Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-71-2021.pdf
PDF · 150.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/71/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. H. č. XXX/XX, XXX XX U., zast. združením Z. - U., so sídlom O. XXXX/XXX, XXX XX T., IČO: 53 360 851, o zaplatenie sumy 8 898,03 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 916,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 83,33 eur od 21.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 83,33 eur od 21.04.2022 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 80 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 8 898,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spol. Consumer Finance Holding, a.s., ktorý zanikol zlúčením so žalobcom, uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10 000,- eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 159,72 eur a to až do zaplatenia celkovej sumy pôžičky 19 166,40 eur. Žalovaný z poskytnutej sumy uhradil čiastku vo výške 4 000,95 eur.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním splátok, žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX
- predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Zároveň žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Ku dňu XX.XX.XXXX žalobca úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX. Celkový dlh je tak vo výške 8 898,03 eur. V konaní si neuplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 052,57 eur.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje povinné zákonné náležitosti. Poukázal na nejasné zmluvné podmienky a to osobitne pokiaľ sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, právo odstúpiť od zmluvy.
Poukázal, že žalobca predložil do spisu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX, pričom toto oznámenie mu nebolo doručené.
V ďalšom poukázal, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nebol oprávnený od neho vyžadovať jednorázové splatenie celého úveru. V tejto časti dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a ak ho neunesie, tak nekonal s odbornou starostlivosťou a jeho jediným cieľom bolo poskytnúť mu úver v rozpore so zákonom.
Uviedol, že o tom, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou svedčí aj skutočnosť, že v úverovej zmluve žalobca uviedol jeho výdavky vo výške 200,- eur, pričom on sám mu predložil výpis z účtu za účelom preukázania jeho majetkových pomerov a z neho je zrejmé, že v tom čase splácal úvery mesačnými splátkami vo výške 240,58 eur, 170,91 eur, 8,42 eur a 5,98 eur, čo spolu predstavuje splátky vo výške 425,89 eur a nie 200,- eur. V dôsledku toho sa preto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, prežalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, výpisom z účtu žalovaného, písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX pri výške poskytnutej pôžičky 10 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 120 splátkach pri výške splátky 159,72 eur. Fixná ročná úroková sadzba bola vo výške 15,90 %. Výška RPMN bola 15,90 %, priemerná hodnota RPMN 9,68 %, odplata 15,90 %. 1. splátka bola splatná dňa XX.XX.XXXX a každá ďalšia k 20. dňu v mesiaci. Termín končenej splatnosti bol XX.XX.XXXX. Celková suma k zaplateniu bola 19 166,40 eur a celkové náklady boli 9 166,40 eur.
V zmluve je uvedené, že žalovaný je zamestnaný, výška jeho priemerného mesačného príjmu je 1 400,- eur a výška jeho mesačných finančných výdavkov je 200,- eur.
Podľa čl. 9., bod 9.2. zmluvy: Vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky: spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou ( vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
5. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie sumy 448,17 eur a to do 05.04.20198 a informoval ho o svojom práve úver zosplatniť v prípade ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2018. Upomienku žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX.
6. Právny predchodca žalobcu žalovaného oznámením zo dňa XX.XX.XXXX informoval o tom, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a výška dlhu je 9 902,52 eur. Zároveň žalovaného vyzval na zaplatenie tejto dlžnej sumy. Oznámenie bolo žalovanému zaslané obyčajnou poštou.
7. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný na splátkach pôžičky uhradil sumu 4 000,95 eur.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že úverová zmluva má všetky zákonom predpísané náležitosti. Bola podpísaná riadne zmluvnými stranami, preto boli splnené zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný nebol k podpisu zmluvy nútený žiadnym spôsobom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný bol oboznámený s parametrami zmluvy, ktoré boli konkretizované v zmluvným podmienkach s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. O tom, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy svedčia aj čiastkové úhrady žalovaného.
Pokiaľ sa jedná o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru uviedol, že došlo k dodržaniu všetkých zákonom stanovených predpokladov a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmluvných podmienkach, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo zasielané žalovanému obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný o možnosti zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Poukázal, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením žaloby. Predmetná listina má deklaratórny charakter a účinky nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného j jej obsahom.
