Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Co-314-2017.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Subarea
10Co/314/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcov: 1/ D. U., nar. X. D. XXXX, bytom D. Q. T. XX, 2/ H. U., nar. XX. G. XXXX, bytom D. Q. T. XX, zastúpených advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti žalovanej: J. D., nar. XX. G. XXXX, bytom D. Q. T. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, Galanta, Clementisove Sady 1616, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 10. apríla 2017 č. k. 26C/189/2013-144 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalovanej zdržať sa rušenia žalobcov 1/ a 2/ vnikaním chovaných psov p o t v r d z u j e .
II. V napadnutej časti o povinnosti žalovanej zdržať sa obťažovania žalobcov 1/ a 2/ dymom a popolčekom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa rušenia žalobcov vnikaním chovaných psov z nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, nachádzajúcich sa v k. ú. D. Q. T., okres Šaľa, zapísaných na LV č. XXX (pozemok parcely reg. C 484/2 o výmere 444 m2, záhrady, pozemok parcely reg. C č. 484/3 o výmere 172 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 484/7 o výmere 418 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 484/8 o výmere 31 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. XX - rodinný dom, na parcele č. 484/3 a stavba - garáž, na parc. č. 484/8), na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, nachádzajúcich sa v k. ú. D. Q. T., okres Šaľa (pozemok parc. reg. C č. 484/1 o výmere 426 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 484/4 o výmere 379 m2, záhrady, parc. č. 484/5 o výmere 103 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 484/6 o výmere 50 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. XX - rodinný dom, na parcele č. 484/6, zapísané na LV č. XXX). Žalovanej bola súčasne uložená povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov dymom a popolčekom, prenikajúcim z vyššie označených nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej na vyššie označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 330 ods. 2, § 334 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.). Vecne zdôvodnil, že v konaní vo veci samej sa žalobcovia domáhajú súdneho rozhodnutia, ktorého výrok by bol totožný s rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia. Na základe žalobcami predložených dôkazných prostriedkov (predovšetkým fotografie a videá) mal súd prvej inštancie preukázanú neodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Obťažovanie únikom dymu a popolčeka na pozemok žalobcov sa uskutočňuje zo strany žalovanej v takej neúnosnej miere, že žalobcovia takmer neužívajú svoj dvor, ktorý je neustále zadymený, nemôžu na dvore sušiť prádlo, vetrať rodinný dom a sú nútení upchávať akékoľvek otvory v dome, aby tak zabránili vzniku dymu a popolčeka dovnútra rodinného
domu. Psy žalovanej neustále vnikajú na pozemok žalobcov, napriek existencii oplotenia, ktoré je na viacerých miestach poškodené, podložené plechom, avšak diery v ňom umožňujú psom žalovanej bez problémov prenikať na dvor žalobcov. Tí majú obavy o svoj život a zdravie, sú značne obmedzovaní v užívaní svojho majetku. Situáciu žalobcovia riešili aj prostredníctvom obecného úradu, bez reálneho výsledku, pretože žalovaná nevykonala žiadnu nápravu. Nariadením neodkladného opatrenia budú dočasne upravené pomery medzi stranami sporu.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zrušenie. Odvolanie odôvodnila tým, že dôvody uvedené v návrhu žalobcov sú vymyslené a popis skutkového stavu je dramaticky prehnaný a nepravdivý. Žalobcovia zveličujú a ich správanie vyplýva iba zo zlých susedských vzťahov so žalovanou a jej rodinou. V priebehu súdneho konania bola vykonaná ohliadka na mieste samom a žiadna zo skutočností, uvedená v napadnutom uznesení nebola potvrdená. Listinné dôkazy pripojené k návrhu sú z rokov 2012 - 2013, preto vôbec neodôvodňujú súčasný stav. Pes žalovanej v uplynulom období jedenkrát vnikol na pozemok žalobcov, čo sa nepovažuje za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. V konaní bolo preukázané, že žalovaná nekúri vo svojich nehnuteľnostiach pevným palivom a komín na jej dome spĺňa všetky zákonné normy a bol riadne skontrolovaný.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. V danom prípade je nevyhnuté a potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalobcovia predloženými dôkaznými prostriedkami (najmä fotografie a videá) riadne preukázali dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenia žalovanej sú účelové a nezodpovedajúce skutočnému stavu. Odvolanie žalovanej nespĺňa ani základné náležitosti odvolania a to presné označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, ako i uvedenie rozsahu, v akom sa uznesenie napáda, tiež dôvodov, pre ktoré sa rozhodnutie považuje za nesprávne. Je preto daný dôvod na odmietnutie odvolania žalovanej pre nedostatok náležitostí.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.
5. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.
6. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti (na základe toho súd z nich pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
7. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP výslovne umožňuje nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre prípustnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Spravidla ide o prípady špecifických zdržovacích nárokov, typických pre ochranu vlastníckeho práva, kedy je vlastník vystavený nevyhnutnej potrebe domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí.
8. V posudzovanej veci sa úprava neodkladným opatrením týka susedských vzťahov, ktoré vznikajú medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Ustanovenie § 127 ods. 1 veta druhá O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) obsahuje pravidlo zákazu adresované vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok. Je preto povinnosťou vlastníka urobiť vždy také opatrenia, aby ním chované zvieratá na pozemok suseda vnikať nemohli.
9. Žalovaná vniknutie psa na pozemok žalobcov nepopierala, brániac sa jednorazovosťou vniknutia a nedosahovaním potrebnej intenzity zásahu („nad mieru primeranú pomerom“).
10. Súd prvej inštancie však dôvodne neodkladným opatrením uložil povinnosť žalovanej zdržať sa rušenia žalobcov vnikaním chovaných psov, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané dlhodobé porušovanie povinností žalovanej dodržať zákonom stanovené pravidlo zákazu vnikania chovaných psov na susediaci pozemok žalobcov. Žalovaná bola opakovane vyzývaná príslušným úradom (Obec D. nad T.), aby záhradný plot, ktorý je založený na betónových stĺpikoch, miestami podložený plechom a dostatočne nezabraňuje prechádzaniu psov (poškodenie dierou v plote), upravila tak, aby sa zamedzilo voľnému pohybu zvierat (psov) na susedný pozemok žalobcov (písomnosti z 27. novembra 2012 a 9. apríla 2013). Na uvedené výzvy reagovala odmietnutím vykonania akýchkoľvek náprav (zápisnica Obce Dlhá nad Váhom z 23. apríla 2013 o vykonaní kontroly splnenia výzvy). Bolo preto osvedčené, že uvedený stav pretrvával aj v neskoršom období (žalobcovia tiež prostredníctvom označených dôkazných prostriedkov vymedzili obdobie od 27. novembra 2016 do 19. februára 2017, v ktorom mali byť zachytené nehnuteľnosti žalobcov, na ktoré vnikajú psy žalovanej).
11. Žalobcovia s poukazom na uvedené hodnoverne osvedčili svoj nárok na ochranu pred vnikaním chovaných psov žalovanej na ich susediace nehnuteľnosti.
12. Osvedčená bola aj potreba neodkladnej úpravy pomerov, keďže vzhľadom na druh chovaných zvierat (jedná sa o psy veľkého vzrastu), voľným pohybom takýchto psov (i na susedných nehnuteľnostiach), sa žalobcovia dôvodne obávajú o svoj život a zdravie, v dôsledku čoho sú limitovaní tiež v zdržiavaní sa na svojich nehnuteľnostiach a tým obmedzovaní v užívaní svojho majetku.
13. Zákonná požiadavka „nad mieru primeranú pomerom“, obsiahnutá v úprave zákonných pravidiel úpravy susedských vzťahov, sa vzťahuje (podľa § 127 ods. 1 veta druhá O. z.) na obťažovanie susedov tzv. imisiami. Dotknuté ustanovenie ale obsahuje pre vlastníka veci i samostatný výslovný zákaz nechať vnikať chované zvieratá na susediaci pozemok. Tento zákaz vychádza z povinnosti vlastníka vykonať také opatrenia, aby ním chované zvieratá nemohli vnikať na susedný pozemok (výlučná povinnosť chovateľa zvierat). Argument žalovanej o požiadavke neprimeranej frekvencie vnikania zvierat, nebol preto dôvodný. Žalovaná pritom netvrdila, že urobila náležité opatrenia zabraňujúce vnikaniu chovaných psov na pozemok žalobcov. Nesporné vniknutie chovaného zvieraťa na nehnuteľnosť žalobcov, dostatočne osvedčuje vytvorenie takejto možnosti a teda porušenie zákonom stanoveného zákazu (bez ohľadu na frekvenciu vnikania, aj s prihliadnutím na druh a veľkosť chovaného zvieraťa).
14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, o uložení povinnosti žalovanej zdržať sa rušenia žalobcov vnikaním chovaných psov z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov potvrdil, pričom sa nejednalo o neprimeraný zásah vo vzťahu k žalovanej, v porovnaní s následkami, ktoré by malo neposkytnutie ochrany osvedčeného nároku žalobcov (vyplývajúceho z právneho rámca úpravy susedských vzťahov).
