Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/197/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlo Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpená SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným 1/: N. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. A. XX/XX, XXX XX Ž., X/ H. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. A. XX/XX, XXX XX Ž.M., A. V. V. V. D. M.. O. Č., P.. X.X.XXXX, Y. A. XX/XX, Ž., právne zastúpených JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom Karola Kašjaka1, 013 13 Rajecké Teplice o neúčinnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena takto

rozhodol:

I. Darovacia zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2012, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. Valča, obec Valča, okres Martin, zapísané na LV č. XXX, T.vidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, ako parcely registra „C“ pod parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 304 m2, parc. č. 125 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, ďalej stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C“ pod parc. č. XXX V. M.. O. Č., P.. X.X.XXXX, X. Y. A. XX/XX, XXX XX Ž. P. Ž. X/ N. X/ ako obdarovaných; a ktorou bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania v prospech M.. O. Č.Z., P.. X.X.XXXX X. Y. A. XX/XX, XXX XX Ž.; a ktorých vklad bol do katastra nehnuteľností povolený v konaní vedenom pod číslom J. XXXX/XX, sú voči žalobcovi neúčinné.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Faxovým podaním doručeným súdu 30.5.2016 ( č. l. 1 súdneho spisu ) podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia a odporovaciu žalobu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.8.2012 uzavrel ako veriteľ s obchodnou spoločnosťou PB Power Trade, a.s. so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 4406355 ako dlžníkom Zmluvu o financovaní č. 4260130707 v znení dodatkov č. 1 až 4. Dňa 31.12.2012 uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou PBPT Holding, a.s. so sídlom Dolné Rudiny 2, 010 01 Žilina, IČO: 45260702 dohodu o pristúpení k záväzku č. 4260130707 na základe ktorej pristúpil pristupujúci dlžník v zmysle § 533 k peňažnému záväzku vyplývajúcemu z identifikovanej zmluvy o úvere. Pohľadávka žalobcu z predmetného úveru bola ďalej v súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) zabezpečená Z. M.. O. Č., P.. X.X.XXXX, X. Y. A. XX/XX, XXX XX Ž. ( ďalej len „ ručiteľ 1/),, M.. E. Y., P.. XX.X.XXXX, X. Y. D. W. XX, XXX XX Y. ( Ď. O. „. Z. X/), N. Z. E., P.. X.XX.XXXX, X. Y. v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska ( ďalej len „ ručiteľ 3/), a to na základe vyhlásenia ručiteľa č. 4260130707 zo dňa 3.8.2012, v znení dodatkov č. 1 a 2. Dňa 23.6.2014 bola notárom G.. Ľ. H. spísaná Notárska zápisnica sp. zn. N320/2014, NZ 23816/2014, P. XXXX/XX, ktorá obsahuje právny záväzok dlžníka a pristupujúceho dlžníka vrátiť žalobcovi úver

poskytnutý na základe zmluvy o úvere najneskôr do 20.9.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, ku dňu určenému v písomnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ručiteľka č. 1/, ručiteľ č. 2/ a ručiteľ č. 3/ sa v čl. V notárskej zápisnice sa zaviazali uspokojiť pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. Keďže dlžník porušil svoje povinnosti, žalobca listom zo dňa 22.9.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 22.9.2014. Keďže ručitelia nesplnili povinnosť z exekučného titulu ani čiastočne a z vykonateľnosťou notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku súhlasili, inicioval žalobca návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.10.2014 exekučné konanie. Exekúcia voči ručiteľke č. 1/, ručiteľovi č. 2/ a ručiteľovi č. 3/ je vedená G.. D. L. súdnym exekútorom, a to pod sp. zn. Ex/4996/14. Ručiteľka č. 1/ evidentne motivovaná hroziacim postihom jej majetku ( v relatívne krátkom časovom období pred končeným dňom splatnosti kontokorentného úveru a vyhlásením predčasnej splatnosti finančného rámca ) bezodkladne previedla nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve na svoje maloleté deti ( žalovaného 1/ a 2/). Predmetnom prevodu vlastnícke práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. J., A. J., A. D., zapísané na LV č. XXX. Vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam bol zapísaný do katastra nehnuteľnosti Okresným úradom Martin, katastrálny odbor dňa 30.5.2013 pod číslom V 1510/13. Ručiteľka č. 1/ súčasne s darovacou zmluvou uzavrela so žalovanými 1/ a 2/ aj zmluvu o zriadení vecného bremena v zmysle § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno bezplatného doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech ručiteľky 1/. Ručiteľka č. 1/ vykonávala funkciu podpredsedu predstavenstva spoločnosti PB Power Trade, a.s. až do 16.11.2014. V čase prevodu mala plnú vedomosť o záväzku voči žalobcovi a prevod identifikovaných nehnuteľností realizovala evidentne z dôvodu hroziaceho postihu tohto majetku. Žalobca kvôli namietanému prevodu vlastníckeho práva, nemôže v exekučnom konaní úspešne uspokojiť svoju pohľadávku z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku ručiteľky č. 1/ ( istina peňažného záväzku ručiteľov pritom predstavovala ku dňu 22.9.2014 peňažnú sumu vo výške 4 mil. 631 476,81 eur). Obdobné následky má aj zriadenie sporného vecného bremena. Veriteľ môže byť poškodený nielen tým, že dôjde k vyňatiu nehnuteľnosti z majetku dlžníka ale aj tým, že dôjde k jej právnemu znehodnoteniu v prospech tretej osoby. Takýmto úkonom je možné odporovať, pretože vo svojej podstate sťažujú, a znemožňujú legitímne uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Nakoľko vzťah ručiteľky č. 1 a žalovaných 1/ a 2/ zodpovedá vzťahu podľa §42 ods. 3 písm. a) OZ, ručiteľka č. 1/ je matkou žalovaných 1/ a 2/, úmysel ručiteľky č. 1/ ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaných 1/ a 2/ o tejto skutočnosti sa ex lege prezumujú. Bezodplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam k faktickým zmenám nedošlo. Ručiteľka č. 1/, v prospech ktorej bolo zriadené vecné bremeno doživotného užívania k nehnuteľnostiam s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej býva v rodinnom dome a užíva priľahlé pozemky, ktoré boli predmetom identifikovanej zmluvy. Nie je preto dôvod pochybovať o tom, že účelom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na maloleté deti ručiteľky č. 1/ bolo docieliť iba zmenu právneho stavu, ktorá by znemožňovala žalobcovi viesť exekúciu a legitímne uspokojiť splatnú pohľadávku. Zároveň s odporovacou žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bolo uložené žalovaným 1/ a 2/, aby nenakladali s nehnuteľnosťami nachádzajúci sa na LV č. XXX. Predmetná žaloba spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia bola doručená na poštovú prepravu dňa 31.5.2016 a súdu bola doručená 3.6.2016 v zmysle poštového podacieho hárku ( č. l. 65, 66).

