Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-98-2017.pdf
PDF · 88.55 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-3T/98/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. októbra 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný A. D. X. Š. U. W. D. , nar. XX. XX. XXXX v P., trvale bytom K. P. XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, občan SR
j e v i n n ý , ž e
dňa 22. 07. 2017 najprv v podvečerných hodinách vulgárne začal nadávať svojej manželke U.. D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. P. XX, že je kurva a že sa bola kurviť, pričom ju po tomto slovnom incidente napadol fyzicky, a to tak, že ju jedenkrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre a potom ju oboma rukami chytil za zápästia, ktoré jej silno zovrel, kde po tomto útoku pokračoval dlhšiu dobu slovnými narážkami na svoju manželku, počas ktorých zobral ovládač od televízneho prijímača a hodil jej ho do chrbta, kde po ukončení tohto incidentu odišiel na neznáme miesto vo svojom aute a dňa 23. 07. 2017 pokračoval vo svojom konaní tak, že svojej manželke posielal SMS správy s hanlivým obsahom, pričom o 21.20 h jej telefonoval a uviedol jej, že príde a ju a jej syna pozabíja a podpáli dom a jej auto, z čoho mala U.. D. D. strach, že by A. D. mohol svoje vyhrážky uskutočniť a skutok oznámila na OO PZ Dolná Strehová,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,
č í m s p á ch a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši podal dňa 28. 09. 2017 na tunajší súd obžalobu, ktorou viní obvineného (obžalovaného) A. D., že skutkom v nej vymedzeným sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
Na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2017 zotrval na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii.
V rámci návrhu na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní navrhol podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obžalovaného, podľa § 261 ods. 1 Tr. por. vypočuť svedkyňu - poškodenú U.. D.. D., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítať zápisnicu o výsluchu svedka S.. D., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítať znalecký posudok z odvetvia psychiatrie a podľa § 269 Tr. por. čítať listinné správy dokumentujúce protiprávne konanie obžalovaného a hodnotiace jeho osobu.
Prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2017 uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním v prejednávanej veci naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu. Vyhrážal sa svojej manželke, ktorá podala na neho trestné oznámenie. Pokiaľ táto pri druhej svojej výpovedi v prípravnom konaní zmenila určité časti svojej výpovede, keď uviedla, že nemala strach z vyhrážok obžalovaného, toto učinila v snahe napomôcť manželovi a v snahe o zachovanie kompletnej rodiny. Tvrdenia obžalovaného, že sa nikomu nevyhrážal a že sa nedopustil protiprávneho konania, považuje za nevierohodné. Obžalovaný sa obdobného konania dopustil voči manželke už aj v minulosti. Obžalovaný bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, pričom v prejednávanej veci možno pri výmere trestu prihliadnuť na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a žiadnu poľahčujúcu okolnosť, teda dochádza k modifikácii trestnej sadzby, ktorá predstavuje spodnú hranicu 1 rok 4 mesiace a vrchnú 3 roky. Obžalovanému navrhol uložiť v takto určenom rozpätí nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2017 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t. j. cíti sa nevinný. Vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava výpovede, ktorú podal do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 25. 07. 2017. On sa manželke ani synovi nevyhrážal. Je pravdou, že počas trvania manželstva od roku 2005 boli aj ťažké a tiež aj dobré dni. Zvykli sa hádať najmä pre financie. K hádke dňa 22. 07. 2017 došlo preto, lebo sa vrátil domov a manželku so synom doma nenašiel, čo ho nahnevalo. Je žiarlivý, manželke posielal SMS-ky a v ich textoch uviedol aj to, že sa ide obesiť. V minulosti sa hádali najmä preto, že požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje. Toho času už alkoholické nápoje vo zvýšenej miere nepožíva. Necíti sa byť vinný zo skutku, ktorý mu kladie obžaloba. Odvtedy, ako bol vzatý do väzby sa jeho vzťah s manželkou napravil. Zvykne ho so synom navštevovať vo väzenskom zariadení.
Svedkyňa - poškodená U.. D. D. na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2017 využila právo odoprieť vypovedať. Súd konštatoval, že svedkyňa bola vypočutá v prípravnom konaní spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Podľa § 263 ods. 4 Tr. por. so súhlasom strán preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania (č. l. 35-47), ku ktorej obžalovaný nemal pripomienky.
Po vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2017 strany na otázku súdu, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, uviedli, že ďalšie návrhy nemajú, preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
V rámci predvolania strán na termín hlavného pojednávania boli zároveň upozornené v zmysle § 240 ods. 3 Tr. por. na možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný ani obhajca návrhy na vykonanie iných dôkazov než navrhla obžaloba nemali. Súd tieto dôkazy vyhodnotil za postačujúce pre rozhodnutie o vine a treste obžalovaného.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania vyžaduje zo subjektívnej stránky úmyselné konanie páchateľa, ktorý sa inému vyhráža usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu u adresáta takýchto vyhrážok, že svoj zámer útočník (páchateľ) uskutoční.
