Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/468/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 36 713 930, práv. zast. advokátskou kanceláriou advoconsulting s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428 proti žalovaným: 1/ I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., Y. XXXX/XX, 2/ F. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v G. U., B. XXX/XX, obom práv. zast. JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Brezová 10 a 3/ M. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v Y., D. XXX/XX o zaplatenie 8.689,48 eura s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 5.881,78 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a to tak, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká v rozsahu ním poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní plniť spoločne a nerozdielne.

II. V časti o zaplatenie 2.807,70 eura žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 35,38 %, o výške ktorých trov bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 28.7.2015 žiadal, aby súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 8.689,48 eura a súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že si odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava a ním - žalobcom ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené Slovenskou sporiteľňou listom zo dňa 11.10.2013. Uviedol, že dňa 2.12.2004 uzatvorila Slovenská sporiteľňa ako jeho právny predchodca so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. 0576089124, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru - druh úveru: investície do nehnuteľností vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eura) s úrokovou sadzbou vo výške 9,80 % ročne, poplatkom za správu úveru vo výške 50,- Sk (1,66 eura) mesačne s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.12.2014. Dňa 2.12.2004 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným v 3. rade uzavretá dohoda o ručení. Uviedol, že žalovaní čerpali úver v celom poskytnutom rozsahu hneď dňa 2.12.2004. Už za mesiac január 2005 neuhradili splátku v celej výške, uhradili iba 510,70 Sk. Splátku vyrovnali úhradou zo dňa 15.2.2005. Splátka za mesiac február 2005 bola uhradená iba vo výške 435,70 Sk, čo opäť nepostačovalo na jej úplnú úhradu. Túto splátku ale žalovaní už v nasledujúcom mesiaci vyrovnali. Žalovaní sa do omeškania s riadnymi úhradami splátok spravidla dostávali aj v budúcom období, na čo uskutočňovali úhrady v nepravidelných termínoch v nerovnakej výške. Posledná splátka bola Slovenskej sporiteľni uhradená dňa 15.6.2012 vo výške 174,12 eura. Žalobca uviedol, že jeho

právna predchodkyňa výzvou zo dňa 30.7.2013 vyzvala žalovaných na zaplatenie pohľadávok, ktoré vznikli v dôsledku ich omeškania a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva im bola v zmysle ust. 10.3. a 10.5. VOP doručená dňa 3.8.2013. Žalovaní v určenej lehote neurobili žiaden vklad. Žalobca uviedol, že došlo tým k porušeniu podľa bodu 7.6.1. písm. a/ VOP a preto jeho právna predchodkyňa Slovenská sporiteľňa im v zmysle uvedeného bodu VOP listom zo dňa 3.9.2013 oznámila, že ku dňu 2.9.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu vo výške 8.188,44 eura. Žalovaní boli vyzvaní na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa prevzatia oznámenia. V zmysle ust. 10.3. a 10.5. VOP bolo oznámenie žalovaným doručené dňa 12.9.2013, lehota na zaplatenie pohľadávky tak žalovaným uplynula dňa 27.9.2013, avšak ani v tejto lehote nebol z ich strany zrealizovaný žiaden vklad. Žalobca uviedol, že mu bola zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená pohľadávka ku dňu postúpenia pozostávajúca z nesplatenej istiny 6.683,64 eura a jej príslušenstva pozostávajúceho z riadnych úrokov vo výške 1.203,48 eura (10,85 % ročne), zmluvných a zákonných úrokov z omeškania spolu vo výške 345,32 eura (zmluvné úroky z omeškania v sadzbe 8 % ročne) za obdobie od 20.10.2011 do 2.9.2013 a zákonné úroky z omeškania v sadzbe 15,85 % ročne (10,85 % + 5 %) za obdobie od 3.9.2013 do 26.9.2013 a nezaplatených poplatkov vo výške 35,88 eura. Spolu tak príslušenstvo predstavovalo 1.584,68 eura. Žalobca uviedol, že žalovaní ani po jeho výzve pohľadávku neuhradili, čím zotrvali v omeškaní a preto mu vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si uplatnil za obdobie od 27.9.2013 do 31.12.2014 vo výške 5 % ročne z istiny pohľadávky 6.683,60 eura, čo predstavuje sumu vo výške 421,16 eura. Príslušenstvo predmetnej pohľadávky žalobcu tak spolu predstavuje 2.005,84 eura a celková výška pohľadávky predstavuje 8.689,48 eura.

2. Vo veci vydal tunajší súd dňa 25.11.2015 platobný rozkaz č.k. 13C/468/2015-67, ktorým uložil žalovaným v 1. až 3. rade platobnú povinnosť tak, ako túto žiadal im uložiť žalobca. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. a 2. rade odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 14.12.2015 (č.l. 69). V podanom odpore potvrdili, že je pravdou, že dňa 2.12.2004 so Slovenskou sporiteľňou uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0576089124, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru: investície do nehnuteľností vo výške 300.000,- Sk/9.958,18 eura. Uviedli, že podľa nich je zmluva o splátkovom úvere spotrebiteľskou zmluvou a to v zmysle ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citovali znenie bodu 7.6.1. A/VOP, podľa ktorého „Ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo ak je Klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.“ V súvislosti s citovaným vzniesli námietku premlčania majúc za to, že právna predchodkyňa žalobcu bola oprávnená vykonať svoje právo a zosplatniť dlh ešte dňa 21.1.2007, kedy sa dostali do omeškania so splátkou úveru za mesiac október r. 2006 o viac ako tri mesiace, nakoľko predmetnú splátku mali uhradiť ešte dňa 20.10.2006 a uhradili ju až dňa 22.1.2007. Uviedli, že v predmetnej veci platí všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Uviedli, že právo mohlo byť po prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Bod 10.3. VOP, na ktorý v žalobnom návrhu poukázal v súvislosti s doručovaním žalobca, uviedli, že je podľa ich názoru v zmysle ust. § 54 ods. 1 Obč. zák. neprijateľnou podmienkou z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od § 45 ods. 1 Obč. zák.. Mali za to, že táto podmienka v rozpore s požiadavkami dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu upiera právo na riadne doručenie písomnosti. Mali toto dojednanie za absolútne neplatné. Mali za to, že ani jeden z listov, ktoré priložil žalobca k návrhu na začatie konania, im nebol doručený, nakoľko pri ich doručovaní sa vychádzalo z bodu 10.3. VOP. Poukázali na R 2/1968, podľa ktorého ručiteľský záväzok sa nepovažuje za záväzok solidárneho charakteru a teda súdnym rozhodnutím nemožno vysloviť povinnosť oboch žalovaných zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne. Na základe uvedeného mali za zrejmé, že súd ich nemôže zaviazať spolu s ručiteľom - žalovaným v 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.689,48 eura a náhradu trov konania. Navrhli preto platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť.

3. Opätovne sa žalovaní k žalobnému návrhu vyjadrili písomným podaním zo dňa 29.11.2016 (č.l. 121). Opätovne uviedli, že nimi uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0576089124 je zmluvou spotrebiteľskou a úver je spotrebiteľským úverom. Citujúc z ustanovení § 2 a § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, uviedli že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme že spotrebiteľská zmluva obsahuje ročnú

percentuálnu mieru nákladov, ktorá ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedli, že v zmluve o splátkovom úvere č. 0576089124 nie je uvedená RPMN a preto predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedli, že z výpisov z účtov predložených žalobcom vyplýva, že po uzatvorení zmluvy uhradili právnemu predchodcovi žalobcu sumu 11.404,41 eura (do 31.12.2008 sumu 175.749,50 Sk/5.833,81 eura, od 1.1.2009 do 15.10.2011 sumu 4.874,12 eura a od 15.10.2011 do 15.6.2012 sumu 696,48 eura). Právna predchodkyňa žalobcu poskytla im úver vo výške 300.000,- Sk/9.958,18 eura a nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a oni - žalovaní naň uhradili viac ako predstavovala suma úveru poskytnutého im právnou predchodkyňou žalobcu, žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Toto mali za prvý dôvod, pre ktorý by mal súd žalobu zamietnuť. V časti 3/ svojho vyjadrenia opakovane citovali (tak ako v odpore) z bodu 7.6.1. VOP a zotrvali na vznesenej námietke premlčania. Premlčanie mali za druhý dôvod, pre ktorý by mal súd žalobu zamietnuť. Uviedli, že právna predchodkyňa žalobcu bola oprávnená vykonať svoje právo a zosplatniť celý úver ešte dňa 21.1.2007, kedy sa dostali do omeškania so splátkou úveru za mesiac október 2006 o viac ako tri mesiace, nakoľko predmetnú splátku mali uhradiť ešte dňa 20.10.2006 a uhradili ju až dňa 22.1.2007. Deň, kedy právna predchodkyňa žalobcu bola oprávnená zosplatniť celý dlh, uviedli, že možno považovať za deň v zmysle § 101 Obč. zák. kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. V bode 4/ svojho vyjadrenia uviedli, že ak súd nezamietne žalobu z už vyššieuvedených dôvodov, uvádzajú tiež to, že v zmysle zmluvy mali uhrádzať právnej predchodkyni žalobcu mesačné splátky vo výške 4.025,- Sk od 20.1.2005 do 20.12.2014. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 2.9.2013. Uvedené znamená, že aj splátky, ktoré mali byť splatné po 2.9.2013, sa stali splatnými dňa 2.9.2013. Uviedli, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 28.7.2015 a preto nárok žalobcu na úhradu nezaplatených splátok splatných pred dňom 28.7.2012 je premlčaný, čo je dôvod na zamietnutie žaloby v časti, ak ju súd nezamietne z dôvodov uvedených pod bodmi 2/ a 3/ ich vyjadrenia. Uviedli, že mali ku dňu 28.7.2012 uhradiť 366.275,- Sk/12.158,10 eura a uhradili 11.404,41 eura, čo je dôvod na zamietnutie žaloby v časti 753,69 eura z dôvodu premlčania. Na základe uvedeného navrhli, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal im náhradu trov konania.

4. Žalovaný v 3. rade sa k žalobnému návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.11.2016 (č.l. 123). Uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva. Mal za to, že ak sa dlžníci - žalovaní v 1. a 2. rade dostali do platobnej neschopnosti, je to v prvom rade ich problém. On išiel im za ručiteľa v dobrej viere, že budú riadne a včas splácať poskytnutý úver na čokoľvek vo výške 300.000,- Sk.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 9.2.2017 (č.l. 128), žalovaný v 3. rade v reakcii na jemu doručené vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že sa s ich vyjadrením stotožňuje a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že on ako ručiteľ spotrebiteľského úveru ho nesplácal, nakoľko si svoju povinnosť plnili a splnili žalovaní v 1. a 2. rade a uhradili viac ako predstavovala suma úveru a teda uviedol, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení, ktorým reagovali na vyjadrenie žalovaného v 3. rade (č.l. 129) uviedli, že je nesporné, že žalovaný v 3. rade podpísal ručiteľské vyhlásenie, ktorým vzal na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa a preto žalobca žaloval aj žalovaného v 3. rade ako ručiteľa.

7. Na pojednávaní dňa 14.6.2017 žalobca reagoval na námietku žalovaných v 1. a 2. rade, že je im poskytnutý úver, keďže sa jedná o úver spotrebiteľský, vzhľadom na neuvedenie údaja o RPMN v zmluve o úvere, bezúročný a bez poplatkov. Žalobca uviedol, že predmetný úver bol žalovaným poskytnutý ako úver za účelom investície do nehnuteľností a účelom úveru bola údržba a rekonštrukcia nehnuteľností. Poukázal na to, že v súvislosti s čl. II. bod 5. zmluvy, žalovaní v 1. a 2. rade aj právnej predchodkyni žalobcu predložili faktúru o zakúpení stavebného materiálu a súčasne príjmový pokladničný doklad o úhrade sumy 241.048,- Sk na tento účel. Žalobca poukázal na to, že aj sami žalovaní výslovne vo svojom odpore uviedli, že účelom im poskytnutého úveru bola investícia do nehnuteľností. Uviedol, že v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie úpravy existujúcich stavieb, dokončených stavieb a ich údržbu. Preto sa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. na túto zmluvu o splátkovom úvere nevzťahuje. A teda aj keď zmluva neobsahuje žalovanými namietnutú náležitosť (údaj o RPMN), nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uviedol, že splatnosť celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky nastáva až okamihom, kedy veriteľ dlžníka o jej

zaplatenie požiadal, nie okamžikom, kedy tak v súlade so zmluvnými dojednaniami urobiť mohol. Odvolal sa v tejto súvislosti aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.4.2014, sp. zn. 11Co/99/2013 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.2.2017, sp. zn. 23Co/74/2016. Mal tak za to, že nemohlo dôjsť k márnemu uplynutiu trojročnej premlčacej doby tak, ako tvrdia žalovaní. Uviedol, že je potrebné skúmať premlčanie osobitne ku dňu zosplatnenia všetkých splátok a súčasne samostatných jednotlivo do zosplatnenia splatných splátok.

8. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k otázke, či sa na im poskytnutý úver vzťahuje úprava zákona č. 258/2001 Z.z. na predmetnom pojednávaní nevyjadrili, avšak k otázke začatia plynutia premlčacej doby zotrvali na svojom názore, že sa má posudzovať podľa okolnosti, či sa mohlo alebo nemohlo uplatniť právo na zosplatnenie celého úveru. Mali za to, že žalobca právo zosplatniť úver mohol využiť už v r. 2007, kedy oni boli permanentne v omeškaní so splátkami a to viac ako tri mesiace a mohol podať žalobu, ak by po zosplatnení v určenej lehote svoj záväzok neuhradili. Zotrvali tak na námietke premlčania práva žalobcu. V súvislosti s touto svojou argumentáciou poukázali na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.3.2015, sp. zn. 20C/87/2014, podľa ktorého začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné počítať odo dňa, kedy žalobca mohol zosplatniť úver.

9. Žalovaní k tvrdeniu žalobcu, že sa zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahoval na nimi uzavretú zmluvu o poskytnutí úveru, a to v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, vyjadrili písomným podaním zo dňa 10.7.2017 (č.l. 155). Uviedli, že základom návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch bola smernica EÚ 87/102/EEC pre aproximáciu právnych predpisov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Uviedli, že táto smernica sa nemala aplikovať na úverové zmluvy alebo zmluvy prisľubujúce poskytnutie úveru - určené predovšetkým na získanie alebo udržanie majetkových práv k pozemku alebo existujúcej či projektovanej stavbe a - určené na obnovu alebo skvalitnenie budovy ako takej. Poukázali na to, že Smernica EÚ 87/102/EEC hovorila o tom, že sa nemá aplikovať na úverové zmluvy určené na obnovu alebo skvalitnenie budovy, pričom ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. uvádzalo, že sa zákon nevzťahuje na dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Uviedli, že smernica hovorila o budovách, zákon o spotrebiteľských úveroch o stavbách. Uviedli, že byt nie je budovou ani stavbou. Stavbou je bytový dom. Pre prípad, ak by súd dospel k tak širokému výkladu, že stavbou sa má rozumieť aj byt, žalovaní poukázali na to, že smernica EÚ 87/102/EEC v znení smerníc 90/88/EEC a 98/7/EC jasne uviedla, že zmluvy o úvere by nemali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice len preto, že ich účelom je renovácia alebo zvýšenie hodnoty existujúcej stavby. Konštatovali, že tieto zmluvy nemôžu byť vyňaté ani z pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedli, že zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa teda vzťahoval aj na zmluvy, ktorých účelom bola rekonštrukcia, renovácia alebo zvýšenie hodnoty existujúcej stavby, pokiaľ neboli zabezpečené nehnuteľnosťou/hypotékou. Uviedli, že účelom úveru im poskytnutého, bola rekonštrukcia ich bytu, ktorou došlo pravdepodobne aj k zvýšeniu jeho hodnoty. Čerpali spotrebiteľský úver, nie úver na bývanie zabezpečený nehnuteľnosťou, preto sa na tento spotrebiteľský úver vzťahuje zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy, vrátane jeho ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/.

10. Žalobca na vyjadrenie žalovaných reagoval svojím stanoviskom vyhotoveným písomne zo dňa 11.9.2017 (č.l. 158). V tomto stanovisku stotožnil sa s vyjadrením žalovaných o tom, že základom návrhu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola smernica Rady ES 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986, podľa čl. 2 ods. 1 písm. a/ ktorej smernice neplatí táto smernica pre úverové zmluvy alebo zmluvy prisľubujúce poskytnutie úveru, tak ako to uviedli žalovaní. Následne došlo k transponovaniu predmetného ustanovenia smernice do ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zmluvu o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Žalobca mal za zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch spod režimu spotrebiteľských úveroch vylučuje také zmluvy o úveroch, ktoré slúžia na poskytnutie úverov na nadobudnutie existujúcich nehnuteľností (teda nie výlučne stavieb) a ich údržbu. Žalobca z ním vyhotovenej systematiky týkajúcej sa definície stavieb (vychádzajúc z ust. § 119 ods. 2 Obč. zák., § 43a ods. 1 a § 43a ods. 2 Staveb. zák., § 43b ods. 1 Staveb. zák. a § 43b ods. 2 a § 43b ods. 4 Staveb. zák.) mal za zrejmé, že byt ako jednotka spadajúca pod širší pojem bytový dom, ktorý ďalej v rámci členenia spadá pod pojem bytová budova, spoločne tvoria pojem stavieb, ktorá je v zmysle ust. § 119 ods. 2 Obč. zák. považovaná za nehnuteľnosť. Takémuto záveru, uviedol, že prisvedčuje aj odborná verejnosť