2. Súd vo veci uznesením č. k. 15C/197/2016-69 zo dňa 28.6.2016 nariadil predbežné opatrenie v zhode s návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie zo strany žalovaných, o ktorom rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením č. k. 11Co/366/2016-162 potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.

3. V rámci podania odvolania proti uzneseniu prvoinštančného súdu o nariadení predbežného opatrenia podali žalovaní 1/ a 2/ aj vyjadrenie k veci ( č. l. 76). Poukázali na to, že žalobca zmeškal trojročnú prekluzívnu ( prepadnú ) lehotu na podanie odporovacej žaloby a jeho odporovacia žaloba vo veci samej je tak zjavne bezúspešná. Darovacia zmluva bola datovaná dňa 24.10.2012, rozsudok súdu o schválení právneho úkonu v mene maloletých nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2013, vklad vlastníckeho práva bol správou katastra právoplatne povolený dňa 29.5.2013, kedy nadobudli účinky vkladu. Žalobca odporovaciu žalobu podal až dňa 31.5.2016, t.j. dva dni po uplynutí prekluzívnej lehoty. Za daného stavu sa ani teoreticky nemôže domáhať určenia odporovateľnosti právneho úkonu a podaná odporovacia žaloba musí byť zamietnutá bez vecného prieskumu z dôvodu zmeškania zákonnej lehoty. Zároveň žalovaní uviedli, že žalobca zamlčal, že svoju pohľadávku má z veľkej časti reálne uspokojenú v dôsledku záložného práva na pohľadávky dlžníka ( dlžníci úpadcu svoje záväzky voči dlžníkovi odhadom vo výške

cca 2 mil. eur vrátili priamo na účet žalobcu ), pričom pohľadávka ( resp. jej zvyšok )je vymožiteľná aj z majetku samotného dlžníka, napr. z dražby pozemkov dlžníka v k. ú. Martin, zapísaných na LV č. XXXX ), výmera pozemkov je cca 1,7 ha, tržná hodnota pozemkov pri cene 60 eur/m2 je cca 1 mil. eur. Z tohto dôvodu žiadali žalovaní, aby súd vyžiadal od žalobcu správu, aká je aktuálna reálna výška pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi PB Power Trade, a.s. . Zároveň poukázali na to, že Ing. Lucia Čižmáriková nikdy nebola dlžníkom, ale ručiteľom úpadcu. Nebola povinná sa zaväzovať ako ručiteľ. Bola to jej dobrá vôľa. Odporovať pritom možno iba právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník a nie ručiteľ, čo zreteľne vyplýva aj zo znenia zákonných ustanovení. Ručiteľ pritom nikdy nie je dlžníkom, ale osobou odlišnou od osoby dlžníka. Pri ručení nejde o plnenie svojho dlhu, ale o plnenie cudzieho záväzku. Ručenie je formou zabezpečenia záväzku a pri ručení nejde o solidárny záväzok, ani o pristúpenie k záväzku a ani o prevzatí dlhu. Je to výlučne zabezpečovací inštitút. Súd taktiež opomenul, že manžel M.. O. Č., M.. Č. nebol nikdy dlžníkom, ani ručiteľom úpadcu. Z uvedeného dôvodu odporovateľnosť právneho úkonu vôbec neprichádza do úvahy, nakoľko odporovať možno iba úkonu dlžníka a nie tretej osoby. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba, než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Na akékoľvek extenzívne, či analogické rozširovanie možností odporovania právneho úkonu na iné osoby, pritom niet žiadnej zákonnej opory. Z tohto dôvodu žiadajú žalobu zamietnuť.

