Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-129-2016.pdf
PDF · 103.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/129/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: I. Y., L.. XX.X.XXXX, J. G., T. XX, zastúpená: Mgr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom v Prešove, Levočská 89, p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej stranami dňa 22.8.2014 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 804300312 o zo dňa 22.8.2014 na výkon zrážok zo mzdy.
Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 19.10.2016 sa domáhala voči žalovanému zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 22.8.2014 uzavretej k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 22.8.2014 na výkon zrážok zo mzdy. V žalobe uviedla, že dňa 22.8.2014 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou jej bol poskytnutý úver 600 Eur. V ten istý deň uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný vyzval jej zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo mzdy. Ďalej uviedla, že zároveň jej bola predložená dohoda o plnení v splátkach, v ktorej sa RPMN zmenila z pôvodnej hodnoty 88% na 263,64%, čo bolo vyhodnotené Bankovou radou SR ako nekalá obchodná praktika.
2. Poukázala tiež na to, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z., navyše úver bol poskytnutý v hotovosti a odplata presiahla dvojnásobok priemernej RPMN v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., čo spôsobuje podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Dodala, že spornú dohodu nemohla odmietnuť, inak by jej nebol poskytnutý úver, preto dohoda je v rozpore aj s § 5a písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.
3. Za problematický považovala administratívny poplatok vo výške 388,68 Eur, ktorý už súdy vyhlásili v starších zmluvách za neprijateľnú podmienku. Vyslovila tiež názor o neplatnosti spornej dohody pre neurčité vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky. Navyše zmluvu o spotrebiteľskom úvere možno považovať za úžeru a z toho vyvodiť jej neplatnosť (§ 39a Občianskeho zákonníka), čo sa vzťahuje aj na dohodu o zrážkach zo mzdy ako akcesorický právny úkon. Navyše žalovaný sám určuje výšku jej dlhu bez súdneho rozhodnutia.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na tejto žalobe (aj keď nejedná sa o určovaciu žalobu podľa § 137c CSP). Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti a úver nebol poskytnutý v hotovosti, ale prostredníctvom zmenky, čo je v súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podľa neho uzavretá v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa na osobitnej listine a žalobkyňa nepreukázala, že by nebola poučená o následkoch jej uzavretia. Je v súlade aj s § 551 Občianskeho zákonníka - má písomnú formu, dlžník ju podpísal, obsahuje výšku zrážok zo mzdy a identifikovaný je aj platiteľ mzdy. Uviedol aj to, že dohoda bola individuálne dojednaná tým, že žalobkyňa ju vyplnila. Poukázal aj na § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý umožňuje získanie spotrebiteľského úveru podmieniť uzavretím závislej zmluvy vrátane dohody o zrážkach zo mzdy, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia. Nesúhlasil ani s tým, že by v prípade dohody o zrážkach zo mzdy mohlo dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, keďže v § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zákonný limit výšky zrážok a ak by platiteľ mzdy zrazil viac než bol oprávnený a tieto sumy poukázal veriteľovi, došlo by k bezdôvodnému obohateniu a veriteľ by musel tieto sumy vrátiť.
5. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobkyne, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dohodou o plnení v splátkach, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.8.2014, potvrdením zamestnávateľa žalobkyne ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Strany uzavreli dňa 22.8.2014 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni úver 600 Eur za úrokovú sadzbu 23,22% ročne, čo činí 139,32 Eur a administratívny poplatok 388,68 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému 1.128 Eur do 23.8.2015, čo bol aj dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve bolo uvedené RPMN 88% a priemerná hodnota RPMN 44,26%. V závere zmluvy sa uvádza, že žalobkyňa žiada poskytnúť úver prostredníctvom zmenky.
7. Na rubovej strane formulára zmluvy sú VOP žalovaného, kde v bode 7 je uvedený vzorec pre výpočet RPMN a jednotlivé predpoklady, z ktorých sa vychádza pri tomto výpočte.
8. V ten istý deň t.j. 22.8.2014 bola uzavretá k danej zmluve o spotrebiteľskom úvere dohoda o plnení v splátkach, ktorou si strany dohodli, že žalobkyňa zaplatí sumu 1.128 Eur v 12 mesačných splátkach po 94 Eur od 23.9.2014 vždy k 23.kalednárnemu dňu v mesiaci. V tejto dohode bolo RPMN určené už vo výške 263,64%.
9. Napokon 22.8.2014 strany uzavreli opäť na predtlačenom formulári dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka, v ktorej v časti I. je označená zabezpečovaná pohľadávka nasledovne: a/ pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom; b/ pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou; c/ pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere; d/ pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi; e/ pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu.
