Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/108/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47967692, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková PhD., s.r.o., IČO: 50361368, so sídlom Bratislava Martinčekova 13, konajúca prostredníctvom advokátky konateľky JUDr. Veroniky Kubrikovej PhD. proti žalovanej: J. H., T.. XX.X.XXXX, U. C. S. Č..XXX, o žalobe na zaplatenie sumy 1.936 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.936,- eur a úroky z omeškania vyčíslené k 31.05.2017 vo výške 410,19 eur, úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.936,- eur počítaný od 08.06.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd konanie o žalobe žalobcu čo do uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 135,72 eur z a s t a v u j e.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v pomere 29,44% trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 1.936 €, úroku vo výške 255,93 €, úroku vo výške 1.642,57 €, úroku vo výške 24,5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.936 € od 8.6.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.936 € od 8.6.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou dňa 1.7.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000 €. Žalovaná po vyčerpaní poskytnutého úveru porušila svoje zmluvné povinnosti, prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca úver zosplatnil.

2.Právna zástupkyňa žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 23.10.2017 ( v deň pojednávania) ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní s tým , aby sa pojednávanie konalo v jej neprítomnosti. V veci doplnila, že mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 53 € a pozostávala zo splátky istiny a úroku. Žalovaná mal splátky posielať vždy k 20.- temu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.7.2013. Uviedla, že dlh sa stal predčasne splatným dňa 25.7.2014. Žalovaná celkovo uhradila sumu 354,38 €, ktorá suma bola započítaná: suma 37,14 € na poplatky, suma 253,24 € na zmluvné úroky a úroky z omeškania, suma 64 € na istinu. Žalobou uplatnená suma úrokov vo výške 255,93 € predstavuje úroky a úroky z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 25.7.2014. Uplatnená suma 1.642,57 € predstavuje sumy vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 25.7.2014 do 31.5.2017. Z uvedenej sumy je suma 1.352,79 € vyčíslené zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a suma 289,88

€ sú vyčíslené úroky z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Uviedla, že žalovaná po podaní žaloby zaplatila úhrady: dňa 23.8.2017 sumu 50 € ( započítaná na úroky sumou 35,62 € a na poplatky sumou 14,38 €), dňa 20.9.2017 sumu 50 € ( započítaná na úroky), dňa 17.10.2017 sumu 50 € ( započítaná na úroky). Zo zaplatenej sumy 150 € bola suma 135,62 € započítaná na vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu 31.5.2017, preto suma úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.5.2017 predstavuje sumu 1.762,88 €. Na základe toho právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobu berie späť v časti poplatkov vo výške 14,38 € ako aj v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.5.2017 v časti prevyšujúcich sumu 1.762,88 € ( čo do sumy 135,62 €). Po takejto úprave predmetu sporu sa žalobca domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 1.936 €, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.5.2017 vo výške 1.762,88 €, úrokov zo zostatku nesplatnej istiny t.j. zo sumy 1.936 € vo výške 24,5 % ročne od 8.6.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.936 € od 8.6.2017 do zaplatenia.

3.Žalovaná sa na pojednávanie dňa 23.10.2017 dostavila. Uviedla, že je dlh ochotná zaplatiť. Poukázala na to, že tieto peniaze si požičala preto, ich vlastne požičala pre inú osobu, ktorá je teraz v Taliansku. Ona jej to mala splatiť a ona ( žalovaná) mala peniaze zaplatiť veriteľovi. Mala jej peniaze poslať minulý týždeň , aby dlh mohla vyplatiť, avšak zatiaľ jej ich neposlala

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s listinami a to so Zmluvou o postúpení pohľadávok a jej Prílohou, so Zmluvou o úvere, s Obchodnými podmienkami, s Aktuálnym stavom úverového účtu, s Predpisom splátok k Zmluve o úvere, so Sadzobníkom poplatkov, s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, s ostatným spisovým materiálom.