4. Podaním doručeným súdu 17.10.2016 ( č. l. 101) sa žalobca vyjadroval nielen k odvolaniu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, ale aj vo veci samej, kde uviedol, že podal odporovaciu žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 30.5.2016, nie dňa 31.5.2016, ako uvádzajú žalovaní. Žalobca dňa 30.5.2016 realizoval podanie prostredníctvom telefaxu, t.j., že bolo podané podanie v zákonom stanovenej lehote. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní účelovo opomínajú, že na majetok obchodnej spoločnosti PB Power Trade, a.s. bol dňa 29.10.2014 vyhlásený konkurz, čo vylučuje individuálne uspokojovanie žalobcu. Žalobca si v konkurze uplatnil pohľadávku vo výške 4 mil. 328 865,79 eur, ktorá bola správcom zistená v celom prihlásenom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu nebola nikdy uspokojená tak, ako to namietajú žalovaní ( v rozsahu viac ako 2 mil. eur). Možné uspokojenie žalobcu v konkurze je z pohľadu odporovateľnosti právneho úkonu absolútne irelevantné. V konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka možno očakávať len čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Do dnešného dňa boli správcom speňažené pohľadávky dlžníka a výťažok zo speňaženia predmetného majetku predstavoval sumu 250 931,43 eur. V ďalšom priebehu konkurzu bude speňažený nehnuteľný majetok, ktorého súpisová hodnota predstavuje sumu 873 563,51 eur. Čiže aj keby v konkurze na majetok dlžníka došlo k speňaženiu nehnuteľnosti v sume zodpovedajúcej súpisovej hodnote, dotknutá pohľadávka žalobcu by naďalej predstavovala sumu prevyšujúcu 3 mil. eur. Podľa žalobcu veriteľ za podmienok uvedených v § 42a) je oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. zmluvou zaviazané. Žalobca je teda oprávnený odporovať darovacej zmluve, ktorou boli prevedené sporné nehnuteľnosti z M.. O. Č. na žalovaných. Sporné nehnuteľnosti boli pôvodne vo výlučnom vlastníctve M.. Č. N. Z. I..

5. Podaním doručeným súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom ( č. l. 177) zástupca žalovaných súdu oznámil, že na majetok pani M.. O. Č. bol uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4K 8/2016 zo doňa 18.11.2016 vyhlásený konkurz, čo bolo zverejnené aj v Obchodnom vestníku. Poukázal na ust. § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a má za to, že keďže sa žalobca domáha určenia odporovateľnosti právneho úkonu úpadcu, uvedené je aktuálne neprípustné. Odporovacie žaloby ohľadom úkonov úpadcu je možné riešiť výlučne iba podľa právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z. z. a nie podľa právnej úpravy v zmysle OZ. Žalobca sa súčasne má povinnosť svoju pohľadávku prihlásiť v konkurze, pričom odporovacie právne úkony uplatňuje správca konkurznej podstaty podľa právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z. z. Všetky úkony súdu sú tak v súčasnosti nezákonné, nakoľko konanie je ex lege prerušené.

6. Podaním doručeným súdu 18.4.2017 sa žalobca vyjadroval k prerušeniu tohto konania ex lege zo zákona v zmysle § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázal na to, že v zmysle citovaného ustanovenia sa prerušujú iba tie súdne konania, ktoré sa týkajú majetku patriaceho úpadkyni M.. O. Č. v čase vyhlásenia konkurzu. Majetok, ktorý úpadkyňa odporovateľným právnym úkonom previedla na žalovaných 1/ a 2/, je však vo vlastníctve žalovaných. Po prípadnom určení odporovateľnosti

prevodu vlastníckeho práva zostane sporný majetok aj naďalej vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, pričom sporný prevod bude iba neúčinný voči žalobcovi. Odporovacie konanie vedené Okresným súdom Martin pod sp. zn. 15C/197/2016 sa tak preukázateľne netýka majetku, ktorý by v čase vyhlásenia konkurzu patril úpadkyni M.. O. Č.. Z uvedeného dôvodu tak nemôže byť toto konanie podľa § 47 ods. 1 Zákone o konkurze a reštrukturalizácii prerušené.

7. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2015 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Súd zistil že bol vyhlásený konkurz na majetok pani M.. Č., a to uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4K 8/2016 zo dňa 18.11.2016. Treba však skonštatovať, že v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa prerušujú tie konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu a patriacemu úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu. Majetok, ktorý úpadkyňa, teda M.. O. Č. odporovateľným právnym úkonom previedla na žalovaných 1/ a 2/, je však vo vlastníctve žalovaných. Po prípadnom určení odporovateľnosti prevodu vlastníckeho práva zostane sporný majetok naďalej vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, pričom sporný prevod bude iba neúčinný voči žalobcovi. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že toto odporovacie konanie, ktoré sa vedie, sa netýka majetku, ktorý by v čase vyhlásenia konkurzu patril úpadkyni M.. O. Č.. Z tohto dôvodu nemôže byť toto konanie prerušené. Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadkyni nijakým spôsobom procesne nebráni vedeniu odporovacieho konania podľa § 42a) a nasl. OZ. Odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 42 a) možno vysloviť aj kedykoľvek po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Keďže súd bol tohto názoru, že konanie nie je prerušené, pokračoval v konaní nariadením termínu pojednávania.

8. Podaním doručeným súdu 16.6.2017( č. l. 198) zástupca žalovaných sa vyjadril k veci a predložil dôkazy. Zároveň opätovne uviedol, že žaloba nebola podaná v zákonom určenom čase, teda v dobe, nie lehote s tým, že poukázal na to, že žalobca odporovaciu žalobu podal až dňa 31.5.2016, t.j. dva dni po uplynutí troch rokov. V čase podania žaloby objektívne už plynul štvrtý rok. Zároveň poukázal na to, že časové úseky sú v hmotnom práve buď lehoty alebo doby. Doba aj lehota je určitý časový úsek, ktorý môže byť ohraničený vyjadrením konkrétneho počtu dní, týždňov, mesiacov, či rokov alebo aj dátumom. Dobou sa rozumie časové obdobie, v rámci ktorého práva a povinnosti vznikajú a trvajú alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich vznik. Platí zásada, že začína plynúť prvým dňom a končí sa posledným dňom časového úseku bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň alebo o deň pracovného pokoja. Doba plynie už od toho dňa, kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a končí sa dňom predchádzajúcim dňu, ktorým sa svojim názvom, prípadne číselným označením v danom kalendárnom mesiacom zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť. Posledným možným dňom na podanie žaloby tak bol deň 29.5.2016. Zároveň zaslali žalovaní predložili v prílohe Znalecký posudok č. 088/2000, ako aj potvrdenie realitnej kancelárie RED zo dňa 15.12.2016, týkajúce sa ceny a stavu nehnuteľností s tým, že ide o starú, vyše 100- ročnú kúriu z kameninového muriva bez izolácie, ktorá je vlhká a vyžadujúca nákladné opravy, navyše s azbestovou strechou, čím je prakticky nepredajná. To znamená, že v danom stave predmetná nehnuteľnosť materiálne nie je reálne schopná uspokojiť pohľadávku žalobcu.

