Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_42C-16-2017.pdf
PDF · 94.22 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/16/2017
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci navrhovateľa: C.. X. M., O. XX.X.XXXX, V. L. XX, Pezinok a osoba, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje V. M. (D. P. K. O.), O. X.X.XXXX, V. L. XX, P., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 20.9.2017 doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.9.2017 sa navrhovateľ domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnej osobe zákaz vstupovať do rodinného domu na adrese Jilemnického 29 v Pezinku až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6C/75/2016, predmetom ktorého je aj vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti, t.j. rodinného domu na adrese Jilemnického 29 v Pezinku. Navrhovateľ uviedol, že po rozvode s povinnou osobou mu bola v konaní vedenom pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 12P/388/2015 dňa 28.4.2016 zverená do osobnej starostlivosti ich dcéra - teraz už plnoletá Klára Kastlerová. Táto niesla rozvod rodičov ťažko, pokúsila sa o samovraždu, v súčasnosti je pre poruchy spánku a záchvaty paniky liečená (i medikáciou) psychiatrom MUDr. Evou Katrlíkovou. Ako navrhovateľ sám uviedol, dcéra bývala stále s ním a s matkou, ktorá sa od nich odsťahovala v roku 2014, sa stretávala sporadicky. Psychický stav dcéry Kláry sa postupne zlepšoval až do začiatku roku 2017, keď sa povinná osoba bez predchádzajúceho upozornenia nasťahovala do domu na Jilemnického naspäť, čo spôsobilo prudké zhoršenie jej psychického stavu - povinná osoba sa však po pohovore s pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku z domu znova odsťahovala. Psychický stav Kláry sa zhoršuje výlučne v prípadoch, kedy je táto priamo vystavená problémom týkajúcich sa vzťahu medzi navrhovateľom a povinnou osobou, k čomu dochádza vždy keď sa povinná osoba zdržiava v dome. Z lekárskych správ Kláry vyplýva, že povinná osoba rieši veci „expresívne“ čo veľmi často vyústi až do agresívneho správania a to je moment ktorý spôsobuje zhoršenie psychického stavu Kláry. Ako ďalej dôvodil navrhovateľ, tento sa snaží vyriešiť vyporiadanie BSM dohodou tak, aby mohol zostať bývať s Klárou v tomto dome, keďže podľa psychiatra by zmena mohla na dcéru pôsobiť veľmi negatívne - povinná osoba však akýkoľvek návrh na dohodu v rámci vyporiadania BSM odmieta a v podstate vydiera navrhovateľa tým, že pokiaľ nepristúpi na dohodu ňou navrhovanú, nasťahuje sa opätovne späť do domu na Jilemnického v Pezinku. Navrhovateľ má za to, že správanie povinnej osoby je veľmi expresívne a často agresívne a vulgárne. Koncom augusta a počas septembra 2017 zvýšila povinná osoba na navrhovateľa nátlak a to napriek tomu, že tento zvýšil sumu ponúkanú v rámci vyporiadania BSM o ďalších 15.000 eur, čo je suma takmer prekračujúca jeho finančné možnosti. Zároveň mu mala povinná osoba oznámiť, že sa chystá opätovne nasťahovať do domu na Jilemnického ulici, a to bez ohľadu na možné následky. U navrhovateľa po predchádzajúcich skúsenostiach s povinnou osobou vzniká obava že táto svoje hrozby splní a do domu sa nasťahuje, pričom už z jej prejavov vyplýva, že agresivita s akou sa na to chystá je enormná. Taktiež
má za to, že agresívne a expresívne správanie povinnej osoby sa stupňuje a navrhovateľ má obavu, že agresivita sa môže pri spoločnom bývaní transformovať na psychické násilie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že povinná osoba bez predchádzajúcej dohody s navrhovateľom a podľa vlastného uváženia z domu odstraňuje hnuteľné veci na neznáme miesto, čím dochádza k znižovaniu hodnoty majetku patriaceho do BSM - uvedené v súvislosti s expresívnym konaním povinnej osoby spojené s konfliktami spôsobuje zhoršenie psychického stavu Kláry ako aj navrhovateľa, ktorý trpí dlhodobo na závažné srdcovo cievne ochorenie. Navrhovateľ považuje aktuálny vzťah medzi navrhovateľom a povinnou osobou za vyžadujúci si naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov, má za to, že uskutočnením zámeru povinnej osoby nasťahovať sa do ich spoločného domu ktorý obýva navrhovateľ s dcérou, dôjde k psychickému ubližovaniu dcére Kláre a navrhovateľa v podobe vyhrážok, osočovania, zastrašovania, urážok, ponižovania, čo predstavuje bezprostredné ohrozenie duševného zdravia Kláry.
