Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-25-2017.pdf
PDF · 127.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobcu: S. O., K. J. X. XXX, S. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2017, ktorým tento podľa ust. § 70 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok v podstate z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ust. § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) argumentoval nasledovne: „Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti pána S. O. (ďalej len „účastník konania“) o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 13. marca 2017, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2017, ktorým podľa § 70 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť účastníka konania o invalidný dôchodok, z dôvodu, že nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 16. mája 2017, v ktorom namietal nezhodnotenie obdobia výkonu základnej vojenskej služby a služby v policajnom zbore v rozsahu 17 rokov a 107 dní na nárok na invalidný dôchodok. Ďalej namietal, že v paragrafovom znení ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. sa jednoznačne neuvádza, že ak bolo obdobie dôchodkového poistenia zohľadnené na výsluhový dôchodok, že toto obdobie sa nepovažuje sa obdobie dôchodkového poistenia. Uviedol, že má za to, že celkovo získal spolu 29 rokov a 3 dní obdobia dôchodkového poistenia. K odvolaniu pripojil fotokópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2017, fotokópiu osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 19. apríla 2017, fotokópiu rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. N.-XX.XXX-X/SZ-XXXX zo dňa 16. februára 2009 o priznaní výsluhového dôchodku a fotokópiu zosúladenia aplikačnej praxe dôchodkového poistenia poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórie funkcií, vydané sekciou dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Účastník konania doplnil odvolanie podaním doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Michalovce dňa 16. mája 2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, poukázal na svoj zlý zdravotný stav a uviedol, že podľa jeho názoru mala
byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí 60 - 75 %. K odvolaniu účastník konania nepripojil žiadne lekárske správy.“ Žalovaný ďalej citujúc ust. § 153 ods. 5 zákona konštatoval, že: „Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.“ Následne žalovaný citujúc ust. § 71 ods. 1 až 9 uviedol, že: „Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce dňa 18. mája 2017, ktorý nevyhovel odvolaniu a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 8. júna 2017 s nasledovným záverom: Účastník konania bol dňa 20. júna 2016 hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre náhlu slabosť ľavých končatín a zhoršenie reči. Pomocným zobrazovacím vyšetrením (CT vyšetrením mozgu) bola potvrdená náhla cievna mozgová príhoda. Následne bol účastník konania liečený v liečebni pre dlhodobo chorých v N.. Absolvoval aj liečbu v J. V. U. H. a na rehabilitačnom oddelení vo I. J. Y.. V novembri 2016 pri prepustení z J.Q. V. U. I. H. (vyššie odborné pracovisko) bola v objektívnom klinickom náleze účastníka konania prítomná obrna motorických funkcií ľavostranných končatín stredne ťažkého stupňa, účastník konania chodil s pomocou jednej vychádzkovej paličky. Psychologickým vyšetrením nebola zistená porucha kognitívnych (poznávacích)funkcií. S časovým odstupom bolo realizované kontrolné ambulantné neurologické vyšetrenie, ktoré po absolvovanej liečbe dokumentuje u účastníka konania pretrvávanie stredne ťažkej obrny motorických funkcií ľavostranných končatín, reč je neporušená. Účastník konania bol jedenkrát vyšetrený psychiatrom, ktorý dokumentuje dobrý verbálny kontakt, adekvátne odpovede na otázky, koherentné myslenie bez obsahových porúch, normálne psychomotorické tempo. Od prekonanej cievnej mozgovej príhody až doposiaľ bol účastník konania iba trikrát vyšetrený internistom pre vysoký krvný tlak, ktorý je pri liečbe v rámci kontrolného vyšetrenia dobre kompenzovaný. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je podľa záverov posudkového lekára sociálneho poistenia rozhodujúcim zdravotným postihnutím stav po cievnej mozgovej príhode so stredne ťažkou obrnou motorických funkcií ľavostranných končatín, bez poruchy kognitívnych funkcií (bez zisteného organického postihnutia), ktorý zaradil do kapitoly VI, oddielu A, položky 9, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Ostatné zdravotné postihnutia účastníka konania sú dobre kompenzované liečbou, preto sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dátum vzniku invalidity je naďalej 19. december 2016, stanovený dňom posledného kontrolného neurologického vyšetrenia dokumentujúcim dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V odvolacom konaní bolo prepúšťacími správami z hospitalizácie na neurologickom oddelení J. N. K. Š. H. zo dňa 8. júla 2016, z hospitalizácie v X. K. O. U. V. J. I. N. zo dňa 11. augusta 2016, z hospitalizácie v J. V. U. H. zo dňa 9. novembra 2016, z hospitalizácie na rehabilitačnom oddelení I. J. M.. N.. zo dňa 5. decembra 2016, lekárskymi správami z neurologických vyšetrení zo dňa 17. augusta 2016, zo dňa 14. novembra 2016, zo dňa 19. decembra 