Ku skúmaniu bonity žalovaného uviedol, že občiansky preukaz žalovaného nebol odcudzený a on spĺňal všetky štandardné riskové podmienky. Podpisom zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé a tiež že ku dňu podpisu zmluvy mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzkov. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Zároveň z titulu zamestnania žalovaný preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška splátky sa tak javí ako primeraná. On nemá dosah na skutočnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému úver riadne splácať. Žalovaný žiadnym spôsobom ho neinformoval o zmene jeho finančných pomerov a tiež z jeho strany nebola prednesená žiadna požiadavky na zníženie mesačnej splátky.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že oznámenie o okamžitej splatnosti úveru mu nebolo doručené, čo potvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení kde uviedol, že toto mu zaslal obyčajnou poštou. Tým potvrdil, že došlo z jeho strany k porušeniu zákona, lebo oznámenie mu nedoručil.
V ďalšom uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti veriteľa a to, že ako postupoval a vyhodnotil splnenie jeho schopnosti úver riadne splácať. Poukázal, že občiansky preukaz slúži na identifikáciu osoby. Bonitu klienta charakterizujú jeho príjmy a záväzky, čo však žalobca u neho nepreukázal. V čase podpisu zmluvy je výdavky na splátky úverov mesačne boli vo výške 425,89 eur a nie 200,- eur, ako je uvedené v zmluve, čo vyplývalo aj z výpisu z jeho účtu, ktorý predložil žalobcovi. Preto je úver jemu poskytnutý bezúročný a bez poplatkov.
10. Zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobca porušil povinnosť podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čo má v tomto prípade v súlade s § 11 toho istého zákona za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal, že vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že občiansky preukazu nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Občiansky preukaz slúži na identifikáciu osoby a s ponímaním bonity nie je relevantný a je irelevantným dôkazom k splneniu zákonnej povinnosti v zmysle § 7 - posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Bonitu klienta charakterizuje jeho príjmy a záväzky, čo žalobca doteraz konkrétne u žalovaného hodnoverne nepreukázal. Žalobca nepreukázal ani ďalšiu skutočnosť, a to, ako žalovaný spĺňal jeho riskové podmienky. Žalovaný v čase podania žiadosti o úver u žalobcu nemal mesačné výdavky, napríklad splátky úverov, hypoték, lízing, t. j. záväzky vo výške 200,- eur, ako je uvedené na prvej strane zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Dokonca ani vo výške 425,80 eur, čo možno vyčítať priamo z výpisu z účtu žalovaného, ktorý priložil žalobca k žalobnému návrhu, ale minimálne až vo výške 869,- eur, a to bez započítania mesačnej splátky za kreditnú kartu splácanú v Slovenskej sporiteľni a Consumer Finance Holding. Žalobca voči spotrebiteľom praktizoval nekalú obchodnú praktiku, čo potvrdzujú mnohé rozhodnutia v rovnakých sporoch v neprospech žalobcu, napríklad aj rozsudky Najvyššieho súdu SR XSžo/XX/XXXX, Najvyššieho súdu SR XSžo/XX/XXXX, Krajského súdu L. sp.zn. XXCo/XX/XXXX, Krajského súdu L. sp.zn. XXCo/X/XXXX, Okresného súdu V. sp.zn. XXCsp/XXX/XXXX, Okresného súdu V. sp.zn. XXCsp/XX/XXXX. Aj na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Nepochybne uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 10 000,- eur, ktorú sa zaviazal splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 159,72 eur vrátane príslušenstva pri počte splátok 120. Žalovaný titulom splatenia pôžičky uhradil finančné prostriedky vo výške 4 000,95 eur.
17. Uzatvorená zmluva o pôžičke je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu bol právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytovala spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
18. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že tiež nie je možné v danej veci riadne posúdiť skutočnosť, či právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovaným sa náležite zaoberal skúmaním bonity žalovaného, keďže uvedené zo Zmluvy o úvere nevyplýva. Nebolo preukázané, či jeho príjem a nevyhnutné výdavky na živobytie by mu umožňovali plniť si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t. j. splácať ho pravidelnými mesačnými splátkami. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je iba uvedené, že žalovaný je zamestnaný, výška jeho mesačného čistého príjmu je 1 400,- eur a výška mesačných finančných výdavkov (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) je uvedená 200,- eur, iné mesačné výdavky nie sú uvedené.
Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Podľa rozsudku KS v L. sp. zn. XXCo/XX/XXXX - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.Z. v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom
z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani lustráciu v prístupných registroch). V zmluve sa síce uvádza, že žalovaný má príjem 380,00 € a výdavky 0,00 € ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi.“
Krajský súd v L. vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,, Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu, avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných, ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“
Súd v danej právnej veci nemal za preukázané, žeby žalobca v potrebnom rozsahu skúmal bonitu žalovaného, aby vyžadoval od žalovaného preukázanie skutočností týkajúcich sa jeho schopností predmetný úver splácať dohodnutými pravidelnými mesačnými splátkami, resp. žeby skúmal jeho bonitu tak ako jeho oprávnenie vyplýva z § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Teda z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by veriteľ zisťoval výdavky či iné záväzky žalovaného pri komplexnom posúdení schopnosti splácať predmetný úver, teda konal v rozpore s prístupom starostlivého hospodára.
,,Povinnost soudu zkoumat, zda úvěrující prověřil úvěruschopnost budoucího dlužníka (sp. zn. III. ÚS 4129/18 ze dne 26. února 2019). Nezkoumá-li obecný soud, zda úvěrující při poskytnutí spotřebitelského úvěru prověřil schopnost úvěrovaného plánovaný úvěr splatit, zasáhne tím do základního práva spotřebitele na soudní ochranu zaručeného v čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod.“
19. Súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
20. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanému, tak ako to súd vyššie konštatoval, žalovaný bol tak na istine úveru povinný zaplatiť sumu 10 000,- eur, teda sumu, ktorá mu bola zo strany veriteľa reálne poskytnutá. Žalovaný pôžičku splatil čiastočne vo výške 4 000,95 eur a teda na istine je ešte povinný zaplatiť sumu 5 999,05 eur.
21. Žalovaný v konaní rozporoval nárok uplatnený žalobcom v tom smere, že zo strany veriteľa nedošlo k účinnému zosplatneniu jemu poskytnutej pôžičky a preto sa súd ďalšom zaoberal skutočnosťou, či
na strane žalobcu došlo k účinnému zosplatneniu pôžičky poskytnutej na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Z vyjadrení strán konania vyplýva, že nebola sporná skutočnosť, že žalobca nedisponuje žiadnym dokladom nielen o doručení, ale ani len o odoslaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 22.05.2019. 22. Na splnenie predpokladov zosplatnenia úveru je nevyhnutné splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je možné predčasne zosplatniť úver až po 3-mesačnom omeškaní s úhradou niektorej splátky, pričom práve táto splátka je tou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá.
23. V danej právnej veci v zmysle predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátky pôžičky boli splatné k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný bol v omeškaní s splátkou splatnou dňa XX.XX.XXXX, na omeškanie ktorej bol upozornený výzvou zo dňa XX.XX.XXXX spolu upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Úver veriteľ následne zosplatnil, o čom bol žalovaný uzrozumení oznámení zo dňa XX.XX.XXXX.
Je teda nepochybné, že omeškanou splátkou pre ktorú veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, bola splátka splatná dňa XX.XX.XXXX, s úhradou ktorej bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace, t.j. odo dňa XX.XX.XXXX. Veriteľ preto zosplatniť úver kvôli neuhradeniu tejto splátky mohol v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka do dňa XX.XX.XXXX, teda do splatnosti najbližšej splátky splatnej po uplynutí zákonnej lehoty.
Vzhľadom na vyššie uvedené, v konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby veriteľ pri zosplatenní úveru poskytnutého žalovanému postupoval v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čo v konaní nebolo sporné, o čom informoval žalovaného oznámením zo dňa XX.XX.XXXX, pričom v tomto oznámení je uvedené, že úver zosplatnil ku dňu XX.XX.XXXX. Zo strany žalobcu však v konaní nebolo preukázané, že veriteľ urobil jednostranný právny úkon obsahujúci prejav jeho vôle úver zosplatniť ku dňu XX.XX.XXXX. Jediným listinným dokladom ktorý žalobca predložil je oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX. Znamená to, že prejavená vôľa právneho predchodcu žalobcu na predčasné zosplatnenie úveru je datovaná najskôr dňom XX.XX.XXXX.
24. Súd je tiež toho názoru, že nielen písomné upozornenie a výzvy na úhradu dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale aj jednostranný právny úkon veriteľa ktorým realizuje svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru, ktorý má byť hradený formou pravidelnými mesačných splátok, má povahu jednostranného právneho úkonu adresovaného žalovanému. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru je právom veriteľa, pričom toto právo je viazané na prejav vôle veriteľa voči dlžníkovi, že takéto právo si uplatnil.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Z povahy takého uplatnenia práva veriteľa na vyhlásenie okamžitej splatnosti dlhu vyplýva, že sa nemôže jednať o interný alebo navonok nepoznateľný úkon a postup veriteľa, ale musí sa jednať o prejav jeho vôle realizovaný rozpoznateľným spôsobom navonok voči jeho adresátovi.
25. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že právo veriteľa úver zosplatniť je možné uplatniť iba za splnenia zákonných podmienok a to do splatnosti najbližšej nasledujúcej splatnej splátky. Žalovaný bol z omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX, potom veriteľ mohol uplatniť právo na zosplatnenie úveru pre omeškanie tejto splátky po uplynutí troch mesiacov jej omeškania, t.j. najskôr dňa XX.XX.XXXX, avšak najneskôr do dňa XX.XX.XXXX, t.j. do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
V danom prípade však veriteľ takto nepostupoval. Žiadny právny úkon na základe ktorého by právny predchodca žalobcu preukázateľne uplatnil právo zosplatniť úver do XX.XX.XXXX súdu predložený
nebol. Preukázateľná je však skutočnosť, že veriteľ navonok prejavil svoju vôľu úver zosplatniť až dňa XX.XX.XXXX, t.j. až po splatnosti splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX.
V konaní žalobca ani nepreukázal, že predmetné oznámenie o zosplatnení úveru sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. V tomto smere však súd poukazuje, že aj keby žalobca predložil v konaní doklad preukazujúci doručenie oznámenia veriteľa zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému, takému úkonu veriteľa by nebolo možní priznať účinky platného zosplatnenia úveru a to práve z dôvodu nedoddržania zákonného postupu v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
Súd poukazuje na dielo autorov Bajanková, Dulak, Fečík, Sedlačko, Števček, Tomašovič a kol. : Občiansky zákonník I., 2. vydanie, 2019, C.H.BECK, str. 2130-2135, kde je uvedené: ,, Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neuspokojeného zvyšku je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi ( § 45 ods. 1 OZ). Zákon pre túto žiadosť osobitnú formu nepredpisuje, avšak vzhľadom na jej účinky vo vzťahu k zmene obsahu záväzkového vzťahu je pri záväzkoch vzniknutých na základe písomných dohôd nevyhnutné zachovať písomnú formu.....“
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (zosplatnenie) je právnym úkonom, ktorým účinným a preukázateľným spôsobom dochádza k zmene záväzku, keď sa spôsob úhrady záväzku mení na povinnosť uhradenia pohľadávky veriteľa v celom rozsahu.
Súd dospel k záveru, že nedošlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k účinnému zosplatneniu úveru, nakoľko neboli dodržané zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v X. X. sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v L. sp. zn. XXCoCsp/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 1/2021.
27. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v jeho písomným vyjadreniach súd pre úplnosť uvádza, že v zmysle zaužívanej judikatúry a právnej praxe v určitých prípadoch je možné doručeniu žaloby v rámci súdneho konania ako procesnému úkonu priznať aj hmotno-právne účinky. Doručeniu oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru spolu so žalobou v danej právnej veci však takéto účinky priznať nemožno. Tomuto úkonu by muselo predchádzať splnenie všetkých zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka , t.j. upozornenie na omeškanie konkrétnej splátky, uplynutie lehoty 3 mesiacov a upozornenie na realizáciu práva na zosplatnenie úveru. Žalobca splnenie týchto podmienok viažucich sa k dátumu doručenia žaloby žalovanému, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, nepreukázal.
28. Nakoľko pôžička z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nestala predčasne platnou, spotrebiteľský úver z tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vznikol iba nárok na úhradu splatných a žalovaným neuhradených splátok.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 10 000,- eur a pôžičku mal splatiť formou 120 pravidelných mesačných splátok splatných k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Výška splátky titulom istiny tak bola v sume 83,33 eur. Žalovaný už pôžičku splatil čo do sumu 4 000,95 eur a teda po jej započítaní na istinu úveru, žalovaný uhradil splátky splatné v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. 48 splátok. V omeškaní ku dňu vyhlásenia rozsudku je tak so splátkami splatnými od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie splatných a neuhradených splátok pôžičky vo výške 916,63 eur ( 83,33 eur x 11) a zároveň zaviazal žalovaného aj na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z každej dlžnej splátky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti.
Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobe vyhovel čo do uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 916,63 eur s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 10 % a úspech žalovaného predstavuje 90 %.
Súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami preto priznal úspešnejšiemu žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 80 % ( 90 % - 10 %) s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.