Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/312/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1. Ľ. P., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., O. XXX/X, Y. 2. D. P., H. X., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., O. XXX/X, zastúpenej JUDr. Zuzanou Kolaríkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Prešovská č. 10, proti žalovaným: 1. Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, adresa na doručovanie P.O.BOX 815 63, 2/ IČO: 36 854 140, 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, 3. AZ KAPITAL, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Nová 19, IČO: 46 042 237, zastúpenému Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 29/69, 4. F. L., nar. XX.X.XXXX, so sídlom v F., U. XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o návrhu žalobkyne v 2. rade o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 12C/100/2013-796 zo dňa 2.8.2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému v 4. rade scudziť byt č. 35 na O. J. Č.. X Q. O..

2.V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v priebehu sporu vo veci samej. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhajú určenia, že dobrovoľná dražba zo dňa 2.4.2013, vykonaná v priestoroch Notárskeho úradu Mgr. Vojtecha Kavečanského, predmetom ktorej bol byt č. 35 na 7. poschodí obytného domu O. Č.. X so súpisným č. 866, vchod č. 5, postaveného na parcele č. 3639, podiel na spoločných priestoroch a spoločných častiach, ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemku ako parcely registra C, parcelné č. 3639-zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci O.-T. M., okres O. G., kat. úz. C., zapísané na LV č. XXXXX, je neplatná. Žalobkyňa v 2. rade podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že má vedomosť o tom, že žalovaný v 4. rade chce svoju obchodnú spoločnosť Váš dom, Váš byt, s.r.o. dať do likvidácie, pričom predmetný byt má byť už vo vlastníctve tejto obchodnej spoločnosti. V rámci likvidácie spoločnosti bude byt predaný, čím sa spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetného bytu stane bezpredmetným a žalovanému v 4. rade už nebude záležať na súdnom konaní o neplatnosť dražby a neurčenie vlastníckeho práva k tomuto bytu.

3.Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP, konštatoval, že žalobkyňa, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, nepriložila k návrhu žiadne dôkazy, a preto tento návrh ako nedôvodný zamietol. Poukázal na skutočnosť, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa musí vždy uviesť aj právny dôvod ohrozeného nároku, prípadne jeho výška a zároveň sa musia ponúknuť dôkazné prostriedky na osvedčenie ohrozeného nároku. Poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade bol návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia podaný už v rámci odvolacieho konania, pričom svoje tvrdenia v tomto návrhu uvedené ničím neosvedčila a nepreukázala. Vôbec nepreukázala, že by predmetný byt prešiel do vlastníctva spoločnosti Váš dom, Váš byt, s.r.o., nepreukázala ani, že by táto spoločnosť bola v likvidácii, alebo, že by bol podaný návrh na jej likvidáciu a ani tú skutočnosť, že by žalovaný v 4. rade mal záujem predmetný byt scudziť. Súd prvej inštancie dokonca z aktuálneho výpisu obchodného registra obchodnej spoločnosti Váš dom, Váš byt, s.r.o. zistil, že spoločnosť v likvidácii nie je a z aktuálneho výpisu katastra nehnuteľnosti LV č. XXXXX pre okres O. G., obec O.-T. M., kat. úz. C. zistil, že vlastníkom predmetného bytu je stále žalovaný v 4. rade. Ako informatívna poznámka je zapísaný návrh na začatie súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (č.k. 12C/100/2013), ale aj poznámka, že je podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (sp.zn. 24C/164/2016). Súd ďalej citoval ust. § 228 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam, teda, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou, pričom to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Žalobkyňa v 2. rade v rámci konania o neodkladnom opatrení nepreukázala ani tú skutočnosť, že by žalovaný mal v úmysle akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetným bytom a súd poukázal aj na to, že ak by mal úmysel byt scudziť, výrok právoplatného rozsudku o určenie vecného práva k tomuto bytu, ako aj o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by bol záväzný aj pre nového nadobúdateľa, vzhľadom na informatívnu poznámku, zapísanú na LV č. XXXXX. Žalobkyňa v 2. rade teda neosvedčila ohrozenie svojho nároku, a preto bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

4.V zákonnej lehote proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa v 2. rade z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/ a písm. h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu v odvolacom konaní z dôvodu, že je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce. Uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za predčasné. Bolo založené na jednostrannom posúdení súdu, a to subjektívnom, kde súd prvej inštancie napriek tomu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, robil unáhlené závery. Poukázala na to, že jej obavy o scudzení predmetného bytu a prípadný ďalší predaj spornej nehnuteľnosti sú opodstatnené, preto na nariadení neodkladného opatrenia proti žalovanému v 4. rade jednoznačne trvá. Súd prvej inštancie nepostupoval primerane, keď jednostranné tvrdenie považoval za dôvod zamietnutia neodkladného opatrenia a mala za to, že tak okresný súd, ako aj teraz už odvolací súd disponuje dostatočným množstvom dokumentov voči žalovanému v 4. rade, aby zhodnotil stav celého sporu voči žalobkyni v 2. rade ako vážny. Ustanovenia zákona o nariadení neodkladného opatrenia nevylučujú, aby súd vyzval aj žalovaného na to, aby sa k tomuto vyjadril ešte pred jeho nariadením, čo v danom prípade nie je potrebné z hľadiska ochrany žalobkyne. Súd postupoval nesprávne, ak žalobkyni neumožnil sa k návrhu vyjadriť už pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení. Predložila ďalšie dôkazy, a to dôkaz o šetrení finančnej správy Slovenskej republiky proti žalovaným v 3. a 4. rade zo dňa 27.1.2017. Uviedla tiež, že ďalšie dôkazy predloží súdu dodatočne, pretože v súčasnej dobe sa riešia a podnikajú kroky aj na kriminálnej polícii.

5. Vzhľadom k tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdom prvej inštancie zamietnutý, odvolací súd postupoval podľa § 329 ods. 1 CSP. Zo strany žalovaných nebolo podané v lehote vyjadrenie k odvolaniu. Žalobca v 1.rade sa vo svojom vyjadrení stotožnil s odvolaním žalobkyne v 2.rade.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Žalobkyňa v 2. rade použila odvolacie dôvody podľa ust. § v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

8. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Odvolacou námietkou okrem iných bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nepostupoval primerane, keď jednostranné tvrdenie považoval za dôvod zamietnutia jej návrhu a že predčasne rozhodol. Odvolací súd po preskúmaní veci však konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by rozhodol predčasne, alebo že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli najavo alebo že by nejaké rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané, opomenul, alebo že by bol v hodnotení dôkazov prítomný nejaký logický rozpor. Nebolo zistené, že by na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebol zistený ani taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces, preto odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní, ako aj v početných doplneniach odvolania žalobkyne, došlých už v priebehu odvolacieho konania, neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací súd uvádza:

10. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a v podstate odvolanie žalobkyne aj s jeho doplneniami v prevažnej väčšine sa týkajú veci smej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v priebehu konania vo veci samej. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je žalobca povinný osvedčiť hodnovernosť nároku, pretože zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ochranu. Právne pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§329 ods. 2 . Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Pri osvedčení obavy, že exekúcia bude ohrozená má žalobca k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých využitie je navyše obmedzené povahou konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je súd povinný vždy dôsledne hodnotiť, či návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia je presvedčivý, avšak hlavne pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd vyžadovať v tomto štádiu procesu dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej návrh smeruje, bezprostredný úmysel (vnútorný vzťah k určitému právnemu následku) je osvedčiteľný len vo výnimočných prípadoch, prípadne s nepomernými ťažkosťami a to môže mať za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnymi účinkami by nebolo možné dosiahnuť.

12. Ako je už vyššie uvedené, súd prvej inštancie presvedčivo a správne odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie, odvolací súd sa s ním plne stotožňuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. Odvolací súd dáva do pozornosti, že princíp subsidiarity, vyjadrený v § 324 ods. 3 sa aplikuje aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá súdna ochrana, medzi ktoré nepochybne patrí aj vyznačenie katastrálnej poznámky o súdnom konaní, na čo vo svojom rozhodnutí pamätal aj súd prvej inštancie. Právna teória práve konanie, ktorého predmetom je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dáva za príklad (Civilný sporový poriadok, Komentár, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., str. 1089).

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .