhu, po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni mimoriadnej splatnosti úveru.
45. Vychádzajúc z toho, že vo veci nedošlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo strany banky podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, súd konštatoval, že ďalej nebolo zistené, že by banka pred postúpením pohľadávky žalovaných písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca v konaní nepredložil žiadnu výzvu adresovanú žalovaným na adresu ich pobytu, v ktorej ich banka vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorej plnením mali byť žalovaní v omeškaní ani nepredložil akýkoľvek dôkaz, že táto listina bola doručená žalovaným, resp. že by im bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami.
46. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaných na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovaným na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní.
47. Súd v tomto smere poukazuje i na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 13.01.2016, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 17.02.2015, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.15C/33/2014, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 27.01.2015 a iné.
48. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že návrh zamietol v celosti pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v súdnom konaní.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko títo boli v konaní plne úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.