Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Cb/81/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo, Pod Šípkom 1301, 958 01 Partizánske, IČO: 00 688 185, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, IČO: 47 239 948, proti žalovanej Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949, odštepný závod Topoľčany, Tovarnícka 2208, zastúpenému Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 8984,60 eur, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8.077,05 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany náhradu trov štátu v sume 408,96 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 8.984,60 eura z dôvodu, že žalovaná zásobuje pitnou vodou okrem iného aj obyvateľov bytového domu súp. č. 1080/45 na ul. Veľkej Okružnej v Partizánskom - odberné miesto č. 80022 - 05180 - 0 a v mesiaci apríl 2009 vykonala montáž vodovodnej prípojky vrátane osadenia prírubového vodomeru WP 40-30, v.č. 5008020 a od vykonania tejto montáže vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome zistili značné rozdiely medzi hodnotami spotrebovanej vody nameranými podružnými bytovými vodomermi a hodnotami nameranými fakturačným vodomerom žalovanej a preto v mesiaci august 2010 bol pôvodný vodomer nahradený novým vodomerom, ktorý tiež vykazoval výrazný rozdiel spotreby vody oproti hodnotám nameraným bytovými vodomermi. Z toho dôvodu vlastníci bytov osadili v júni 2011 z vlastnej iniciatívy na jednotlivé stúpačky príslušné meradlá - vodomery 420QN 2,5 a porovnávali spotrebu vody a bol zistený iba nepatrný rozdiel medzi hodnotami nameranými bytovými vodomermi a vodomermi na stúpačkách, zatiaľ čo medzi hodnotami spotreby vody nameranými fakturačným meradlom žalovanej a vodomermi na stúpačkách bol zaznamenaný rozdiel až 847 m3. Na základe týchto zistení bolo u žalovanej reklamované množstvo fakturovanej vody za obdobie od 01.05.2009 a zároveň bolo zvolené miestne šetrenie, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.02.2012 s tým, že žalovaná mala zabezpečiť okrem iného aj výmenu tesnení v okolí vodomernej zostavy a po tejto výmene začal fakturačný vodomer žalovanej správ ne merať skutočnú spotrebu vody. Vymáhaná suma predstavuje rozdiel medzi sumami fakturovanými za obdobie od 12.05.2009 do 21.02.2012 podľa hodnôt nesprávne nameraných fakturačnými meradlami žalovanej a cenou skutočne spotrebovanej vody , čo za celé obdobie predstavovalo sumu 11.253,10 eura, pričom žalovaná vyhovela reklamácii len čiastočne

a to vystavením opravnej faktúry č. 428000283 na sumu 2.268,50 eura. Z uvedených dôvodov však naďalej dlhuje žalobcovi sumu 8.984,60 eura. Na pojednávaní štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že prírubový vodomer osadený žalovanou na bytovom dome súp.č. 1080/45 nevykazoval síce odchýlky, avšak boli na ňom použité zvláštne tesnenia, ktoré neboli typizované a keď tieto boli vymenené za normalizované tesnenia, tak nedochádzalo k odchýlkam pri nameranej spotrebe vody a z toho dôvodu žalovanej bola vyčíslená škoda za obdobie od 12.05.2009 do 21.02.2012, pričom žalovaná zaplatila iba sumu 2.268,50 eura.

2./ Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila s poukazom na skutočnosť, že v mesiaci apríl 2009 osadila na predmetný bytovým dom vodomer, ktorý bol preskúšaný a dňa 09.07.2010 bol nahradený novým vodomerom , pričom do 09.07.2010 niet žiadnych pochýb o správnosti údajov meradla predmetného bytového domu a teda ani o množstve fakturovanej vody vypočítanej na podklade údajov z tohto meradla. Taktiež niet pochýb o tom, že fakturačné meradlo osadené dňa 09.07.2010 meria spotrebu vody správne. V priebehu konania žalovaná vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s tým, že pohľadávku mali žalovať jednotliví vlastníci bytov v bytovom dome a nie žalobca, ktorý je len zástupcom vlastníkov. Zároveň vzniesla námietku čiastočného premlčania nároku žalobcu od mája 2009, keďže žaloba bola podaná na súde až v auguste 2012. Okrem toho spochybňovala správnosť výpočtu škody vykonaného žalobcom.

3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s predloženými dokladmi a so znaleckým posudkom č. 09/2014 vypracovaným Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky, fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave ako aj znaleckým posudkom č. 19/2017 vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a zistil, že žalobca vykonáva správu bytov v bytovom dome súp.č. 1080/45 na ul. Veľkej Okružnej v Partizánskom, pričom žalovaná v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečuje zásobovanie obyvateľov tohto bytového domu úžitkovou vodou a v súvislosti s týmto predmetom podnikania prevádzkuje a opravuje verejné vodovody. Pri tejto činnosti žalovanej došlo v apríli 2009 v predmetnom bytovom dome k montáži vodovodnej prípojky vrátane osadenia prírubového vodomeru WP 40-30 v.č. 5008020 a keďže v nasledujúcom období boli pri meraní spotreby vody vykazované značné rozdiely medzi hodnotami nameranými týmto fakturačným vodomerom a hodnotami nameranými podružnými bytovými vodomermi, tak v auguste 2010 bol vodomer nahradený novým vodomerom, avšak rozdiely v nameraných hodnotách spotreby vody naďalej pretrvávali a preto sa dňa 02.02.2012 uskutočnilo miestne šetrenie, kde okrem iného bolo dohodnuté, že žalovaná zabezpečí výmenu tesnení v okolí vodomernej zostavy a tieto opatrenia boli zrealizované dňa 22.2.2011 a od tohto dátumu začal podľa žalobcu vodomer správne merať skutočnú spotrebu vody v bytovom dome.

4./ Žalobca listom zo dňa 19.01.2012 u žalovanej reklamoval množstvo fakturovanej vody na odbernom mieste na ul. Veľkej Okružnej 1080/45 za obdobie od 01.05.2009 do 31.12.2011 a po zrealizovaní dohodnutých opatrení reklamáciu opakoval, pričom naposledy listom zo dňa 28.06.2012 vyčíslil spôsobenú škodu na sumu 11.253,10 eura a to za obdobie od 12.05.2009 do 21.02.2012. Na základe týchto reklamácií žalovaná vydala opravnú faktúru č. 428000283 na sumu 2.268,50 eura a teda o túto sumu bola znížená fakturácia za spotrebu vody v predmetnom bytovom dome za sporné obdobie. Keďže žalovaná na ďalšie reklamácie nereagovala, tak žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 06.08.2012 domáhal zaplatenia rozdielu vo výške 8.984,60 eura.

5./ Zo znaleckého posudku č. 09/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave vyplýva, že tesnenie, ktoré bolo súčasťou dodávaného vodomeru v bytovom dome 1080/45 na ul. Veľká Okružná v partizánskom v apríly 2009 nainštalované žalovanou nevyhovuje normám predpísaným výrobcom resp. STN. Použitie tohto tesnenia s iným priemernom vnútorného otvoru ako je priemer tesnení predpísaný výrobcom vodomeru WPD 40/30 ?C DN ovplyvnilo správnosť merania skutočne pretečenej vody cez vodomer. Správnosť merania vodomeru mohla byť skreslená a mohli vzniknúť odchýlky v meraní použitím nevhodných tesnení, pričom mieru skreslenia odberu a veľkosť odchýlky môže určiť len certifikovaná osoba, ktorá má potrebné technické a skúšobné zariadenia. Žalobca pri výpočte rozdielu medzi skutočne spotrebovanou vodou a spotrebou vody nameranou vodomerom s nevhodnými tesneniami postupoval v súlade s metodikou stanovenou žalovanou.

6./ Podľa stanoviska Slovenskej legálnej metrológie, n.o. v Banskej Bystrici (č.l. 303) nevyhovujú tesnenie môže v prípade vodomera významne ovplyvniť prietok nameraný vodomerom a pri vodomeroch typu Helix WP séria 4000 spôsobiť chybu merania až do výšky 30%. Táto chyba je úmerná prietoku, pričom so zvyšujúcim sa prietokom vody narastá. Pri vodomeroch typu WP - Dynamic môže byť chyba merania ešte významnejšia. V prípade, ak je bytový vodomer nainštalovaný v súlade s typovým schválením ku konkrétnemu typu meradla a návodom výrobcu a za predpokladu, že nezanikne platnosť overenia podľa § 15 ods. 6 zákona o metrológii, je možné údaje takýmto meradlom pokladať za hodnoverné.

7./ Podľa znaleckého posudku č. 19/2017 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého úlohou bolo posúdiť správnosť výpočtu žalobcu ohľadne skutočnej spotreby vody za sporné obdobie od 12.05.2009 do 21.02.2012 v bytovom dome súp.č. 1080/45 na ul. Veľká Okružná v Partizánskom sa ústav stotožňuje so spôsobom výpočtu, ktorý zvolil žalobca a vypočítanú výšku škody za uvedené obdobie vyčíslenú výpočtom žalobcu na sumu 11.253,10 eura je možné považovať za skutočnú výšku škody.

Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Podľa ods. 2 písm. a/, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 O. z., právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

8./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 8.984,60 eura je podaná dôvodne, nakoľko je nesporné, že žalovaná v rámci svojej podnikateľskej činnosti uskutočnila v apríly 2009 montáž vodovodnej prípojky vrátane osadenia prírubového vodomeru v bytovom dome súp.č. 1080/45 na ul. Veľká Okružná v Partizánskom a následne boli zistené značné rozdiely medzi hodnotami spotrebovanej vody v bytovom dome a hodnotami nameranými vodomerom inštalovaným žalovanou, pričom v rámci dokazovania v súdnom konaní bolo nesporne preukázané, že príčinou týchto rozdielov v nameraných hodnotách spotrebovanej vody sú nevyhovujúce tesnenia, ktoré žalovaná v apríly 2009 použila pri osadení vodomeru a tieto tesnenia ovplyvnili správnosť merania skutočne pretečenej vody cez vodomer. Nárok žalobcu súd posúdil podľa § 420a ods. 1, ods. 2 písm. a/ ako nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou vzniká bez ohľadu na to, aká škoda vznikla a môže ísť o škodu spôsobenú na zdraví ako aj na majetku. Ochrana poskytovaná ustanovením § 420a ide tak ďaleko, že v tomto ustanovení dokonca chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosti a to protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Ustanovenie § 420a prichádza do úvahy len vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou a škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. V prípade právnickej osoby, najmä pri obchodných spoločnostiach, nezáleží na tom, či ide o prevádzkovú činnosť, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri alebo o inú prevádzkovú činnosť. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí tu

byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť. Pri škodách spôsobených prevádzkovou činnosťou nie je dôležité, či bola prevádzková činnosť povolená, alebo nie, stačí dokázať, že určitou prevádzkovou činnosťou bola spôsobená škoda. Z uvedeného vyplýva, že aj žalovaná zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila vlastníkom bytov v bytovom dome súp.č. 1080/45 na ul. Veľká Okružná v Partizánskom svojou prevádzkovou činnosťou alebo vecou použitou pri tejto činnosti a je nesporné, že ku škode došlo tým, že žalovaná pri osadzovaní vodomeru v apríly 2009 nepoužila tesnenia predpísané výrobcom resp. STN, ale použila nevyhovujúce tesnenia, čo ovplyvnilo správnosť merania skutočne aj pretečenej vody cez vodomer. Týmto konaním žalovanej pri jej prevádzkovej činnosti došlo k spôsobeniu škody vlastníkom bytov a teda žalovaná objektívnej za uvedenú škodu zodpovedá, nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané znaleckým dokazovaním, že existuje príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovanej, teda výmenou vodomeru v apríly 2009 a škodou spôsobenou touto činnosťou. Žalovaná v priebehu konania neuviedla žiaden liberačný dôvod podľa § 420a ods. 3 OZ, ktorý by ju zbavoval jej zodpovednosti za spôsobenú škodu pri vykonávaní prevádzkovej činnosti. Základ nároku na náhradu škody bol jednoznačne preukázaný v rámci súdneho konania znaleckým posudkom Znaleckého ústavu elektrotechniky a informatiky STÚ v Bratislave ako aj stanoviskom Slovenskej legálnej metrológie n.o. v Banskej Bystrici a ďalšími správami zabezpečenými žalobcom a preto bolo potrebné vzhľadom na námietky žalovanej iba preukázať správnosť výpočtu náhrady škody vykonaného žalobcom za sporné obdobie od 12.05.2009 do 21.02.2012 a Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo svojom znaleckom posudku uviedol, že sa stotožňuje so spôsobom výpočtu zvoleným žalobcom a škodu ním vyčíslenú na sumu 11.253,10 eura je možné považovať za skutočnú výšku škody. Keďže žalovaná v rámci reklamačného konania opravnou faktúrou uznala časť nároku na náhradu škody do výšky 2.268,50 eura, tak zostáva už iba rozdiel v sume 8,984,60 eura, ktorý si žalobca uplatnil v súdnom konaní. Na základe prevedeného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody v tejto výške je opodstatnený, avšak zo strany žalovanej došlo k vzneseniu námietky premlčania časti nároku za obdobie od mája 2009 s tým, že žaloba bola podaná na súde až dňa 06.08.2012 a preto súd podľa § 100 musel na námietku premlčania prihliadnuť, pretože ak sa dlžník premlčania dovolá, tak nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Keďže v tomto prípade ide o právo na náhradu škody, tak plynutie premlčacej doby je potrebné posudzovať podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, v ktorom je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne a teda obe premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho a/ vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, pričom vedomosť poškodeného o tejto škode sa nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá teda o zodpovednom subjekte. V prejednávanej veci žalobca nadobudol vedomosť o škode, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch až dňa 22.02.2012, keď zo strany žalovanej došlo k realizácii opatrení prijatých na stretnutí dňa 02.02.2012 a keď začal fakturačný vodomer namontovaný žalovanou, do ktorého boli osadené nové tesnenia správne merať skutočnú spotrebu vody. Z toho dôvodu žalobca vyčíslil náhradu škody za obdobie od 12.05.2009 do 21.02.2012 na sumu 11.253,10 eura. Z toho vyplýva, že žaloba bola podaná na súde v rámci subjektívnej premlčacej doby, avšak bolo potrebné posúdiť nárok na náhradu škody aj z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej doby, ktorá je 3 ročná a ktorá začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, pričom v tomto prípade je potrebné za takú udalosť považovať prietok vody cez fakturačný vodomer, ktorý v dôsledku použitia nevyhovujúcich tesnení nemeral spotrebu vody správne a teda pri každodennom meraní spotreby vody začína plynúť objektívna premlčacia doba odvtedy, ako došlo k tomuto prietoku vody a nesprávnemu meraniu, čiže keď bola žaloba na súde podaná dňa 06.08.2012, tak je potrebné za premlčaný považovať nárok na náhradu škody za obdobie viac ako tri roky pred podaním žaloby t.j. od 12.05.2009 do 05.08.2009, čo predstavuje 85 dní a pri vyčíslení škody (č.l. 25) vykonanom žalobcom, ktoré bolo odobrené v rámci znaleckého dokazovania predstavuje pri 85 dňoch rozdiel v priemernej dennej spotrebe celkovo hodnotu 447,95 m3 (85 dní x 5,27 m3) a pri cene 2,026 eura/m3 činí rozdiel sumu 907,55 eura, ktorý nárok je z dôvodov vyššie uvedených potrebné považovať za premlčaný. Z uvedených dôvodov súd žalobe na náhradu škody vyhovel do sumy 8.077,05 eura (8.984,60 eura - 907,55 eura) a vo zvyšku nad priznanú sumu žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže do časti žaloby v sume 907,55 eura bola zo strany žalovanej úspešne uplatnená námietka premlčania.

9./ Žalovaná v priebehu konania namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby na náhradu škody, pričom súd dospel k záveru, že na strane žalobcu bola daná aktívna vecná legitimácia s poukazom na ustanovenie § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase podania žaloby, podľa ktorého je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a podľa ods. 2 písm. c/ citovaného zákona je dokonca povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Podľa názoru súdu z ustanovenia § 8b ods. 1 nesporne vyplýva, že správca čiže v tomto prípade žalobca je oprávnený samostatne konať v rámci správy domu aj pred súdom pokiaľ zastupuje záujmy vlastníkov bytov a v ods. 2 sú taxatívne uvedené prípady, v ktorých je správca povinný zastupovať vlastníkov bytov a medzi nimi je aj vymáhanie škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb. Tým je podľa názoru súdu daná aktívna legitimácia žalobcu na vystupovanie v konaní samostatne a okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca pri výkone správy domu jedná vo vlastnom mene za vlastníkov bytov s dodávateľmi jednotlivých energií a teda navonok vlastníkov bytov týchto záväzkových vzťahoch zastupuje bez toho, aby pri uzatváraní zmlúv uvádzal do každej zmluvy aj menný zoznam vlastníkov bytov v danom bytovom dome. Správca domu má teda zo zákona oprávnenie podávať v mene vlastníkov bytov aj žalobu na náhradu škody a preto súd mal za to, že na strane žalobcu v tomto prípade existuje aktívna vecná legitimácia.

10./ V priebehu konania bola v rámci dokazovania zo štátnych prostriedkov vyplatená suma 408,96 eura ako odmena znaleckému ústavu za vypracovanie posudku, pričom v Civilnom sporovom poriadku nie je riešená procesná situácia týkajúca sa náhrady trov štátu, ktoré boli vyplatené znalcovi zo štátnych prostriedkov a preto súd na danú vec aplikoval ustanovenie čl. 4 ods. 1 a posudzoval uvedenú otázku, kto bude znášať trovy dôkazu v kontexte ustanovenia § 253 a § 262 a rozhodol analogicky podľa výsledku konania (§ 255 a § 260 tak, že v konaní neúspešnej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov v sume 408,96 eura.

11./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 tak, že podľa § 255 ods. 1 priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko tento mal v konaní neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (10%), v dôsledku vznesenej námietky premlčania i keď v podstate jeho žaloba bola dôvodná v celom rozsahu a výsledok rozhodnutia vo veci bol závislý aj od vykonaného znaleckého dokazovania a teda má nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.