Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/241/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu X. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. E. S. XXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Janou Šálkovou ml., advokátkou so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, proti žalovanému X. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. R. XXX, XXX XX R., štátny občan SR, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 800,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 800,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo žalovanej sumy od 10.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanú sumu žiadal žalobca priznať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe žalobca uviedol, že ako matka maloletých detí požiadala žalovaného ako otca o udelenie súhlasu na vycestovanie maloletých detí do zahraničia. Návrh predmetnej dohody vypracovala advokátka žalovaného, za čo vystavila žalovanému faktúru za poskytnuté právne služby. Faktúru za právne služby, vystavenú na žalovaného uhradil za žalovaného bez právneho dôvodu žalobca. Žalobca mal záujem urovnať vec mimosúdne, preto výzvou zo dňa 02.11.2016, doručenou žalovanému dňa 04.11.2016, vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote do 09.11.2016. Keďže žalovaný k plneniu nepristúpil, podal žalobca žalobu, ktorou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 800,-Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo od 10.11.2016 do zaplatenia.

2. Súd dňa 11.01.2017 doručil žalovanému žalobu s prílohami a uznesením zo dňa 24.11.2016, ktorým žalovaného v súlade s § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyzval, aby sa vyjadril k doručenej žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný podaním zo dňa 18.01.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.01.2017, k doručenej žalobe uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca s úhradou nákladov spojených s vypracovaním dohody súhlasil. Zároveň poprel tvrdenia žalobcu, že úhradu žalobca podmieňoval podpisom predmetnej dohody. Žalovaný ďalej uviedol, že k vypracovaniu návrhu dohody došlo po tom, čo ho žalobca požiadal o udelenie súhlasu s vycestovaní maloletých detí do zahraničia, pričom zároveň došlo aj k dohode o úhrade týchto nákladov žalobcom. K podpisu dohody žalovaný nepristúpil z dôvodu, že zistil, že žalobca brával deti do zahraničia bez jeho súhlasu. Takéto správanie žalobcu vyvolalo u žalovaného obavy, že žalobca nebude rešpektovať jeho rodičovské práva, preto sa rozhodol dohodu nepodpísať a jeho súhlas bol nahradený súdnym rozhodnutím v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20P/44/2016.

3. V ďalšom priebehu konania súd podľa § 167 ods. 3 doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi a uložil mu, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Súd žalobcu zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na preukázanie svojho nároku a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 20.03.2017, doručenom súdu dňa 21.03.2017, zotrval na svojich tvrdeniach, ako aj na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že je pravdou, že mu žalovaný preposlal faktúru, následne žalobca kontaktoval advokátku žalovaného a po objasnení vyúčtovanej sumy sa rozprávali o tom, že faktúra bude prerobená na meno žalobcu, pričom následne žalobca poslal advokátke SMS správu, aby faktúru neprerábala. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že nakoniec s úhradou vystavenej faktúry súhlasil, hoci na to nemal žalovaný žiadny právny nárok. Žalobca zároveň potvrdil, že dňa 21.08.2016 faktúru uhradil. Žalovaný však dohodu nepodpísal a jeho súhlas bol nahradený rozhodnutím súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20P/44/2016. Žalobca mal za to, že preukázal existenciu právnej povinnosti na strane žalovaného a neexistenciu povinnosti na svojej strane, ďalej uskutočnenie peňažného plnenia namiesto žalovaného, pričom k plnenie nedošlo proti vôli žalovaného, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

4. Dňa 26.04.2017 súd v súlade s § 167 ods. 4 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.03.2017 spolu s uznesením zo dňa 06.04.2017, ktorým ho vyzval, aby sa k doručenej replike písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k doručenej replike nevyjadril.

5. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 20.10.2017, na ktoré sa strany sporu osobne nedostavili. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 splnené neboli, súd podľa § 180 rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a podanú žalobu prejednal za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu, výsluchom právnych zástupcov, a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise zistil tento skutkový a právny stav.