2016 a zo dňa 31. marca 2017, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23. septembra 2016, z psychologického vyšetrenia zo dňa 22. septembra 2016, z interného vyšetrenia zo dňa 14. novembra 2016, zo dňa 12. januára 2017 a zo dňa 6. apríla 2017, z traumatologického vyšetrenia zo dňa 9. marca 2017, z ortopedických vyšetrení zo dňa 7. decembra 2016 a zo dňa 27. apríla 2017, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania - choroby nervového systému - kapitola VI, oddiel A, položka 9, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 30 - 50 %). Za iné zdravotné postihnutia, ostatné choroby, ktorými trpí účastník konania zvýšenie nepatrí. Diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia nie sú, subjektívne ťažkosti účastníka konania sú dokázanými vyšetreniami potvrdené. Účastník konania pri posúdení zdravotného stavu dňa 8. júna 2017 nežiadal doplniť svoj diagnostický zoznam ochorení uvedený v posudku. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj
vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 50 %, preto účastník konania je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ Nakoniec žalovaný citujúc ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. g) a § 72 ods. 2 zákona uzavrel svoje rozhodnutie, keď uviedol: „Ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 19. decembru 2016 účastník konania dosiahol vek XX rokov, preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona podmienené získaním najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Účastník konania ku dňu vzniku invalidity získal 11 rokov a 261 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Podľa § 255 ods. 5 zákona č 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia u účastníka konania je potrebné hodnotiť v súlade s § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. N.-XX.XXX-X/SZ- XXXX zo dňa 16. februára 2009 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol účastníkovi konania od 1. januára 2009 priznaný výsluhový dôchodok v sume 344,83 EUR, a preto mu dobu služby nemožno zhodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia č. N.-Q.-I.-XXXXX-X/XXXX-I. zo dňa 23. januára 2017 pre nárok a výšku tohto výsluhového dôchodku účastníka konania bolo zhodnotené obdobie: - základnej vojenskej služby odo dňa 4. októbra 1990 do dňa 27. marca 1992 v II. kategórii funkcií, - služobného pomeru v policajnom zbore odo dňa 15. marca 1993 do dňa 30. novembra 1993 v II. kategórii funkcií, - služobného pomeru v policajnom zbore odo dňa 1. decembra 1993 do dňa 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií, - služobného pomeru v policajnom zbore odo dňa 1. januára 2000 do dňa 31. decembra 2008 v III. kategórii funkcií. Keďže pre poistencov tzv. silových rezortov bol založený osobitnou právnou úpravou samostatný systém sociálneho zabezpečenia, hodnotia sa ako obdobia dôchodkového poistenia len tie obdobia výkonu služby týchto poistencov, ktoré neboli zhodnotené pre nárok na dávky výsluhového zabezpečenia v osobitnom systéme. Nakoľko doba základnej vojenskej služby odo dňa 4. októbra 1999 do dňa 27. marca 1992 a doba služobného pomeru v policajnom zbore odo dňa 15. marca 1993 do dňa 31. decembra 2008 boli zhodnotené už pre priznanie výsluhového dôchodku, nemohla byť tá istá doba poistenia zohľadnená aj pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a na to, že uvedená doba už bola navrhovateľovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné ju hodnotiť pre invalidný dôchodok. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (čl. 128), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky na určenie sumy starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby. Suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (čl. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Vzhľadom na uvedené na
určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby policajta, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko je invalidný dôchodok uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, neprichádza do úvahy aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. Vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Pretože navrhovateľ získal obdobie výkonu služby príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, obdobie výkonu služby, zhodnotené na výsluhový dôchodok podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., nie je obdobím dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že účastník konania získal pred vznikom invalidity, pred 19. decembrom 2016, 11 rokov a 261 dní obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. podmienku získania najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a preto mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Podľa § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. V zmysle uvedeného Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne opravuje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2017 v časti odôvodnenie, tak, že správne má byť uvedené: „Z uvedeného vyplýva, že ste ku dňu vzniku invalidity získali 11 rokov a 261 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím ste nesplnili podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.“ Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 28.06.2017.
2. Včas podanou žalobou, podanou na poštovú prepravu dňa 13.07.2017 a doručenou súdu dňa 14.07.2017, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že: „V zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2013 bod č. 83 sa uvádza “Výsluhový dôchodok a obdobie dôchodkového poistenia - Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2012, sp.zn. 7 So/138/2011.)“, preto aj na základe tohto stanoviska som presvedčený, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vyjadrenia v ňom nie sú v súlade so zákonnými ustanoveniami zákona č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorých bola moja žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá. Od ukončenia základnej povinnej školskej dochádzky v roku XXXX som študoval, vykonal základnú vojenskú službu a pracoval na Slovensku a odvodovú povinnosť som stále plnil a plním na Slovensku a nikdy som v zahraničí odvodovú povinnosť neplnil a preto nevidím dôvod, aby Sociálna poisťovňa vo veci mojej žiadosti sa riadila „Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach“ ako sa uvádza v rozhodnutí, ktoré mi bolo zaslané na moje odvolanie. Vzhľadom na môj vek XX rokov do 19.12.2016 zákonnú podmienku najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, bez považovania obdobia dôchodkového poistenia v dobe základnej vojenskej služby a výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky, túto podmienku z mojej strany nebolo možné splniť z dôvodu časového rozsahu a táto podmienka bola pre mňa nesplniteľná do dňa 19.12.2016, kedy som bol uznaný za invalidného v miere 50 % (viď osobný list dôchodkového poistenia doložený v prílohe). K stanoveniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvádzam, že zo strany posudkového lekára, pri stanovení percentuálnej miery, nebola vôbec braná do úvahy diagnóza Hypertenzia III, ktorá bola v mojom prípade jednou z hlavných príčin cievnej mozgovej príhody (mozgové krvácanie), ktorú som utrpel a bola mi diagnostikovaná odborným lekárom, čo je uvedené v lekárskych správach, ktoré som doložil k svojej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku dňa 19.12.2016 a v rozhodnutí, ktoré mi bolo doručené na moje odvolanie je uvedené „Od prekonanej cievnej mozgovej príhody až doposiaľ bol účastník konania iba trikrát vyšetrený internistom pre vysoký krvný tlak, ktorý je pri liečbe v rámci kontrolného
vyšetrenia dobre kompenzovaný“, čo nič nemení na tom, že sa v súčasnej dobe liečim na vysoký krvný tlak - Hypertenziu III - ťažké orgánové zmeny (mozgové krvácanie), ktorá v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení je percentuálne ohodnotená v rozmedzí od 75 do 90 % a môj zdravotný stav v súčasnej dobe a pohybové schopnosti sú značne obmedzené dôsledkom poškodenia mozgových funkcií (orgánovej zmeny) a to, že som bol iba trikrát vyšetrený internistom doposiaľ je irelevantné a nepresné, nakoľko k internistovi a neurologičke na kontrolné prehliadky chodím, každé tri mesiace. Tieto skutočnosti som uviedol aj vo svojom odvolaní voči stanoveniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (viď odvolanie vo veci stanovenia percentuálnej miery
- PSVZČ doložené v prílohe). Počas celého môjho obdobia dôchodkového poistenia od ukončenia základnej povinnej školskej dochádzky v roku XXXX do dňa 19.12.2016 som celkovo získal 29 rokov a 3 dni dôchodkového poistenia spolu vo všeobecnom systéme a osobitnom systéme sociálneho poistenia kedy som plnil svoju odvodovú povinnosť a nakoľko som medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, preto som podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ktorá moju žiadosť zamietla pre nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok s čím nesúhlasím, preto považujem rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vyjadrenia v ňom v rozpore so zákonnými ustanoveniami § 70 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení, za diskriminačné voči mojej osobe a poškodzujúce moje ústavne právo podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky...“
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.10.2017, doručeným súdu dňa 09.10.2017, v ktorom v celom rozsahu zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia a z tam uvedených dôvodov navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Na vyjadrenie žalovaného odpoveďou zo dňa 13.10.2017, doručenou súdu dňa 18.10.2017, reagoval žalobca, pričom v tejto odpovedi namietal určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súčasne žalobca uviedol, že pre neho zákonná podmienka 15 rokov dôchodkového poistenia vo veku nad 45 rokov je nesplniteľná vzhľadom na dátum vzniku invalidity 19.12.2016.
