Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanej: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, M. K., o zaplatenie 1.141,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 9C/498/2015-46 zo dňa 17. mája 2016, v časti zamietnutia vo výroku II, v časti určenia neprijateľných podmienok vo výroku IV. a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania vo výroku III., takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku II. - zamietnutia návrhu.

II. Rozsudok súdu I. inštancie s a r u š í a v r a c i a sa súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo výroku IV. určenia neprijateľnosti podmienok a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania vo výroku III.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie rozhodol výrokom I., že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 647,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 647,78 eur od 19.08.2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku návrh zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 9,21 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 31,89 eur titulom trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku IV. súd určil, že zmluvné podmienky uvedené, v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 15.04.2013 v bode 8.3 - Následky porušenia povinnosti klienta je uvedené, že: "nesplácanie úveru/revolvingového úveru klientom riadne a včas môže mať pre klienta negatívne dôsledky, najmä finančné (napr. úrok z omeškania, poplatky, náklady, a iné) napr. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, odstúpenie od zmluvy zo strany CETELEMU, postúpenie pohľadávky, uplatnenie nároku CETELEMU na súde, exekúciu, zaradenie klienta do registra SOLUS, sťaženie prístupu klienta k novým úverom", sú neplatné, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

2. Súd preskúmal zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a dospel k záveru, že je potrebné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ a ako dodávateľ odporcom ako spotrebiteľom, teda podlieha režimu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zo dňa 15.04.2013 zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd je toho názoru, že zmluve neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrok a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Teda nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) predmetného zákona. S poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) je tak poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Odporkyňa vyčerpala celkovo 1.118,10 eur, uhradila sumu 470,32 eur, teda je ešte povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 647,78 eur. Preto súd rozhodol tak, že v tejto časti odporkyňu zaviazal na úhradu a v ostatnej časti návrh, čo do výšky 493,37 eur nárok zamietol.

3. Odvolanie proti rozsudku podal žalobca v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá a v rozsahu, v ktorom súd rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok v zákonnej lehote. Žalobca má za to, že prvoinštančný súd v zmysle § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, a že konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. Súd I. inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje náležitosti poukazujúc na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd I. inštancie súčasne vo výroku rozsudku určil, že zmluvné podmienky uvedené v bode 8.3 úverovej zmluvy s názvom Následky porušenia povinností klienta, v zmysle ktorých nesplácanie úveru/revolvingového úveru klientom riadne a včas môže mať pre klienta negatívne dôsledky, najmä finančné (napr. úrok z omeškania, poplatky, náklady a iné napr. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, odstúpenie od zmluvy zo strany CETELEMU (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA), postúpenie pohľadávky, uplatnenie nároku CETELEMU (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) na súde, exekúciu, zaradenie klienta do registra SOLUS, sťaženie prístupu klienta k novým úverom) sú neplatné, z dôvodu ich neprijateľnosti. Súd I. inštancie rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, t. zn., že žalobca poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovaného, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalobca nevie vôľu žalovaného ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak než to urobil na úverovej zmluve, t. zn., že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a že je splatná 10. deň v mesiaci. Žalobca rovnako poukazuje na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov, a teda, že žalovaný mal presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalobca za to, že zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a je toho názoru, že súd nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s výrokom rozsudku, ktorým súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v bode 8.3. úverovej zmluvy sú z dôvodu neprijateľnosti neplatné, uvádza žalobca nasledovné. Súd môže v súlade s ust. § 153 ods. 3 OSP vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú aj ex officio. Súd má však povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyjadrili. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.04.2016, sp. zn. 4 Cdo 337/2015 v ktorom dovolací súd konštatoval: „Súd je povinný umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným, inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom a tak bez ďalšieho vytvoril vo vzťahu k tomuto výroku stav pre kasačné rozhodnutie apelačného súdu.“ Žalobca uvádza, že v uvedenom prípade sa prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal tým, prečo považuje uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Žalobca má za to, že súd I. inštancie nepostupoval v súlade so zásadami sporového konania. Žalobca preto namieta, že takýmto postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia je súčasťou ústavou garantovaného práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces. Žalobca poukazuje na ust. § 157 ods. 2 OSP. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal neprijateľnosťou zmluvnej podmienky upravenej v bode 8.3 úverovej zmluvy. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé zdôvodnenie, preto súd určil uvedenú zmluvnú podmienku vo výroku svojho rozhodnutia za neprijateľnú. Uvedený názor žalobcu podporuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.02.2014, č. k. 9Co/177/2013. Žalobca

tiež dáva do pozornosti odvolacieho súdu Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2013, č. k. 5Cdo/212/2013, podľa ktorého: „Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobca nesúhlasí ani so samotným určením zmluvných podmienok uvedených v bode 8.3 úverovej zmluvy za neprijateľné a má za to, že uvedené zmluvné podmienky neobsahujú žiadne ustanovenia, ktoré by mohli spôsobovať ich neprijateľnosť. Predmetné zmluvné podmienky len konštatujú možné zákonné prípadne zmluvné následky nesplácania spotrebiteľského úveru zo strany klienta, pričom ide o realizáciu zákonnej požiadavky uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. q) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého musí spotrebiteľská zmluva obsahovať upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru. Žalobca sa stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v uznesení zo dňa 26.04.2016, sp. zn. 4Cdo/337/2015, kde konštatoval, že postupom prvoinštančného súdu k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie založil „nečakane“ na právnych záveroch v otázke neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez toho, aby umožnil žalobcovi vyjadriť sa k takémuto právnemu posúdeniu, čím žalobcovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru. Žalobca žiada, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti, v ktorej súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy prevyšujúcej 647,78 eur s príslušenstvom a vrátil mu vec na ďalšie konanie a zároveň žiada, aby Krajský súd v Trnave zrušil výrok, ktorým prvoinštančný súd určil, že zmluvné podmienky sú neplatné, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v zamietnutej časti vecne správny, no v časti výroku IV. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, lebo súd I. inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť záveru súdu I. inštancie, že predmetný úver je potrebný pre absentujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010. Ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. má za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhodne, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok podstatných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 ods. 2 cit. zákona vymenúva zákonné (podstatné) náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V § 11 ods. 1 následne vymenúva tie náležitosti, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov, veriteľov, aby stanovené náležitosti (údaje) v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

7. Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a

termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, čo v danom prípade neobsahuje. K uvedenej právnej úprave pristúpil zákonodarca po predchádzajúcich skúsenostiach spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s Obchodným zákonníkom), s poukazom na povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade, ak zmluva obsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., jednotlivé splátky sa započítajú aj na istinu aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

9. Je nesporné, že citované ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného teologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V takom prípade by totiž veriteľovi ako dodávateľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol a to napriek tomu, že písomná zmluva by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa tým nedosiahol a zmysle tejto úpravy právnej normy nebol naplnený. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd je toho názoru, že s poukazom na znenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že absencia či písomnej formy alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 a citovaného ustanovenia spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

10. Predchodca žalobcu a žalovaná dňa 15.04.2013 uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere (čl. 9) predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 5.000 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý a čerpaný úver splácať vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca v mesačných splátkach minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur. Žalovaná však úver nesplácala riadne včas. Predchodca žalobcu voči žalovanej ku dňu podania návrhu eviduje dlh vo výške 1.141,15 eur, ktorý sa skladá zo sumy 899,47 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 158,21 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 36,67 eur z titulu dlžného poistného z úveru, 46,80 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho žiadal od žalovanej zaplatiť úroky z dlžnej úrokovej istiny vo výške 30 % ročne, zo sumy 899,47 eur od 19.08.2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.094,35 eur od 19.08.2014 až do zaplatenia.

11. Predmetom konania je pohľadávka predchodcu žalobcu z poskytnutého revolvingu pričom predchodca žalobcu uvádza, že žalovaná z poskytnutého revolvingu, resp. úverového rámca vyčerpala postupne 1.118,10 eur, pričom dňa podania návrhu uhradila len časť revolvingu, a to vo výške 470,32 eur.

12. Odvolací súd poukazuje, že zo základného gramatického výkladu ust. § 9 ods. 1 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o

spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje ako k istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom. Vzhľadom na slovné znenie citovaného ustanovenia by ani iný výklad nebol logický. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, tak aj iných poplatkov, čo v danom prípade neobsahuje.

13. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok (bod 4.3. Úverovej zmluvy). Žalobca udáva žalobca, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvnej dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná len časť dlžnej sumy tak, ako uvádza žalobca, a to sumu vo výške 470,32 eur. Žalobca vzhľadom na nie riadne a včasné splácanie poskytnutého revolvingového úveru vyhlásil dňa 18.08.2014 mimoriadnu splatnosť úveru a tak sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu.

14. Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa ako bude s jeho platbou naložené a najmä aká časť úveru bude ňou splatená okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ktorú zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

15. Predmetný vzťah je vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pri preskúmaní zmluvy zistil, že v nej absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nie je v zmluve uvedené, koľko splátok tvorí splátku istiny, od ktorej splátky v poradí sa už spláca odplata a od ktorej splátky dlžný úrok. Chýba aj termín splatnosti splátok.

16. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. a preto žalobca od žalovanej má právo na vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov po zohľadnení úhrad ktoré žalovaná na spornom úvere vykonala. Z poskytnutého úverového rámca žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1.174,70 eur, z ktorých doposiaľ vrátila 470,32 eur. K úhrade zostáva 647,78 eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel. Vyplýva to z tvrdenia žalobcu v žalobe ako aj z platobnej histórie žalovanej z tohto úveru.

17. Z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splatnosť neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní boli povinní vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu, čo aj urobili. Zo zákona sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov každý, ktorý neobsahuje čo i len jednu z náležitostí stanovených zákonom.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie v časti, kde súd vo zvyšku zamietol žalobu, podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

19. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

20. Vo výroku IV. súd určil, že zmluvné podmienky uvedené, v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 15.04.2013 v bode 8.3 - Následky porušenia povinnosti klienta je uvedené, že: "nesplácanie úveru/revolvingového úveru klientom riadne a včas môže mať pre klienta negatívne dôsledky, najmä finančné (napr. úrok z omeškania, poplatky, náklady, a iné), napr. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, odstúpenie od zmluvy zo strany CETELEMU, postúpenie pohľadávky, uplatnenie nároku CETELEMU na súde, exekúciu, zaradenie klienta do registra SOLUS, sťaženie prístupu klienta k novým úverom", sú neplatné, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

21. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

24. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

25. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

26. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

27. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

28. V rozhodnutí súdu I. inštancie v odôvodnení úplne absentuje právne zdôvodnenie tzn. aplikácia ust. § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy a zdôvodnenie prečo súd určil za neprijateľné podmienky dojednané v zmluve v bode 8.3. Súd I. inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal neprijateľnosťou zmluvnej podmienky upravenej v tomto bode úverovej zmluvy. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé zdôvodnenie prečo súd určil uvedenú zmluvnú podmienku vo výroku svojho rozhodnutia za neprijateľnú. Súd I. inštancie iba vo výroku určil, že tieto zmluvné podmienky uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú neplatné, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa tým vôbec nezaoberal.

29. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia súdu I. inštancie s vyššie uvedenými kritériami v ust. § 157 ods. 2 OSP, je zrejmé, že sa nimi súd dôsledne neriadil, čo s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) v tejto časti a súvisiacom výroku náhrady trov konania zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Ak súd I. inštancie určí vo výroku neprijateľné podmienky tzn. tie, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je potrebné rozhodnutie v tejto časti odôvodniť právne citáciou daných ust. Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval. Zároveň musí vysvetliť ako tieto neprijateľné podmienky spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľ Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, pretože podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je obrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jeho strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

31. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .