Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15C-19-2017.pdf
PDF · 98.89 KB
Case nature
Subarea
15C/19/2017
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne C.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXXX X., E., zastúpená JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen, proti žalovanému C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX K., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.10.2017, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Súd z a k a z u j e žalovanému nakladať akýmkoľvek spôsobom so spoluvlastníckym podielom čo do rozsahu 1/4 z celku k nehnuteľnostiam, evidovaným Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom pre okres Žiar nad Hronom, obec P., k.ú. P., zapísaným na LV č. XXXX ako: a) pozemok KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 92 m2, b) pozemok KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 288 m2, a zapísanej na LV č. XXX ako: c) stavba, súp. č. XX, postavená na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, a to najmä v tomto rozsahu tento podiel predať či iným spôsobom scudziť, prenajať či iným spôsobom prenechať do užívania, zriadiť záložné právo k tomuto podielu či iným spôsobom zaťažiť alebo zničiť, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Súd z a k a z u j e žalovanému nakladať akýmkoľvek spôsobom v rozsahu 1/2 s finančnými prostriedkami uloženými: a) na vkladnej knižke vedenej v SLSP, a.s., Bratislava, č. vkl. účtu F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, so zostatkom vo výške 1.983,01 Eur s príslušenstvom, b) na vkladnej knižke vedenej v SLSP, a.s., Bratislava, č. vkl. účtu F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, so zostatkom vo výške 386,37 Eur s príslušenstvom, c) s hotovosťou vo výške 89,44 Eur uloženou na depozitnom účte Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v K. nad B., d) s vratkami vo výške 81,36 Eur, uloženými v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v K. nad B..
Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Žalobkyňa je p o v i n n á v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností týkajúcich sa majetku, ktorý bol predmetom konania o dedičstve po poručiteľke R. V., vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.10.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.10.2017, ktorým sa domáha, aby súd zakázal žalovanému nakladať akýmkoľvek spôsobom so spoluvlastníckym podielom čo do rozsahu 1/4 z celku k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX a č. XXX pre k.ú. P., okres K. nad B., ako aj v rozsahu 1/2 s finančnými prostriedkami uloženými na vkladných knižkách, vedených v SLSP, a.s. a s hotovosťou a vratkami uloženými v DD a DSS K. nad B..
2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že bola na základe závetu poručiteľky R. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v K. nad B., spísaného dňa 10.09.2001 do notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, jedinou závetnou dedičkou. Závetom spísaným dňa 08.08.2002 do notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX poručiteľka všetok svoj majetok zanechala svojim vnúčatám: C.. W. I. (žalobkyni), C. X. (žalovanému) a C. X.. C. X. poručiteľku predumrel, nakoľko dňa 08.12.2005 zomrel ako slobodný a bezdetný, bez zanechania závetu. Z uvedených dôvodov sa závetnými dedičmi po starej mame R. V. stali žalobkyňa a žalovaný. 2.2. V dedičskom konaní po poručiteľke, vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, osvedčením o dedičstve vydaným dňa 05.09.2017 Mgr. Máriou Kuteničovou, notárkou so sídlom v Žiari nad Hronom, ul. SNP 147, sa stal nadobúdateľom hnuteľného a nehnuteľného majetku jediný dedič zo zákona a závetu len žalovaný. Na žalobkyňu, ktorá prichádzala do úvahy ako dedička zo závetu aj zo zákona, a ktorej pobyt súdu nebol známy, po vydaní vyhlášky (o vyvesenie ktorej na úradnej tabuli súdu požiadal notársky úrad listom zo dňa 14.08.2017), ktorou ju súd upovedomil o jej dedičskom práve, súd v ďalšom konaní neprihliadal, nakoľko sa vo vyhláškovej lehote k dedeniu neprihlásila. Uznesením zo dňa 24.03.2017 bol žalobkyni ustanovený opatrovník C. I., nar. XX.XX.XXXX, dcéra žalobkyne. 2.3. Žalobkyňa až po prejednaní dedičstva a po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve zistila, že žalovaný, ktorý nadobudol dedičstvo po poručiteľke v celosti, je nepravým dedičom čo do dedičského podielu, náležiaceho žalobkyni ako závetnej dedičke. Žalobkyňa má záujem o svoj dedičský podiel, ktorý jej náleží. Pokúšala sa osobne spojiť so žalovaným, avšak bezúspešne. Vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu žalovaného na základe osvedčenia o dedičstve bolo do katastra nehnuteľností zapísané už 06.10.2017. 