5.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6.Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

7.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

10.Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11.Podľa § 2 zákona č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

12.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13.Podľa § 9 ods. 6 toho istého zákona spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

14.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je sčasti dôvodná.

16.Aktívna legitimácia žalobcu je daná v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok č.III/2017 zo dňa 13.6.2017 v spojení s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Poštová banka a.s. Bratislava a žalobcom ako postupníkom.

17.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. Bratislava ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 1.7.2013 Zmluvu o úvere dostupná pôžička (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000 € s ročnou úrokovou sadzbou 24,5 %, celková výške nákladov 1.901,47 €. Peňažné prostriedky sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 53 €. Priemerná hodnota RPMN bola v zmluve určená vo výške 19,47 %, RPMN 29,08 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol 20.6.2019. Splatnosť prvej splátky bola 20.7.2013. Splatnosť splátok mesačne k 20 dňu v mesiaci. Vzhľadom na to, že žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnila, žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 25.7.2014, kedy sa úver aj stal predčasne splatným, a vyzval žalovanú na úhradu dlhu v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovanej doručil dňa 30.7.2014. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

18.I keď Zmluva o úvere dostupná pôžička predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalobca ( právny predchodca) poskytol úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovanej založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru ako aj pôžičky (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o uzavretú zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19.Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

20.Vzhľadom na to, že žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnila riadne a včas, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 1.936 € ako aj zmluvných úrokov vo výške 24,5 % ročne a úrokov z omeškania vyčíslených do zosplatnenia úveru ( do 25.7.2014) spolu vo výške 255,92 € ( tak ako si žalobca aj uplatnil) a úrokov z omeškania od zosplatnenia do 31.5.2017 ( do vyčíslenia žalobcom) vo výške 289,88 € ( tak ako si žalobca vyčíslil). Spolu uvedené úroky vo výške 545,80 €. Žalobca zobral žalobu v časti úrokov späť a to čo sumy 135,62 € ( v tejto časti súd konanie zastavil v zmysle § 145 ods.2 , preto žalobcovi prináležia úroky (do zosplatnenia - zmluvné aj z omeškania, po zosplatnení úroky z omeškania) vo výške 410,19 € ( 545,80 € mínus 135,62 €). Pokiaľ žalobca zobral žalobu späť čo do sumu 14,38 € poplatkov, o tejto časti súd nerozhodoval, nakoľko neboli uplatnené v rámci predmetu sporu.

21.Súd žalobcovi nepriznal zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré si vyčíslil sumou 1.352,79 € a ani úroky zo zostatku nesplatnej istiny zo sumy 1.936 € vo výške 24,5 % ročne od 8.6.2017 do zosplatnenia. V tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol. Súd je toho názoru, že žalobcovi zmluvné úroky po zosplatení úveru už nepatria. Súd poukazuje na súdnu prax týkajúcu sa tejto otázky a to na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/98, Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012, z ktorých vyplýva, že dohodnuté úroky ( zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu ( jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Žalovaná ako dlžníčka, bola povinná na základe uzavretej zmluvy platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky, tieto úroky boli splatné mesačne. Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom omeškania s ich platením je povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania. ( rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 15Co/52/2016 zo dňa 10.5.2017).

22.Žalobcovi patria aj úroky z omeškania po zosplatnení úveru. V časti si ich uplatnil vyčíslenou sumou, ktorú mu súd v planom rozsahu priznal ( tak ako je vyššie uvedené). Nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z omeškania ( § 517 ods.2 . Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol po tomto dátume. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej nezaplatenej istiny vo výške 1.936 € od 8.6.2017 ( tak ako si žalobca uplatnil) do zaplatenia.

23.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25.Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 64,72 % z pôvodne žalovanej sumy ( 1.936 € plus 255,93 € plus 1.642,57 € spolu 3.834,50 €; priznaná suma 1.936 € plus 410,19 € plus suma 135,62 €, ktorú žalovaná uhradila po podaní žaloby), úspech žalovanej predstavuje 35,28 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 29,44 % (64,72 % mínus 35,28 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).