9. Podaním doručeným súdu 18.8.2017 podal žalobca návrh na rozhodnutie o procesnom nástupníctve, o ktorom súd rozhodoval uznesením č. k. 15C/197/2016-235 zo dňa 24.8.2017 a rozhodol, že v konaní sa pokračuje s právnym nástupcom žalobcu, a to spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. . Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.9.2017.

10. Ďalším podaním doručeným súdu 18.9.2017 ( č. l. 244 ) žalovaní opätovne uviedli, že žalobca podal žalobu telefaxom, ktorý doplnil písomným podaním žaloby, avšak telefaxové podanie žaloby a doplnené písomné podanie žaloby obsiahnuté v spise sa nezhodujú a nejde tak o originál. Podania sú síce obsahovo zhodné, avšak na poslednej strane žaloby je iný podpis právneho zástupcu a inak umiestnený o cca 1 cm ako v telefaxovom podaní. V telefaxovom podaní súčasne nie je viditeľná pečiatka. Z tohto dôvodu majú žalovaní za to, že faxové podanie a následné predložené písomné podanie nie sú totožné a z tohto dôvodu žiadajú konanie zastaviť.

11. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 20.9.2017, ktoré odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 20.10.2017. Žalobca trval na podanej žalobe, nové skutkové tvrdenia v konaní neuviedol. Žalovaní trvali na všetkých vyjadreniach, ktoré k veci uviedli a zároveň poukázali na to, že čo sa týka samotnej

otázky maloletosti maloletých, tak úkon prevodu bol schválený súdom a zastupoval tam maloletých ( žalovaných 1/ a 2/) kolízny opatrovník. Je potrebné v danej veci skúmať vedomosti a konanie opatrovníka, ktorý zastupoval maloletých. Nakoľko maloleté dieťa nemá žiadne vedomosti a úmysel odporovania, t.j., že treba ich skúmať u osoby opatrovníka, ktorý v danej veci zastupoval maloleté dieťa pri jednotlivom právnom úkone, ktorý je teraz odporovaný. Čo sa týka žalobcu, tak tento uviedol k tejto skutočnosti, že predmetom konaní, ktorým súd teda schvaľuje úkon maloletého je len skúmanie toho, či je to v prospech alebo v neprospech maloletého. Akékoľvek ďalšie dokazovanie sa neuskutočňuje a v prípade, že by sa prijala predmetná argumentácia, tak každé jedno konanie dlžníka alebo ručiteľa nejakej zaviazanej osoby, keby previedla nehnuteľnosť na svoje maloleté dieťa, by nemohlo byť odporované, čo by bolo maximálne v neprospech veriteľa. Uvedené je podľa žalobcu neprípustné.

12. Čo sa týka skutkových tvrdení, ktoré uvádzal žalobca v podanej žalobe, súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa 3.8.2012 medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou PB Power Trade, a.s. ako dlžníkom Zmluva o financovaní č. 4260130707 v znení dodatkov č. 1 až 4. Tieto skutkové tvrdenia boli preukázané aj listinnými dôkazmi, ktoré do konania doložil v rámci prostriedkov procesného útoku žalobca. Bola predložená ako listinný dôkaz Zmluva o financovaní č. 4260130707 ( č. l. 15), ak aj dodatky k predmetnej zmluve - Dodatok č. 1 ( č. l. 19), Dodatok č. 2 ( č. l. 24), Dodatok č. 3 ( č. l. 26), Dodatok č. 4 ( č. l. 27). V rámci predmetnej zmluvy bol poskytnutý dlžníkovi, to spoločnosti PB Power Trade a.s. zo strany žalobcu ako veriteľa finančný rámec, t.j., že sa zaviazal žalobca za podmienok v zmluve a obchodných podmienkach financovať klienta, čiže dlžníka až do výšky 1 mil. 800 000 eur. Na základe predmetnej zmluvy bol poskytnutý dlžníkovi PB Power Trade a.s. zo strany žalobcu úver vo výške 1 800 000 eur. Dodatkom č. 1 bol navýšený tento úver na sumu 4 mil. eur, Dodatkom č. 2 na úver vo výške 4 700 000 eur. Zmluva, ako aj jej dodatky boli podpísané zo strany dlžníka aj M.. O. Č. ako podpredsedom predstavenstva dlžníka. Ďalej na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré boli aj preukázané listinným dôkazom, a to Dohodou o pristúpení k záväzku č. 4260130707 ( č.l. 29) bolo preukázané, že k predmetnému záväzku zo zmluvy o financovaní č. 4260130707 pristúpil ako ďalší dlžník spoločnosť PBPT holding, a.s. Predmetná dohoda bola zo dňa 21.12.2012 a podpisovala aj M.. O. Č., ako predseda predstavenstva pristupujúceho dlžníka, t.j. spoločnosti PBPT holding, a.s. Ďalej mal súd preukázané skutkovými tvrdeniami, ako aj listinným dôkazom, že pohľadávka žalobcu z predmetného úveru bola zabezpečená okrem dohody o pristúpení k záväzku, aj ručením, a to v súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka a to ručením M.. O. Č., P.. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, XXX XX Ž.. Bolo predložené vyhlásenie ručiteľa č. 4260130707 ( č.l. 31), ktoré bolo podpísané ručiteľkou M.. Č. I. X.X.XXXX. Bol vykonaný Dodatok č. 1 k tomuto vyhláseniu ručiteľa, ktoré bolo podpísané ručiteľkou 21.12.2012 v súvislosti s tým, že došlo k zmene výšky úveru ( č.l. 33). Dodatok č. 2 k vyhláseniu ručiteľa č. 4260130707 bol vykonaný a podpísaný touto ručiteľkou opätovne v súvislosti s navýšením úveru dňa 9.7.2013 ( č. l. 34).

