Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-7-2022.pdf
PDF · 99.25 KB
No categories available
12P/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. H., J.. XX.XX.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: V. H. , J.. XX.XX.XXXX, G. E. G., Y. XX, v konaní zast. advokátkou Z.. Y. Y., N. N.Í. K. X J. L. a A. H., J..XX.XX.XXXX, G. N. XX, E. o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého N. H., J.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého N. mesačne vo výške 80,- Eur, počnúc odo dňa vyhlásenia rozsudku t.j. XX.X.XXXX.
Výživné je splatné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa.
Upravuje sa styk matky s maloletým N. a to tak, že matka je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
Otec je povinný dieťa riadne pripraviť a včas odovzdať matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa a matka je povinná dieťa riadne a včas vrátiť otcovi na tom istom mieste.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno XP/XX/XXXX L. O. XX.X.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu. Žiadal súd, aby mal. dieťa zveril do jeho osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy Okresný súd H. V. XP/XX/XXXX L. O.M. XX.XX.XXXX maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné 100,-Eur mesačne. Zároveň súd rozhodol o tom, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od piatku do nedele. Poukázal na to, že matka spočiatku dodržiavala súdom stanovený styk, maloletý bol u neho každý druhý víkend, neskôr však čoraz častejšie dieťa odkladala u otca. Uviedol, že tento stav trvá približne 2 roky. Taktiež poukázal na to, že nevie čo sa deje v domácnosti matky, ale syn nechce ísť domov, robí veľký cirkus a má hysterický záchvat. Podľa jeho názoru matka zanedbáva starostlivosť
o dieťa . Dieťa sa jej bojí, nakoľko kričí na neho. Maloleté dieťa je v starostlivosti otca od pojednávania dňa XX.XX.XXXX lebo sa k matke nechce vrátiť.
2. Matka s návrhom na zmenu umiestnenia nesúhlasila. Uviedla, že maloletý je ovplyvňovaný otcom. Poukázala na to, že u otca dieťa nemá žiadne hranice, vôbec sa s ním otec neučí, nepripravuje sa s ním do školy. Stále má v rukách tablet, ktorý mu ona zablokovala a napriek tomu otec zriadil nový účet. Uviedla, že otec zablokoval hovory a nevedela sa s ním vôbec spojiť. Podľa jej názoru, keď príde od otca dieťa je ťažko ovládateľné, chvíľu to trvá kým si zvykne. Uviedla, že bol dva týždne u nej doma a všetko bolo v poriadku a keď odišiel k otcovi na víkend zase bol nenormálny. Matka oznámila súdu, že otec si dieťa dňa XX.XX.XXXX bez povolenia vyzdvihol v materskej škôlke a odmietol ho vrátiť matke. Matka uviedla, že s návrhom nesúhlasí a chce, aby jej otec syna vrátil.
3. Právna zástupkyňa otca uviedla, že navrhuje, aby súd na základe vykonaného dokazovania maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otcovi, kde sa aj v súčasnej dobe nachádza. Poukázala na predložené správy a vyjadrenie dieťaťa. Navrhla, aby súd upravil styk matky s maloletým dieťaťom a to každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od soboty od 10.00 hod. od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Navrhla určiť výživné vo výške 100,-Eur s poukazom na to, že takto upravená výška výživného pokryje výdavky maloletého dieťaťa a je v súlade so zárobkovými možnosťami rodičov.
4.Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom rodičov, oboznámením sa s pripojenými dôkazmi: spis Okresného súdu H. XP/XX/XXXX, rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o návšteve materskej škôlky, rozpis mesačných výdavkov na bývanie otca faktúra ZSE, vyúčtovacia faktúra SPP, faktúra za vodné stočné, Príkaz k úhrade za možný zber odpadu, rozhodnutie o vyrubenej dani, doklady o osobných výdavkov za mobilný telefón, pohonné hmoty, rozhodnutie o dôchodku rodičov otca, potvrdenie o evidencii matky, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, vyjadrenie matky zo dňa 30.03.2022, správa materskej škôlky E. L. O. XX.XX.XXXX, informatívna správa W. H. L. O. XX.XX.XXXX a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
6.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu H. XP/XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 100,-Eur. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom a to každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. V čase rozhodnutia súdu sa otec maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom stretával pravidelne, dieťa u neho prespávalo a nebol žiadny problém. O styku otca s maloletým dieťaťom sa rodičia vedeli dohodnúť. Matka maloletého dieťaťa pracovala v Heineken Hurbanovo s čistým mesačným príjmom 600,-Eur, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Otec maloletého dieťaťa pracoval v E. E. s čistým mesačným príjmom 500,-Eur a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. V predmetnom konaní z vyjadrenia otca vyplynulo, že približne v období pred Vianocami matka maloleté dieťa zobrala ku svojej sestre kde ho nechala 2 až 3 hodiny, potom išiel maloletý k starej matke z matkinej strany a následne si ho zobral otec ku sebe a bol u neho až do XX.XX.XXXX. Otec uviedol, že od syna má informácie, že sa v noci zobudil a matka nebola doma. Podľa jeho názoru zanedbávala starostlivosť o dieťa. Poukázal na to, že už aj v minulosti boli tieto problémy a vyvrcholilo to tým spôsobom, že maloletý bol u otca 2-3 mesiace a matka sa o neho nezaujímala. Ďalej uviedol, že styk v zmysle súdneho rozhodnutia zo začiatku riadne dodržiaval, neskôr však už nie. Dieťa bolo u neho aj nad rámec úpravy styku. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pracuje v E. N. s čistým mesačným príjmom 630,- Eur. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí vlastnícky jeho rodičom. Rodičom prispieva mesačne 100,- Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Iný príjem nemá. Uviedol, že pracovný čas u zamestnávateľa má jeden týždeň od 6.00 hod. do 14.00 hod. a druhý týždeň od 14.00 hod. do 22.00 hod. Jeho rodičia sú dôchodcovia a sú zdraví a vedia mu pomôcť pri starostlivosti o maloleté dieťa. V starostlivosti o maloleté dieťa mu pomáha jeho priateľka, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti. Matka doručila správu súdu o tom, že otec si maloleté dieťa zdvihol z materskej škôlky dňa XX.XX.XXXX bez povolenia matky a odmietol ho vrátiť matke. Otec uviedol, že dieťa si vyzdvihol zo škôlky z dôvodu, že dieťa chce byť u neho a nie u matky. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že ponúkal synovi možnosť ísť k matke, toto však dieťa odmietalo. Tiež poukázal na to, že keď dieťa zobral k matke, matka nebola doma. Matka však dieťa nevyhľadávala. Matka s návrhom otca nesúhlasila a poukázala na to, že cez týždeň býva v Hurbanove a
cez víkendy sa zdržiava v N. u svojho priateľa. Podľa jej názoru otec dieťaťu všetko dovoľuje a ovplyvňuje dieťa proti nej. Poukázala na to, že dieťa otec vôbec nepripravuje do školy, dieťa má stále v rukách tablet a umožňujeme mu prístup na celý internet. Matka uviedla, že sa rozišla so svojím priateľom, ktorý ju prenasledoval, preto dieťa dala svojej sestre, ktorá potom dieťa dala rodičom. Vtedy si dieťa zobral otec od jej rodičov. Matka v čase od decembra 2021 do februára 2022 bývala v Š.. S otcom nevedela komunikovať, pretože si zablokoval jej hovory. Matka uviedla, že jej zamestnávateľom je H. N. N..V..Q.. H., pričom do pracovného pomeru nastúpila dňa XX.XX.XXXX. Pracovný pomer má dojednaný na dobu určitú do XX.XX.XXXX a za výkon práce bude základná zložka mzdy vo výške 665,-Eur brutto mesačne. Pracovný čas matky je jeden týždeň od 6.00 hod. do 14.00 hod. a druhý týždeň od 14.00 hod. do 22.00 hod. Býva v E. so svojimi rodičmi, keď je v práci starostlivosť o dieťa zabezpečuje jej matka. Matka tvrdí, že dieťa sa necíti dobre u otca. Keď príde od otca, vtedy je ťažko ovládateľný a chvíľu to trvá, kým si zvykne. Tiež poukázala na to, že od roku XXXX jej výživné otec za 6 mesiacov nezaplatil. Pred nástupom do súčasnej práce poberala nezamestnaneckú podporu vo výške 500,-Eur. Do režijných nákladov na bývanie u rodičov neprispieva, nakoľko to od nej nežiadajú. Zabezpečuje pre nich stravu. Trvá na tom, že dieťa má u otca všetko dovolené, dokonca má prehľad o celom televíznom programe až do 23.00 hod. Matka uvádzala, že aj v škôlke vedia o ich problémoch, avšak učiteľka jej povedala, že sa nemá hádať. Učiteľka je jej krstná matka, takže je informovaná. V N. býva v rodinnom dome so svojím priateľom a s jeho rodičmi. Jedná sa o štvorizbový dom s kuchyňou. Maloleté dieťa tam nemá žiadne zariadenie, pretože tam bol zatiaľ len 2 víkendy. Je tam celá detská izba, pretože priateľova matka má dvoch vnukov. Poukázala na to že dňa XX.XX.XXXX telefonovala dieťaťu a volala ho k sebe. Dieťa sa počas telefonátu pýtalo otca, že čo jej má povedať. Otec dieťaťu povedal, aby matka nevymýšľala. Matka uviedla, že od pojednávania dňa XX.XX.XXXX dieťa nenavštívila v materskej škôlke, pretože jej to otec nedovolil a nevyžiadala si ani od učiteľov súhlas s tým, aby počas dňa dieťa navštívila. Zo správy materskej školy v E. súd zistil, že dieťa navštevuje materskú školu od XX.XX.XXXX. Dochádzka dieťaťa je pravidelná. Dieťa má osvojené pravidlá slušného správania, ktoré aj dodržiava. V jednotlivých aktivitách sa u dieťaťa prejavujú problémy so sústredením a pozornosťou, pri činnostiach je nepokojné. Potrebuje často motiváciu a pochvalu. Kontakt s rovesníkmi často nadväzuje neprimerane, snaží sa upútať na seba pozornosť. Správanie dieťaťa je rovnaké v materskej škôlke, zmeny v správaní nespozorovali. Na začiatku dochádzky dieťa bývalo v spoločnej domácnosti s mamou a so starými rodičmi, v súčasnej dobe sa častejšie zdržiaval u otca. O svojej rodine nerozpráva, má problém vymenovať členov rodiny. Spolupráca s rodičmi je na dobrej úrovni. Dieťa neprejavuje žiadne známky zanedbania a do škôlky chodí upravené a čisté. Zo strany materskej škôlky neboli zistené nedostatky v doterajšej starostlivosti o dieťa. Z informatívnej správy referátu poradensko - psychologických služieb zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dieťa spontánne nadviazalo kontakt so psychológom, bolo komunikatívne, mimoriadne živé, s ťažšie udržateľnou pozornosťou. Počas konzultácie ho zaujala predovšetkým hra, do ktorej vzťahoval aj psychológa. Uprostred hry bez dotazovania, či zmeny témy na vzťah s matkou, spontánne vyhlásil: „ nemám rád mamičku“ . Na následné otázky psychológa už nereagoval alebo reagoval s nevôľou, zmenil tému. Počas kresby rodiny sa vyjadril, že mamičku nemá rád, ale nakreslí ju, lebo aj ona je jeho rodina. Alternatívu ďalšej návštevy na referáte v sprievode matky dieťa odmietlo a uviedlo, že radšej by prišlo v sprievode otca. Na základe dyadickej konzultácie s rodičmi možno konštatovať, že vzťah medzi rodičmi je mimoriadne napätý, vyhrotený, komunikácia deštruktívna. Medzi rodičmi dochádza k ostrým konfliktom sprevádzaným kričaním a použitím vulgarizmov na adresu toho druhého, predovšetkým zo strany matky. Rodičia majú odlišný názor na výchovu a starostlivosť o dieťa. Mimo pôdy RPPS spolu prakticky vôbec nekomunikujú. Vzhľadom k tomu, že dieťa nemalo s matkou žiadny kontakt niekoľko týždňov, boli rodičia motivovaní k náprave tohto stavu. Otec sa vyjadril, že nemá problém umožniť kontakt dieťaťa s matkou, avšak len vtedy, ak dieťa bude chcieť. Matku údajne odmieta. Otec súhlasil u psychológa, , že najbližší víkend zabezpečí kontakt dieťaťa s matkou. Následne psychológa informoval , že počas dohodnutého víkendu matka nebola doma. Styk tak prebehlo len so starými rodičmi z matkinej strany. Dieťa sa však dožadovalo prítomnosti otca. Kolízna opatrovníčka uviedla, že úrad vykonal šetrenie pomerov oboch rodičov a zistil, že u oboch rodičov sú vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. S maloletým dieťaťom bol vykonaný informatívny pohovor a maloleté dieťa sa jednoznačne vyjadrilo v tom zmysle, že chce zostať v starostlivosti otca. Dieťa uviedlo, že na víkendy chodí s matkou do Štúrova, že sa necíti dobre, lebo tam fajčia a tiež hovoril o tom, že sa chystá na karneval.
6. Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7.Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov najmä na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav, atď.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, preto aj v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
8. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu, došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov spočívajú predovšetkým v tom, že došlo k zmene výkonu starostlivosti o maloleté dieťa, ktorú teraz vykonáva otec. Maloleté dieťa sa pomerne dlhú dobu zdržiava prevažne v starostlivosti otca a matku odmieta. Pri informatívnom pohovore s kolíznym opatrovníkom dieťa uviedlo, že jednoznačne má záujem zostať v starostlivosti otca. Matka síce deklaruje záujem o maloleté dieťa, avšak vo svojich prejavoch sa javí veľmi konfliktná a výbušná. Opakovane sa vyjadruje, že má záujem starať sa o dieťa a že otec dieťa vychováva proti nej a dieťa jej nechce dať. Napriek tejto skutočnosti v pomerne dlhom časovom úseku neprejavila záujem o stretnutie sa dieťaťom, napríklad na pôde materskej škôlky, pričom v zmysle doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Odôvodňovala to tým, že otec jej to neumožňuje. Tiež uviedla, že napriek tomu, že v materskej škôlke pracuje jej krstná matka nevyužila možnosť na pôde škôlky stretnúť sa s dieťaťom. Je nepochopiteľné, že z akého dôvodu sa matka uspokojila s tým,
že pre dieťa chodí do škôlky otec, pričom v zmysle súdneho rozhodnutia bola práve ona oprávnená na prevzatie dieťaťa v škôlke. Ak by bola mala záujem, každý deň si mohla dieťa vyzdvihnúť zo škôlky. Súd bol toho názoru, že matka neprejavuje dostatočný záujem o maloleté dieťa a nepodnikla žiadne právne kroky za tým účelom, aby mohla opätovne prevziať dieťa do svojej starostlivosti. Ak nesúhlasila s prevzatím osobnej starostlivosti otcom, bola oprávnená podať si návrh na výkon rozhodnutia. Z poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bol toho názoru, že v danom prípade je v záujme maloletého dieťaťa zotrvanie v starostlivosti otca a to predovšetkým s poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý je zakotvený v článku 5 zákona o rodine. Bezpečie dieťaťa, ako aj stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, je podstatným kritériom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy aj vyslovený názor maloletého dieťaťa avšak v rozsahu primeranom veku dieťaťa. Keďže podstatným kritériom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je aj vytváranie a rozvoj vzájomných väzieb s obidvoma rodičmi súd bol toho názoru, že je potrebné upraviť pravidelný styk matky s maloletým dieťaťom a preto v záujme obnovenia narušených vzťahov medzi matkou a dieťaťom upravil styk tak počas párneho týždňa ako aj počas nepárneho týždňa. Pravidelnosť tohto styku má za cieľ zlepšenie vzťahov medzi matkou a dieťaťom. S poukazom na uvedené skutočnosti súd o styku matky s maloletým dieťaťom rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd zároveň rozhodol o výživnom na mal. dieťa. Pri určovaní výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa vo veku šiestich rokov ako aj zo zárobkových možností rodičov. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že výdavky maloletého dieťaťa sú bežného charakteru, žiadne mimoriadne výdavky rodičia neoznačili. Zárobkové možnosti rodičov sú v zásade rovnaké, preto súd dospel k záveru, že obaja rodičia by sa mali rovnakou mierou podieľať na výžive dieťaťa a pri príjme cca 600,-Eur súd za primeranú výšku považoval 80,- Eur ( zo strany oboch rodičov), pričom táto suma pokryje potreby maloletého dieťaťa v predškolskom veku. Takto určená výška výživného neohrozí životnú úroveň rodičov a bude na prospech maloletého dieťaťa. Ak v budúcnosti dôjde k podstatnej zmene pomerov, nič nebráni tomu, aby súd zmenil rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa. Súd určil výživné odo dňa vyhlásenia rozsudku, nakoľko by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti určovať výživné spätne, keď nie je jednoznačne preukázane, aký čas bolo dieťa odo dňa podania návrhu u ktorého rodiča a v zmysle súdneho rozhodnutie bolo dieťa v starostlivosti matky.
9.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.