majúca za to, že právnemu režimu nehnuteľností podliehajú aj byty a nebytové priestory, pričom odkázal na Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, I. Fekete, Bratislava, eurokódex 2011, str. 560. Žalobca mal z vyjadrenia žalovaných zo dňa 10.7.2017 za zrejmé, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 2.12.2004 čerpali na rekonštrukciu bytu. Z daňového dokladu - faktúry č. 35268 zo dňa 11.4.2005, ktorú predložili Slovenskej sporiteľni, uviedol, že vyplýva, že zakúpili stavebný tovar (bezpečnostné vchodové dvere, 4 ks eurookien, balkónové dvere, 40 ks keramických obkladov, 60 ks laminátovej podlahy, 30 ks dlažby, sprchovací kút, 2 ks interiérových dverí) v celkovej hodnote 241.048,- Sk vrátane DPH. Predložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 11.4.2005, uviedol žalobca, že preukazuje zároveň zaplatenie tejto sumy. Mal žalobca za to, že žalovaní týmito dokladmi preukazovali účelové použitie prostriedkov v zmysle ust. čl. II. bod 5. zmluvy o úvere a teda použitie v súlade s účelom poskytovaného úveru na údržbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Citoval ust. § 139b ods. 15 písm. b/ Staveb. zák., v zmysle ktorého „udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce) sú najmä: opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí“. Na uvedenom základe uviedol, že je presvedčený, že pod údržbou nehnuteľnosti je možné rozumieť aj udržiavacie práce, resp. rekonštrukciu bytu žalovaných tak, ako to sami vo svojom vyjadrení uvádzajú. V súvislosti s tvrdením žalovaných, že Smernica má obsahovať ustanovenie, podľa ktorého „zmluvy o úvere by však nemali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice len preto, že ich účelom je renovácia alebo zvýšenie hodnoty existujúcej stavby“, uviedol, že po dôkladnom oboznámení sa s obsahom smernice uvedené ustanovenie sa v tejto Smernici nenachádza. Záverom uviedol, že na uvedenom základe všetkých zmienených skutočností má za to, že úver poskytnutý žalovaným, účelom výslovne označený ako „údržba, rekonštrukcia nehnuteľnosti“, je úverom, na ktorý sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje právna úprava tohto zákona a preto, aj keď predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o RPMN spojených s týmto úverom, nemá ten následok, že úver má byť považovaný za úver bez úrokov a bez poplatkov. V časti III. svojho stanoviska žalobca doplnil skutočnosti za účelom ozrejmenia ním predloženého listinného dôkazu a to výpisu z úverového účtu žalovaných za obdobie od 15.10.2011 do 7.11.2014 (analytický výpis, č.l.53), ktorý, uviedol žalobca, že po jednotlivých položkách špecifikuje všetky jednotlivé splátky úveru, s ktorými boli žalovaní v omeškaní.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

12. Podľa predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. 0576089124, zo dňa 2.12.2004, uzatvorili túto zmluvu podľa ust. § 497 až 507 Obchod. zák., Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľka a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci. Podľa čl. I. zmluvy, predmetom tejto zmluvy o splátkovom úvere bolo poskytnutie splátkového úveru za dohodnutých podmienok a to jednalo sa o: výšku úveru: 300.000,- Sk, druh úveru: spotrebný - investícia do nehnuteľnosti, výška úrokovej sadzby: 9,80 % p.a. v deň podpisu zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru: 2 % z výšky úveru, poplatok za správu úveru: 50,- Sk/mesačne, výška splátok: 4.025,- Sk, periodicita splátok: mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.1.2005, konečná splatnosť úveru: 20.12.2014, splatnosť úrokov: v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania: inkasom z účtu, účel úveru: údržba, rekonštrukcia nehnuteľnosti. Podľa čl. II. ods. 1. zmluvy, sa veriteľka, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť žalovaným ako dlžníkom úver po splnení podmienok uvedených v zmluve a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech ich účtu. Podľa čl. II. ods. 3. zmluvy, dlžníci, t.j. žalovaní, boli povinní splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podľa čl. II. ods. 4. zmluvy, sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach zmluvy, pripísali k istine a stávali sa jej súčasťou. Podľa čl. II. ods. 5. zmluvy, dlžníci, t.j. žalovaní, boli povinní doručiť veriteľke v lehote 6 mesiacov od poskytnutia úveru, listiny preukazujúce účelovosť poskytnutého úveru. Za listiny preukazujúce účelovosť čerpania úveru zmluvnými stranami bolo uvedené, že sa považujú najmä: zálohová faktúra, faktúra vystavená dodávateľom alebo subdodávateľom podľa účelu úveru napr. stavby, stavebného materiálu alebo iného tovaru, doklad z elektronickej pokladne o zaplatení hotovosti za tovar alebo služby, pričom všetky listiny mali obsahovať podstatné náležitosti podľa osobitných predpisov. Podľa čl. II. ods. 6. zmluvy, pre prípad, ak by dlžník, t.j. žalovaní, nesplnili povinnosť uvedenú v bode 5. tohto článku v stanovenej lehote, bola veriteľka, t.j. právna predchodkyňa žalobcu, oprávnená zmeniť výšku úrokovej sadzby a úročiť úver úrokovou sadzbou určenou zverejnením v deň uplynutia lehoty podľa bodu 5. tohto článku a dlžníci sa zaviazali splácať úver s takto dohodnutou úrokovou sadzbou. Podľa čl. III. ods. 7. zmluvy, boli dlžníci povinní v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z

úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Podľa čl. IV. ods. 1. zmluvy, veriteľka, t.j. právna predchodkyňa žalobcu, úročila úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Podľa čl. V. ods. 2. zmluvy, dlžníci, t.j. žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili s Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) veriteľky, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásili, že sa oboznámili so Sadzobníkom a súhlasili s ním. Podľa čl. V. ods. 5. zmluvy, nadobudla zmluva platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami.

13. Predloženou Dohodou o ručení zo dňa 2.12.2004 mal súd preukázané, že ju uvedeného dňa uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľka a žalovaný v 3. rade ako ručiteľ. Podľa čl. I. dohody, mal ručiteľ vedomosť o tom, že veriteľka uzavrela s dlžníkmi - žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 0576089124 o poskytnutí úveru vo výške 300.000,- Sk. V čl. II. ods. 1. ručiteľ vyhlásil, že podľa ust § 303 a nasl. Obchod. zák. uspokojí nasledovné, pod písmenami a/, b/, c/, d/, e/ a f/ uvedené pohľadávky veriteľky, ktoré prípady uvedené v bode 1. písm. a/ až f/ tohto článku podľa bodu 2. čl. II. Dohody mohli nastať samostatne alebo niektoré alebo všetky súbežne. Podľa čl. II. 3. sa ručiteľ neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazal, že na prvú písomnú výzvu veriteľky obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradí túto pohľadávku veriteľke v lehote ňou určenej vo výzve. Podľa čl. III. ods. 5. dohody, dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvomi účastníkmi dohody. Podľa čl. III. ods. 6. dohody, záväzok ručiteľa vyplývajúci z tejto dohody o ručení zaniká až úplným zaplatením pohľadávky.

14. Faktúrou č. 35268 vyhotovenou dodávateľom FLEXTA s.r.o., Ružová 43, Košice zo dňa 11.4.2005 vyúčtoval dodávateľ žalovanému v 1. rade ako odberateľovi cenu na úhradu 241.048,- Sk za dodávku bezpečnostných vchodových dverí, 4 kusov eurookien, balkónových dverí, 40 kusov keramických obkladov, 60 kusov laminátovej podlahy, 30 kusov dlažby, sprchovací kút a 2 kusy interiérových dverí. Žalovaní v 1. a 2. rade predložili túto faktúru právnej predchodkyni žalobcu na preukázanie dohodnutého

- účelového určenia poskytnutého úveru.

15. Právna predchodkyňa žalobcu, Slovenská sporiteľňa, listami zo dňa 30.7.2013, jednotlivo adresovanými žalovaným v 1. až 3. rade, ako veriteľka pohľadávky zo zmluvy č. 576089124 zo dňa 2.12.2004 oznámila im, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.6.2013 vo výške 4.315,59 eura s prísl.. Vyzvala jednotlivých adresátov, aby dlžnú sumu uhradili najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Podľa fotokópie poštovej zásielky, zásielka doručovaná žalovanému v 1. rade na adresu: R. XX v Y., vrátila sa právnej predchodkyni žalobcu späť s oznámením, že je adresát na adrese neznámy. Tak isto zásielka doručovaná žalovanej v 2. rade na tú istú adresu: R. 26XX/XX v Y., vrátila sa späť Slovenskej sporiteľni s oznámením pošty, že je jej adresát neznámy. Tak isto aj zásielka doručovaná žalovanému v 3. rade na adresu: D. XX v Y. vrátila sa späť Slovenskej sporiteľni s oznámením pošty, že je adresát zásielky neznámy.

16. Listami zo dňa 3.9.2013, adresovanými jednotlivo žalovaným v 1. až 3. rade, právna predchodkyňa žalobcu, Slovenská sporiteľňa, im oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 576089124 zo dňa 2.12.2004, na základe ktorej poskytla úver vo výške 9.958,18 eura klientovi: I. R., t.j. žalovanému v 1. rade. Oznámila, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1. písm. a/ VOP. V zmysle bodu 7.6.1. VOP oznámila Slovenská sporiteľňa, že ku dňu 2.9.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala úverová pohľadávka sumu 8.188,44 eura. Vyzvala adresátov listov “Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ k splateniu celej výšky uvedenej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 15 dní na označený účet. Podľa predloženej fotokópie poštovej zásielky doručovala právna predchodkyňa žalobcu zásielku žalovanému v 1. rade doporučene do vlastných rúk s doručenkou, zásielka vrátila sa jej späť s oznámením pošty, že je jej adresát - žalovaný v 1. rade na adrese R. XX v Y. neznámy. Aj pokiaľ sa týka poštovej zásielky doručovanej doporučene s doručenkou do vlastných rúk žalovanej v 2. rade na adresu R. XXXX/XX, vrátila sa odosielateľke Slovenskej sporiteľni a.s. späť s oznámením pošty, že je adresát zásielky neznámy. Aj v prípade zásielky doručovanej žalovanému v 3. rade doporučene s doručenkou do vlastných rúk na adresu D. XX v Y., vrátila sa zásielka späť Slovenskej sporiteľni s oznámením, že je jej adresát neznámy.

17. Listami zo dňa 11.10.2013, opätovne jednotlivo adresovanými žalovaným v 1. až 3. rade, právna predchodkyňa žalobcu Slovenská sporiteľňa oznámila adresátom - žalovaným v 1. až 3. rade,

postúpenie pohľadávky podľa § 526 Obč. zák. z úveru č. 576089124 zo dňa 2.12.2004 a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 935/2013/CE zo dňa 27.9.2013 vo výške 8.268,32 eura s prísl. žalobcovi. Doručenie týchto oznámení žalobca nepreukázal.

18. Žalobca predloženou zmluvou - kópiou, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/ CE preukázal, že ju uzavreli dňa 2.10.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník, predmetom ktorej zmluvy podľa jej čl. V. bod 5.1., bola dohoda zmluvných strán o obchodnom postúpení pohľadávok, pričom podľa čl. II. bod 2.1. zmluvy, pohľadávkou bola každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi vrátane príslušenstva uvedená a špecifikovaná v prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorá vznikla z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, najmä sa jednalo podľa písm. a/ o pohľadávky postupcu, t.j. Slovenskej sporiteľne zo zmlúv o úvere. Podľa výpisu z tejto prílohy (č.l. 37-39), predmetom postúpenia bola aj pohľadávka za žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zo zmluvy zo dňa 2.12.2004 vo výške zostatku 8.268,32 eura, z toho istina 6.683,64 eura a úroky celkom vo výške 1.548,80 eura. Ručiteľom záväzku dlžníkov bol žalovaný v 3. rade.

19. Podľa predloženého výpisu z úveru č. 0576089124 (t.j. úveru žalovaných) vyhotoveného dňa 27.5.2015 právnou predchodkyňou žalobcu za účtovné obdobie od 1.1.1990 do 31.12.2008 (č.l. 40-47) bol úver vyčerpaný ku dňu 31.12.2008 vo výške 300.000,- Sk, uhradené boli na úver splátky vo výške 175.749,50 Sk, omeškané splátky boli vo výške 23.450,50 Sk a výška konečného zostatku bola vyčíslená sumou -268.899,60 Sk.

20. Podľa výpisu z úveru č. 0576089124 vyhotoveného právnou predchodkyňou žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. za účtovné obdobie od 1.1.2009 do 15.10.2011, a to dňa 27.5.2015, bol úver v plnej výške vyčerpaný, počiatočný zostatok bol vo výške -8.925,83 eura, uhradené boli splátky 4.874,12 eura, výška omeškaných splátok bola 1.010,30 eura a konečný zostatok úveru bol vyčíslený vo výške -6.700,39 eura (č.l. 48-52).

21. Podľa výpisu z úveru č. 576089124 vyhotoveného dňa 7.11.2014 za účtovné obdobie od 15.10.2011 do 7.11.2014 (č.l. 53-54) bol počiatočný zostatok úveru -6.739 eura, uhradené boli splátky vo výške 6.683,64 eura.

22. Podľa ust. § 497 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 23. Podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 24. Podľa ust. § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník. 25. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 26. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii ( v znení platnom v rozhodnom období, t.j. v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 27. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, 28. Podľa ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 30. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka). 31. Následne zák. č. 379/2008 Z.z. s účinnosťou od 1. novembra 2008 bolo doplnený nový odsek 2 do znenia § 52 Obč. zák., podľa ktorého, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Takéto znenie ust. § 52 ods. 2 platilo až do 31. marca 2015. 32. Podľa súčasného znenia ust. 52 ods. 2 Obč. zák., ktoré platí od 1. apríla 2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 33. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák.. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 34. V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 35. V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 36. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

37. V danej právnej veci bolo medzi sporovými stranami nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci na strane jednej a Slovenská sporiteľňa ako veriteľka na strane druhej uzavreli dňa 2.12.2004 zmluvu o splátkovom úvere, ktorý úver vo výške 300.000,- Sk/9.958,18 eura Slovenská sporiteľňa poskytla žalovaným v 1. a 2. rade. Podľa základných podmienok vymedzených v čl. I. zmluvy sa jednalo o úver spotrebný - investície do nehnuteľností, ktorý sa zaviazali žalovaní v 1. a 2. rade splácať vrátane úrokov mesačnými splátkami splatnými k 20. dňu v mesiaci vo výške po 4.025,- Sk od splatnosti prvej splátky dňa 20.1.2005 až do konečnej splatnosti úveru dňa 20.12.2014. Žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní doručiť veriteľke, t.j. Slovenskej sporiteľni do 6 mesiacov od poskytnutia úveru listiny preukazujúce účelovosť. Účel úveru bol sporovými stranami vymedzený v čl. I. zmluvy ako údržba, rekonštrukcia nehnuteľnosti. V súvislosti s povinnosťou preukázať účelové použitie úveru, žalobca preukázal, že žalovaní predložili jeho právnej predchodkyni na preukázanie účelovosti úveru faktúru č. 35268 zo dňa 11.4.2005, ktorou im (konkrétne žalovanému v 1. rade) ako odberateľovi vyúčtoval dodávateľ Flexta s.r.o. cenu 241.048,- Sk za tam dodaný tovar majúci charakter stavebných materiálov (č.l. 154). Zároveň bolo predloženým príjmovým pokladničným dokladom firmy Flexta s.r.o. preukázané, že žalovaný v 1. rade cenu vyúčtovanú faktúrou dodávateľovi zaplatil.

38. Nebolo spochybnené, a teda sporné ani to, že právna predchodkyňa žalobcu Slovenská sporiteľňa, listom zo dňa 3.9.2013 na základe porušenia zmluvy v zmysle čl. VII. bod 7.6.1. písm. a/ VOP vyhlásila ku dňu 2.9.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala žalovaných v 1. - 3. rade na splatenie vyčíslenej úverovej pohľadávky, ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 8.188,44 eura.

39. Pokiaľ sa týka žalovaného v 3. rade, mal súd preukázané, a opätovne to nebolo spochybnené, že žalovaný v 3. rade uzavrel s veriteľkou z predmetnej úverovej zmluvy, Slovenskou sporiteľňou dohodu o ručení ako ručiteľ a zaviazal sa pohľadávku veriteľke zaplatiť, ak ju nezaplatí dlžník.

40. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 2.10.2013, mal súd preukázané postúpenie pohľadávky veriteľky Slovenskej sporiteľne zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanými v 1. a 2. rade a to vo výške nesplatenej istiny úveru 6.683,64 eura spolu s príslušenstvom - riadnymi úrokmi 1.203,48 eura a úrokmi z omeškania (zmluvnými a zákonnými) 345,32 eura a poplatkami 35,88 eura, celkom príslušenstvo 1.584,68 eura.

41. Medzi stranami sporu nebol rozpor ani v tom, že predmetná úverová zmluva, z ktorej si žalobca nárok uplatnil, je zmluvou spotrebiteľskou a to v zmysle ust. § 23a zák. o ochrane spotrebiteľa a teda vzťahujú sa ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa.

42. Spornou sa stala otázka, a to vzhľadom na žalovanými uplatnenú obranu (podľa ktorej zmluva neobsahuje povinný údaj o RPMN podľa zák. o spotrebiteľských úveroch a je preto úver bezúročný a bez poplatkov), či sa na zmluvu uzavretú medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, a teda či bol údaj o výške RPMN povinný v predmetnej zmluve alebo nie, s tým dôsledkom, že ak by povinný bol, potom je zmluva o úvere vzhľadom na to, že takýto údaj neobsahuje, bezúročná a bez poplatkov.

43. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z formulácie zmluvy ohľadom druhu úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou žalovaným a to ako úveru spotrebného - investície do nehnuteľností s vymedzením účelu úveru ma údržbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti, a z preukázania žalovanými použitia finančných prostriedkov poskytnutého úveru na dohodnutý účel, dospel tunajší súd k záveru, že zmluva o úvere na investície do nehnuteľností je úverom, ktorý je možné podradiť - subsumovať pod ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. ako zmluvu o poskytnutí úveru na ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu a teda sa na predmetnú úverovú zmluvu zák. č. 258/2001 Z.z. nevzťahuje a preto ani nemusela ako povinný údaj obsahovať údaj o výške RPMN a preto ani v dôsledku absencie tohto údaja poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Argumentácia žalovaných uplatnená v tejto súvislosti, a to, že smernica EÚ 87/102/EEC hovorila o budovách a zák. č. 258/2001 Z.z. v § 2 ods. 1 písm. a/ hovoril o stavbách, pričom žalovaní čerpali a použili úver na rekonštrukciu bytu a byt nie je budovou ani stavbou, nebola pre súd dostatočne relevantná. Úver bol žalovaným právnou predchodkyňou žalobcu, na základe uzavretej zmluvy poskytnutý a to na účely investície do nehnuteľností, pričom tak budova ako aj stavba sú termíny označujúce nehnuteľnosti.

44. Súd sa nestotožnil a nemal za dôvodnú ani žalovanými vznesenú námietku premlčania práva žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Výklad tohto ustanovenia žalovanými, podľa ktorého Slovenská sporiteľňa - právna predchodkyňa žalobcu bola oprávnená vykonať svoje právo podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP a zosplatniť celý dlh ešte dňa 21.1.2007, kedy sa žalovaní dostali do omeškania so splátkou úveru za mesiac 10/2006 o viac ako tri mesiace, splátku splatnú dňa 20.10.2006 uhradili až dňa 22.1.2007 a teda, keď tak neurobila, došlo k premlčaniu jej práva vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (t.j. podľa žalovaných dňom 21.1.2010). Žalovaní opomenuli a nezohľadnili, že sa dostávali do omeškania aj s ďalšími pravidelnými mesačnými splátkami, pričom premlčacia doba na uplatnenie práva podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru plynula od každej ďalšej nezaplatenej - omeškanej splátky jednotlivo.

45. Za dôvodnú mal súd žalovanými vznesenú námietku premlčania práva žalobcu na úhradu nezaplatených splátok splatných pred dňom 28.7.2012, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 28.7.2015. Tak ako správne uviedli žalovaní, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 2.9.2013 sa vzťahovalo len na tie mesačné splátky, splatnosť ktorých ešte nenastala.

46. Zohľadniac tak žalovanými vznesenú námietku premlčania a vychádzajúc z tzv. analytického výpisu z úverového účtu žalovaných za obdobie od 15.10.2011 do 7.11.2014 (č.l. 53) a zohľadniac vysvetlenie žalobcu k tomuto účelu v jeho písomnom podaní zo dňa 11.9.2017 (č.l. 158), súd dospel k záveru, keďže obsah výpisov ako taký žalovanými spochybnený nebol, že:

a/ pokiaľ sa jedná o istinu a sú v riadkoch 7 - 32 na str. 001/004 a v riadkoch 1 a 2 na str. 002/004 pod označením „odpis - splátka istiny“ uvedené všetky omeškané splátky istiny splatné v období od 20.6.2011 do 20.12.2014, pričom v riadkoch 7 - 32 na str. 001/004 a v riadku 1 na str. 002/004 sú uvedené všetky jednotlivo splatné splátky istiny, splatné v období od 20.6.2011 do 20.8.2013, tak potom sú premlčané všetky nezaplatené splátky uvedené v predmetnom výpise v riadkoch 7 - 20, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu boli splatné počnúc mesiacom 06/2011 - kedy bola splatná dňa 20.6.2011 splátka vo výške 139,70 eura, a to až po splátku uvedenú v riadku 20, splatnú a nezaplatenú v mesiaci 07/2012 , konkrétne splatnú dňa 20.7.2012 vo výške 95,84 eura. Spolu súčet všetkých týchto premlčaných splátok v počte 14 (uvedených v riadkoch 7 - 20) je vo výške 2.000,56 eura. Vo vzťahu k ďalším v tomto výpise uvedeným a žalovanými nezaplateným splátkam (riadok 21 až riadok 32 na strane 001/004 a riadok 1 na strane 002/004 výpisu)súd uvádza, že tieto splátky premlčané nie sú a ich súčet predstavuje 1.190,56 eura, pričom sa jedná o splátky splatné do zosplatnenia úveru postupne mesačne počnúc dňom 20.8.2012 až do dňa 20.8.2013. V riadku 2 na strane výpisu 002/004, podľa vysvetlenia žalobcu, je uvedená suma zosplatnenej istiny 3.492,52 eura. Spolu tak sumár dlžnej nepremlčanej istiny predstavuje súčet nezaplatených a nepremlčaných jednotlivo splatných splátok 1.190,56 eura a zosplatnenej istiny 3.492,52 eura, t.j. spolu je nepremlčaná dlžná suma istiny 4.683,08 eura. b/ pokiaľ sa jedná o úroky, opätovne vychádzajúc z údajov predmetného tzv. analytického výpisu z úverového účtu, uviedol žalobca, že sú v riadkoch 57 - 64 na strane 002/004 a v riadkoch 1 - 13 na strane 003/004 predloženého výpisu pod označením „odpis - splátka riadneho úroku“, uvedené všetky časti omeškaných, t.j. nezaplatených splátok predstavujúcich riadne úroky z úveru splatné v období od 20.1.2012 do 2.9.2013, t.j. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa zmluvy, úroky boli splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca a teda zohľadniac vznesenú námietku premlčania, počnúc vyúčtovanými úrokmi z úveru uvedenými v riadku 57 vo výške 12,96 eura za mesiac 01/2012 až po vyúčtované úroky z úveru v uvedené v riadku 62 vo výške 62,44 eura za mesiac 06/2012, sú tieto premlčané, t.j. spolu úroky z úveru sú premlčané vo výške 317,11 eura. V ďalšej časti výpisu sú uvedené úroky z úveru za obdobie mesiacov 07/2012 až do mesiaca 08/2013 a čiastkový úrok za 09/2013 do zosplatnenia úveru do dňa 2.9.2013. Celkom tieto úroky z úveru do zosplatnenia sú vo výške 1.203,44 eura. Po odpočítaní premlčanej časti úrokov vo výške 317,11 eura, súd mal zo žalobcom uplatneného nároku na úroky z úveru, za dôvodne uplatnený nárok žalobcu na úroky z úveru vo výške 886,37 eura (1.203,48 - 317,11), v tejto časti mu nárok na úroky priznal a v časti o zaplatenie úrokov vo výške 317,11 eura žalobu, na základe vznesenej námietky premlčania, zamietol.

