Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-126-2017.pdf
PDF · 104.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/126/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2437/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.348,28 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16Er/104/2014-48 zo dňa 14. júna 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, sp. zn.: SR 01280/12 zo dňa 01.06.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2012 a vykonateľnosť dňa 06.07.2012. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 29.09.2010. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že súdny exekútor dňa 22.03.2016 doručil okresnému súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený tak má za to, že ustanovenia § 243f Exekučného poriadku sa na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať.
3. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nakoľko z okolností uzatvorenia zmluvy, a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy, bolo podľa jeho názoru zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s fyzickou osobou nepodnikateľom. Skutočnosť, že formulár, na ktorom je zmluva uzatvorená, má názov „Zmluva o úvere“, nevylučuje aplikáciu príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa na predmetný právny vzťah. Z dikcie § 52 ods. 2 OZ vyplýva, že ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa použijú vždy, pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinnou súd prvej inštancie posúdil ako
vzťah spotrebiteľský, aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia zaručujúce povinnej ako spotrebiteľovi ochranu jej práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu zmluvných podmienok.
4. Súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania za neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nemôže spĺňať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky, obsiahnutú v bode 13 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej účinkom je to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal neprimerane vysoký zmenkový úrok 0,25% denne. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že úver poskytol povinnej za účelom podnikania. Povinná v zmluve o úvere aj osobitne podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že neskúma skutočnosť, na čo konkrétne povinná využila poskytnutý úver. Z týchto dôvodov je oprávnený názoru, že povinná nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený ďalej namietal, že povinná nijako nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. Ak by povinná nebrala úver za účelom podnikania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon podnikania by nikdy neurobila. Ďalej oprávnený namietal nemožnosť aplikácie ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014, pretože na zákaz vyhotovenia zmenky možno prihliadať iba na námietku dlžníka. Na základe uvedeného potom oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.
7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.
8. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom v čase účinnosti OSP. Z dôvodu, že zákonný sudca do 30.06.2016 nerozhodol podľa § 374 ods. 4 prvá a druhá veta OSP o odvolaní podanom za účinnosti OSP, rozhodne o odvolaní odvolací súd v režime CSP. Odvolací súd poznamenáva, že nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok podaných odvolaní (§ 470 ods. 2 CSP). Preto ustanovenia novej právnej úpravy o odvolaní a o odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od 01.07.2016, inak by došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP; ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
14. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 30.01.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 26.02.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn.: SR 01280/12 zo dňa 01.06.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2012 a vykonateľnosť dňa 06.07.2012. Okresný súd vydal poverenie dňa 03.03.2014. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie, ktoré odôvodnil porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového stavu
15. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
19. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Základnou spornou otázkou a argumentáciou oprávneného v odvolaní je posúdenie, či právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou (založený zmluvou o úvere) ako vzťah spotrebiteľský. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom podnikania. V zmluve o úvere je povinná označená nie len údajmi typickými pre fyzickú osobu - podnikateľa, ale aj menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. To znamená, že povinná je označená aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Táto skutočnosť nebráni tomu, aby bola povinná považovaná za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Poskytnutie úveru na podnikanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno- právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. V danom prípade ide teda o tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Je v zásade irelevantné, ak sa oprávnený odvoláva na dobrú vieru pri uzavretí zmluvy, že jednal s podnikateľom. Ak mal oprávnený skutočne záujem uzavrieť zmluvu s podnikateľom, nebol daný dôvod na to, aby do zmluvy označil povinnú aj ako fyzickú osobu. Je vylúčené, aby sa oprávnený domáhal dobrej viery v pochybnostiach, ktoré vyvolal on sám pri spísaní adhéznej zmluvy. 22. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je potrebné prihliadať na hospodársku kauzu poskytnutia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol oprávnený povinnej úver za účelom podnikania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej zmluvy od povinnej vyžadoval.
23. Oprávnený uvádza, že ako poskytovateľ úveru neskúma, či poskytnuté peňažné prostriedky skutočne boli použité na deklarovaný účel, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. V danom prípade tak na jednej strane vyžaduje uvedenie využitia úveru a na strane druhej ho neskúma. Podľa názoru odvolacieho súdu trvanie na uvedení účelu je pre oprávneného zbytočné a bez dôvodu. Potom je bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu (kauzy), aby tento údaj od povinnej v zmluve vyžadoval, ak v skutočnosti nie je jeho zámerom poskytnúť povinnej úver na uvedený výkon podnikania. V takom prípade ide o úver bezúčelový, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup oprávneného potiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie zmluvy o úvere týkajúce sa účelu použitia úveru tak nemá pre oprávneného materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii zákona o
spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu nepožíva. Vyššie uvedené totiž vytvára pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia (§ 495 OZ), teda, že skutočným dôvodom oprávneného bol poskytnúť úver pre dlžníka za účelom jej podnikania a nie bez vymedzeného účelu.
24. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Rozhodcovská zmluva je zmluvou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom (na predtlačenom formulári) len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej vznikol exekučný titul, umožňujúca výber rozhodcovského konania, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Dojednanie nemožno bez pochybnosti označiť za osobitne vyjednané a dané na výber, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uvedené nemožno považovať za prospešné pre spotrebiteľa. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná. 25. Je potrebné ešte uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. V zmysle vyššie citovaných ustanovení OZ právne nemá význam skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. 26. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve upravenej v OZ. Je v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej, je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského konania založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou, nemôže byť zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a to ani z časti. Je materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná prekážka brániaca exekúcii a dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. 27. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom - zmenkový úrok 0,25% denne, teda 91,25% ročne, je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto plnenie je potrebné považovať za absolútne neprimerané, spôsobujúce hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj zmluvná sloboda účastníkov záväzkového právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z právom aprobovaných hraníc. Ak ich prekročí, nemožno im priznať právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, ako určitého, spoločensky akceptovaného správania sa. Pod pojmom dobré mravy je pritom potrebné rozumieť určité pravidlá morálneho charakteru. Je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od druhého účastníka zmluvného vzťahu odplatu v neprimeranej výške tak, ako to priznal rozhodcovský súd v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. 28. Oprávnený v odvolaní namietal taktiež nemožnosť aplikácie ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014. Odvolací súd považuje tento odvolací dôvod taktiež za právne irelevantný, pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval predmetné ustanovenie.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)