15. Úprava tzv. susedských práv, vrátane ich predbežnej procesnej úpravy, predstavuje zákonom prípustné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré však nesmie eliminovať základný princíp, ktorým je zachovanie podstaty ústavnej záruky ochrany vlastníckeho práva. Všeobecne sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného (alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv). V súvislosti s obťažovaním tzv. imisiami (v danom prípade dymom a popolčekom) je obťažovanie právne významné len v prípade, že dosahuje požadovanú intenzitu („nad mieru primeranú pomerom“).
16. Ochranu nie je možné poskytnúť pri každom obťažovaní. Výklad pojmu nad mieru primeranú pomerom by mal byť objektívny a konkrétny, zohľadňujúci intenzitu zásahu, frekvenciu a stupeň konkrétneho obťažovania vo vzťahu k susedom, tiež po zhodnotení miestnych pomerov. Napriek tomu, že dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčenia, osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, za predpokladu osvedčenia samotnej potreby neodkladnej úpravy pomerov (§ 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP). Požadované obmedzenie (neodkladným opatrením) nesmie pritom nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytnúť neadekvátnu výhodu.
17. Súd prvej inštancie pozitívny výrok v návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v druhej časti mechanicky prevzal, na základe tvrdení žalobcov, bez toho, aby vyhodnotil osvedčenie
rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy, konkrétne obťažovanie únikom dymu a popolčeka na nehnuteľnostiach žalobcov v neúnosnej miere, t. j. miere neprimeranej pomerom. Predložené dôkazné prostriedky (fotografie a videá) neosvedčujú prekročenú hranicu nedovoleného správania (nad prípustnú mieru), a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ako aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 117/1996, R 72/1993). Súd prvej inštancie, ani z hľadiska osvedčenia, neposudzoval, či dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom, ktorú intenzitu žalobcovia zatiaľ neosvedčili, najmä ak podľa ich tvrdenia žalovaná v minulosti od uvedeného správania upustila.
18. Žalobcovia osvedčili síce rušenie dymom (za predpokladu existencie popolčeka na parapetnej doske aj rušenie takouto imisiou), nie však aj skutočnosť či takýto zásah prekračuje mieru primeranú miestnym pomerom a vyžaduje úpravu neodkladným opatrením.
19. Nemožno spochybniť vážnosť problémov žalobcov, vyplývajúcich zo susedských vzťahov, avšak obmedzenie rušenia tzv. imisiami musí byť osvedčené v kvalifikovanej intenzite.
20. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany (podľa § 127 ods. 1 O. z.) je treba pojem nad mieru primeranú pomerom vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale i vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 117/1993, R 72/1994). Výklad pojmu nad mieru primeranú pomerom by mal byť objektívny a konkrétny, mala by sa v ňom zohľadniť tiež intenzita zásahu, jeho frekvencia a stupeň konkrétnej obtiažnosti vo vzťahu k susedom, i po zhodnotení miestnych pomerov. Opis rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje tvrdenia o následkov rušenia ale jeho požadovaná intenzita osvedčená nebola (na základe čoho by bolo potom možné vyhodnotiť hranicu medzi dovoleným správaním a správaním nedovoleným). Predložené listinné dôkazy, vrátane čestného vyhlásenia predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľností, sa týkajú obdobia kalendárnych rokov 2012-2013 a keďže žalobcovia potvrdili že, žalovaná dobrovoľne, hoci dočasne, upustila od opísaného rušivého správania, aktuálny stav v rozhodnej dobe osvedčený nebol. Pokiaľ ide o požadovanú intenzitu obťažovania, tá ostatnými predloženými dôkaznými prostriedkami taktiež osvedčená nebola.
21. Nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti žalovanej zdržať sa obťažovania žalobcov dymom a popolčekom, a to v akejkoľvek miere, by predstavovalo neprimerané limitovanie susedného vlastníka (s prihliadnutím na princíp proporcionality). Požadované obmedzenie nesmie limitovať dotknutú osobu nad nevyhnutnú mieru, resp. poskytovať protistrane neadekvátnu výhodu.
22. Z dôvodu neosvedčenia miery obťažovania, ktorá by bola v danej veci neprimeraná, nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
23. Vzhľadom na žalobný petit vo veci samej bude potrebné skúmať (tak ako to naznačil už iný odvolací senát v rozhodnutí pod sp. zn. 23Co/634/2014), či imisie (dym a popolček) spôsobené predmetným zásahom, prekračujú mieru primeranú pomerom, prípadne žiadúci stav. Žalobcom tiež nič nebráni domáhať sa neodkladným opatrením, spôsobilým osvedčiť nielen zásah, ale aj neprimeranosť rušivého zásahu (obťažovania dymom a popolčekom) nad primeranú mieru, a tým preukázať aj samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán konania.
24. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalovanej zdržať sa obťažovania žalobcov dymom a popolčekom zmenil a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.
25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.