Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/374/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcov: 1. J.. Q. W., N.. XX.XX.XXXX, A. M. K. W., X. V. XXX, 2. K. W., N.. X.XX.XXXX, A. M. K. W., X. V. XXX, zastúpených JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 45 proti žalovaným: 1. AKROPOLIS invest, s.r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 13, IČO: 36 775 525, 2. 1. konsolidačná, s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 79, IČO: 43 987 397, zastúpených JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 79, 3. OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, 4. J.. Z. G., N.. XX.X.XXXX, A. M. T., T. XXX, o neplatnosť dražby a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/510/2013-296 z 28.6.2016

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol s tým, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcov podaná na súd prvej inštancie dňa 3.12.2013, ktorou žalobcovia žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba zo dňa 15.10.2013 vykonanú v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Jozefa Farkašovského, ktorej priebeh bol spísaný do notárskej zápisnice NZ: 36010/2013, NCR1s: 36702/2013, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na R. Č.. XXX, P. C. W. T. „. - W.. Č.. XXX/XX D. W. P. N. Y. M. XXX V., W.. Č.. XXX/XX D. Y. M. XXX V., T. F. B.. Č.. XXX N. W. Č.. XXX/XX, W. W. A. M. X/XX-J., W. A. M. X/XX-J., W. A. M. X/XX-J., B. M. E., K.. Ú.. K. W., Y. K. W., Y. T., vedené na Správe katastra Rožňava, je neplatná. Zároveň žiadali určiť, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalobcovia, a to pod A. M. X/XX-J. B., W. A. M. X/XX-J. Ž. M. X. T. P. W. A. M. X/XX-J. C. Ž. M. X. T..

3. Podanú žalobu žalobcovia odôvodňovali tým, že dňa 25.6.2004 si zobrali od žalovaného v 3. rade (OTP Banka) hypotekárny úver vo výške 447.942,00 Sk (14.852,44 eur) na zabezpečenie úveru, pričom na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný v 3. rade postúpil pohľadávku voči žalobcom vo veci samej na žalovaného v 1. rade, ktorý poveril vymáhaním predmetnej pohľadávky žalovaného v 2. rade, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok s tým, že žalovaný v 2. rade následne pristúpil k vymáhaniu pohľadávky, ktorú listom zo dňa 8.3.2013 vyčíslil sumou 19.859,02 eur a listom zo dňa 25.3.2013 upresnil výšku pohľadávku na sumu 20.242,80 eur, z ktorej sumy je istiny vo výške 14.649,15 eur, úroky vo výške 273,04 eur, úroky z omeškania vo výške 327,27 eur, poplatky a pokuty vyplývajúce zo zmluvy vo výške 2.210,2856 eur a náklady a odmena dražobnej spoločnosti vo výške 2.783,05 eur. Žalobcom zmluva o postúpení pohľadávky ale doručená nikdy nebola a žalobcovia dňa 16.4.2013 pod tlakom hrozby výkonu záložného práva podpísali Dohodu o splátkach s veriteľom pohľadávky, žalovaným v 1. rade na dlžnú sumu spolu vo výške 20.337,20 eur s tým, že veriteľ určil na vyplatenie dlžnej sumy lehotu 60 dní v troch splátkach,

a to vo výške prvej splátky 5.500,00 eur, druhej a tretej splátky vo výške po 7.418,46 eur, pričom celá dlžná suma mala byť vyplatená najneskôr do 17.6.2013 pod hrozbou zmluvných pokút vo výške po 338,96 eur za každú omeškanú splátku. Žalobcovia dňa 17.4.2013 vyplatili prvú splátku vo výške 5.500,00 eur, ale ďalšie splátky už nevedeli zaplatiť. Mali za to, že táto dohoda bola zo strany žalobcov podpísaná pod nátlakom s poukazom na e-mailovú komunikáciu a jej citáciu. Následne žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako dražobníka pristúpil k uplatneniu záložného práva k založenej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a k začatiu jeho výkonu, pričom žalovaná v 4. rade sa na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 15.10.2013 stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

4. Žalobcovia žalobu odôvodňovali aj nesúladom ich výšky dlhu vo vzťahu k splácaniu úveru, keďže aj keď splácali v dohodnutých mesačných splátkach predmetný úver a to pravidelne od roku 2004 do 14.2.2012, mali zaplatenú len dlžnú sumu vo výške 8.659,55 eur. Napriek tomu žalovaný v 3. rade previedol svoju pohľadávku na žalovaného v 1. rade, pričom dlh vyčíslil až do výšky 14.649,15 eur. Nový veriteľ agresívnym spôsobom prostredníctvom žalovaného v 2. rade začal s vymáhaním pohľadávky a oni sa len mohli pozerať na nárast ich dlžoby až na sumu 20.337,20 eur, napriek ich snahe uhradiť dlžobu splátkou vo výške 5.500,00 eur, čo aj učinili.

5. Čo sa týka neplatnosti dražby poukazovali na nedoručenie oznámenia o čase konania ohliadky domovej nehnuteľnosti, o termíne dražby, o cenovom ohodnotení ich nehnuteľností s tým, že zároveň nesúhlasili s cenou ohodnotenej nehnuteľnosti, ani s výškou vymáhanej pohľadávky ku dňu konania dražby, ktorá nebola upresnená. Preto konaním žalovaného v 1. a 2. rade boli ukrátení na svojich právach a ich konanie sa prieči dobrým mravom. Poukazovali aj na rozpor s dobrými mravmi, čo sa týka výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka dobrovoľnou dražbou a to s poukazom na jej absolútnu neplatnosť (v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“), keďže ich dlh bol ku dňu konania dražby takmer úplne splatený. Apelovali zásadou platnou pri prevodoch nehnuteľností, podľa ktorej „nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám“ a v prípade, ak je právny úkon neplatný, je neplatný aj prevod nehnuteľností a to bez ohľadu na dobromyseľnosť osoby na strane nadobúdateľa, ktorá je vzhľadom na všetky skutkové a právne okolnosti vylúčená. Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník draženej veci, tak nemôže byť konaním v súlade so zákonom a preto s odkazom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 2 Ústavy SR sa žalobcovia v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v zákonnej trojmesačnej lehote domáhajú určenia neplatnosti dražby, keďže boli touto dražbou dotknutí na svojich právach.

6. Žiadali, aby súd ako predbežnú otázku posúdil platnosť Zmluvy o úvere zo dňa 25.6.2004, Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.6.2004, Zmluvy o postúpení pohľadávky, Dohody o splátkach zo dňa 16.4.2013, ktoré sa javia podľa žalobcov ako neplatné v zmysle § 39 pre rozpor s dobrými mravmi, keďže obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, v dôsledku ktorých sú žalobcovia pre rovnaké porušenie zmluvných podmienok, t.j. omeškanie s platením splátky úveru, postihnutý viacerými spôsobmi špecifikovanými v odôvodnení podanej žaloby. Žalobcovia mali za to, že neprimerane vysoké sankcie z dlžnej sumy predstavujú nekalú zmluvnú podmienku spôsobujúcu neplatnosť zmluvy o úvere a následne aj zmluvy o zriadení záložné práva na nehnuteľnosti žalobcov, vzhľadom na ich akcesorickú povahu, a preto nebolo možné uskutočniť výkon záložného práva.

7. Naliehavý právny záujem žalobcovia odvodzovali od straty vlastníckeho práva k domovej nehnuteľnosti, v ktorej bývali a využívali ju aj na podnikateľské účely, z dôvodu ich údajného dlhu z titulu Zmluvy o hypotekárnom úvere a to bez skúmania existencie skutočného dlhu, bez skúmania neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách a to súdom alebo nezávislým orgánom, bez zreteľa na nesúlad pri výpočte istiny úveru a sankcií, t.j. neprijateľných zmluvných podmienok, pričom samotná istina zo sumy 14.852,42 eur sa navýšila na sumu 35.189,64 eur, čo je viac ako o 100%.

8. Na základe vykonaného dokazovania, jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, keďže touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy citované v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 10 s odkazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 21 ods. 2, § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

9. Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 25.6.2004 uzavretej medzi OTP Banka Slovensko a žalobcami ad1/, ad2/, medzi žalobkyňou ad1/ ako dlžníčkou a žalobcom ad2/ ako spoludlžníkom súd prvej inštancie mal za preukázané, že jej účelom bolo splatenie úveru na predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, pričom banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi na tento účel hypotekárny úver vo výške 447 942,- Sk, s lehotou splatnosti 25 rokov pri úrokovej sadzbe s konštrukciou podľa bodu 2. tohto článku, podľa ktorého je predmetný hypotekárny úver úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá pozostáva zo základnej sadzby pre pohyblivý systém úročenia hypotekárnych úverov platných v deň podpisu zmluvy uvádzanej v percentách ročne a dohodnutej prirážky vo výške 0,60 % ročne. Výsledná úroková sadzba v deň podpisu zmluvy predstavovali 7,30 % ročne. V článku 2. Zmluvy o zabezpečení hypotekárneho úveru v bode 1. je uvedené, že návratnosť hypotekárneho úveru je zabezpečená zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. V bode 9. článku 4. splácania hypotekárneho úveru je uvedené, že ak je dlžník v omeškaní so splatením úveru, splátky úveru podľa tejto zmluvy banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti tejto splátky účtovať úrok dohodnutý v tejto zmluve zvýšený o úrok z omeškania z nesplateného úveru vo výške sadzieb určovaných bankou v zmysle aktuálnej pracovnej inštrukcie platnej v deň omeškania so splatením úveru až do dňa skutočného zaplatenia splátky. Podľa bodu 13 tohto článku banka je oprávnená ak dlžník v dohodnutom termíne splatnosti neuhradí mesačnú anuitnú splátku alebo neuhradí dve po sebe nasledujúce splátky úveru alebo ak neuhradí poplatky alebo neplatí poistné alebo ak použije hypotekárny úver na iný ako v tejto zmluve dohodnutý účel, alebo ak uplatní žiadosť na štátny príspevok na viac ako jeden hypotekárny úver alebo porušuje ďalšie podmienky, obmedziť alebo zastaviť čerpanie dohodnutého úveru, požadovať splatenie úveru vrátane úrokov, poplatkov jednorázovo pred termínom splatnosti, uplatniť právo vyplývajúce zo zabezpečenia úveru, vymáhať pohľadávku v zmysle platných právnych predpisov, zvýšiť dohodnutú úrokovú sadzbu o sadzbu úroku z omeškania, uplatniť práva vyplývajúce zo zabezpečenia úveru, požadovať ďalšie zabezpečenie za poskytnutý úver a podľa písm. l, postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi tretej osobe a podľa písm. m, žiadať uznanie záväzku v zmysle platných právnych predpisov.

10. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 25.6.2004 vyplýva, že OTP Banka Slovensko, a.s. ako zmluvná strana uzavrela so žalobcami ad1/, ad2/ zmluvu o zriadení záložného práva podľa § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávky OTP Banky, ktorá vyplýva z predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere. Záložca týmto potvrdil, že s obsahom uvedenej zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru, vrátane príloh, bol oboznámený, pričom zmluva je podpísaná obidvoma záložcami.

11. Súd sa ďalej oboznámil s Dohodou o splátkach uzavretou dňa 16.4.2013 medzi žalovaným ad1/ a žalobcami ad1/, ad2/ (na čl. 24 spisu) z ktorej vyplýva, že dlžníci si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne a včas a veriteľ na základe dohody s OTP Bankou sa stal záložným veriteľom, a nakoľko sa dlžníci mienia vyhnúť uplatneniu záložného práva k nehnuteľnostiam, pristupujú k dohode o splátkach, na základe ktorej má byť uspokojená pohľadávka veriteľa. Veriteľ vyčíslil výšku pohľadávky pri predpokladanom splatení dlhu v priebehu troch mesiacov a v troch splátkach nasledovne: istina, príslušenstvo 14.649,15 eur, úroky 312,04 eur, úroky z omeškania 382,67 eur, poplatky a pokuty vyplývajúce zo zmluvy 2.210,28 eur, náklady a odmena dražobnej spoločnosti (právne a notárke služby, ocenenie znalcom, reklama, cestovné náklady) 2.783,05 eur, spolu 20.337,20 eur.

12. Z listu žalovaného ad2/ na čl. 27 spisu adresovaného žalobkyni ad2/ je podľa súdu zrejmé oznámenie výšky pohľadávky ku dňu 15.3.2013 v celkovej sume 19.859,20 eur.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvu uzavretú medzi žalobcami so žalovaným v 3. rade nepovažuje za uzavretú v rozpore so zákonom, keďže nezistil, že by obsahovala neprijateľné podmienky, nakoľko bola uzavretá štandardným spôsobom v súlade s právnymi predpismi platnými v čase uzavretia zmluvy, t.j. v roku 2004 vychádzajúc zo skutočností, že žalovaný v 3. rade si splnil svoju povinnosť a poskytol žalobcom požadovaný úver, no žalobcovia si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnili. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 25 rokov, ale žalobcovia po uplynutí 4 rokov sa dostali do omeškania so splatením splátok a poslednú splátku uhradili 14.2.2012, pričom do postúpenia pohľadávky dlžnej sumy nič nezaplatili.

14. Uviedol, že žalobcovia mali poskytnutý úver vo výške 14.852,44 eur a ku dňu 17.4.2013 z neho splatili 14.159,00 eur, čo sa ale nezakladá na pravde, nakoľko jednotlivé splátky žalobcov boli započítané

žalovaným aj na bežný úrok a od roku 2008 nesplácali úver pravidelne, pričom najprv mali uhrádzať istinu a v prípade nesplácania úveru riadne a včas boli povinní uhrádzať aj úroky z omeškania a poplatky. Preto každá platba bola ešte ďalej rozúčtovaná okrem istiny aj na úroky, úroky z omeškania či poplatky. Spôsob splácania úveru je podľa súdu prvej inštancie doložený listinnými dôkazmi poskytnutými žalovaným v 3. rade na č.l. 196-197 spisu. Podľa zmluvy o úvere mala byť prvá splátka zaplatená 15.8.2004 a každá ďalšia splátka mala byť zaplatená do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom podľa zmluvy o postúpení pohľadávky ku dňu 15.2.2013 bol zostatok poskytnutého úveru (istiny) vo výške 13.001,68 eur, pričom sa jednalo o obdobie 8 rokov a 6 mesiacov. Teda zostatok istiny mal byť vo výške len 12.405,37 eur. Toto porovnanie zostatku istiny však vychádza z predpokladu, že žalobcovia ako dlžníci by skutočne pravidelne mesačne splácali im poskytnutý úver. Skutočnosť, že si žalobcovia ako dlžníci neplnili riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy o úvere predstavuje suma nesplatenej pohľadávky vo výške 14.649,15 eur, pričom táto sa skladala z nesplatenej istiny vo výške 13.001,68 eur, nesplatených úrokov vo výške 1.508,51 eur, nesplatených úrokov z omeškania vo výške 74,26 eur, nezaplatených poplatkov vo výške 64,70 eur. Výpočty uvedené žalobcami teda nevychádzajú z bankových úverových obchodov, pretože žalobcovia poskytnutý úver nesplácali riadne a včas. Z toho dôvodu aj došlo k predčasnej splatnosti celého úveru.

15. Súd prvej inštancie apeloval na to, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, aj keď ho pôvodne žalobkyňa v 2. rade zobrala zo Stavebnej sporiteľne ako úver na bývanie, ale neskôr bol prefinancovaný na hypotekárny úver žalovaným v 3. rade, a to aj s poukazom na rozhodnutie Okresného úradu v Rožňave, odboru životného prostredia - oddelenia stavebného poriadku zo dňa 18.12.2002, ktorý dodatočne povolil zmenu užívania rodinného domu v K. W. B. B.. Č.. XXX N. L. P. W. W.F. N. W. B. W.. Č.. XXX/XX, K.. Ú.. K. W..

16. Čo sa týka neplatnosti dražby súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia v žalobe neuvádzali žiadne porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľnej dražbe, a preto nie sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby súd rozhodol o neplatnosti dobrovoľnej dražby, dávajúc do pozornosti skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, aby predmetná nehnuteľnosť bola znalcom podhodnotená, pričom nie je dôvod ani určovať vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, pretože podľa § 27 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách sa vlastníkom nehnuteľností stáva ku dňu udelenia príklepu vydražiteľka J.. Z. G., ako to vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 150 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vychádzajúc zo sociálnej situácie žalobcov, ako aj charakteru sporu.

18. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podali odvolanie žalobcovia v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovie, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobcom právo na náhradu trov konania.

19. Žalobcovia uvádzali, že si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne a včas po dobu 8 rokov plnili a preto nesúhlasili s tvrdením súdu prvej inštancie o svojej platobnej nedisciplinovanosti. Poukazovali na nesúlad a neodôvodnenie dlžnej istiny tvoriacej úrokmi, sankčnými úrokmi a úrokmi z omeškania, a to s poukazom na ich tvrdenia o nekalých podmienkach a ich neprijateľnosť, keďže jednoznačne hypotekárny úver bol poskytnutý žalobcom ako súkromným osobám a preto ide o spotrebiteľský charakter zmlúv. Keďže došlo k refinancovaniu finančných prostriedkov, žalobcovia nemohli ani použiť finančné prostriedky na podnikanie a je preto bez vplyvu existencia Rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave zo dňa 18.12.2002. Zdôrazňovali, že mali poskytnutý úver vo výške 14.852,44 eur a ku dňu 17.4.2013 mali splatených 14.155,00 eur a pokiaľ by naďalej plnili, mali zaplatiť spolu sumu 35.189,64 eur, čo je viac ako 100% s tým, že k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou došlo dňa 27.2.2013, t.j. vzápätí po postúpení pohľadávky dňa 15.2.2013. Nesúhlasili s vyhodnotením dôkazov súdom majúcich záver, že dohodu o splátkach nepodpísali pod nátlakom, keďže predložená e-mailová korešpondencia preukazuje opak. Apelovali na užívanie stavby nielen na podnikanie, ale aj na bývanie, pričom v časti určenej na bývanie naďalej býva žalobkyňa, ako aj deti a prevádzková a súkromná časť sú riadne podľa zákona o obecnom zriadení označené. K neplatnosti dražby uvádzali,

že neboli neoboznámení s presnou výškou pohľadávky ku dňu konania dražby, ako aj s ohodnotením predmetného domu, keďže znalecký posudok bol žalobcom poskytnutý až na pojednávaní pred súdom prvej inštancie na vyžiadanie od žalovanej v 4. rade, a preto žalobcovia nijakým spôsobom nemohli napadnúť výšku ceny stanovenú znalcom. Žalobcovia nikdy nemali doručenú Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi zainteresovanými zmluvnými stranami, pričom boli v pozícii dlžníka a vychádzajúc z neplatnosti uzavretých zmlúv nemohlo konanie dražby spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, keďže navrhovateľ dražby nebol sám vlastníkom predmetu dražby dávajúc do pozornosti odôvodnenie podanej žaloby, s odkazom aj na ochranu obydlia.

20. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhoval, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok ako vecne a právne správny.

21. Žalovaná v 4. rade poukazovala na účelovosť odvolania žalobcov. Uviedla, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom a žalovaný v 3. rade v konaní poskytol prehľad splácania úveru. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

22. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov sa konkrétne vyjadril, či už k skutkovému stavu veci, jeho právnemu posúdeniu, k výške dlžnej sumy, znaleckému posudku, ako aj procesnému hľadisku sporu. Na záver konštatoval, že žalobcovia nepreukázali žiadne porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom nie je dôvod určovať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže podľa § 27 ods. 1 vety prvej zákona o dobrovoľných dražbách sa vlastníkom nehnuteľností stáva ku dňu udelenia príklepu vydražiteľka, t.j. žalovaná v 4. rade s poukazom aj na aktuálny list vlastníctva.

23. K skutkovému stavu uvádzal, že dňa 15.2.2013 uzatvorila spoločnosť AKROPOLIS invest s.r.o. a pôvodný veriteľ zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom boli pohľadávky zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU D. F.P. XX.X.XXXX a zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXX/XXXX/XXHU, ktorou bol poskytnutý úver zabezpečený. Postúpenie pohľadávky bolo dňa 15.2.2013 oznámené pôvodným veriteľom a dlžníkom. Nakoľko dlžníci nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a záložnej zmluvy riadne a včas, pristúpila spoločnosť AKROPOLIS invest s.r.o. dňa 27.2.2013 k začatiu výkonu záložného práva a to postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom ten istý deň bola aj uzatvorená Zmluva o vykonaní dražby dražobnou spoločnosťou, t.j. žalovanou v 2. rade. Dňa 15.10.2013 sa konala v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Jozefa Farkašovského dobrovoľná dražba a v súlade so zákonom došlo k vydraženiu predmetných nehnuteľností vydražiteľom. Žalobcovia podali dňa 3.12.2013 žalobu o neplatnosť dražby s tým, že súd dňa 28.6.2016 vo veci rozhodol a proti jeho rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie.