2.4. Žalobkyňa tiež zistila, že žalovaný vo svojom pôvodnom byte býva už len titulom zriadeného vecného bremena. Žalovaný bol v dedičskom konaní zastúpený advokátom JUDr. Jiřím Machalom, so sídlom vo Zvolene, Tulská 35. Žalovaný bol v tom čase výlučným vlastníkom bytu č. X vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na ulici C. vo K., zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. K.. Z aktuálneho výpisu z LV vyplýva, že vlastníkom bytu sa na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.12.2016 stal syn právneho zástupcu žalovaného Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. XXXX/XX, K., pričom k bytu je zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania predmetného bytu s príslušenstvom v celom rozsahu tak ako doteraz na riadne každodenné bývanie a užívanie v prospech žalovaného. Žalobkyňu táto informácia zaskočila, nakoľko má vedomosť, že žalovaný má od narodenia isté zdravotné problémy (žalobkyňa v minulosti iniciovala konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, avšak bezúspešne), a napriek tomu, že ich vzájomný kontakt je len občasný, predpokladala, že o tak závažnej veci, akou je prevod vlastníctva bytu na tretiu osobu, by jej brat určite podal informáciu. 2.5. Z fotokópie vrátenej zásielky, ktorú notársky úrad zasielal žalobkyni dňa 13.07.2017 na adresu C.. W. I., E. XX/XX, XXXX S. je zrejmé, že notársky úrad jej písomnosti doručoval na nesprávne uvedenú adresu a z tohto dôvodu poštový úrad zásielku žalobkyni nedoručil a vrátil ju notárskemu úradu ako adresát neznámy. Žalobkyňa predpokladá, že adresu poskytol notárskemu úradu právny zástupca žalovaného, pričom je zaujímavé, že dňa 04.09.2017 žalovaný zaslal žalobkyni doporučený list, na ktorom je správna adresa a táto zásielka bola žalobkyni doručená. Žalovaný mal teda k dispozícii správnu adresu bydliska žalobkyne v E., na ktorej sa zdržiava už od 15.02.2016. 2.6. Všetky uvedené okolnosti vyvolávajú v žalobkyni dôvodnú obavu, že žalovaný skôr, než dôjde k vydaniu bezdôvodného obohatenia, prevedie predmet dedičstva na tretie osoby, čím môže byť ohrozené vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa mieni voči žalovanému ako nepravému dedičovi domáhať. Úkony žalovaného smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku neobvyklým spôsobom (darovanie bytu synovi právneho zástupcu) žalobkyňa považuje za účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nadobudla dojem, že tretie osoby v snahe využiť naivitu žalovaného, ako aj jeho
zdravotný stav (aj list žalobkyni za neho písala opatrovateľka, nakoľko sám má problémy s písaním), nakladajú s jeho majetkom a manipulujú s informáciami, ktoré im žalovaný poskytol, resp. neposkytujú mu informácie, ktoré by mal mať. Jediným príjmom žalovaného je invalidný dôchodok, okrem zdedeného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam po poručiteľke R. V. už nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti. 2.7. Žalobkyňa má za to, že až nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jej vlastníckeho práva. Je toho názoru, že ňou sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne neuplatňuje len zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená, ale aj vydanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, nakoľko jeho nariadenia sa domáha len v podiele, na ktorý má ako závetná a zákonná dedička nárok. Ako vyplýva z listu zo dňa 03.09.2017, žalovaný s ňou odmieta akýmkoľvek spôsobom komunikovať, preto bude potrebné podať vo veci samej žalobu, ktorou si bude uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu jej náležiaceho podielu vo veľkosti 1/2 z predmetu dedičstva.
3.1. Zo žalobkyňou predloženej fotokópie osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot XXX/ XXXX zo dňa 05.09.2017, vydaného notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou, ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňa 05.09.2017, súd zistil, že bolo vydané v konaní o dedičstve po poručiteľke R. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX. V osvedčení o dedičstve sa konštatuje, že poručiteľka zanechala listinu o vydedení a závet spísané dňa 08.08.2002 do notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, ktorým všetok svoj majetok hnuteľný aj nehnuteľný poručila vnúčatám C.. W. I., C. X. a C. X.. Ako dedička zo závetu aj zo zákona prichádzala do úvahy aj C.. W. I., ktorej pobyt však súdu nie je známy. Okresný súd vydal vyhlášku, ktorou ju upovedomil o jej dedičskom práve. Dedička sa vo vyhláškovej lehote k dedeniu neprihlásila, súd preto v ďalšom konaní na túto dedičku neprihliadal. Ako jediný dedič zo závetu aj zo zákona prichádza do úvahy C. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený na základe splnomocnenia advokátom JUDr. Jiřím Machalom. Všeobecná cena majetku poručiteľa bola stanovená na 5.040,18 Eur, výška dlhov 572,20 Eur a čistá hodnota dedičstva 4.467,98 Eur. Bolo osvedčené nadobudnutie dedičstva, pozostávajúceho z hnuteľných vecí a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam, uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia, žalovanému C. X.. 3.2. Z listu zo dňa 03.09.2017, ktorý poslal žalovaný žalobkyni, súd zistil, že je v ňom uvedené, že ho píše na základe diktovania žalovaného opatrovateľka, žalovaný uviedol, že invalidný dôchodok mu pri jeho diagnóze nestačí, pričom už nemá žiadny byt. 3.3. Žalobkyňa tiež predložila list Notárskeho úradu Mgr. Márie Kuteničovej zo dňa 14.08.2017, ktorým požiadali Okresný súd Žiar nad Hronom o vyvesenie vyhlášky na úradnej tabuli súdu, uznesenie OS ZH sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 24.03.2017, ktorým bola žalobkyni ako dedičke, ktorej pobyt nie je známy, ustanovená opatrovníčka C. I.. Tiež priložila poštou vrátenú nedoručenú zásielku, ktorú OS ZH doručoval žalobkyni na adresu E. XX/XX, XXXX S., E.. Priložila aj výpisy z LV č. XXXX a č. XXX pre k.ú. P. a čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. K..
