Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-7-2021.pdf
PDF · 123.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne O. L., rod. Č., nar. X.XX.XXXX, G. X. Č.. XXXX/XX, XXX XX J. J., právne zast. V4 Legal, s.r.o., Tvrdého č. 8, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej W. Š., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, G. Č.. XX, XXX XX Č., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra č. 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobkyne z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupca doručila súdu 21.9.2021 žalobou, ktorou sa domáhala rozhodnutia, aby súd určil, že O. L., rod. Č., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. Č.. XXXX/ XX, XXX XX J. J., je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby označenej súpisným číslom XX, druh stavby rodinný dom, popis stavby: rod. dom čs.XX, postavená na pozemku - parcele reg. C č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 111 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., obec Č., okres Čadca. Zároveň žiadala, aby súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Podanie žaloby po skutkovej stránke žalobkyňa odôvodnila tak, že žalovaná je v súčasnosti evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G., obec Č., okres Čadca ako výlučný vlastník stavby so súpisným číslom XX postavenej na pozemku - parcele reg. C č. XXXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 111 m2. Právnym dôvodom, na základe ktorého mala žalovaná nadobudnúť výlučné vlastníctvo k rodinnému domu je podľa údajov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Darovacia zmluva č. K. XXXX/XX Y. XX.XX.XXXX - XX/XX, na základe ktorej nadobudla 1/2 spoluvlastníckeho podielu vzhľadom k celku k rodinnému domu a Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní NZ XXXXX/XX - XX/XX, na základe ktorého nadobudla 1/2 spoluvlastníckeho podielu vzhľadom k celku k rodinnému domu. Žalovaná sa ale nikdy nemohla stať výlučným vlastníkom rodinného domu na základe darovacej zmluvy v spojením s vydržaním a to preto, že žalobkyňa sa na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.07.2009 vydanom JUDr. Valériou Štetiarovou pod spisovou značkou 7D/691/2008, resp. Dnot 282/2008 stala nadobúdateľom celého majetku po svojej matke Š. Č., rod. T., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XX, Č.. Súčasťou aktív dedičstva boli podľa Osvedčenia o dedičstve aj „nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. G. na meno L. T., po ktorom poručiteľka dedila podľa D 831/69 vl. č. XX, XXX a na A. W. T. X.. D., po ktorej poručiteľka dedila podľa D 345/79 vl. č. XXX, XXX, XX - vo vl. č. XXX pod B 2/ a, 2/b v neurčitom podiele, p. č. XXXX v stave neidentickom , vo vl. č. XXX pod B 1/E, 1/F, 1/G, 1/H podiel 2034/19200, p. č. XXXX, XXXX v stave neidentickom, vo vl. č. XX pod B 47/a, 47/b, 48/a, 48/
b v neurčitom podiele p. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX v stave neidentickom“. L. T. a W. T., rodená D., boli rodičmi poručiteľky a starými rodičmi žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve do svojho výlučného vlastníctva aj nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XX pre katastrálne územie G. a jej časti označené ako XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX. Z obsahu príslušnej PKV č. XX vyplýva, že pod p. č. XXXX je v predmetnej vložke evidovaný „Dom pod číslom XX, maštaľ a záhrada“ , pod p. č. XXXX uvádza PKV č. XX „stodolu pri Dome“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súčasťou majetku prejednávaného v dedičskom konaní po poručiteľke bol aj rodinný dom, ktorý bol špecifikovaný prostredníctvom označenia v PKV č. XX ako „Dom pod číslom XX“. Žalobkyni z neznámych dôvodov však do dnešného dňa nedošlo k zápisu vlastníckeho práva k rodinnému domu do katastra nehnuteľností v jej prospech a to napriek