13. Rovnako bolo preukázané, že bola dňa 23.6.2014 notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom spísaná notárska zápisnica ( č. l. 35), ktorá obsahovala záväzok pristupujúceho dlžníka vrátiť žalobcovi úver poskytnutý na základe Zmluvy o financovaní č. 4260130707 najneskôr do 20.9.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, ku dňu určenému v písomnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Predmetná zápisnica obsahovala aj záväzok ručiteľov 1/, 2/ a 3/. Ručiteľkou 1/ sa myslí M.. O. Č.Á., ktorá sa spolu s ručiteľom 2/ a 3/ zaviazali v notárskej zápisnici uspokojiť pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. V predmetnej notárskej zápisnici je uvedené na č.l. 4 tejto zápisnice, že M.. O. Č. vyhlasuje, že dňa 3.8.2012 spísala vyhlásenie ručiteľa č. 4260130707, dňa 21.12.2012 spísala dodatok č. 1 k tomuto vyhláseniu a dňa 9.7.2013 spísala dodatok č. 2 k tomuto vyhláseniu podľa § 303 a nasl. ObZ, ktorým vyhlásila, že uspokojí pohľadávky veriteľa. Boli riadne špecifikované tieto pohľadávky a týkali sa práve zmluvy o financovaní. Zároveň ručiteľka M.. O. Č. vyhlásila v tejto notárskej zápisnici, že uznáva svoj záväzok z tohto vyhlásenia s tým, že bude ručiť za záväzky zo zmluvy o financovaní a z vyhlásenia a súhlasí s tým, aby táto notárske zápisnica bola titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch, a to na celý jej majetok do výšky nesplateného dlhu. Vyhlásila, že súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.

14. Z listinného dôkazu predloženého zo strany žalobcu, a to vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.9.2014 ( č. l. 41) vyplýva, že žalobca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a to na základe zmluvy o financovaní, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou PB Power Trade a.s. a bol poskytnutý tejto spoločnosti finančný rámec až do výšky 4 mil. 700 000 eur. K vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru došlo z tohto dôvodu, že táto spoločnosť porušila dohodnuté podmienky, preto v súlade s ods. 21.19 Obchodných podmienok využil žalobca právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky zo zmluvy ku dňu 22.9.2014 s tým, že bola vyčíslená pohľadávka ku dňu 22.9.2014, a to celkovo na sumu 4 mil. 653 759,05 eur. Toto vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo zasielané aj M.. O. Č., ktorá vystupovala v pozícii ručiteľky a bolo jej doručené 29.9.2014. Zároveň žalobca preukázal, že bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad G.. D. L. ( č. l. 42) v súvislosti s nezaplatením pohľadávky z predmetnej zmluvy o financovaní a ako povinní boli označení všetci traja ručitelia a medzi nimi aj M.. O. Č.. Zároveň zo skutkových tvrdení, ktoré boli preukázané aj listinnými dôkazmi, mal súd preukázané, že ručiteľka M.. O. Č. uzavrela darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, kde ona vystupovala v pozícii darcu, obdarovanými boli žalovaný 1/ N. Č. N. Ž.N. X/ H. Č., čiže jej maloleté deti ( č. l. 54) s tým, že bol podaný aj návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva a práva vecného bremena do katastra nehnuteľností. Predmetná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena bola rozhodnutím Správy katastra Martin č. vkladu V XXXX/XX E. 30.5.2013. Čiže Správa katastra Martin, v tom čase povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. Valča, zapísané P. O. Č.. XXX ako pozemky, ako aj stavba špecifikované v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku a vklad bol povolený dňom 30.5.2013.

15. Súd mal preukázané aj z výpisu z obchodného registra, ako aj z podpísaných zmlúv, že ručiteľka č. 1/, teda M.. O. Č.Á. vykonávala funkciu podpredsedu predstavenstva dlžníka spoločnosti PB Power Trade a.s. od 14.1.2011 do 16.12.2014, t.j., že v čase, keď prevádzala nehnuteľnosti, ktoré boli v jej vlastníctve a zapísané na LV č. 855 na svoje maloleté deti, tak mala plnú vedomosť o záväzku dlžníka spoločnosti PB Power Trade a.s. voči žalobcovi. Podľa tvrdenia žalobcu prevod týchto nehnuteľností realizovala práve z dôvodu hroziaceho postihu tohto majetku, ale aj z toho titulu, že vystupovala v pozícii ručiteľky k predmetnému záväzku. Z tohto dôvodu sa teda žalobca domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý realizovala ručiteľka M.. O. Č., a to žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2012 je voči žalobcovi neúčinná. Išlo teda o zmluvu, ktorá bola uzavretá vo vzťahu medzi ručiteľkou a M.. O. Č. a jej maloletými deťmi.