5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po vypočutí účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadreniami účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu a zdravotnej dokumentácie žalobcu dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
6. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že on nemohol splniť podmienku 15 rokov tak, ako to uviedol vo svojich podaniach, teda v žalobe aj v odpovedi z 13.10.2017. Ďalej uviedol, že keby sa mu tá cievna mozgová príhoda stala skôr, tak by podmienku spĺňal. Avšak vzhľadom na to, že sa mu to stalo neskôr, tak túto podmienku objektívne nemohol splniť. Podľa neho je to diskriminačné voči nemu, pretože on to objektívne splniť nemohol, že sa riadil osobným listom dôchodkového poistenia a opakovane uviedol, že vzhľadom na jeho vek podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia nemohol splniť.
7. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 04.10.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca nesplnil všetky zákonné podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Preto navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Podľa ust. § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa ust. § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona č 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (čl. 128), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva
inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
9. Rozhodnou otázkou v danom prípade bolo posúdenie, či žalovaný správne posúdil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku žalobcu, ako aj okrajová otázka posúdenia zdravotného stavu žalobcu, ktorú namietal v odpovedi žalobcu z 13.10.2017 k vyjadreniu žalovaného zo 04.10.2017, ale ktorá nebola rozhodnou otázkou v preskúmavanom prípade.
10. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky na určenie sumy starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby. Suma starobného dôchodku sa zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (čl. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a vzhľadom na uvedené na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby policajta, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Pretože invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, neprichádza do úvahy aplikácia čl. 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. Vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku, potom ak navrhovateľ získal obdobie výkonu služby príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, obdobie výkonu služby, zhodnotené na výsluhový dôchodok podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., nie je obdobím dôchodkového poistenia.
11. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je podľa vyššie citovaného ust. § 70 ods. 1 zákona invalidita poistenca, za ktorého sa považuje v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona poistenec, ktorý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom v zmysle § 72 ods. 2 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
12. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v zmysle vyššie citovaného ust. § 71 ods. 3 zákona. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zákona možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
13. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol hodnotený na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 13.03.2017, pričom zo záveru posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce vyplýva záver, že žalobca je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce určená na 50 %. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je choroba nervového systému v zmysle kapitoly VI, oddielu A, položky 9, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 30 - 50 %), za iné zdravotné postihnutia - ostatné choroby, ktorými žalobca trpí, zvýšenie
nepatrí. Žalobca teda spĺňa podmienku invalidity, a to od 19.12.2016, ktorý dátum vzniku invalidity bol ustálený posudkovými lekármi prvého a druhého stupňa.
14. Podľa názoru súdu z lekárskych nálezov, ktoré žalovaný vymenoval v žalovanom rozhodnutí a ktoré korešpondujú s posudkovou zdravotnou dokumentáciou žalobcu, nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo že by poškodenie zdravia žalobcu malo byť posúdené podľa inej kapitoly prílohy č. 4 k zákonu ako táto bola stanovená prvostupňovým, tak aj druhostupňovým posudkovým lekárom alebo že by dátum vzniku invalidity mohol byť iný ako určený dátum 19.12.2016. Pretože posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok, pokiaľ posudok spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to bolo jednoznačne a zhodne posúdené oboma posudkovými lekármi v predmetnom preskúmavanom prípade žalobcu. Takýto posudok býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Posudzovanie zdravotného stavu žalobcom uvedené v jeho podaniach je subjektívne a neodborné, a preto ho súd nemôže akceptovať.
15. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.
16. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva a žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd vo výroku svojho rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva (§ 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.