10. V časti II. dohody sa uvádza, že dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ (ktorý je označený v tejto časti dohody) zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 94 Eur na konkrétny účet veriteľa.
11. V závere dohody je krížikom vyznačené, že žalobkyňa túto dohodu neodmieta a súhlasí s ňou.
12. Žalobkyňa doložila aj potvrdenie svojho zamestnávateľa, že od októbra 2015 sú realizované zrážky zo mzdy v prospech žalovaného.
13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní vysvetlila, že potrebovala peniaze na svadbu svojej dcéry, nakoľko nemala žiadne úspory, takže aj keď predmetný úver, ktorý je poskytol žalovaný značne preplácala, bola nútená zmluvu podpísať s nastavenými podmienkami. Úver jej bol poskytnutý v hotovosti a o žiadnej zmenke nevedela, podľa jej presvedčenia podpísala len potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov od žalovaného. Prehlásila, že dohodu no zrážkach zo mzdy musela podpísať, inak by úver nedostala. Vyznačenie krížikom, že dohodu neodmieta, realizovala zástupkyňa žalovaného bez toho, aby ju o tom informovala. Poučenie o inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy dostala v tom zmysle, že ak nebude úver riadne splácať, žalovaný požiada jej zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo mzdy podľa dohodnutých splátok. Potvrdila, že žalovaný zisťoval jej bonitu a to konkrétne jej príjem, ktorý činil okolo 600 Eur mesačne netto, ako aj to, že nemala žiadne vyživovacie povinnosti a z výdavkov mala len výdavky na telefón.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
25. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
26. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
27. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a/ dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmom v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť alebo b/ zmenkou alebo šekom.
28. Je nesporné, že tak zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj s ňou súvisiaca zmluva o zrážkach zo mzdy sú typickými spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, čo žalovaný ani nespochybnil.
29. Aj keď dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatným právnym úkonom zároveň vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere predstavuje akcesorický právny úkon, čo znamená, že ak je hlavná zmluva t.j. zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná, neplatná je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Súd preto sa zaoberal najprv posúdením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú považuje za problematickú. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba pri ročnej splatnosti úveru vo výške 23,22% ročne. Administratívny poplatok bol dohodnutý vo výške 388,68 Eur, čo z úveru 600 Eur predstavuje 64,78%. Ročná odplata za poskytnutý úver teda činila 88,06% (23,22% úrok + 64,78% administratívny poplatok).
30. Pri posudzovaní výšky odplaty je potrebné vychádzať z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
31. Odplata v zmysle § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2014 predstavuje v prípade tejto zmluvy úrok a poplatky a určuje sa percentuálne v prepočte na rok. V tomto prípade, ako už súd uviedol, odplata je tvorená úrokom a administratívnym poplatkom a predstavuje 88,06 %.
32. Podľa § 10d ods. 2 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31.5.2014 a pred 1.9.2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
33.V tomto prípade zákonný limit pre odplatu predstavuje dvojnásobok úrokovej miery pre domácnosti za mesiac apríl 2014. Z internetovej stránky NBS, jej úverovej štatistky, súd zistil, že priemerná úroková sadzba činila pri obdobnom type úveru 11,30% p.a., dvojnásobok je teda 22,60%, avšak dohodnutá odplata v zmluve o spotrebiteľskom úvere medzi stranami činila až 88,06%, čo je takmer štvornásobne viac. Pri tak výraznom prekročení zákonného limitu odplaty za poskytnutý úver je už na mieste posúdenie zmluvy podľa § 39a Občianskeho zákonníka.
34. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy bola v tiesni, nutne peniaze potrebovala na svadbu svojej dcéry, čo zneužil žalovaný tým, že jej poskytol úver za vysokú odplatu, ktorá je v rozpore so zákonom. Jedná sa podľa názoru súdu o tzv. civilnoprávnu úžeru v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň absolútnu neplatnosť aj s ňou súvisiacich akcesorických zmlúv vrátane dohody o zrážkach zo mzdy.
35. Navyše žalovaný pohľadávku zabezpečenú spornou dohodou o zrážkach zo mzdy vymedzil nie určito, keďže neuviedol, že tou pohľadávkou je len suma 1.128 Eur s príslušenstvom, ale označil ju ako peňažnú pohľadávku dlhovanú veriteľovi na základe úverovej zmluvy, najmä pohľadávku na za platenie úveru s príslušenstvom. Súdu vôbec nie je zrejmé, akú ďalšiu pohľadávku mal žalovaný na mysli a dokonca úplne neurčito za zabezpečenú pohľadávku dokonca označil fiktívne pohľadávky pod bodmi b/ až e/ spornej dohody. Aj takéto vymedzenie zabezpečenej pohľadávky svedčí o nečestnej praktike žalovaného a možnom zneužití dohody voči spotrebiteľovi. Označenie zabezpečenej pohľadávky je
jednou zo základných náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy a pre jej neurčitosť možno celú dohodu považovať za absolútne neplatnú s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
36. Zároveň však súd mal za preukázané, že žalobkyňa nebola dôsledne upozornená na všetky dôsledky podpísania dohody o zrážkach zo mzdy (napr. že aj premlčanú pohľadávku bude môcť veriteľ vymáhať prostredníctvom tejto dohody, keďže z textu dohody vôbec toto poučenie nevyplýva) a z výpovede žalobkyne je zrejmé, že tento inštitút jej bol vysvetlený tým spôsobom, že ak nebude splácať sama úver dohodnutými splátkami, bude tak robiť jej zamestnávateľ. Je len logické, že nemôže žalobkyňa preukazovať, že nebola poučená o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy (čo požadoval žalovaný), ale naopak dôkazné bremeno je v tomto smere na žalovanom, aby on preukázal splnenie tejto svojej zákonnej povinnosti v zmysle § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný však žiadnym spôsobom to nepreukázal a ani neoznačil dôkazy v tomto smere. Navyše súd mal za preukázané, opäť vychádzajúc z výpovede žalobkyne, že žalobkyňa nemala možnosť túto dohodu odmietnuť, keďže jej výslovne bolo povedené, že v prípade jej nepodpísania nebude jej úver poskytnutý. Preto dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná aj pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to v súvislosti s § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.
37. Súd nespochybňuje legitimitu právneho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou právneho poriadku SR, ale zároveň zdôrazňuje, že v spotrebiteľských sporoch podlieha táto dohoda súdnemu prieskumu prijateľnosti v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Táto súdna kontrola je vylúčená len pri posudzovaní hlavného predmetu zmluvy a ceny (čo rozhodne nie je tento prípad), keďže hlavným predmetom zmluvy je úver, dohoda o zrážkach mzdy len zabezpečuje pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy a vylúčená by bola v prípade jej individuálneho dojednania. Už tá skutočnosť, že dohoda je obsiahnutá v predtlačenom formulári však vylučuje jej individuálne dojednanie. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však žiadnym spôsobom individuálne dojednanie dohody nepreukázal.
38. Potrebné si je uvedomiť, že zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná aj vtedy, keď sa opiera o právnu normu, ale môže byť realizovaná v neprospech spotrebiteľa, ak umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré dodávateľ nemá nárok. Nie je teda rozhodujúce, či dodávateľ ju a v akom rozsahu použije, ale postačuje, ak objektívne je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy však existuje hrozba vymoženia plnenia, na ktoré dodávateľ nemá v skutočnosti nárok v zmysle právnej úpravy vrátane plnenia vyplývajúceho z neprijateľných zmluvných podmienok.
39. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu súdom alebo inou objektívnou inštitúciou, ale len na subjektívnej predstave veriteľa. Uzavretá dohoda umožňuje veriteľovi postihnúť majetok dlžníka a to aj pri neprijateľných zmluvných podmienkach alebo aj plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom.
40. Preto aj v tomto kontexte je potrebné poukázať na samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú ako už súd uviedol, považuje za problematickú a teda absolútne neplatnú a navyše je potrebné ju posúdiť aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
41. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
42. Podľa § 11 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
43. Súd v danom prípade mal za preukázané, čo potvrdila aj žalobkyňa vo svojej výpovedi, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti, čo vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Znamená to, že žalobkyňa by žalovanému mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 600 Eur. Tým sa len potvrdil záver o riziku dohody o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľa, keďže ňou sa môže vymôcť plnenie, na ktoré žalovaný nemá nárok. Preto je možné vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy aj ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.
44. Žalobkyňa ako spotrebiteľka má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských veciach, čo vyplýva z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pri týchto žalobách sa preto nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, keďže neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa posudzuje v zmysle § 137 písm. d/ CSP a navyše v danom prípade nebola podaná žaloba o neplatnosť právneho úkonu, ale o plnenie. Súd preto považoval za dôvodné žalobe vyhovieť.
45. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v spore úspešná, súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.