Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-26-2017.pdf
PDF · 87.44 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/26/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému X. F., bytom X. F. XXX, zast. Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, Mnoheľova 17, Poprad, v konaní o vymoženie 2.009,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 14Er/735/2013-59 zo dňa 29. júna 2015 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a vyslovil, že o trovách rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení uviedol, že v exekúcii bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu Victoria sp. zn. RK-PC-245/13 EK zo dňa 12.2.2013 vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17.03.2011, a dňa 23.1.2014 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú, a zmluvných dojednaní obsahujúcich rozhodcovskú doložku zistil, že zmluvné dojednania boli pripravené vopred, spotrebiteľ nemohol ich obsah ovplyvniť, rozhodnutie, ktorý orgán rozhodne spor zo zmluvy spočíva na žalobcovi, pričom spotrebiteľ je v istých prípadoch nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, teda znemožňuje spotrebiteľovi možnosť dosiahnuť v niektorých prípadoch rozhodnutie sporu štátnym súdom, spotrebiteľ si doložku osobitne nevyjednal. S poukazom na § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS, rozsudok Súdneho dvora (ES) C-240/98 až 244/98, C-40/08 vyhodnotil dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporov, preto exekúciu zastavil.
3. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Exekučný súd podľa jeho názoru nedôsledne zaoberal formou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola súčasťou zmluvných dojednaní, ale mala formu samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva je individuálnou dohodou na samostatnej listine, ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, toto vyplýva z obsahu tejto zmluvy. Spotrebiteľ mal navyše právo od tejto zmluvy odstúpiť, mohol ju neuzavrieť. Nesprávne sú podľa jeho názoru aj závery súdu o tom, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne. Podľa neho spotrebiteľ v tomto prípade jednoznačne mohol ovplyvniť jej obsah, a to pred a po jej uzavretí, pritom bol o jej obsahu riadne poučený a podpisom to potvrdil. Predmetná rozhodcovská
zmluva je individuálnym dojednaním, a preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ani takúto podmienku neobsahuje. Navyše nevyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory zo zmluvy výhradne v rozhodcovskom konaní, toto konanie je len alternatívne, preto nejde o rozpor s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
6. Súd prvej inštancie sa správne prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy (i keď operoval pojmom „doložka v zmluvných dojednaniach“, zo spisu je zrejmé, že rozhodcovskú zmluvu mal k dispozícii, preto ide o nesprávnosť bez vplyvu na správnosť rozhodnutia), čím vyriešil i otázku možnosti viesť exekúciu na podklade exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý svoju právomoc odvodil od takejto rozhodcovskej zmluvy.
7. Podľa rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá má formu predtlače a bola podpísaná povinným v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 14.3.2011, mali byť spory zo zmluvy riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z ďalej uvedených rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.
8. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť.
9. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
10. Vychádzajúc z uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy a jej neplatnosti správne. Odvolací súd sa naďalej pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
11. Z pohľadu potreby ochrany spotrebiteľa je nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania bolo zabezpečené priamo vnútenou štandardnou zmluvnou klauzulou, samostatnou rozhodcovskou zmluvou alebo žalobou podanou na rozhodcovskom súde dodávateľom na základe zdanlivo alternatívne upravenej rozhodcovskej doložky.
12. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy taký spôsob jej uzavretia, pri ktorom je spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a podpísanie. Z textu tejto zmluvy je zrejmé, že dodávateľ - veriteľ je predkladateľom návrhu rozhodcovskej zmluvy (bod 2. - „Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa...“). Ide o notoricky používanú formy tejto rozhodcovskej zmluvy, samozrejme aj úverovej zmluvy, ide teda o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu, ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky, dopytu spotrebiteľa, následne už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah, ktorý bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc rozhodcovských orgánov, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve opäť bez aktivity spotrebiteľa, a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy (keďže nemá absolútne žiadne poznatky o takejto forme riešenia sporov), ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa. Technická samostatnosť listiny zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamená individuálnosť jej dojednania, ako to tvrdí oprávnený, podpis na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje § 53 ods. 2 OZ. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky.
16. Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, teda typová zmluva ako neoddeliteľná (i keď mechanicky samostatná) súčasť zmluvy o úvere a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
17. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial : „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).. Aj v tejto veci bola
geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Žiline oproti miestu bydliska spotrebiteľa v okrese Poprad, a tým neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy už len z tohto dôvodu, zrejmá.
18. Občiansky zákonník v § 53 ods. 5 takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája so sankciou neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť neplatné.
19. Na základe zistených skutočností pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), ktorá súčasne zodpovedá normám na ochranu spotrebiteľa, akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).
21. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo a rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (porov. 6Cdo 1/2012). Na podmienky exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nemá, a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).