7. Na základe žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu na vycestovanie maloletých detí do zahraničia, požiadal žalovaný svoju advokátku X.. J.P. O. po tom, čo mu žalobca uviedol, že uhradí náklady na vypracovanie dokumentov, o vypracovanie dohody rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi žalovaným a advokátkou X.. O. došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, predmetom ktorej bolo vypracovanie návrhu dohody rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

8. Súd ďalej zistil, že na základe uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb vystavila X.. O. dňa 28.07.2016, žalovanému faktúru č.XXXXXX, s dátumom splatnosti 15.08.2016, ktorou žalovanému vyfakturovala poskytnuté právne služby v celkovej sume 800,-Eur.

9. Z predloženej elektronickej komunikácie súd zistil, že faktúra bola žalovanému doručená dňa 02.08.2016, ktorý ju dňa 04.08.2016 doručil žalobcovi. Z predloženého platobného príkazu súd zistil, že žalobca dňa 21.08.2016 udelil príkaz na úhradu sumy 800,-Eur na zúčtovacie údaje uvedené vo vystavenej faktúre.

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 02.11.2016 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 800,-Eur v lehote 5 dní od prevzatia tejto výzvy. Z pripojenej doručenky má súd preukázané, že žalovaný výzvu prevzal dňa 04.11.2016, z čoho súd zistil, že lehota na plnenie žalovanému uplynula dňa 09.11.2016.

11. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

12. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto súd podanú žalobu zamietol.

13. Vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v bodoch 7 až 10) o vypracovaní návrhu dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, obsahom ktorej bol aj súhlas žalovaného na vycestovanie maloletých detí do zahraničia, advokátkou žalovaného, o vystavení faktúry za vypracovaný návrh dohody, o doručení faktúry žalovanému a jej následnom doručení žalobcovi, o úhrade faktúry žalobcom, o predžalobnej výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplývajú z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení strán sporu, pričom tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

14. Sporné medzi stranami nebolo ani tvrdenie o uzavretí ústnej dohody o úhrade nákladov, ktorú súd posúdil podľa § 534 OZ, na základe ktorej sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalobca splní jeho (žalovaného) záväzok voči jeho veriteľovi (advokátke žalovaného). Žalobca sa touto dohodou žalovanému zaviazal splniť jeho (žalovaného) záväzok, na základe čoho faktúru vystavenú na žalovaného aj uhradil. Existencia tejto ústnej dohody, ktorej uzavretie strany nepopierali, pojmovo vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného podľa § 454 OZ, nakoľko dôvodom plnenia žalobcu bola práve táto dohoda, ktorej existenciu strany nepopierali. Hoci žalobca plnil za žalovaného čo mal podľa práva plniť žalovaný, ktorý si právne služby objednal, k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného podľa § 454 týmto plnením nedošlo, a to práve z dôvodu existencie ústnej dohody, ktorou sa žalobca so žalovaným v súlade s § 534 dohodli na poskytnutí predmetného plnenia, t.j. na zaplatení nákladov súvisiacich s vypracovaním dohody. Existenciu takejto dohody potvrdzuje aj tvrdenie samotného žalobcu uvedené v jeho replike o tom, že kontaktoval advokátku žalovaného za účelom prerobenia faktúry na meno žalobcu.

15. Sporné medzi stranami zostalo tvrdenie žalobcu, že obsahom uzavretej ústnej dohody o úhrade nákladov za žalovaného bol podpis predmetnej dohody ako podmienka jej účinnosti, keďže žalobca tvrdil, že faktúru by nikdy neuhradil, keby vedel, že k podpisu dohody nedôjde. Žalovaný existenciu tejto podmienky poprel a tvrdil, že k takémuto dojednaniu medzi stranami nedošlo. Vo vyjadreniach poukázal na to, že dohoda bola vypracovaná pre potreby žalobcu, ktorý pre vycestovanie maloletých detí potreboval súhlas žalovaného. Potreba vypracovania dohody vyplynula zo žiadosti žalobcu, preto ešte pred jej vypracovaním požadoval žalovaný od žalobcu, aby náklady na jej vypracovanie znášal žalobca. Až po tom, ako žalobca s úhradou nákladov súhlasil, požiadal žalovaný o vypracovanie návrhu dohody.

16. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre a zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Po prijatí je súd v konaní, s výnimkou spotrebiteľských sporov, viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania. Pokiaľ strana sporu dokazovanie nenavrhne, súd dokazovanie sám z vlastnej iniciatívy, s výnimkou prípadov uvedených v § 185 ods. 2 a 3 CSP, nevykonáva. Z prednesov právnych zástupcov na pojednávaní dňa 20.10.2017 po tom, ako súd v súlade s § 181 ods. 2 uviedol predbežné právne posúdenie veci a zároveň uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré nesporné, vyplynulo, že žiadna zo strán doplnenie dokazovania nenavrhla. Žalobca, ktorý v konaní tvrdil, že s úhradou faktúry súhlasil len pod podmienkou, že dôjde k uzavretiu (podpisu) predmetnej dohody, existenciu takejto podmienky, resp. to, že uvedená podmienka bola obsahom uzavretej ústnej dohody v konaní nepreukázal, ani nenavrhol vykonať dokazovanie za účelom jej preukázania. Z vykonaného dokazovania súd nemal existenciu tejto podmienky preukázanú.

Tvrdenie žalobcu, že obsahom uzavretej dohody podľa § 534 o úhrade nákladov zo strany žalobcu bola podmienka, že žalovaný dohodu podpíše, tak nebolo v konaní preukázané.

17. Tvrdenie žalobcu uvedené v replike, že žalobca s úhradou za žalovaného súhlasil, hoci na to nemal žalovaný žiadny právny nárok, jednoznačne preukazuje, že žalobca s plnením za žalovaného súhlasil. Je pritom bez právneho významu, či na to mal žalovaný právny nárok alebo nie, resp. z akého dôvodu došlo medzi stranami k dohode podľa § 534 OZ. Pre posúdenie, či v danom prípade došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 454 je rozhodujúce to, že k uzavretiu takejto dohody podľa § 534 medzi stranami došlo. Plnenie poskytnuté žalobcom na jej základe vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného podľa § 454 vylučuje, nakoľko na základe tejto dohody vznikla v súlade s § 534 žalobcovi voči žalovanému povinnosť poskytnúť plnenie veriteľovi žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že úhradu faktúry podmienil podpisom predmetnej dohody, popiera aj skutočnosť, že k dobrovoľnej úhrade žalobca pristúpil napriek tomu, že mal vedomosť, že k podpisu dohody nedošlo. Pokiaľ by však aj bola medzi stranami už pri uzavretí dohody o plnení dohodnutá podmienka (čo však preukázané nebolo), vzhľadom na to, že žalobca následne pristúpil k plneniu dohody, teda k uhradeniu faktúry za žalovaného, bez jej splnenia, súd má za to, že v takom prípade by došlo k zmene v obsahu pôvodne uzavretej dohody o plnení z podmienečnej na nepodmienečnú.

18. Zároveň však súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by žalobca existenciu takejto podmienky v konaní preukázal, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k jej naplneniu (podpisu dohody) nedošlo, potom by platilo, že by k účinnému uzavretiu dohody podľa § 534 nedošlo a žalobca by plnil veriteľovi omylom bez toho, aby poskytnuté plnenie malo účinky zániku dlhu žalovaného. Poskytnuté plnenie zo strany žalobcu by tak predstavovalo bezdôvodné obohatenie, avšak nie na strane žalovaného podľa § 454 OZ, ale na strane veriteľa žalovaného, t.j. advokátky žalovaného, ktorej by bolo zo strany žalobcu poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ. Súd by preto musel žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Nakoľko však existencia tejto podmienky (podpisu dohody) v konaní preukázaná nebola, pričom uzavretie ústnej dohody o plnení za žalovaného podľa § 534 medzi stranami sporu nebolo sporné, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).