2. Navrhovateľ súdu predložil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/384/2014-58 právoplatný dňa 6.2.2015, ktorým súd manželstvo navrhovateľa a povinnej osoby rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola vtedy ešte maloletá dcéra Klára zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej súdu predložil rozsudok č.k. 12P/388/2015-40 zo dňa 28.4.2016, ktorým Okresný súd v Pezinku zveril vtedy ešte mal. Kláru do osobnej starostlivosti navrhovateľa a to z dôvodu, že vtedy ešte maloletá Klára sa sama rozhodla že bude bývať s otcom a s matkou sa bude len stretávať. V predmetnom rozsudku je ďalej uvedené, že striedavá osobná starostlivosť nebola ani reálne realizovaná pretože Klára odmietala bývať dlhšie ako jeden deň u matky. Navrhovateľ súdu predložil správu psychiatričky dcéry Kláry zo dňa 11.1.2017, podľa ktorej má táto stav reaktívne zhoršený, dcéra sa pred lekárkou vyjadrila že „je v šoku...ja som mame v pondelok povedala, že sa mi to nepáči (že sa matka nasťahovala naspať)“, ďalšiu správu zo dňa 1.3.2017, podľa ktorej sa Klárin stav zlepšil a táto sa vyjadrila že „takto mi to vyhovuje že mama nie je doma....odvtedy som bola u nej, aj som u nej spala, rozumeli sme si dobre...len mi vadí keď robí také veci, expresívne, ako keď sa k nám nasťahovala....(idem) do USA s mamou, je to darček od nej a od brata....Súdu predložil aj úradný záznam spísaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 16.2.2017, podľa ktorého otec požiadal túto inštitúciu o pohovor s povinnou osobou, ktorá sa toho času nasťahovala do ich domu a spôsobila tak zhoršenie psychického stavu dcéry. Do spisu navrhovateľ založil aj emailovú komunikáciu medzi ním a povinnou osobou z augusta 2017, v ktorej mu povinná osoba vyčítala, že napriek tomu, že navrhovateľ oficiálne a verbálne vyjadruje vôľu o ochotu sa dohodnúť (ohľadom vyporiadania BSM), k žiadnemu konkrétnemu návrhu z jeho strany nedošlo a oznámila mu, že ak do 11.8. (2017) nepríde jeho právnik s konkrétnym písomným návrhom, nasťahuje sa od septembra na prvé poschodie domu (na ktorom býva Klára). Navrhovateľ predložil aj výpis z sms, podľa ktorého mu mala povinná osoba (nie je viditeľný dátum) napísať: „Kde je návrh? Dokedy si budeš srať do huby!!!??? Fakt ma chceš mať v dome?“
3. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/388/2015, v tomto sa okrem rozhodnutia vo veci samej (vyššie uvedený rozsudok č.k. 12P/388/2015-40 zo dňa 28.4.2016) nachádzala správa t.č. kolízneho opatrovníka Kláry, podľa ktorej táto sama uviedla, že chce bývať u otca a s mamou sa budú stretávať „ako budú chcieť ony“. V rodinnom dome na Jilemnického „sa cíti byť doma“, víkendy trávi buď s otcom alebo mamou, s touto sa stretáva 3 až 4 krát (týždenne?) a u mamy aj prespáva, trávia čas tak, že chodia na večeru, obed, varia spoločne, pečú a rozprávajú sa. Klára sa podľa správy vyjadrila, že si s mamou rozumie lepšie ako predtým, každý deň si telefonujú a sú v kontakte, taktiež jej mama zakupuje oblečenie. Súd preskúmal aj obsah spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 6C/75/2016, predmetom ktorého je vyporiadanie BSM navrhovateľa a povinnej osoby, v mase BSM sa nachádza aj rodinný dom na Jilemnického 29 v Pezinku. Posledné pojednávanie v tejto veci sa konalo dňa 12.10.2017 a bolo odročené na deň 30.11.2017 z dôvodu možnej mimosúdnej dohody s tým, že by žalovaný (navrhovateľ) z titulu vyporiadania BSM vyplatil žalobkyni (povinnej osobe) sumu 85.000 eur + 22.000 eur (na ktorú by bola spísaná notárska zápisnica, keďže navrhovateľ by túto nevedel zaobstarať bez pôžičky).
