Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_23P-165-2017.pdf
PDF · 81.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/165/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudcom Ing. Mgr. Martinom Bekešom v právnej veci navrhovateľky/manželky: D. O., O.. Ž., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XX. S. XX/XX, D., M. C. proti manželovi: I.Á. O., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XX. S. XX/XX, D., M. C., za účasti maloletého dieťaťa V. O., L.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky D. O., L.. XX.XX.XXXX a manžela I. O., L.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 04.06.1999 v Sučanoch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sučany, vo zväzku 5, ročník 1999, strana 58, pod poradovým číslom 6, r o z v á dz a.
II. Súd na čas po rozvode manželstva maloletého V. O., L.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude tiež oprávnená maloletého zastupovať, ako aj spravovať jeho majetok.
III. Otec j e p o v i n n ý platiť na maloletého V. O., L.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne počnúc dňom 07.07.2017, a to vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
IV. Styk otca s maloletým V. súd n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka/manželka sa návrhom osobne podaným na Okresnom súde Martin dňa 07.07.2017 domáhala rozvodu manželstva uzavretého s manželom dňa 04.06.1999 v Sučanoch. V návrhu uviedla, že manželom má dlhodobé nezhody kvôli jeho sústavnej konzumácii alkoholu. Alkohol u neho spôsoboval chorobnú žiarlivosť, ktorá ju obmedzovala mnohopočetnými telefonátmi, aj v spoločenskom živote. Za posledný rok manželov alkoholizmus spôsobil to, že ju a aj deti začal slovne a fyzicky napádať. Preto starší syn S. v strachu o ich život podal žiadosť o zákaz priblíženia manžela k nej a synom na päť metrov. Vzťah z jej strany voči manželovi ochladol, je nenapraviteľný. Manželstvo už dlhšie neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého V., ktorý bol vystavovaný neustálym stresovým situáciám vyvolávaných manželom. Maloletého V. O. žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného, ktorého výšku ponechala na rozhodnutiu súdu s tým, že styk otca s maloletým V. nebude obmedzovať, ak manžel podstúpi protialkoholické liečenie.
2. Uznesením č.k. 23P/165/2017-42 zo dňa 04.09.2017 súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdneho poplatku.
3. Uznesením č.k. 23P/165/2017-17 zo dňa 08.08.2017 maloletému V. O. v konaní ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
4. Na pojednávanie sa neustanovil manžel ani kolízny opatrovník, hoci boli riadne a včas predvolaní. Manžel svoju neúčasť neospravedlnil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 16.10.2017. Kolízny opatrovník svoju neúčasť písomne ospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s návrhom, so správou kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu zo dňa 18.10.2017, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov, s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými rodičmi a vyžiadanými súdom.
6. Manželka v konaní pred súdom pri výsluchu uviedla, že trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva. Dôvody, pre ktoré podala návrh na rozvod manželstva, sú tie, že manžel dlhodobo požíva alkoholické nápoje. Tento sa nechce liečiť od závislosti na alkoholických nápojoch. Ešte v čase, keď spolu žili v spoločnej domácnosti, tak ona trvala na tom, aby sa manžel podrobil liečbe od tejto závislosti. Následne ju manžel presvedčil, že nie je až tak závislý, aby sa liečbe podrobiť musel, preto mu umožnila, aby jej to preukázal. Tento nepožíval alkoholické nápoje v trvaní dvoch-troch týždňov a opätovne sa k tejto závislosti vrátil. S touto jeho závislosťou je spojená aj chorobná žiarlivosť. Žiarli aj na prítomnosť matky s deťmi. Od apríla roku 2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Dospelý syn, ako aj maloletý syn V., žijú v spoločnej domácnosti s ňou. Ešte v čase, keď žili v jednej domácnosti aj s manželom, manžel zvykol nadávať jej a deťom, hádať sa s nimi, ba dokonca staršiemu synovi sa vyhrážal nožničkami. Z dôvodu takéhoto konania manžela, často k ním chodili policajti. Vyvrcholilo to niekedy v priebehu mesiaca apríl 2017, keď manželka privolala hliadku polície. Následne bola obmedzená sloboda jej manželovi. Bol vzatý do väzby a bol aj odsúdený za porušovanie domovej slobody a za prečin nebezpečného vyhrážania. Navrhovateľka v prípade rozvodu manželstva žiadala zveriť maloletého syna do jej osobnej starostlivosti a zaviazať manžela na platenie výživného v sume 30,- Eur, resp. 40,- Eur mesačne. Uviedla, že aj tak si myslí, že túto sumu jej platiť nebude. Uviedla, že s manželom nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nemajú ani iný spoločný majetok. Ona v súčasnosti býva aj so svojimi deťmi v C., a to v prenajatom byte. Za tento byt spolu platia sumu 420,- Eur mesačne, vrátane všetkých energií. Ďalej platí stravu v škole svojho maloletého syna vo výške 20,- Eur mesačne, tomuto ešte poskytuje 20,- Eur vreckové. Starší syn, ktorý je zamestnaný, jej na chod domácnosti prispieva čiastkou 350,- Eur. Z tejto sumy platí čiastočne nájom, ako aj jeho stravu. Ona je zamestnaná, v súčasnosti zarába približne sumu 340,- Eur v čistom. Pracuje na polovičný úväzok. V tejto sume sú už zahrnuté aj rodinné prídavky. Má prísľub, že terajší zamestnávateľ ju zamestná na celý úväzok. Zároveň uviedla, že ona nebude žiadnym spôsobom brániť v styku maloletého s otcom. Ak si otec bude chcieť opätovne získať maloletého a vytvoriť znovu s ním vzťah, ona rozhodne tomu brániť nebude.
7. Podľa § 22 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
8. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 ods. 2 prvá veta ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
10. Podľa § 23 ods. 3 ZR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Osobitným zákonom podľa § 62 ods. 3 ZR je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení (ďalej len zákon), konkrétne § 2 písm. c), v ktorom sú určené sumy životného minima osobitne pre plnoletú fyzickú osobu, pre ďalšie spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, pre zaopatrené neplnoleté dieťa a pre nezaopatrené dieťa. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona sa sumy upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom podľa ods. 6 ich ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1.7.2017 je to opatrenie č. 173/2017 Z. z., 30 % sa vypočítava zo sumy 91,06 Eur a predstavuje 27,32 Eur.
19. V konaní mal súd preukázané, že hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva stanovené v § 23 Zákona o rodine sú splnené, nakoľko manželstvo si v čase rozhodovania súdu neplní svoj spoločenský účel a existuje už len ako formálny zväzok. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade je manželstvo účastníkov tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie sú predpoklady pre to, aby v budúcnosti bolo možné dôvodne očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd preto návrhu manželky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletého V. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s ktorou býva, tento s otcom nemá dobrý vzťah, otca odmieta. Otca maloletého zároveň zaviazal platením výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, teda v minimálne výške, keďže tento nemá žiadny majetok, nemá riadny príjem, ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Súd styk otca s maloletým neupravoval, keďže žiaden z účastníkov nežiadal, aby tento styk bol upravený súdnym rozhodnutím.
20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v potrebnom počte rovnopisov (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 ZR).