47. V prípade nárokovaných poplatkov 35,88 eura, uviedol žalobca, že sú tieto uvedené vo výpise na strane 002/003 pod označením „odpis splátky poplatku“ a jedná sa o poplatky za správu úveru za obdobie od 20.6.2012 do 20.5.2013. Jedná sa spolu o sumu 35,88 eura (12 x 2,99 eura). Poplatky si žalobca uplatnil podľa predloženého výpisu vo výške 2,99 eura mesačne, pričom však v zmluve o splátkovom úvere bola výška poplatku za správu úveru dohodnutá vo výške 50,- Sk mesačne, čo pri prepočte oficiálnym konverzným kurzom predstavuje výšku poplatku 1,66 eura mesačne. Okrem toho, právo na poplatky splatné v dňoch 20.6.2012 a 20.7.2012 je premlčané, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ho nemožno priznať. Keďže bol poplatok za správu úveru v zmluve riadne dohodnutý, v zmluvne dohodnutej výške súd priznal žalobcovi právo na poplatky vo výške 16,60 eura (10 x 1.66 eura). V prevyšujúcom rozsahu oproti žalobcom uplatnenej sume 35,88 eura poplatkov, t.j. vo výške 19,28 eura súd nemal poplatky za dôvodne uplatnené a v tejto časti žalobu zamietol.

48. Napokon, pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, žalobca si ich uplatnil v sume 345,32 eura, pričom uviedol, že pozostávajú zo zmluvných úrokov z omeškania za obdobie od 20.6.2012 do 2.9.2013 (takto to uviedol vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.9.2017- č.l. 159), avšak v žalobnom návrhu uviedol, že tieto zmluvné úroky z omeškania v sadzbe 8 % sú počítané za obdobie od 20.10.2011 do 2.9.2013) a zo zákonných úrokov z omeškania za obdobie 3.9.2013 do 26.9.2013, v žalobnom návrhu uviedol, že tieto zákonné úroky sú počítané v sadzbe 15,85 % ročne (10,85 % + 5 %). Vo vzťahu k takto vyčísleným úrokom z omeškania súd uzatvára, že tento nárok žalobcu nie je dostatočne a určito odôvodnený, pretože nie je zrejmé v prípade tzv. zmluvných úrokov, za aké obdobie a z akého základu v skutočnosti boli vypočítané, a pri žalobcom označených tzv. zákonných úrokov z omeškania zase nie je zrejmé, ako žalobca dospel k tzv. zákonnej sadzbe úrokov 15,85 % ročne. Takisto ani z predloženého analytického výpisu nevyplýva, nie je zrejmé, z akého základu úroky z omeškania boli rátané. Keďže súd tento nárok uplatnený žalobcom na úroky z omeškania spolu vo výške 345,32 eura nemal, vzhľadom na výsledky dokazovania za dostatočne odôvodnený a riadne preukázaný, preto v tejto časti o zaplatenie 345,32 eura úrokov z omeškania žalobný návrh zamietol.

49. Napokon, pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, ktoré si žalobca v žalobnom návrhu uplatnil za obdobie od 27.9.2013 do 31.12.2014 vo výške 5 % ročne z istiny pohľadávky, vypočítané vo výške 421,16 eura, vzhľadom na to, že súd mal žalobný návrh za dôvodný v časti uplatnenej istiny a priznal žalobcovi istinu vo výške 4.683,08 eura a mal preukázané, že s úhradou tejto istiny vo vymedzenom období od 27.9.2013 do 31.12.2014 žalovaní skutočne boli v omeškaní, že si ich žalobca uplatnil v zákonnej výške úrokovej sadzby úrokov z omeškania 5 % ročne, priznal mu súd tieto úroky z omeškania vo výške 295,73 eura (5 % zo sumy 4.683,08 eura od 27.9.2013 do 31.12.2014). Zamietol žalobný nárok v časti o zaplatenie 125,43 eura (421,16 - 295,73).

50. Celkom tak súd priznal žalobcovi právo voči žalovaným na zaplatenie 5.881,78 eura (4.683,08 eura istiny, 886,37 eura úrokov z úveru, 16,60 eura poplatkov za správu úveru, 295,73 eura úrokov z omeškania z dlžnej sumy istiny 4.683,08 eura od 27.9.2013 do 31.12.2014). V prevyšujúcom rozsahu v časti o zaplatenie 2.807,70 eura (2.000,56 eura istiny, 317,11 eura úrokov z úveru, 19,28 eura poplatkov za správu úveru, 345, 32 eura úrokov z omeškania a 125,43 eura úrokov z omeškania) uplatnený nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

51. Žalovaný v 3. rade ako ručiteľ prevzal na seba záväzok pohľadávku právnej predchodkyne žalobcu uhradiť, ak ju neuhradia žalovaní. Keďže ručiteľský záväzok mal súd za platne uzavretý, aj napriek výhradám žalovaného v 3. rade, ktoré sú právne irelevantné, je žalovaný v 3. rade povinný svoj ručiteľský záväzok plniť. Preto súd zaviazal na plnenie povinnosti aj tohto žalovaného v 3. rade.

52. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči všetkým žalovaným, ktorých žiadal zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne. Voči tomu namietli a mali takto uplatnený nárok za nesprávne uplatnený, žalovaní v 1. a 2. rade, tvrdiac, že ich súd nemôže zaviazať spolu s ručiteľom - žalovaným v 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Ich námietku mal súd za dôvodnú. Je zrejmé, že dôvodom plnenia žalovaných je záväzkovoprávny vzťah z úverovej zmluvy a dôvodom plnenia žalovaného v 3. rade je jeho ručiteľský záväzok. Jedná sa teda o jediný nárok žalobcu, ktorý síce môže vymáhať od všetkých troch zodpovedných subjektov, vymôcť ho však môže iba raz. Vzťah žalovaných v 1. a 2. rade ako spoludlžníkov je solidárny ( § 511 ods. 1 veta prvá Obč. zák.). Ich vzťah ako solidárnych dlžníkov k žalovanému v 3. rade ako ručiteľovi je taký, že ak by ručiteľ dlh splnil, je oprávnený požadovať od nich ako dlžníkov náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Tieto vzťahy bolo potrebné upraviť vo výroku súdneho rozhodnutia.

53. Súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol zároveň v zmysle ust. § 262 ods. 1 C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. priznal podľa pomeru úspech vo veci, vychádzajúc z úspechu žalobcu vo výške priznanej sumy 5.881,78 eura (67,69 %) a úspechu žalovaných vo výške zamietnutej časti uplatneného nároku 2.807,70 eura (32,31 %) žalobcovi voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 35,38 % (67,69 % - 35,38 %), o výške ktorých trov bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).