4. Súd vec rozhodol podľa nasledovných právnych predpisov:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, inštitút neodkladného opatrenia je možné aplikovať v prípadoch potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ žiada o tento inštitút z dôvodu ohrozenia duševnej integrity ich spoločnej dcéry Kláry v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Obsah tohto neodkladného opatrenia vychádza zo znenia čl. 3.1. nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, jedná sa o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená ich integrita tak ako vymedzuje uvedené ustanovenie. Primárnym účelom tohto neodkladného opatrenia, ktoré je jedným z najzávažnejších zásahov do práv osoby proti ktorej smeruje návrh, je zabránenie akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch, ako je fyzické násilie, zastrašovanie, rôzne formy nepriameho nátlaku a pod. Súd musí mať pri vydaní tohto neodkladného opatrenia riadne osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, a to najčastejšie predložením lekárskych správ, trestnými oznámeniami, čestnými vyhláseniami tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnej, elektronickej alebo telefonickej komunikácie a pod. Zákon totiž výslovne vyžaduje, aby osoba proti ktorej smeruje návrh ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa.
6. Z obsahu návrhu a dôkazov založených v spise, ako aj preskúmaním súvisiacich súdnych spisov súd zistil, že navrhovateľ žiada zamedziť vstup povinnej osoby do ich spoločného domu, ktorý momentálne obýva s dospelou dcérou, a to z dôvodu ohrozenia jej psychickej integrity. Ako vyplynulo z dôkazov, dcéra sa pred rozvodom ktorý prebehol v rokoch 2014-2015 pokúsila o samovraždu a v súčasností trpí nespavosťou a záchvatmi paniky, z obsahu dokumentácie je vysoko pravdepodobné, že pod tento psychický stav sa podpísala aj rodinná situácia, t.j. odlúčenie rodičov, odchod matky z domácnosti, jej návrat, napätie medzi rodičmi a ich stále neukončený spor o vyporiadanie BSM.
7. Súd po vyhodnotení tvrdených skutočností v intenciách citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť, a to z nasledovných dôvodov:
8. Ako je zjavné z dikcie zákona s poukazom nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, tento predpokladá, že uloženia ochrany touto formou sa má domáhať priamo osoba, ktorej fyzická alebo duševná integrita je ohrozená. Navrhovateľ však návrhom žiada zamedziť vstup do domu bývalej manželke z dôvodu, že podľa jeho názoru by bola jej prítomnosťou v dome ohrozená duševná integrita ich dcéry Kláry, ktorá je tohto času plnoletá. Podľa názoru súdu, ak plnoletá osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená, pociťuje ohrozenie ktoré predpokladá § 325 ods. 2 písm. f) CSP, mala by sama podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia a nie jej otec (ktorý už nie je jej zákonným zástupcom), ktorý v súčasnosti s povinnou osobou vedie spor o vlastníctvo (užívanie) nehnuteľnosti ktorej sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka a teda existuje predpoklad, že navrhovateľ nie je v tomto smere nezaujatým. Je zjavné, že deklarované záujmy jeho dcéry plne korešpondujú s jeho zjavným záujmom vylúčiť povinnú osobu z užívania nehnuteľnosti.
9. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je z procesného hľadiska zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dcéra Klára niesla ich rozvod s povinnou osobou veľmi ťažko, pokúsila sa o samovraždu a v súčasnosti je pre poruchy spánku a záchvaty paniky liečená (i medikáciou) psychiatrom. Psychický stav dcéry Kláry sa
mal postupne zlepšovať až do začiatku roku 2017, keď sa povinná osoba bez predchádzajúceho upozornenia nasťahovala do domu na Jilemnického naspäť (neskôr z domu odišla) a momentálne sa opäť „vyhráža“ že sa do domu patriaceho do BSM znovu nasťahuje. Podľa navrhovateľa sa psychický stav Kláry zhoršuje výlučne v prípadoch, kedy je táto priamo vystavená problémom týkajúcich sa vzťahu medzi navrhovateľom a povinnou osobou, k čomu dochádza vždy keď sa povinná osoba zdržiava v dome, správanie tejto osoby je podľa navrhovateľa expresívne a často agresívne a vulgárne. Ako navrhovateľ uviedol, po predchádzajúcich skúsenostiach s povinnou osobou vzniká obava že táto svoje hrozby splní a do domu sa nasťahuje, pričom už z jej prejavov vyplýva, že agresivita s akou sa na to chystá je enormná. Taktiež má za to, že agresívne a expresívne správanie povinnej osoby sa stupňuje a navrhovateľ má obavu, že agresivita sa môže pri spoločnom bývaní transformovať na psychické násilie.
10. Súd má za to, že argumentácia navrhovateľa uvedená v predchádzajúcom bode v žiadnom prípade nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v návrhu žiadnym spôsobom neuviedol, že by povinná osoba ich dcéru Kláru, resp. jej psychickú integritu svojim konaním ohrozovala
- z návrhu naopak vyplýva, že dcéra Klára trpí psychickými problémami ktoré môžu mať pôvod v rodinnej situácii navrhovateľa a povinnej osoby, t.j. je zrejmé, že na dcéru Klaudiu veľmi zle vplýva napätý vzťah medzi navrhovateľom a povinnou osobou, ktorý je samozrejme najmarkantnejší keď sa tieto dve osoby stretnú v domácom prostredí (pričom nemožno preukázať, ktorý z rodičov napätie v spoločnej domácnosti vyvoláva). Subjektívne (a všeobecné) pocity navrhovateľa, že povinná osoba „je expresívna a vulgárna“ neosvedčujú skutočnosti ktorú sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, takisto ako ani jeho obava, že sa „agresivita môže pri spoločnom bývaní transformovať na psychické násilie“. Dikcia § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyžaduje existenciu ohrozenia a nie len obavu, resp. subjektívne zhodnotenie správania povinnej osoby bez toho, aby navrhovateľ konkrétne uviedol čo len jediný príklad, ktorý by preukazoval (čo i len možné) „ohrozenie“ dcéry.
11. Uvedený skutkový záver podľa názoru súdu dokladujú aj dôkazy predložené navrhovateľom a skutočnosti vyplývajúce zo súdnych spisov Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/384/2014, 12P/388/2015 a 6C/75/2016. Podľa názoru súdu je nepochybné, že psychický stav dcéry navrhovateľa a povinnej osoby je vážny a vyžaduje lekársku starostlivosť, zo žiadnych zistení však nevyplynulo, že by jej vlastná matka pre ňu predstavovala ohrozenie aké predpokladá § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Je zjavné, že dcéra Klára má pravdepodobne menej zložitý vzťah s otcom, s ktorým chce bývať práve v rodinnom dome, ktorý je predmetom dosiaľ nevyporiadaného BSM. Je však takisto zjavné, že s matkou (povinnou osobou) sa dcéra Klára stretáva často, rada a so súhlasom otca, niekedy aj u nej prespáva a posledne boli i na dovolenke v USA. Podľa názoru súdu je v takýchto prípadoch vylúčené, aby bola osobe, ktorá má zjavne primeraný a akceptovateľný vzťah s vlastnou dcérou, zakázané vstupovať do vlastnej nehnuteľnosti z dôvodu, že len v tejto nehnuteľnosti svoju vlastnú dcéru údajne ohrozuje. Je nesporné, že napätie medzi navrhovateľom a povinnou osobou zlé vplýva na zdravotný stav ich dcéry, podľa názoru súdu však uvedené nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedený stav nedosahuje zákonom stanovenú intenzitu. Súd taktiež podotýka, že navrhovateľ súdu predložil už neaktuálne lekárske správy jeho dcéry Kláry (podľa správy z 11.1.2017 mal byť jej stav z dôvodu návratu matky zhoršený, podľa správy zo dňa 1.3.2017 sa jej stav mal zlepšiť z dôvodu neprítomnosti matky v domácnosti - tiež z tejto správy vyplýva, že sa Klára chystá s matkou na výlet do USA), posledná správa je z marca 2017 a teda súd tieto nemôže považovať za aktuálne, psychický stav sa za posledných sedem mesiacov mohol zlepšiť, súdu neboli predostreté žiadne relevantné dôkazy že by dcéra Klára za posledné mesiace trpela správaním matky - povinnej osoby, či už len stretávaním s ňou alebo jej návštevami v rodinnom dome.