Vo vyhrážkach obžalovaného, ktoré adresoval svojej manželke, bola vzhliadnutá taká intenzita hrozby, že sa manželka obžalovaného rozhodla vec oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, keď podala na obžalovaného trestné oznámenie. Obžalovaný sa jej vyhrážal, že keď príde domov, tak ju a syna S. pozabíja, podpáli dom a tiež auto poškodenej. Obžalovaný sa takto správal ku svojej manželke nie prvýkrát, ako vyplýva aj z obsahu podaného trestného oznámenia zo dňa 23. 07. 2017. Navyše manželka obžalovaného uviedla, že ju aj fyzicky napadol, čo sa nestalo prvýkrát a okrem toho jej poslal MMS-ku s tým, že sa ide obesiť, keď k správe pripojil fotografiu, ako má okolo krku uviazané lano.
Zo znaleckého posudku MUDr. Mareka Zelmana, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria č. 122/2017 zo dňa 30. 08. 2017 vyplýva ten záver, že obžalovaný netrpel ani netrpí duševnou chorobou alebo ochorením, ktoré by negatívne ovládali jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. I keď obžalovaný bol schopný si plne uvedomiť následky svojho konania a teda nešlo o konanie v afekte alebo inom jeho rozčúlení, je nutné hrozby, ktoré adresoval svojej manželke považovať za také, že ich môže naplniť, preto vzbudil u nej dôvodnú obavu, že pokiaľ jeho správanie nenahlási orgánom činným v trestnom konaní, vykoná hrozbu, ktorú jej adresoval v telefonických správach.
Obžalovaný sa už v minulosti dopustil voči manželke obdobného konania, ktoré bolo vyhodnotené ako priestupok, keď dňa 06. 09. 2014 pod vplyvom alkoholu sa jej vyhrážal slovami, že ju zabije, zapáli auto, následne ju fyzicky napadol a opakovane fackal po tvári. I keď toto priestupkové konanie vedené na Okresnom úrade Veľký Krtíš pod zn. OU-VK-OVVS-2015/000919 bolo napokon zastavené, bol to sám obžalovaný, ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2017 uviedol, že v minulosti dochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam a hádkam, najmä potom, ako bol pod vplyvom alkoholických nápojov.
Súd z vykonaných dôkazov dospel k tomu záveru, že hrozby, ktoré adresoval obžalovaný svojej manželke, boli takého charakteru a takej intenzity, že toto konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Svedkyňa - poškodená v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 25. 07. 2017 síce uviedla, že nemá dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ako aj o svoj majetok, avšak v podanom trestnom oznámení z 23. 07. 2017 v štádiu predsúdneho konania vypovedala inak, keď uviedla, že zo správania manžela mala strach. I keď na otázku orgánu činného v trestnom konaní tento rozpor vysvetlila tým, že dňa 23. 07. 2017 vypovedala takto preto, že bola v strese, súd zmenu jej správania vyhodnotil ako snahu manželovi napomôcť a zachovať kompletnú rodinu. Je málo pravdepodobným, aby si poškodená skutok, ktorý sa mal stať dňa 22. 07. 2017 vymyslela a podávala na svojho manžela trestné oznámenie, pretože si bola vedomá následkov takéhoto protiprávneho konania. Z konania obžalovaného mohla mať strach aj z toho dôvodu, že tento už bol v danom čase trestne stíhaný pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, 3 Tr. zák. a podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Práve deň pred skutkom v prejednávanej trestnej veci okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši podal na neho obžalobu, keď z výsledkov prípravného konania bolo dokumentované, že v spolupáchateľstve s ďalšími osobami hromadil a prechovával zbrane bez povolenia vo veľkom množstve. Možno práve aj táto okolnosť viedla poškodenú k podaniu trestného oznámenia na obžalovaného, ktorý sa jej a jej synovi vyhrážal, že ich pozabíja, k čomu mal k dispozícii strelné zbrane a strelivo.
Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel presvedčivo k tomu záveru, že obžalovaný skutkom dňa 22. 07. 2017 a jeho pokračovaním dňa 23. 07. 2017 naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., keď sa takéhoto konania dopustil na chránenej osobe. Súd obžalovaného uznal vinným z tohto prečinu ako mu kladie obžaloba.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd pri ukladaní trestu mal za nepochybné, že jediným druhom trestu, ktorý môže mať na obžalovaného prevýchovný charakter, je trest odňatia slobody. V otázke výmery trestu súd prihliadol na doterajší život obžalovaného. Tento bol celkom 4-krát súdne trestaný, ostatnýkrát rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/10/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici v sp. zn. 5To/101/2016 z 04. 10. 2016. V tomto konaní bol uznaný vinným z prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. b) Tr. zák. a za to odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok. Skúšobná doba u neho plynula od 04. 10. 2016 a uplynula dňom 04. 10. 2017. Odsúdený sa počas tejto skúšobnej doby dopustil protiprávneho konania v prejednávanej trestnej veci, teda neviedol riadny život počas doby podmienečného odsúdenia. V zmysle uvedeného dochádza k modifikácii trestnej sadzby, ktorá v základe predstavuje rozpätie 6 mesiacov až 3 roky a po tejto modifikácii predstavuje spodná hranica 1 rok a 4 mesiace. Na výmeru trestu u obžalovaného nevplýva žiadna poľahčujúca okolnosť, preto súd postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne. Pre ukladanie výmery trestu súd prihliadol aj na hodnotenie obžalovaného z miesta trvalého bydliska Obce K. P.. Z tohto hodnotenia sa potvrdzuje, že v obci nie je veľmi obľúbený pre svoje agresívne správanie.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takto učinil preto, lebo v dobe posledných 10 rokov pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol ukladaný za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).