24. V bode 2 žalovaný v 1. rade opisoval právny stav veci s odkazom na citované zákonné ustanovenia a s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR zn. I.ÚS 341/07 sa žalovaný v 1. rade konkrétne vyjadroval k napádaným skutočnostiam zo strany žalobcov, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné a nepostráda znaky nepreskúmateľnosti.

25. Súhlasil s odôvodnením súdu, čo sa týka platnosti Dohody o plnení dlhu v splátkach uzavretej dňa 16.4.2013, keďže nimi tlmočené stanoviská nemožno považovať za nátlak. Dohoda bola na požiadanie žalobcov viackrát modifikovaná a výška dohodnutých splátok bola žalobkyňou v 1. rade podľa jej vlastného vyhlásenia schopná plnenia. Sankcie za omeškanie boli taktiež dohodnuté v primeranej výške zabezpečovaného záväzku, pričom hrozba sankcie za nesplnenie dohodnutých podmienok nie je nátlakom, ale len využitím možnosti postupovať zákonom aprobovaným spôsobom, s poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Keďže žalobcovia nevyužili Dohodu plnenia dlhu v splátkach, spoločnosť AKROPOLIS invest s.r.o. pokračovala vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom začatie výkonu záložného práva im bolo oznámené dňa 27.2.2013 a k samotnému výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby došlo až dňa 15.10.2013, pričom dlžníci boli opakovane upozorňovaní a vyzývaní na plnenie. Tieto tvrdenia odporujú tvrdeniam žalobcov týkajúcich sa, že poskytnutý úver nie je spotrebiteľského charakteru s poukazom aj na Rozhodnutie zo dňa 18.12.2002 vydané Okresným úradom v Rožňave W. Č.. B.-XXXX/XXXXX/XXX-W., W. F. XX.XX.XXXX, K. A. W. D. L. T. F. M. K. W., B. B.. Č.. XXX N. L. W. W. a preto je vysoko pravdepodobné, že úver bol použitý na podnikateľskú činnosť.

26. K postúpeniu pohľadávky poukazoval na ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pokiaľ postúpenie pohľadávky oznámi postupca dlžníkovi, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení, pričom pôvodný veriteľ takéto oznámenie voči žalobcom vykonal.

27. V bode 4 žalovaný v 1. rade špecifikoval výšku dlžnej sumy a uviedol, že podľa zmluvy o úvere mala byť prvá splátka zaplatená dňa 15.8.2004 a každá ďalšia splátka mala byť zaplatená do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky ku dňu 15.2.2013 bol zostatok poskytnutého úveru (istiny) vo výške 13.001,68 eur, pričom išlo o obdobie 8 rokov a 6 mesiacov a teda zostatok nesplatenej istiny mohol byť vo výške len 12.405,37 eur, a to len vtedy, ak by žalobcovia uhrádzali riadne a včas splátky úveru. Ináč by predstavovala suma nesplatenej pohľadávky 14.649,15 eur, čo činí nesplatená istina vo výške 13.001,68 eur a nesplatené úroky vo výške 1.508,51 eur, nesplatené úroky z omeškania vo výške 74.26 eur a nezaplatené poplatky vo výške 64,70 eur. Preto sú výpočty žalobcu tendenčné a zavádzajúce, keďže úver nesplácali riadne a včas.

28. K nedodržaniu zákonných podmienok zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. že im nebolo doručené oznámenie o čase konania ohliadky nehnuteľností, termíne dražby, cenové ohodnotenie nehnuteľností, a že nebola upresnená výška ich pohľadávky ku dňu dražby žalovaný v 1. rade uviedol, že všetky tieto listiny im boli doručené, čo možno v konaní preukázať, pričom žalobcovia zámerne nepreberali poštové zásielky. Skutočnosť, že cena určená znaleckým posudkom je v rozpore s vyjadrením realitných kancelárií, považoval žalovaný za nový dôkaz, pričom takéto pochybenie nespôsobuje za žiadnych okolností porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, keďže dražobník si svoju povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách splnil zaistením ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom a v prípade preukázania takéhoto pochybenia zo strany znalca (napr. porušenia jeho povinnosti pri vyhotovení znaleckého posudku) a vzniku škody, medzi ktorými by bola príčinná súvislosť, má poškodený možnosť vymáhať takto mu spôsobenú škodu priamo od znalca a táto je krytá poistením znalca, s poukazom na citované rozhodnutia súdov.

29. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade opätovne poukazovali na nimi tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní, v ktorých konkrétne uvádzali pochybenia pri konaní dražby, ako aj nezrovnalosti, čo sa týka vyčísleného ich dlhu s poukazom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia z hľadiska, či už splatnosti hypotekárneho úveru, ako aj doručovania písomností prameniacich zo zákona o dobrovoľných dražbách viažucich sa k aj doručovaniu znaleckého posudku týkajúceho sa ocenenia dražených nehnuteľností.

30. Zdôrazňovali, že svojho nároku sa domáhajú ako spotrebitelia, keďže úver bol použitý na bývanie, nie podnikanie. Hypotekárnym úverom banky refinancovali stavebný úver v Stavebnej sporiteľni. Apelovali na inštitút dobrovoľnej dražby, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci.

31. Žalovaná v 4. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uvádzala, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom. Konštatovala neochotu žalobcov zaplatiť dlžnú istinu, pričom dražená nehnuteľnosť slúži žalobcom na podnikanie a je v zlom technickom stave a OTP Banka listom zo dňa 7.11.2012 vyhlásila úver za predčasne splatný a oznámila výkon záložného práva s vyčíslením výšky záväzku dlžníkov v sume 14.310,84 eur. Preto dlžnú sumu žalobcovia vedeli včas, nie až z e-mailovej komunikácie, ako to uvádzajú. Taktiež znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť bol stanovený znalcom Ing. arch. Jánom Kimakom, kde sa uvádza pohostinná a ubytovacia časť zariadenia, čo vyplýva aj z ponuky izieb na internete.

32. Ostatní žalovaní nepodali vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov.

33. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolania žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov

v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov je treba vyhovieť, keďže je sčasti dôvodné.

34. Žalobcovia podali proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol vyhlásený ešte za účinnosti ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) odvolanie, už za účinnosti Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016 (ďalej len „CSP“).

35. Podľa ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

36. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

37. Žalobcovia v podanom odvolaní uvádzali odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu odvolania taktiež vyplýva uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorý je daný nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016), ktorému od 1.7.2016 zodpovedá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.

38. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

39. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

40. Odvolací súd konštatuje naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov.

41. Odvolací súd uvádza, že žalobcovia majú vo veci naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť dražby, keďže ich naliehavý právny záujem je zrejmý už z dikcie zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a preto žalobcovia v konaní nemuseli preukazovať svoj naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.5.2012 sp.zn. 10C/151/2011, uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 28/2013-11 zo dňa 22.1.2013), teda v tomto konaní nevyplýva potreba skúmania naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, nakoľko táto možnosť žaloby o neplatnosť dražby vyplýva priamo zo špeciálneho predpisu, t.j. dražobného zákona.

42. Taktiež poukazuje na podanie žaloby v prekluzívnej lehote podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, čo správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

43. Odvolací súd ale nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, „že žalobcovia v žalobe nepoukazovali na žiadne porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľnej dražbe, ktoré zároveň aj nedokázali a preto nie sú splnené zákonné predpoklady, aby súd rozhodol o neplatnosti dobrovoľnej dražby“ (viď str. 13 ods. 5 veta prvá odôvodnenia napadnutého rozsudku). Tento záver súdu je podľa odvolacieho súdu predčasný, keďže v podanej žalobe žalobcovia neplatnosť dražby odvodzovali od konkrétnych skutočností, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Žalobcovia uvádzali v podanej žalobe , že žalobcom nebolo doručené písomné oznámenie o čase konania ohliadky domovej nehnuteľnosti, ani o termíne dražby, o cenovom ohodnotení ich nehnuteľnosti s tým, že cena nezodpovedá obvyklej cene obdobných nehnuteľností ,pričom výška ich pohľadávky nebola ku dňu konania dražby upresnená. K všeobecnému charakteru námietok týkajúcich sa neplatnosti dražby odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/108/2011 z 22.11.2011, ako aj uznesenie NS SR 3Cdo 401/2014, kde odvolací súd uviedol, že „v konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozbor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby“, so zreteľom na zabezpečenie ochrany obydlia, keďže žalobkyňa poukazovala na str. 293 spisu (zápisnica z pojednávania zo 7.6.2016), aj v podanom odvolaní, že predmetnú nehnuteľnosť obýva spolu aj s deťmi. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je napadnuté rozhodnutie v tejto časti odôvodnenia nepreskúmateľné.

44. Odvolací súd uvádza, že štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku bola rámcovo upravená do 30.6.2016 v ust. § 157 O.s.p. (od 1.7.2016 v ust. § 220 .

45. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

46. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

47. Podľa § 200 ods. 3 a 4 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

48. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky je daná z dôvodu absencie akéhokoľvek odôvodnenia napádaných skutočností zo strany žalobcov, aj keď treba súhlasiť s konštatovaním žalovaného v 1. rade v podanom odvolaní, že v zmysle § 526 ods. 2 pokiaľ postúpenie pohľadávky oznámi postupca dlžníkovi, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Uvedená skutočnosť ale musí byť v konaní preukázaná a riadne odôvodnená v rozhodnutí súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p., od 1.7.2016 v zmysle § 220 ods. 2 .

49. Čo sta týka platnosti postúpenia pohľadávky odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 12Co/157/2015 s odkazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, so zreteľom aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tomto smere, berúc do úvahy aj námietky žalobcov

týkajúce sa presnej výšky postúpenej pohľadávky, s odkazom aj na rozsudok NS SR 4Obo 143/1998 (R 59/1998), ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 1Co/223/2015, keďže úroky sú cenou za poskytnutie úveru a preto by sa mali platiť až do doby vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých úverom, nakoľko by sa inak narušil princíp úverovej zmluvy.

50. Berúc zreteľ na správne určenie výšky dlhu žalobcov, na základe ktorého bola nariadená dražba, z hľadiska jej spornosti, odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie jasne a určito odôvodniť, kedy žalobcovia konkrétne prestali úver splácať a či vyhlásenie predčasnej splatnosti boli dôvodné, s posúdením aj platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle cit. ust. Zákona o bankách (viď bod 49 odôvodnenia tohto rozhodnutia).

51. Odvolací súd konštatuje, že z doteraz predložených dôkazov podľa odvolacieho súdu vyplýva tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že uzavretá zmluva o úvere nemá spotrebiteľský charakter, keďže zmluvou bol poskytnutý hypotekárny úver, ktorý nemá spotrebiteľský charakter poskytnutého úveru (§ 1 ods. 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko zákon sa nevzťahuje na zmluvy o úvere na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

52. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky odvolateľov viažucej sa k nemožnosti nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka s odkazom na citované články Ústavy SR a zásady ochrany obydlia odvolací súd uvádza, že v tomto smere je taktiež potrebné doplniť odôvodnenie, keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere postráda, pričom v tomto smere je už ustálená rozhodovacia prax súdov so zreteľom aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR PL.ÚS 23/2014 z 24.9.2014 a už skôr citované rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/108/2011, 21Co/113/2016 a ďalšie, keďže v prípade ochrany obydlia dodržanie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách je zabezpečené zvýšenou súdnou ochranou, tak ako na to poukazoval odvolací súd už v bode 43.

53. Správne konštatoval žalovaný v 1. rade v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcov, že ak by cena určená znaleckým posudkom bola v rozpore s vyjadrením realitných kancelárií, nespôsobuje uvedená skutočnosť porušenie ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe, ale má za následok vznik nároku na náhradu škody od znalca , za predpokladu, že sú splnené ostatné zákonné náležitosti pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorá je krytá poistením znalca.

54. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 2 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že ukladá súdu prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 so zreteľom na konkrétne napádané skutočnosti uvádzané v podanej žalobe týkajúce sa platnosti uvádzaných zmlúv, ako aj neplatnosti dražby, v zmysle od 1.7.2016 účinných procesných ustanovení CSP, týkajúcich sa dokazovania, ako aj hodnotenia dôkazov súdom, a to nielen to, čo sa týka napádaných skutočností týkajúcich sa neplatnosti dražby, ale aj v kontexte, či bol pri konaní dražby dodržaný zákon o dobrovoľných dražbách s odkazom na citované rozhodnutia súdov a potrebu zvýšenej ochrany súdom pri dobrovoľných dražbách nehnuteľností určených na bývanie a vec správne právne posúdiť s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov (§ 391 ods. 3 .

55. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Ref. Mgr. Sopoligová

Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi Predsedníčka senátu Rozmnož 11 x, 1 x zberný spis, zberný spis vylúč 1 x kópia referentovi Ostatné so spisom zašli OS Rožňava Prepísala: Mgr. Tóthová: 3/11