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, resp. aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 485 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať
oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
5. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
6. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
7. V prejednávanej veci mal súd osvedčené, že žalobkyňa je popri žalovanom závetnou dedičkou po poručiteľke R. V., pričom v konaní o dedičstve sa pri prejednaní dedičstva na žalobkyňu neprihliadalo preto, že adresa jej pobytu nebola konajúcemu Okresnému súdu Žiar nad Hronom, resp. notárovi ako súdnemu komisárovi známa. Táto skutočnosť však vo všeobecnosti nijako nebráni žalobkyni, aby v prípade, že preukáže, že je oprávneným dedičom po poručiteľke, sa domáhala vydania svojho dedičského podielu na majetku patriacom do dedičstva. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/ XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 05.09.2017 vyplýva, že žalovaný C. X. zdedil všetok majetok poručiteľky, vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a č. XXX pre k.ú. P.. Žalobkyňa uvádzala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že má záujem domáhať sa vydania jej podielu na majetku patriacom do dedičstva po poručiteľke podaním žaloby. Žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že by zo strany žalovaného mohlo dôjsť k prevodu spoluvlastníckeho podielu, resp. jeho časti na predmetných nehnuteľnostiach na iné osoby, resp. k zaťaženiu tohto podielu, čím by došlo k podstatnému sťaženiu uspokojenia nároku žalobkyne na vydanie jej pripadajúceho podielu. Z tohto hľadiska súd považoval za dôvodné v danej veci bezodkladne upraviť pomery, nakoľko mal osvedčené, a to aj z listu samotného žalovaného adresovaného žalobkyni, že žalovaný má určité zdravotné problémy a jeho príjmom je invalidný dôchodok, s čím môže byť spojené zvýšené riziko zneužitia jeho prípadnej nepriaznivej životnej, sociálnej a finančnej situácie zo strany tretích osôb, ktorého dôsledkom by mohla byť strata vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam.
8. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej- ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Súd predovšetkým vzal do úvahy, že žalobkyňou požadovaný zákaz žalovanému nakladať s majetkom, ktorý zdedil po poručiteľke R. V., sa týka len jednej polovice tohto zdedeného majetku (t.j. u nehnuteľností nakladania s podielom na nich vo veľkosti 1/4, keďže žalovaný zdedil podiel vo veľkosti 1/2), teda neodkladným opatrením nebude žalovaný obmedzený v nakladaní s druhou polovicou zdedeného majetku, u ktorého vlastnícke právo žalovaného ako oprávneného dediča žalobkyňa nespochybňuje. Jedná sa teda o obmedzenie práv
žalovaného, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
9. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že v danom prípade sledovaný účel nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko jeho zákonná úprava predpokladá zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom žalobkyňa sa voči žalovanému mieni domáhať nielen zaplatenia peňažnej sumy, zodpovedajúcej jej dedičskému podielu na finančných prostriedkoch poručiteľky, ale aj vydania podielu na konkrétnych nehnuteľnostiach podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach by tak nesplnilo požadovaný účel, keďže jeho zriadenie nebráni vlastníkovi v ďalšom nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami.
10. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať so spoluvlastníckym podielom čo do rozsahu 1/4 k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj v rozsahu 1/2 s finančnými prostriedkami, ktoré boli predmetom dedenia po poručiteľke.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
14. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný, avšak za predpokladu, že žalobkyňa bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, do ktorých je podľa jej tvrdení protiprávne zasahované zo strany žalovaného. Požiadavka primeranosti by nebola naplnená, keby mal existovať zákaz scudzenia nehnuteľností voči žalovanému na časovo neobmedzené obdobie. Súd teda v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP súd preto uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností týkajúcich sa majetku, ktorý bol predmetom konania o dedičstve po poručiteľke R. V., vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.