skutočnosti, že z obsahu osvedčenia o dedičstve je zrejmé, že rodinný dom nadobudla ako výlučný vlastník - dedič po poručiteľke. Nakoľko na PKV č. XX je uvedený zápis o vlastníkovi menom F. I. (právny predchodca žalobkyne v priamej línii), žalobkyňa opísala genézu prevodov a prechodov vlastníckych práv od O. I. (prastarého otca žalobkyne) až po žalobkyňu: Po O. I.F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, celý život bytom v rodinnom dome, nadobudla jeho majetok, vrátane rodinného domu jeho manželka A. I., rod. Z., ktorá zomrela XX.XX.XXXX; uznesením čd. 8755/1930 boli potvrdené majetkové práva k rodinnému domu dedičom poručiteľky, A. I. na žijúce deti poručiteľky - A. D., rod. Belešovú, Jána Beleša, Kamila Beleša a Annu Belešovú, na základe kúpnej zmluvy označenej ako Kúpnopredajná smlúva č. 6330/34 nadobudli vlastníctvo, o. i. aj k rodinnému domu manželia L. T. W. W. T.Á., rod. D. (starí rodičia Žalobkyne), po svojich rodičoch - L. T. a W. T. zdedila celý majetok na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci č. D 831/69 poručiteľka, po ktorej na základe Osvedčenia o dedičstve nadobudla celý majetok uvedený v časti aktíva žalobkyňa. Historická dokumentácia prechodov a prevodov vlastníckych práv k rodinnému domu preukazuje, že rodinný dom nikdy právne nevlastnila žalovaná, ani nijaký jej právny predchodca. Tituly nadobudnutia uvedené pri jednotlivých spoluvlastníckych podieloch žalovanej na liste vlastníctva ako darovacia zmluva č. K. XXXX/XX Y. XX.XX.XXXX resp. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní NZ 41524/05 nie sú spôsobilé preukázať vlastnícke právo žalovanej k rodinnému domu, nakoľko v prípade darovacej zmluvy došlo zo strany darcu k zjavnému porušenia zásady nemo plus iuris a v prípade osvedčenia o vydržaní neboli splnené základné požiadavky vydržania vlastníckeho práva. Na základe uvedeného tak má žalobkyňa za preukázané, že zápis vlastníckych práv k rodinnému domu je uvedený na liste vlastníctva chybne, nakoľko skutočným výlučným vlastníkom rodinného domu nemôže byť žalovaná, ale práve naopak, žalobkyňa, ktorá sa stala výlučným vlastníkom rodinného domu na základe Osvedčenia o dedičstve.
3. Žalobkyňa na preukázanie tvrdení pripojila k panej žalobe ako dôkazy Osvedčenie o dedičstve zo dňa 06.07.2009, sp. zn. 7D/691/2008. , Osvedčenie o dedičstve zo dňa 06.07.2009 sp. zn. 7D/691/2008 str. 2 , pozemkovo-knižná vložka č. XX, časť majetková podstata, riadky č. 1 a 2, úmrtný list O. I., A. I. rod. Z.Á., uznesenie čd. 8755/1930, Kúpnopredajná smlúva č 6330/34, Rozhodnutie Štátneho notárstva v Čadci č. D 831/69, Osvedčenie o dedičstve.
4. Žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanú žalobu a súd následne doručil žalobu s prílohami, procesné poučenie pre stranu sporu ako i výzvu vo forme uznesenia na vyjadrenie k podanej žalobe žalovanej v lehote 15 dní, ktorá mala doručenie vykázané dňa 11.3.2021.
5. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu vyjadrenie k žalobe (č.l. 39-70), v ktorom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa je pre ňu osobou neznámou, žalovaná okrem pár rokov bývala vždy na G.. V rodinnom dome bývala so svojim súrodencami od narodenia. Predmetný dom postavili jej rodičia W. Č. a O. Č. a brat matky O. I.. Stavbu začali stavať svojpomocne v 40. rokoch. Od narodenia teda v predmetnej nehnuteľnosti bývali s rodičmi ako i bratom matky, ktorý mal amputovanú ruku a bol invalidizovaný. Nehnuteľnosť užívali nerušene, pokojne. Svojich rodičov dochovala a preto súrodenci sa dohodli, že všetky nehnuteľnosti zostanú jej. Túto nadobudla preto titulom dedenia po matke W. Č. ( sp. zn. 4D/1667/2002). Súpisný dom č. XX bol daný do užívania v roku 1953. Stavebníkom boli W. Č. a O. I., čo svedčí potvrdeniu Mestského úradu zo dňa 21.4.2017. Rodinný dom bol daný do užívania reálne ešte skôr, nakoľko v zápisnici Okresného súdu Čadca Čd 0538/50 po neb. T. I. J. rod. I., je uvedené, že O. I. W. W. Č. bývali na G. Č.. XX. Predmetný dom je výsledkom mozoľov rodičov a ich ako detí, rodinný dom postavili oni od začiatku. Nakoľko za života matky nedošlo k vyporiadaniu majetku, tak O. I. ako stavebník predmetného domu a ona ako nadobúdateľka po matke toto vlastnícke právo vyporiadali Notárskou zápisnicou N 255/05 zo dňa 8.9.2005. O. I. jej predmetnú nehnuteľnosť daroval, ona ho
dochovala až do smrti a postarala sa aj o jeho pohreb. O. I. si v predmetnej nehnuteľnosti ponechal aj právo dožitia, pretože bola medzi nimi dohoda. Vlastnícke právo k pozemku parcele CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2 nadobudli v ROEPe. Parcelu nadobudli vydržaním. Od jej narodenia si nikto neuplatňoval vlastnícke právo k domu či pozemku, nikto sa do ich domu netlačil, žaloba je preto pre ňu nepochopiteľná. Nikto si nikdy nárok na dom a ani pozemok nerobil. Opakovala, že dom stavali jej rodičia s bratom matky a ona so súrodencami ako deti pomáhali rodičom. K podanej žalobe pripojila na preukázanie tvrdení geometrický plán z 12.4.2005 na účely určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam KNC č. XXXX/X, notársku zápisnicu N 2255/2005 o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 63 zákona č. 397/2000 Z. z., list zo správy katastra Čadca zo dňa 25.7.2008 vo veci prerokovania žiadosti o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - okrem iných parciel i CKN XXXX/X ( pozn. súdu v tomto liste katastrálny úrad konštatoval, že parcela je identická s časťou PKN parcely č. XXXX vedenou vo vložke č. XXX), darovacia zmluva so zriadením vecného bremena z 7.9.2005 uzatvorenú medzi O. I. a žalovanou, predmetom ktorej bol prevod podielu 1/2ice k rodinnému domu súp. č. XX na parcele CKN XXXX/X, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 4D/1667/2002-32 právoplatné 3.8.2005 po zomrelej W. Č. rod. J., zápisnicu D 307/49 o dedičstve po T.Í. I. J., rod. I., zápisnica D 525/49 po zomrelom O. I. J., úmrtný list O. I., T. I. J., O. J., potvrdenie mestského úradu Čadca o stavbe - rodinný dom č. súpisné 20 bol daný do užívania podľa evidencie budov v roku 1953, stavebníkom bol W. Č.Á. W. O. I., uznesenie 5D/133/2010-15 o zatavení dedičského konania po O. I.Š., zomr. XX.X.XXXX. Dodatočne predložil právny zástupca čestné vyhlásenia U.. O. G., O. Č. W. K. D. vo vzťahu k užívaniu a vlastníctvu rodinného domu a pozemkov.
6. Žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej tzv. repliku (č.l. 78 - 84 spisu), v ktorej uviedla vo svojom žalobnom návrhu, pomerne detailne uviedla, že bola ako zákonný dedič účastníkom dedičského konania vedeného JUDr. Valériou Štetiarovou pod spisovou značkou 7D/691/2008 resp. Dnot 282/2008. V uvedenom dedičskom konaní sa prejednalo dedičstvo po Š. Č. jej matke. Na základe osvedčenia o dedičstve dňa 06.07.2009 sa žalobkyňa ako dcéra poručiteľky stala nadobúdateľkou celého prejednaného majetku poručiteľky v danom dedičskom konaní, t. j. vrátane majetku zapísanom v katastri nehnuteľností pod PKV č. XX, vrátane jej časti č. XXXX, pod ktorou je vedený v predmetnej PKV práve rodinný dom. Na základe v žalobnom návrhu opísaných skutočností je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla výlučné vlastnícke právo k celému rodinnému domu dedením, t. j. momentom smrti matky. Žalobkyňa v rámci žalobného návrhu uviedla komplexnú vlastnícku líniu, podloženú aj relevantnými dobovými dokumentmi. Uvedená historická dokumentácia prechodov a prevodov vlastníckych práv k rodinnému domu preukazuje, že rodinný dom nikdy právne nevlastnila žalovaná, ani nijaký jej právny predchodca, pričom k predmetnému záveru žalobného návrhu sa žalovaná v rámci vyjadrenia nevyjadrila tvrdeniami, podloženými akýmikoľvek dôkazmi, výlučne ústnymi tvrdeniami, ktoré podľa názoru žalobkyne nemajú spôsobilosť prevážiť nad dôkazmi dedičskej línie prezentovanej žalobkyňou v žalobnom návrhu. Rodinný dom so súp. č. XX jednoznačne sa nespochybniteľne spomína aj v PKV č. XX (súčasť žalobného návrhu) v zápisoch časovo datovaných dlhšie pred rokom 1950, je evidentné, že rodinný dom nepostavili právni predchodcovia žalovanej v roku 1950-1953, ale iné osoby, t. j. právni predchodcovia žalobkyne tak, ako to zmieňuje v žalobnom návrhu. Žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo k rodinnému domu na základe nadobúdacích titulov z rokov 2005 až 2009, čo je oveľa neskôr, ako v žalobnom návrhu opísaná línia prechodov vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkyne, žalobkyňa sa na tomto mieste domnieva, že spornosť zápisu akýchkoľvek práv týkajúcich sa rodinného domu, ktoré by odôvodňovali postup právnych predchodcov žalovanej vo vzťahu k zdedeniu resp. vydržaniu vlastníckeho práva, bola spôsobená chybne vykonaných ROEPom v k. ú. G.. Na rozdiel od listín z dedičských konaní predložených žalovanou v rámci vyjadrenia, osvedčenie o dedičstve predložené žalobkyňou totiž jasne špecifikuje v súhrne aktív aj predmetnú PKV. č XX a jej čiastku č. XXXX, v ktorej je evidovaný rodinný dom.
7. Právny zástupca žalovanej doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej tzv. dupliku (č.l. 100-101 spisu), kde uviedol, že žalobkyňa rozporuje prakticky všetko, pričom táto nikdy v živote na G. nebola a nevie ani, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Osvedčenie o dedičstve nič nenapovedá, nakoľko žalobkyňa dedila len formálne zapísané nehnuteľnosti v PKN vložke v neurčitom podiele a v stave neidentickom. Nemôže sa teda domáhať v žiadnom prípade vlastníctva v 1/1, nakoľko dedila vo vložke iba neurčitý podiel a tiež aj parcela XXXX bola v neidentickom stave, po novom mapovaní bolo zistené, že hranice novo meraného pozemku nie sú totožné s hranicami pozemku, ku ktorému je evidované vlastnícke právo, k usporiadaniu takéhoto stavu je potrebné predložiť geometrický plán. Ak žalobkyňa zdedila nevedno čo a nevedno kde, nemôže sa domáhať po 68 rokoch toho, čo postavili
právni predchodcovia žalovanej. Zápis vo vložke č. XX je ničím nevypovedajúci zápis a odkazovať na neho bez reálneho základu a bez toho, aby niečo vypovedal po 100 rokoch, nemá žiadne racio a ani právny dôvod. 8. Po realizácii prípravy pojednávania súd vo veci stanovil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, každú zastúpenú právnym zástupcom. Na pojednávaní konanom 23.9.2021 sa zúčastnili tak žalobkyňa ako i žalovaná a ich právni zástupcovia, súd zistil stanovisko strán sporu a vyslovil predbežný právny názor postupom podľa § 181 CSP. 9. Súd v danej veci považoval za spornú identifikáciu spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ ju mala zdediť samotná žalobkyňa v stave neidentickom, pričom pkn. vl. boli evidované iba do roku 1964. Zápis prvotný vo vzťahu k rodinnému domu č. XX, tak ako bol evidovaný v pkn. vl., je prinajmenšom z roku 1871, to znamená, že minimálne už v tomto roku by mala byť táto budova, resp. tento dom vystavený. Z tohto dôvodu súd má zato minimálne s prihliadnutím ku geometrickému plánu, tak ako ho predložila samotná žalovaná, je sporná identifikácia minimálne parcely, pokiaľ je zrejmé z geometrického plánu, že táto parcela pod domom C KN č. XXXX/X je vytvorená z pkn. parcely č. XXXX evidovanej vo vl. XXX a žalobkyňa svoje vlastnícke právo odvádza od vl. č. XX, kde má byť evidovaná parcela XXXX na ktorej má stáť predmetný rodinný dom. Zároveň súd poukázal na nejasnosť v tom smere, že pokiaľ mala nadobudnúť matka žalobkyne predmetnú nehnuteľnosť po svojich rodičoch, poukazuje na dedičské rozhodnutie a na závet, ktorý bol súdu predložený, pričom otec samotnej právnej predchodkyne žalobkyne uvádzal, že odkazuje nehnuteľnosť, rodinný dom súp. č. XX (pozn. súdu nie rodinný dom č.s. XX, tento predmetom dedenia nebol).
10. S poukazom na toto konštatovanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupca navrhla znalecké dokazovanie a v danej veci uviedla, že súdu v lehote do 3 mesiacov predloží odborné vyjadrenie, resp. znalecký posudok za účelom stotožnenia nehnuteľností vo vzťahu k pkn. vl. č. XX. V ostatných veciach odkázala na listinné dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v žalobe, ktorými stotožňovali predmetnú nehnuteľnosť. Pojednávanie v danej veci bolo 23.9.2021, lehota 3 mesiacov uplynula 23.12.2021. Súd v rámci hospodárnosti ešte pred pojednávaním zaslal výzvu právnemu zástupcovi za žalobkyňu, aby zaslali znalecký posudok, resp. oznámili dôvod, ktorý vyhotoveniu posudku bráni. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi za žalobkyňu 7.2.2022, na výzvu reagované nebolo žiadnym spôsobom a preto súd vo veci nariadil termín pojednávania na 8.3.2022. Termín predvolania prevzal právny zástupca žalobkyne 9.3.2022, právny zástupca žalovanej 8.3.2022. Právny zástupca žalobkyne doručil súdu 17.5.2022 o 17:09 hod. žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti žalobkyne, ktorá sa pojednávania v danej veci chce zúčastniť. Žiadosť bola sudkyni predložená 18.5.2022 spoločne s dokladom o PN z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa je práceneschopná už od 19.4.2022, t.j. mesiac pred pojednávaním, ktorú skutočnosť neoznámila súdu s dostatočným časovým predstihom.
11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
12. Podľa ust. § 183 ods. 1 C. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Podľa ust. § 183 ods. 3 C. s. p. strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
13. Súd mal za to, že i v prípade, ak by práceneschopnosť bol oznámil právny zástupca s predstihom a dostatočne včas, ospravedlnenie a žiadosť by nemala za následok automatické odročenie pojednávania. S prihliadnutím však k tomu, že bola žalobkyňa kvalifikovane právne zastúpená a v konaní nebol predložený znalecký posudok, ktorý mala strana sporu predložiť v stanovenej lehote, súd majúc zato, že jej právny zástupca jej práva bude dostatočne brániť a v záujme predísť zbytočným prieťahom v súdnom spore, oznámil právnemu zástupcovi, že pojednávanie neodročí. Je potrebné konštatovať, že z potvrdenia o PN nevyplýva, že by žalobkyňa nemohla sa dostaviť na pojednávanie, nebolo zrejmé, či mala povolené vychádzky alebo nie, resp. že účasťou na pojednávaní by ohrozila život
a zdravie. Na druhej strane aj keď existoval ospravedlniteľný dôvod na odročenie pojednávania - choroba preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou - nebolo možné uvedené posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a správanie sa sporovej strany - žalobkyne, ktorá bola práceneschopná už od 18.4.2021. Skutočnosť predstavujúcu jej práceneschopnosť oznámil súdu len dva dni pred pojednávaním, a to 17.5.2022 v popoludňajších hodinách (o 17:09 hod.). S poukazom na ust. § 183 ods. 3 C. s. p. je ospravedlniteľným dôvodom pre odročenie pojednávania v zásade len dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním a toto tento prípad nebol. Súd preto vo veci pojednávanie z vyššie uvedených dôvodov neodročil a návrh na odročenie zamietol.
14. Právny zástupca žalobkyne na pojedánvaní zotrval na podanej žalobe v nezmenenom obsahu. Uviedol, že dostatočným spôsobom preukázali nielen naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní na podklade tých dôkazov vyhovel podanej žalobe s tým, aby teda upravil jediný nedostatok, ktorý označili v rámci svojho písomného podania čo do adresy samotnej žalobkyne. Pokiaľ im bolo doručené zo strany súdu potvrdenie z mesta Čadca o tom, že nehnuteľnosť bola daná do užívania, toto nepreukazuje, že bol vystavený dom v tomto roku, nakoľko neexistoval žiaden kódex, ktorý by vlastne takéto rozhodnutie v danej veci evidoval. Právny zástupca žalobkyne osobne na pojednávaní poukazoval na to, že v aktuálnej situácii bolo ťažké nájsť niekoho, kto by im posudok, odborné stanovisko vypracoval, nepodarilo sa im zabezpečiť žiadnu takúto odbornú osobu. Poukazoval na právo samotnej žalobkyne, aby táto mohla byť prítomná na pojednávaní. V záverečnej reči poukázal na to, že aj napriek nepredloženiu posudku je dostatok dôkazov písomných nato, aby súd podanej žalobe ako plne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.
15. Právny zástupca za žalovanú nesúhlasil so žalobou, mal zato, že si žalobkyňa uplatňuje vlastnícke právo k cudzej veci. Od počiatku predmetný rodinný dom budovali rodičia žalovanej spoločne s bratom jej matky. Celá generácia žila v tomto rodinnom dome, pričom tento rodinný dom bol budovaný od roku 1950, vo finálnej fáze bol vystavaný v roku 1953. Nehnuteľnosť ako takúto užívala nielen samotná žalovaná, ale aj jej právni predchodcovia. Parcelu, túto užívali už starí rodičia samotnej žalovanej, neskôr po nich to užívali aj rodičia žalovanej s bratom a aktuálne teda to užíva samotná žalovaná a je to vo vlastníctve samotnej žalovanej. Právny zástupca žalovanej navrhol, aby súd neprihliadol na stanovisko žalobkyne a jej právneho zástupcu, samotná žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva, vlastníctvo odvodzuje od pozemnoknižnej vložky č. XX, ale vlastnícke právo je založené na pozemnoknižnej vložke XXXX. Z geometrického plánu, ktorý bol predložený, toto žalobkyňa žiadnym spôsobom nenamietala, neuvádzala žiadne dôvody čo do držby, užívania predmetnej nehnuteľnosti minimálne od roku 1950. Mal zato, že žalobkyňa mala inak postaviť predmetnú žalobu a to že nehnuteľnosť mala patriť do dedičstva.
16. Zo strany súdu boli žiadané vo vzťahu ku katastrálnemu úradu listinné dôkazy, ktoré však tvorili už obsah spisu a predstavovali iba notársku zápisnicu N 255/2005, čo bolo osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, ktorá písomnosť už je súčasťou spisového materiálu a darovacia zmluva so zriadením vecného bremena, ktorá taktiež je súčasťou spisového materiálu. Tento dôkaz navrhovala žalobkyňa na preukázanie titulov nadobudnutia vlastníctva žalovanej.
17. Súd zamietol návrhy na dokazovanie strán sporu, tak ako navrhovali v rámci písomných podaní, nakoľko tým, že nebola zodpovedaná odborná otázka čo do identifikácie sporných nehnuteľností uplatnených žalobkyňou v podanej žalobe, sa ďalšie dokazovanie javilo ako neúčelné a nadbytočné.
18. V nadväznosti na to, že žalobkyňa odvodzovala svoj nárok od pozemnoknižného zápisu, bolo na nej, aby svoje vlastníctvo preukázala a vyvrátila zápis vlastníckeho práva svedčiaci žalovanej.
19. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP je žalobkyňa povinná označiť dôkazy, ktoré podľa jej názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinná ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Do ust. § 185 CSP sa zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Súd však musí uviesť, že tento spor nie je sporom, kedy súd vykonáva dôkazy nad rámec návrhov a z vlastnej iniciatívy (ex offo), nakoľko
jednoznačne je potrebné pre tento spor uplatniť princíp rovnosti zbraní pre stranu nielen žalobcu ale i žalovanej pre zabezpečenie rovnakého prístupu.
20. V konaní o podanej žalobe žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) upravujúce podmienky oprávnenej držby a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam titulom vydržania (§§ 129 a nasl. Obč. zák.) v spojení s prechodnými ustanoveniami Obč. zák. o vzťahu súčasnej právnej úpravy a predchádzajúcej (ďalej citovanej) právnej úpravy, účinnej v čase držby spornej nehnuteľnosti, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci, skúmajúc existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení podľa ust. § 137 CSP, vychádzajúc z aktuálneho stavu zápisu o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. § 70 ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
21. Podmienku, ktorú súd musel skúmať skôr, než vec samú, bola otázka naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Súd mal za preukázané, že v danom súdnom spore je daný naliehavý právny záujem na určení, pretože vlastnícke právo existuje a aktuálne svedčí žalovanej, vo formálnej rovine žalobkyňa chce s predmetom vlastníckeho práva disponovať, čo nie je možné bez usporiadania vlastníckeho práva, t.j. bez listu vlastníctva.
22. Súd vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného samotnou žalobkyňou v podanej žalobe. V danom prípade žalobkyňa si uplatňovala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to k stavbe označenej súpisným číslom XX, postavenom na pozemku - parcele reg. C č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 111 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., obec Č., okres Čadca. V rámci podanej žaloby tvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť zdedila na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.07.2009 vydanom JUDr. Valériou Štetiarovou, notárom ako súdnym komisárom pod sp. zn. 7D/691/2008, Dnot 282/2008 po svojej matke Š. Č., rod. T., zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XX, Č. (ďalej len ako „Poručiteľka“). Súčasťou aktív dedičstva boli podľa Osvedčenia o dedičstve aj „nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. G. na meno L. T., po ktorom poručiteľka dedila podľa D 831/69 vl. č. XX, XXX a na meno W. T. X.. D., po ktorej poručiteľka dedila podľa D 345/79 vl. č. XXX, XXX, XX - vo vl. č. XXX pod B 2/a, 2/b v neurčitom podiele, p. č. XXXX v stave neidentickom , vo vl. č. XXX pod B 1/E, 1/F, 1/G, 1/H podiel 2034/19200, p. č. XXXX, XXXX v stave neidentickom, vo vl. č. XX pod B 47/a, 47/b, 48/a, 48/b v neurčitom podiele p. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX v stave neidentickom“. V konaní predložila žalobkyňa PKN vložku č. XX ( č.l. 14 a nasl.), kde okrem iných nehnuteľností je uvedené pod č. 1 p. č. 1671 „Dom pod číslom 20, maštaľ a záhrada“ , pod p. č. XXXX uvádza PKV č. XX „stodolu pri Dome“. Žalobkyňa v rámci žaloby opísala rodovú postupnosť, ako mala ona nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť po svojich predkoch. Uviedla, že v PKN je právny predchodca I. F. v priamej línii žalobkyne (pozn. súdu zapísaný pod B1) ale v ďalšom uvádzala jeho nástupcu I. O. od ktorého mala nehnuteľnosť zdediť jeho manželka a na podklade titulu, ktorým bola Kúpnopredajná smlúva č. 6330/34 nadobudli vlastníctvo, o. i. aj k rodinnému domu manželia L. T. W. W. T., rod. D. (starí rodičia žalobkyne). V nadväznosti na toto tvrdenie súd musí však uviesť, že podľa predloženej PKN vložky č. XX títo nadobudli žalobkyňou citovanou predmetnou zmluvou iba podiel po A. D., rod. I. (jedna z dedičke po A. I., Z. - riadok XX PKN vložky).
23. Žalovaná preukazovala svoje tvrdenie o vlastníckom práve potvrdením z Mesta Č., ktoré potvrdilo, že dom stavali predchodcovia žalobkyne, matka W. a jej brat O. I.. Rovnako tak žalovaná preukazovala svoje vlastnícke právo, kedy jednu polovicu zdedila po matke ( rozhodnutie p. zn. 4D/1667/2002) a druhú polovicu osvedčením o vydržaní, ktorému osvedčeniu predchádzala darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou a bratom matky O. I. dňa 7.9.2005 ( č.l. 51,52 spisu), kde uvádzal predchodca žalovanej, že predmetný dom nadobudli vlastnou stavebnou činnosťou v roku 1953 stavebníci, súrodenci O. I. W. W. Č., rod. J. ( pozn. matka žalovanej). Podľa geometrického plánu predloženého žalovanou č. 11/2005 z 12.4.2005 vyhotoveného U.. A. Y. parcela CKN č. XXXX/X (predmet tohto sporu okrem rodinného domu č. XX) bola podľa v tom čase uvedeného stavu vytvorená z parcely XXXX pzkn. vložky XXX ( č.l. 46 spisu). V tomto smere teda vyvstal rozpor medzi tvrdením žalobkyne, ktorá odvodzovala vlastníctvo k parcele a domu od PKN vložky č. XX a tvrdeniami žalovanej o vlastníctve k parcele odvodenej od PKN vložky č. XXX, pričom dom bol vybudovaný v roku 1953 ako nový (vlastná stavebná činnosť
súrodencov - predchodcov žalovanej). Naviac pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že predmetnú nehnuteľnosť, dom i pozemok nadobudla jej matka Š. Č., rod. T. Z. L. T., tu zdedila nehnuteľnosti zapísané v EN kat. územia G. vo vl. XX W. XXX a okrem iného i rodinný dom č.s. XX ( D 831/69 a N 792/69). O rodinnom dome súpisné číslo XX nikde nie je žiadna zmienka. Súd v tomto smere môže iba konštatovať, že pokiaľ by mali starí rodičia žalobkyne dva domy evidované pod súpisným číslo XX W. XX, tak v závete by starý otec žalobkyne toto uviedol jednoznačne, keď poručil nehnuteľnosť matke žalobkyne ( bol uvedený iba dom č.s. XX). Súd v tomto smere uvádza, že dedičské rozhodnutie po W. T., D. súdu predložené zo strany žalobkyne ani nebolo a teda nebolo preukázané, čo bolo predmetom dedenia.
24. Je nesporné, že žalobkyňa týmto v žalobe vymedzila za materiálny základ sporu určenie vlastníckeho práva k domu ako i pozemku, odvodené od PKN vložky XX a parcely evidovanej ako č. XXXX.
25. Žalobkyňa po vyslovení spornej skutočnosti čo do sporných tvrdení o identifikácii nehnuteľností, hoc navrhla dokazovanie posudkom, resp. odborným vyjadrením, ktoré mala osobne zabezpečiť v lehote do 3 mesiacov, zostala v následnom priebehu konania niekoľko mesiacov úplne nečinná. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne poukazoval, že identifikácia parciel nie je jednoduchá, nepodarilo sa im zabezpečiť odbornú osobu znalca, nič žalobkyni nebránilo požiadať okresný súd o predĺženie lehoty, resp. aby súd nariadil toto dokazovanie. Predovšetkým však žalujúcej strane nič nebránilo požiadať o identifikáciu parciel bezprostredne po oboznámení sa s obranou protistrany (pri náležitej bdelosti mala ňou disponovať už v čase podávania žaloby) a o uvedenom informovať konajúci súd; samozrejme s preukázaním vykonania takejto žiadosti. V danom smere súd dodáva, že žalobkyňa ani v štádiu pojednávania, ktoré navrhovala odročiť, nepreukázala, kedy v skutočnosti (a či vôbec) o identifikáciu parciel kataster nehnuteľností (Okresný úrad Čadca, odbor katastrálny) požiadala, resp. že by sa obrátila vôbec na súdneho znalca so žiadosťou odborné vyjadrenie, resp. súkromný znalecký posudok. V tomto smere súd považoval za kľúčové stotožnenie predmetu sporu opísaného žalobkyňou, kedy vlastnícke právo odvodila z PKN vložky č. XX. Navyše pokiaľ žalobkyňa predložila fotokópiu pozemnoknižnej vložky č. XX, táto bez identifikácie parciel vo vzťahu k aktuálnemu zápisu svedčiacemu v prospech žalovanej nemá žiadnu výpovednú hodnotu v súvislosti s uplatňovanými skutkovými tvrdeniami. Súd pri uplatnení koncentračnej zásady preto na iné tvrdenia a dôkazy produkované žalobkyňou vo veci samej neprihliadal, majúc zato, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu mala dostatočný časový priestor na to, aby zjednala nápravu a preukázala tvrdenia a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, aby uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tomto spore zaťažovalo. Pokiaľ sa tak nestalo, súd konštatoval stratu sporu a neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou a preto žalobu ako nie dôvodnú zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov rozhodol súd postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, a priznal úspešnej strane t.j. žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, nakoľko mala žalovaná v plnom (100%) rozsahu úspech. Súd nemal preukázané žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP čo nemôže byť na príťaž protistrany v tom smere, aby jej nebol priznaný nárok na náhradu trov.
O konkrétnej výške rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.