12. Ďalšie navrhovateľove tvrdenia, že povinná osoba bez predchádzajúcej dohody z domu odstraňuje hnuteľné veci (čím dochádza k znižovaniu hodnoty majetku patriaceho do BSM), že navrhovateľ nemá finančné prostriedky na finančnú náhradu z titulu vyporiadania BSM (aby bol dom prikázaný do jeho vlastníctva), či že navrhovateľ trpí cievnym ochorením, nemajú žiaden súvis s okolnosťami ktoré by mohli zakladať dôvod nariadenia neodkladného opatrenia. Taktiež emailová komunikácia medzi navrhovateľom a povinnou osobou z augusta 2017 preukazuje len napäté vzťahy medzi bývalými manželmi, ktorí vedú súdny spor o vyporiadanie BSM, žiadnym spôsobom nepreukazujú akékoľvek ohrozenie ktoré by malo existovať zo strany povinnej osoby ku jej dcére Kláre. Súd len podotýka, že z tejto mailovej komunikácie nevyplynula ani ochota navrhovateľa o rýchle vyporiadanie BSM, ktoré je v záujme ich dcéry a ktorým sa de facto prezentuje. Posledné pojednávanie vo veci vyporiadania BSM navrhovateľa a povinnej osoby sa konalo dňa 12.10.2017 a bolo odročené na deň 30.11.2017
z dôvodu možnej mimosúdnej dohody. Navrhovateľ teda s povinnou osobou v súčasnosti rokuje o možnosti mimosúdneho vyporiadania BSM, t.j. i o otázke, komu bude prikázaná nehnuteľnosť, ktorú v súčasnosti navrhovateľ obýva s dcérou. Podľa súdneho spisu sp. zn. 6C/75/2016 sa momentálne rokuje o variante, že nehnuteľnosť bude prikázaná navrhovateľovi s tým, že tento povinnú osobu vyplatí sumou 85.000 eur v hotovosti a sumou 22.000 eur formou pôžičky, pričom povinná osoba by s úhradou druhej časti náhrady z titulu vyrovnania počkala. Je teda zrejmé, že v čase vydania rozhodnutia sa i vzťahy medzi bývalými manželmi umiernili a v súčasnosti sa obaja snažia dosiahnuť (konkrétnu) mimosúdnu dohodu.
13. Súd po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listín dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Podľa názoru súdu navrhovateľ nie je osobou oprávnenou podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia a mimo toho ani nepreukázal zákonné podmienky predpokladané v § 325 ods. 2 písm. f) CSP. V návrhu netvrdil a ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Odhliadnuc od uvedeného, lekárske správy ktoré mali preukazovať že prítomnosť povinnej osoby v spoločnom dome predstavuje pre ich dcéru ohrozenie neboli aktuálne, návrh navrhovateľa vychádza len z jeho subjektívnych pocitov a obáv z ohrozenia, ktoré reálne nenastalo. Podľa názoru súdu taktiež nemožno z užívania spoločnej nehnuteľnosti vylúčiť osobu len z dôvodu, že táto ma s bývalým manželom napäté vzťahy čo nepriaznivo vplýva na zdravie ich dcéry, ak má súčasne táto s dcérou dobrý vzťah a pravidelne sa s ňou stretáva, čo navrhovateľ nenamieta. Súd na záver dodáva, že v súčasnosti medzi manželmi prebiehajú mimosúdne rokovania a ako naznačujú výsledky posledného pojednávania v konaní o vyporiadanie BSM, je vysoko pravdepodobné, že nehnuteľnosť bude v priebehu mesiaca prikázaná navrhovateľovi,
14. Súd o trovách konania v rozpore v § 262 ods. 1 CSP rozhodol v tomto uznesení, pretože toto konanie nie je viazané na meritórne konanie, navrhovateľ bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný a z tohto dôvodu nemá nárok na náhradu trov konania, povinnej osobe žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.