16. Prvá námietka, ktorú vzniesol zástupca žalovaných sa týkala zmeškania trojročnej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby, podrobne opísané v odseku 3. a 10. tohto odôvodnenia. Podľa ust. § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117 ), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osoby jemu blízkej; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

17. Voči právnym úkonom dlžníka je možné úspešne odporovať v trojročnej lehote, čiže v tejto lehote musí byť žaloba doručená na súd. Ide o prepadnú ( prekluzívnu ) lehotu a súd na ňu prihliada z úradnej moci. Lehota v trvaní troch rokov plynie od urobenia právneho úkonu, v prípade prevodu práva k nehnuteľnosti dlžníka, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, trojročná lehota na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, ku ktorému vznikli právne účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností ( rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.5.2013, č. k. 6Co/182/2013, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.7.2000 č. k. R/41/2001 ). Bolo preukázané, že predmetná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ako odporovateľný právny úkon bola odvkladovaná zo strany katastra, resp. vklad vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiam bol Okresným úradom Martin, katastrálny odbor ( predtým Správa katastra Martin) povolený deň 29.5.2013, t.j., že trojročná lehota pre uplynutie odporovaného práva začala plynúť nasledujúcim dňom, teda 30.5.2016. Žaloba bola podaná žalobcom na súd 30.5.2016 o 16.24 hod. faxovým podaním, ako bolo potvrdené okresným súdom na prezenčnej pečiatke s tým, že žalobca podal odporovaciu žalobu včas, v zákonnej trojročnej lehote. V tomto smere súd je toho názoru, že žaloba

bola podaná včas a uvedené bolo konštatované aj v rámci uznesenia krajského súdu ( č.l. 166), ktorý takisto uviedol, že v štádiu konania pre účely nariadenia neodkladného opatrenia má za osvedčené, že žaloba bola podaná včas v zákonnej trojročnej lehote. Poslednú námietku, ktorá bola vznesená v súvislosti s podaním predmetnej žaloby bola námietka žalovaných, že podanie, ktoré bolo podané faxom ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bolo síce doplnené v lehote písomným podaním, ale toto nie je totožné s faxovým podaním, lebo faxové podanie neobsahuje pečiatku a rovnako aj podpis je posunutý na ňom oproti písomnému podaniu . K tejto skutočnosti súd uvádza, že tieto námietky nepovažuje za dôvodné. Bolo preukázané, že bola faxom podaná odporovacia žaloba, podpísaná zo strany zástupcu žalobcu a táto bola doplnená v zákonnej lehote originálom tejto odporovacej žaloby s rovnakým obsahom, podpísaním zo strany zástupcu žalobcu, t.j., že, ak aj neprešlo cez fax razítko, tak uvedené nezakladá nesplnenie povinnosti podať písomne predmetnú žalobu v zákonnej trojdňovej lehote, ktorá platila v tom čase v súlade s ustanovením OSP. To znamená, že súd uvedené námietky považoval za nedôvodné.

18. Ďalšou námietkou, ktorú vzniesli žalovaní bola námietka, že M.. O. Č. nebola nikdy dlžníkom, ale ručiteľom, t.j., že nebola povinná sa zaväzovať ako ručiteľ. Bola to jej dobrá vôľa a odporovať možno iba právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník a nie ručiteľ, čo vyplýva aj zo zákonných ustanovení. Ručiteľ nie je nikdy dlžníkom, ale osobou odlišnou od osoby dlžníka a pri ručení nejde o plnenie svojho dlhu, ale o plnenie cudzieho záväzku, nakoľko ručenie je formou zabezpečenia záväzku. Pri ručení nejde o solidárny záväzok, ani o pristúpenie k záväzku, ani o prevzatie dlhu. Je to výlučne zabezpečovací inštitút. Žalobca si uplatnil toto právo odporovať právnemu úkonu podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, podľa ktorého je možné odporovať právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobu jemu blízkou ( 116 a § 117). V § 42a ods. 3 sú rozšírené možnosti pre veriteľa, aby za výhodnejších podmienok odporoval právnemu úkonu, ktorým bol v posledných troch rokoch ukrátený, ktorý bol urobený medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a § 117) s tým, že aj v týchto prípadoch sa môžu tretie osoby brániť tým, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

19. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môže byť veriteľom napadnuté odporom, ktorý smeruje k tomu, aby boli vyhlásené vo vzťahu k nemu za právne neúčinné. To znamená, že o tom, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, záväzne rozhoduje súd v konaní proti osobe, ktorá má z takéhoto úkonu prospech. Výsledkom úspešného odporovacieho konania je tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu, ktorá sa vzťahuje iba na veriteľa. Odporovaný úkon zostáva naďalej platným a voči subjektom odlišným od veriteľa aj účinný. Relatívna neúčinnosť riadne deklarovaná právoplatným rozhodnutím umožňuje následne veriteľovi pri uspokojovaní vlastnej pohľadávky exekučne postihnúť majetok tretej osoby za rovnakých podmienok, ako keby k odporovanému úkonu nebolo došlo. Základnou podmienkou odporovateľnosti je to, že sporný právny úkon ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, že pohľadávka ktorej uspokojenie bolo ukrátené, je vymáhateľná. Právo odporovať právnemu úkonu prislúcha veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka. To znamená, že prvým predpokladom uplatnenia subjektívneho odporovaného práva veriteľa je existencia veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorej existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. Žalovaní sa bránili a uvádzali, že M.. O. Č. nikdy nebola dlžníkom, ale ručiteľom úpadcu, t.j., že nebola povinná sa zaväzovať ako ručiteľ, bola to jej dobrá vôľa. Podľa žalovaných odporovať pritom možno iba právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník a nie ručiteľ, čo vyplýva aj zo zákonných ustanovení. Ručiteľ pritom nie je nikdy dlžníkom ale osobou odlišnou od osoby dlžníka. K tejto skutočnosti súd uvádza, že bolo preukázané v rámci teda zistenia skutkového stavu skutkovými tvrdeniami, ako aj listinnými dôkazmi, že M.. O. Č. bola v pozícii ručiteľa s tým, že teda podpísala aj vyhlásenie ručiteľa o tom, že uspokojí predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla na základe zmluvy o financovaní medzi žalobcom a dlžníkom spoločnosťou PB Power Trade a.s. Zároveň aj v rámci notárskej zápisnice sa zaviazala uspokojiť pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. Bolo preukázané, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť. Dokonca sa vedie exekučné konanie vo vzťahu k aj ručiteľke M.. O. Č.. Z tohto dôvodu súd bol toho názoru, že žalobca ako veriteľ za podmienok uvedených v citovanom § 42a OSP je oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu, či už akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. zmluvou zaviazané, najmä z titulu zabezpečenia záväzkov, uspokojiť pohľadávku veriteľa. Súd teda je toho názoru, že žalobca je oprávnený odporovať darovacej zmluve a zmluve o

zriadení vecného bremena, ktorou boli prevedené sporné nehnuteľnosti z M.. O. Č. vystupujúcej v pozícii ručiteľa na žalovaných. Druhým predpokladom vzniku subjektívneho odporového práva predstavuje tzv. ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobu, resp. v prospech takejto osoby. To znamená, že ide o platnosť odporovateľného právneho úkonu. V danom konaní týmto právnym úkonom je darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2012 a bolo preukázané, že táto zmluva bola uzavretá medzi M.. O. Č. a medzi žalovanými a jej možné ju považovať za platný právny úkon, nakoľko na jej základe došlo ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných. Aj táto podmienka platnosti odporovateľného právneho úkonu bola splnená. Ďalšou podmienkou je vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, teda žalobcu. Aj súdna prax vo všeobecnosti považuje za vymáhateľnú, takú pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia, čiže exekúciu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že prebieha exekúcia na predmetnú pohľadávku, ktorá začala na návrh žalobcu voči povinným, kde jediným z povinných je aj M.. O. Č. v pozícii ručiteľa. Táto exekúcia prebieha na pohľadávku žalobcu v celkovej výške 4 631 476,81 eur spolu s príslušenstvom s tým že, exekučným titulom pri podaní tohto návrhu na vykonanie exekúcie bola notárska zápisnica ( ods. 13 tohto odôvodnenia ), v ktorej vyhlásila aj M.. O. Č. v pozícii ručiteľa, že súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Podľa názoru súdu aj táto podmienka týkajúca sa vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa bola splnená. Ďalšou podmienkou za splnenia, ktorej môže žalobca ako veriteľ právnemu úkonu dlžníka odporovať, je ukrátenie veriteľa, teda objektívna stránka odporovateľnosti. Úmyslom ukrátiť veriteľa sa teda rozumie priamy úmysel, t.j. vedomie dlžníka, že svojim právnym úkonom ukracuje veriteľovu pohľadávku a jeho vôľa tak urobiť. To znamená, že dlžník sa chce vyhnúť svojej povinnosti veriteľovu pohľadávku splniť. Nepožaduje sa však vedomie dlžníka, že veriteľova pohľadávka je vymáhateľná. Stačí objektívna skutočnosť, že je vymáhateľná. Ďalším predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného právneho úkonu, ako úkonu, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhať sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Žalobca sa domáhal odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré mala M.. O. Č. ako dlžník realizovať s osobami jej blízkymi, t.j. maloletými deťmi, čo zodpovedá definícii blízkych osôb ustanovené v § 116 a 117 a vychádzal z ust. § 42 ods. 3 písm.a) OZ. V zmysle uvedeného na právne posúdenie daných úkonov z hľadiska ich odporovateľnosti sa vzťahuje vyvrátiteľná zákonná domnienka o vedomosti blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka. To znamená, že v prípade režimu blízkych osôb podľa ods. 3 možno bez ďalšieho odporovať právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený. Absencia úmyslu dlžníka, ako zákonnej podmienky je z textu ustanovenia zrejmá. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu alebo ukracujúceho úmyslu dlžníka. To znamená, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný. To znamená, že u osôb blízkych, kde žalobca preukázal, že žalovaní sú maloleté deti veriteľa, konštatuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. Blízka osoba môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým, že zákonnú domnienku v konaní vyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka. V prípade blízkych osôb nepripúšťa zákon záver o absencii ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka a pokiaľ žalovaný neunesie dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať, súd musí odporovacej žalobe vyhovieť bez ohľadu na jeho reálnu existenciu. Za účelom vyvrátenia tejto zákonnej domnienky musí blízka osoba, teda žalovaný hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžník rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. Je potrebné uviesť, že žalovaný na poslednom pojednávaní navrhol, aby si súd pripojil jednak spisový materiál týkajúci sa zavkladovania predmetu darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena a zároveň by vypočul aj kolízneho opatrovníka, ktorý konal za maloletých v čase, keď sa schvaľoval predmetný právny úkon. Súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Ak je osoba blízka dlžníkovi v prospech ktorej bol urobený odporovaný právny úkon maloletá a vzhľadom na jej vek nemožno od nej požadovať rozpoznanie úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa je z hľadiska splnenia náležitej starostlivosti pri rozpoznaní prípadného úmyslu ukrátiť veriteľa potrebné hodnotiť, činnosť opatrovníka, ktorý bol ustanovený maloletému súdom pre urobenie dotknutého právneho úkonu. Je zrejmé, že keďže došlo k odvkladovaniu predmetného právneho úkonu, tento právny úkon, teda darovacia zmluva a zmluva

o zriadení vecného bremena je platným právnym úkonom. Vklad bol povolený Okresným úradom, odbor katastrálny v Martine a predmetné nehnuteľnosti boli zapísané v prospech žalovaných. Čo sa týka otázky schvaľovania úkonu opatrovníka za maloletých, tak k tejto skutočnosti je potrebné uviesť, že opatrovník koná ako zástupca v danej veci za osobu blízku dlžníkovi a zo zastúpenia vyplýva aj povinnosť opatrovníka vynaložiť náležitú starostlivosť pri urobení odporovaného právneho úkonu za túto osobu blízku dlžníkovi v rovnakom rozsahu, ako keby táto osoba konala sama. To znamená, že za tejto situácie je pri posudzovaní podmienok odporovateľnosti podľa ust. § 42a) ods. 3 písm.a) potrebné vychádzať z predpokladaného ( prezumovaného ) úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosti blízkej osoby o existencii tohto úmyslu. Pre posúdenie „náležitej starostlivosti“ nie je v takomto prípade ani rozhodujúce, že žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so záujmami maloletého nezistí ani opatrovnícky súd, ktorý schvaľoval odporovaný úkon. Súd musí v súdnom konaní o schválení úkonu za maloletého podľa ust. v tom čase platného § 179 OSP prihliadať na záujmy maloletého, čo však neznamená, že by musel tiež posudzovať, či urobený právny úkon ukracuje vymáhateľné pohľadávky tretích osôb. To znamená, že vykonanie takéhoto dôkazu výsluchom kolízneho opatrovníka a pripojením si spisu by bolo nehospodárne a nepreukazovalo by žiadne skutočnosti relevantné v rámci rozhodovania v danej veci. To znamená, že tu súd vychádza, čiže v danej veci sa predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť tretích osôb predpokladá ( prezumuje ).

20. Podľa súdu boli splnené podmienky, za ktorých žalobca ako veriteľ mohol odporovať právnemu úkonu dlžníka. Zároveň je ale potrebné uviesť, že žalovaní sa bránili tým, že sa môže žalobca domáhať uspokojenia predmetnej pohľadávky aj realizáciou záložného práva na pohľadávky dlžníka, teda spoločnosti PB Power Trade, a.s., nakoľko táto spoločnosť je v konkurze a dlžníci tejto spoločnosti ako úpadcu majú voči tomuto dlžníkovi záväzky vo výške cca 2 mil. eur a tieto mali platiť priamo na účet žalobcu a zároveň je pohľadávka žalobcu vymožiteľná aj z majetku samotného dlžníka, čiže napr. z dražby pozemkov dlžníka v k.ú. Martin, zapísaných na LV č. 6684. K tejto skutočnosti súd poukazuje na skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol k týmto skutkovým tvrdeniam, ktoré neboli zo strany žalovaných žiadnym spôsobom preukázané, že je pravdou, že bol na spoločnosť PB Power Trade, a.s. 29.10.2014 vyhlásený konkurz, čo má za následok vylúčenie individuálneho uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca si v konkurze uplatnil pohľadávku vo výške 4 mil. 328 865,79 eur s tým, že bola zistená správcom v prihlásenom rozsahu, čo do dôvodu vymáhateľnosti poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovaného práva. To znamená, že z týchto skutkových tvrdení, ktoré boli doložené listinnými dôkazmi, to prihláškou pohľadávky žalobcu zo dňa 2.12.2014 ( č.l. 113). Zároveň treba uviesť, že v konkurze, ktorý bol vyhlásený na majetok dlžníka je možné očakávať len čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu, kde v oddelenej podstate žalobcu sú zaradené hnuteľné veci ( pohľadávky dlžníka ) a nehnuteľnosti, čiže pozemky a stavby zapísané na LV č. 6684 a na LV č. 4214 s tým, že k podaniu vyjadrenia žalobcu boli správcom speňaženého pohľadávky dlžníka a výťažok zo speňaženia predmetného majetku predstavoval sumu 250 931,43 eur a v priebehu konkurzu bude speňažený nehnuteľný majetok, ktorého súpisová hodnota predstavuje 873 563,51 eur. Žalobca doložil ďalšie dôkaz, a to rozvrh oddelenej podstaty žalobcu zo dňa 21.3.2016 ( č.l. 121), súpis oddelenej podstaty žalobcu z Obchodného vestníka z 2.1.2015 ( č.l. 125), ako aj doplnenie súpisu oddelenej podstaty žalobcu z Obchodného vestníku č. 157/2015 zo dňa 17.8.2015 ( č.l. 155). To znemená, že zo strany žalovaných nedošlo k preukázaniu toho, že by zvyšný majetok dlžníka v rámci konkurzu objektívne postačoval v čase odporu na uspokojenie žalobcu ako veriteľa a zanemená to, že nakoľko dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti o dostatočnej solventnosti dlžníka zaťažuje žalovaných a žalovaní neuniesli vlastne dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto tvrdenej skutočnosti. len konštatovali ale žiadne dôkazy nepreukázali, nepredložili súdu. Naopak žalobca tieto skutočnosti vyvrátil listinnými dôkazmi o tom, že nedôjde v rámci konkurzu k uspokojeniu jeho pohľadávky a majetok zvyšný nebude objektívne postačovať v čase odporu na uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného teda súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a určil právnu neúčinnosť právneho úkonu podľa ust. § 42a) OZ, t.j., že vo výroku rozsudku určil, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2012, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. 855, podrobne uvedené vo výroku rozsudku sú tieto voči žalobcovi neúčinné.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech vo veci, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov