Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Cpr-4-2015.pdf
PDF · 113.26 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cpr/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci žalobcu: E. O., bydlisko H. Č.. XX, XXX XX Q., zastúpený: Odborový zväz KOVO, Miletičova č. 24, 815 70 Bratislava, IČO: 30 804 078, zastúpený F.. D. Q., proti žalovanému: Trenkwalder, a. s., Námestie 1. mája č. 18, 811 06 Bratislava, IČO: 35 861 169, zastúpený právnym zástupcom: Mgr. Vojtech Budaváry, advokát, Šafárikovo námestie č. 7, 811 02 Bratislava, o doplatenie mzdy s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za mesiac júl 2012 v sume 8,18 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania počítaným za obdobie od 17.08.2012 až do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za mesiac august 2012 v sume 32,81 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania počítaným za obdobie od 17.09.2012 až do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za mesiac september 2012 v sume 97,91 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania počítaným za obdobie od 17.10.2012 až do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za mesiac október 2012 v sume 103,5 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania počítaným za obdobie od 17.11.2012 až do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za mesiac november 2012 v sume 84,68 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania počítaným za obdobie od 17.12.2012 až do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za mesiac december 2012 v sume 87,35 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania počítaným za obdobie od 17.01.2013 až do zaplatenia.
Žalovaný je povinný vyššie uvedené sumy spolu s príslušenstvom zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca v zastúpení svojím zástupcom sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 07. 2015 domáhal proti žalovanému doplatenia mzdy za mesiace júl 2012 až december 2012 spolu s príslušenstvom za jednotlivé mesiace.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 20. 07. 2012 uzatvoril pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej alebo fyzickej osobe. Podľa pracovnej zmluvy bol dohodnutý druh práce -
Vodič vysokozdvižného vozíka. Podľa ustanovenia čl. 13 písm. a) tejto zmluvy bol užívateľským zamestnávateľom spoločnosť DHL Exel Slovakia, s. r. o., Diaľničná č. 2/4149, 903 01 Senec (ďalej len „užívateľský zamestnávateľ“). Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, na dobu trvania dočasného pridelenia zamestnanca podľa dojednaní uvedených v pracovnej zmluve s účinnosťou od 23. 07. 2012. Pracovný pomer skončil k 31. 12. 2012. Pracovný pomer bol dohodnutý bez skúšobnej doby. Počas celej doby trvania pracovného pomeru poberal žalobca od žalovaného mzdu vo výške 585 eur brutto za každý odpracovaný mesiac. Podľa Kolektívnej zmluvy užívateľského zamestnávateľa účinnej do 31. 10. 2012, ktorej súčasťou bol popis pracovných činností a rozpätie tarifných tried, pozícia žalobcu Vodič vysokozdvižného vozíka mala byť správne u užívateľského zamestnávateľa zaradená do funkcie Welker 2 a do tarifnej triedy 3 so mzdou vo výške 688, 39 eur za mesiac. Tarifné triedy s platnosťou od 01. 03. 2012 sa zvyšovali o 3%, takže tejto tarifnej triede prislúchala mzda vo výške 688, 50 eur. To, že žalobcovi bola vyplácaná mzda v nesprávnej výške, zistil žalobca až po skončení pracovného pomeru. Dňa 11. 05. 2015 zaslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej žiadal o doplatenie mzdy spolu vo výške 414, 42 eur brutto spolu s príslušenstvom v lehote do 15. 06. 2015. Žalovaný v odpovedi zo dňa 26. 05. 2015 žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako nedôvodný. Žalobca mal za to, že podľa ustanovenia čl. 18 pracovnej zmluvy a ustanovení § 58 ods. 5, 6 Zákonníka práce jeho mzdové podmienky ako dočasne prideleného zamestnanca museli byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, čo neboli, a preto sa žalobca domáha od žalovaného ako zamestnávateľa doplatenia mzdy za mesiace júl 2012 až december 2012 spolu s príslušenstvom za jednotlivé mesiace.
3. Žalovaný zastúpený svojím právnym zástupcom sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10. 09. 2015, čl. 67. Uviedol v ňom, že žalobca bol podľa ustanovenia § 58 Zákonníka práce pridelený na dočasný výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na základe pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej alebo fyzickej osobe zo dňa 20. 07. 2012. Právne vzťahy v oblasti dočasného pridelenia medzi žalovaným ako zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom boli upravené Zmluvou o dočasnom prideľovaní zamestnancov zo dňa 11. 10. 2011, ktorú počas konania predložil súdu. Táto zmluva bola uzatvorená podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a niektoré ustanovenia tejto zmluvy sa spravujú ustanovením § 58a Zákonníka práce. Podľa tejto zmluvy sa k užívateľskému zamestnávateľovi prideľovali tri kategórie zamestnancov označované podľa prílohy č. 2 tejto zmluvy ako Pracovník VZV, Pracovník Manipulant, Pracovník EDV. Všetkým takto určeným zamestnancom patrila tarifná mzda určená užívateľským zamestnávateľom vo výške 567, 60 eur a od 01. 05. 2012 vo výške 585 eur. Podľa prílohy č. 3 tejto zmluvy týmto kategóriám zamestnancov zodpovedali ekvivalentné názvy pracovných pozícií užívateľského zamestnávateľa. Žalovaný sa v čase dočasného pridelenia mohol spoliehať iba na údaje poskytované a dohodnuté s užívateľským zamestnávateľom. Žalovaný a užívateľský zamestnávateľ uzatvorili dňa 31. 05. 2012 Dodatok č. 1 k tejto zmluve, kde na základe kolektívnej zmluvy užívateľského zamestnávateľa došlo k zmene výšky mzdovej tarify, no všetky tri kategórie dočasne pridelených zamestnancov zostali aj naďalej zaradené v pôvodnej tarifnej triede 7. Pozícii žalobcu vodič vysokozdvižného vozíka zodpovedalo pracovná pozícia užívateľského zamestnávateľa Forklift Driver. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že pozícia žalobcu vodič vysokozdvižného vozíka mala byť zaradená ako pracovná pozícia u užívateľského zamestnávateľa Werker 2 so mzdou 688, 50 eur. Obvyklou praxou v segmente agentúrneho zamestnávania a dočasného pridelenia zamestnancov bolo obsadzovanie predovšetkým menej náročných pomocných činností a prác. Obsahovou náplňou pracovnej pozície Werker 2, ktorú uvádza žalobca, bola aj práca s logistickými systémami v požadovanom rozsahu a manipulácia s materiálom so špeciálnym režimom za dodržiavania príslušných PS a PP, teda činnosť ktorá už vyžadovala vyššiu kvalifikáciu a zručnosť. Táto už náročnejšia činnosť by tak nebola úplne vhodná pre krátkodobý pracovný interval aký je charakteristický práve pre dočasné pridelenie zamestnancov. Obsahovou náplňou pozície Werker 1 bola manipulácia, triedenie, komisiovanie dielov, paliet a prázdnych obalov a zabezpečenie transportu materiálu. Žalovaný namietal, že ustanovenie § 58 ods. 5 Zákonníka práce účinné do 01. 01. 2013, na základe ktorého sa žalobca domáhala svojho nároku doplatenia mzdy, sa vzťahuje len na porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, pričom podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že pracovná pozícia žalobcu mala zodpovedať pracovnej pozícii Werker 2. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že hrubá mzda žalobcu za mesiac júl 2012 bola 117 eur, za mesiac august 2012 vo výške 693, 24 eur, za mesiac september 2012 vo výške 665, 16 eur, za mesiac október 2012 vo výške 748, 43 eur, za mesiac november 2012 vo výške 675, 31 eur, za mesiac december 2012 vo výške 636, 60 eur. Z výšky tejto hrubej mzdy žalobcu za jednotlivé mesiace podľa žalobcu vyplýva, že i napriek tomu, že žalobca nebol zaradený do vyššej
tarifnej odmeny, jeho hrubá mzda bola porovnateľná so mzdovou tarifou pracovnej pozície Werker 2. Žalovaný namietal, že ustanovenia Kolektívnej zmluvy užívateľského zamestnávateľa, na ktorú sa odvoláva žalobca, nie je možné aplikovať na pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalovaný nebol zmluvnou stranou tejto kolektívnej zmluvy užívateľského zamestnávateľa. Mzdové podmienky medzi žalobcom a žalovaným sa spravovali výhradne ustanoveniami pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení, v ktorej bola mzda v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 Zákonníka práce dohodnutá vo výške 585 eur, a ktorá bola žalobcovi riadne a včas žalovaným zaplatená. Žalovaný ďalej namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože ustanovenie § 58 ods. 5 Zákonníka práce účinného do 01. 01. 2013 neoprávňovalo zamestnanca domáhať sa priamo od zamestnávateľa doplatenia mzdy. Podľa žalovaného právo na domáhanie sa doplatenia mzdy zamestnancovi upravilo až nové ustanovenie § 58 ods. 10 Zákonníka práce účinného od 01. 03. 2015, podľa ktorého sa zamestnanec môže domáhať doplatenia mzdy, ale od užívateľského zamestnávateľa. Nová právna úprava zaťažila touto povinnosťou užívateľského zamestnávateľa, pretože ten využíva prácu dočasne pridelených zamestnancov a do značnej miery zodpovedá aj za povinnosť oznamovať zamestnávateľovi informácie porovnateľných mzdových podmienok svojich kmeňových zamestnancov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené námietky, žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.
4. Súd vykonal v tejto veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými počas konania obomi stranami, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania, po ustálení skutkového stavu veci, a po posúdení právnej argumentácie oboch strán, ustálil nasledovné.
6. Žalobca ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 20. 07. 2012 podľa ustanovenia § 18 a § 43 Zákonníka práce pracovnú zmluvu a podľa ustanovenia § 58 Zákonníka práce dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej alebo fyzickej osobe. Podľa ustanovenia čl. 13 písm. a) tejto zmluvy bol užívateľským zamestnávateľom spoločnosť DHL Exel Slovakia, s. r. o., Diaľničná č. 2/4149, 903 01 Senec. Táto pracovná zmluva je uzatvorená medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, užívateľský zamestnávateľ nie je zmluvnou stranou tohto právneho úkonu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto pracovnej zmluvy nie sú žiadne prílohy, ani žiadne iné zmluvy (napr. Zmluva o dočasnom prideľovaní zamestnancov zo dňa 11. 10. 2011 uzatvorená medzi žalovaným ako zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom, vrátane jej príloh a dodatkov, alebo Kolektívna zmluvy užívateľského zamestnávateľa), z čoho vyplýva, že žalobca pri podpisovaní pracovnej zmluvy nemal možnosť sa oboznámiť so Zmluvou o dočasnom prideľovaní zamestnancov zo dňa 11. 10. 2011 uzatvorenou medzi žalovaným ako zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom, jej prílohami, a dodatkami a s Kolektívnou zmluvou užívateľského zamestnávateľa. S Kolektívnou zmluvou užívateľského zamestnávateľa účinnou v rozhodnom čase, sa žalobca oboznámil až po skočení pracovného pomeru. So Zmluvou o dočasnom prideľovaní zamestnancov zo dňa 11. 10. 2011 uzatvorenou medzi žalovaným ako zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom, jej prílohami, a dodatkami, sa žalobca oboznámil až počas predmetného súdneho konania, počas ktorého tieto listinné dôkazy predložil súdu i žalobcovi žalovaný. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
7. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú - na dobu trvania dočasného pridelenia, ktorá bola podľa ustanovenia čl. 13 písm. d) pracovnej zmluvy dohodnutá do ukončenia prác u užívateľského zamestnávateľa podľa objednávky užívateľského zamestnávateľa. Deň nástupu do práce bol 23. 07. 2012 a podľa ustanovenia čl. 13 písm. c) pracovnej zmluvy deň vzniku dočasného pridelenia rovnako deň 23. 07. 2012. Pracovný pomer skončil k 31. 12. 2012. Pracovný pomer bol dohodnutý bez skúšobnej doby. Ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
8. Podľa ustanovenia čl. 2 pracovnej zmluvy označeného ako druh práce a opis pracovných činností vyplýva, že bol dohodnutý ako „Vodič vysokozdvižného vozíka“. Konkrétny opis činností, tak ako je uvedený v tomto označení ustanovenia, nie je v tomto ustanovení, ale ani v inom ustanovení pracovnej zmluvy, uvedený. Podľa ustanovenia čl. 13 písm. e) pracovnej zmluvy je druh práce uvedený „Vodič vysokozdvižného vozíka“. Podľa Prílohy č. 3 Zmluvy o dočasnom prideľovaní zamestnancov zo dňa 11. 10. 2011 označenej ako Zoznam pracovných funkcií, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, vyplýva, že označeniu pracovnej funkcie žalobcu uvedenej v pracovnej zmluve „Vodič vysokozdvižného vozíka“ zodpovedalo u užívateľského zamestnávateľa označenie „Forklift Driver“. Konkrétny opis činností pracovnej funkcie „Vodič vysokozdvižného vozíka“ ani pracovnej pozície označenej u užívateľského
zamestnávateľa ako „Forklift Driver“, nie je v tejto prílohe, ani v samotnej Zmluve o dočasnom prideľovaní zamestnancov uvedený. Časť opisu pracovných činností pracovných pozícii označených u užívateľského zamestnávateľa ako Werker 2, Werker 1, tak ako to uvádzal počas konania žalovaný, vychádza z Kolektívnej zmluvy užívateľského zamestnávateľa. Ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
9. Podľa ustanovenia čl. 4 písm. a) a ustanovenia čl. 13 písm. g) pracovnej bola dohodnutá mzda vo výške 585 eur brutto za každý odpracovaný mesiac. Takto dohodnutá výška brutto mzdy za každý odpracovaný mesiac, ako to vyplýva z tvrdení oboch strán počas konania, bola žalovaným žalobcovi riadne a včas zaplatená. Ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
10. Zo zmluvy predloženej počas konania súdu žalovaným, súd zistil, že podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 58a Zákonníka práce bola dňa 11. 10. 2011 uzatvorená medzi žalovaným ako zamestnávateľom a spoločnosťou DHL Exel Slovakia, s. r. o., Diaľničná č. 2/4149, 903 01 Senec ako užívateľským zamestnancom Zmluva o dočasnom prideľovaní zamestnancov. Podľa prílohy č. 2 tejto zmluvy, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, žalovaný prideľoval k užívateľskému zamestnávateľovi zamestnancov označených ako „Pracovník VZV“, „Pracovník Manipulant“ a „Pracovník EDV“. Týmto zamestnancom patrila tarifná mzda určená užívateľským zamestnávateľom vo výške 567, 60 eur a od 01. 05. 2012 vo výške 585 eur. Podľa Prílohy č. 3 tejto zmluvy označenej ako Zoznam pracovných funkcií, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, označeniu pracovnej funkcie žalobcu v pracovnej zmluve „Vodič vysokozdvižného vozíka“ zodpovedalo označenie u užívateľského zamestnávateľa „Forklift Driver“. V tomto zozname pracovných funkcií nie je uvedená žiadna pracovná pozícia označená u užívateľského zamestnávateľa ako Werker 2. Ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
11. Žalovaný a užívateľský zamestnávateľ uzatvorili dňa 31. 05. 2012 Dodatok č. 1 k tejto zmluve, kde na základe Kolektívnej zmluvy užívateľského zamestnávateľa došlo k zmene výšky mzdovej tarify kmeňových zamestnancov, avšak dočasne pridelení zamestnanci ostali i naďalej zaradení v pôvodnej určenej tarifnej triede 7. Dňa 30. 11. 2012 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k tejto zmluve týkajúci sa zmeny ustanovenia čl. V bodu 2 Zmluvy o dočasnom prideľovaní zamestnancov.
12. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal proti žalovanému doplatenia mzdy za mesiace júl 2012 až december 2012 spolu s príslušenstvom za jednotlivé mesiace, a to podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Zákonníka práce. Žalobca svoj nárok na doplatenie mzdy za jednotlivé mesiace právne odôvodňoval tým, že jeho mzdové podmienky ako dočasne prideleného zamestnanca museli byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, čo neboli, pretože ako dočasne pridelený zamestnanec v pracovnej pozícii „Vodič vysokozdvižného vozíka“ (označenie v jeho pracovnej zmluve) mal nižšiu mesačnú mzdu ( 585 eur brutto) ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa na pracovnej pozícii „Werker 2“ (označenie v Kolektívnej zmluve užívateľského zamestnávateľa v rozhodnom období), ktorý mal mzdu vo výške 688, 50 eur brutto. Výšku mzdy za mesiace júl až december 2012, ktorej doplatenia sa domáhal, žalobca vypočítal z rozdielu brutto mzdy dohodnutej v ustanovení čl. 4 písm. a) a ustanovení čl. 13 písm. g) pracovnej zmluvy a brutto mzdy u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa na pracovnej pozícii „Werker 2“. Žalobca mal za to, že faktickú prácu, jednotlivé činnosti, ktoré u užívateľského zamestnávateľa vykonával v rozhodnom období, boli úplne porovnateľné ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa na pracovnej pozícii „Werker 2“, avšak za nižšiu mzdu, čo považoval za v rozpore s ustanovením čl. 18 pracovnej zmluvy a ustanovením § 58 ods. 5, 6 Zákonníka práce.
13. Súd skôr ako vyhodnotil meritum veci (dôvodnosť uplatneného nároku čo do právneho titulu a vymáhanej výšky) sa zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v tejto veci. Žalovaný namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože ustanovenie § 58 ods. 5 Zákonníka práce účinného do 01. 01. 2013 neoprávňovalo zamestnanca domáhať sa doplatenia mzdy. Podľa žalovaného právo na domáhanie sa doplatenia mzdy zamestnancovi upravilo až nové ustanovenie § 58 ods. 10 Zákonníka práce účinného od 01. 03. 2015, podľa ktorého sa zamestnanec môže domáhať doplatenia mzdy, ale od užívateľského zamestnávateľa. Nová právna úprava zaťažila touto povinnosťou užívateľského zamestnávateľa, pretože ten využíva prácu dočasne pridelených zamestnancov a do značnej miery zodpovedá aj za povinnosť oznamovať zamestnávateľovi informácie porovnateľných mzdových podmienok svojich kmeňových zamestnancov.
S touto argumentáciou žalovaného žalobca nesúhlasil. Poukazoval na to, že počas dočasného pridelenia bol povinný poskytovať mzdu zamestnávateľ, a nie užívateľský zamestnávateľ. Preto iba zamestnávateľ je tak pasívne vecne legitimovaným subjektom, od ktorého sa žalobca môže domáhať doplatenia mzdy. Súd po oboznámení sa s argumentáciou oboch strán, má za to, že námietka žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore je nedôvodná. Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 prvá veta Zákonníka práce účinného do 01. 01. 2013 počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil. Podľa ustanovenia čl. 4 písm. c) pracovnej zmluvy mzdové podmienky so žalobcom boli dohodnuté tak, že mzda bude zamestnancovi vyplácaná zamestnávateľom (žalovaným) mesačne pozadu, bankovým prevodom na jeho účet. Z týchto citovaných ustanovení, podľa názoru súdu, jednoznačne vyplýva, že subjektom, ktorý žalobcovi ako zamestnancovi dočasne pridelenému bol povinný poskytovať (vyplácať) mzdu je žalovaný ako zamestnávateľ. Táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Obe strany akceptovali, že žalovaný bol povinný poskytovať žalobcovi mzdu, čo aj realizoval riadne a včas. Sporné však medzi stranami bolo, či sa žalobca vôbec môže domáhať nároku na doplatenie mzdy, keďže podľa žalovaného ustanovenie § 58 ods. 5 Zákonníka práce účinného do 01. 01. 2013 takúto možnosť žalobcovi nedáva, o to viac, že právo na domáhanie sa doplatenia mzdy zamestnancovi upravilo až nové ustanovenie § 58 ods. 10 Zákonníka práce účinného od 01. 03. 2015, podľa ktorého sa zamestnanec môže domáhať doplatenia mzdy, ale od užívateľského zamestnávateľa. Žalovaný mal za to, že s poukazom na novú právnu úpravu, ktorá vyslovene už upravila toto právo žalobcu, absencia tejto právnej úpravy v Zákonníku práce účinnom do 01. 01. 2013, znamená nemožnosť domáhania sa takého práva. Súd má za to, že z absencie doslovnej konkrétnej právnej úpravy, ktorá by upravovala možnosť dočasne prideleného zamestnanca domáhať doplatenia mzdy a od akého subjektu (tak ako je to upravené v ustanovení § 58 ods. 10 Zákonníka práce účinného od 01. 03. 2015), nie je možné vyvodiť neexistenciu práva domáhať sa žalobcu doplatenia mzdy. Takýto výklad právnej úpravy upravujúcej inštitút dočasného pridelenia podľa ustanovenia 58 a nasl. Zákonníka práce účinného do 01. 01. 2013 by bol v rozpore s konštrukciou práva ako takého (akýkoľvek nárok v akejkoľvek oblasti by tak musel byť konkrétne upravený, inak by sa ho nebolo možné domáhať, napr. právo na vyplatenie poistného plnenia z poistného vzťahu a ak by Občiansky zákonníka neupravoval vyslovene právo na doplatenie poistného plnenia, ak by poisťovňa plnila iba čiastočne, tak by sa poistený tohto práva už nemohol dovolať). Preto podľa názoru súdu, žalobca má právo domáhať sa doplatenia mzdy a to podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Zákonníka práce účinného do 01. 01. 2013, rovnako ako by mal právo podľa tohto ustanovenia domáhať sa vyplatenia mzdy. Súd má za to, že tak ako by sa vyplatenia mzdy žalobca domáhal od žalovaného ako zamestnávateľa ako subjektu pasívne vecne legitimovaného podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Zákonníka práce, tak sa správne žalobca domáha doplatenia mzdy od žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý je tak rovnako podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Zákonníka práce pasívne vecne legitimovaným subjektom. Podľa názoru súdu, právo na domáhanie sa doplatenia mzdy zamestnancovi sa konkrétne (doslovne) upravilo v novom ustanovení § 58 ods. 10 Zákonníka práce účinného od 01. 03. 2015 práve z dôvodu, že zákonodarca chcel preniesť túto povinnosť na iný ako pôvodne už existujúcu subjekt (zamestnávateľ), teda na užívateľského zamestnávateľa.
14. Žalobca svoj nárok na doplatenie mzdy za jednotlivé mesiace právne odôvodňoval tým, že jeho mzdové podmienky ako dočasne prideleného zamestnanca museli byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, čo neboli, pretože ako dočasne pridelený zamestnanec v pracovnej pozícii „Vodič vysokozdvižného vozíka“ (označenie v jeho pracovnej zmluve) mal nižšiu mesačnú mzdu ( 585 eur brutto) ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa na pracovnej pozícii „Werker 2“ (označenie v Kolektívnej zmluve užívateľského zamestnávateľa v rozhodnom období) bola mzda vo výške 688, 50 eur brutto. Žalovaný namietal, že ustanovenie § 58 ods. 5 Zákonníka práce účinného do 01. 01. 2013 by bolo možné na danú vec aplikovať iba vtedy, ak by žalobca skutočne preukázal, že pracovná pozícia žalobcu Vodič vysokozdvižného vozíka zodpovedala pracovnej pozícia užívateľského zamestnávateľa Werker 2, čo však žalobca podľa žalovaného nepreukázal. Žalovaný mal za to, že pracovná pozícia žalobcu Vodič vysokozdvižného vozíka zodpovedala (bola porovnateľná) pracovnej pozícii užívateľského zamestnávateľa Forklift Driver, a nie Werker 2. Žalovaný počas konania poukazoval na to, že právne vzťahy v oblasti dočasného pridelenia medzi žalovaným ako zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom boli upravené Zmluvou o dočasnom prideľovaní zamestnancov zo dňa 11. 10. 2011. Podľa tejto zmluvy sa k užívateľskému zamestnávateľovi prideľovali tri kategórie zamestnancov označované podľa prílohy č. 2 zmluvy ako Pracovník VZV, Pracovník Manipulant, Pracovník EDV. Všetkým takto určeným zamestnancom patrila tarifná mzda určená užívateľským zamestnávateľom
od 01. 05. 2012 vo výške 585 eur. Podľa prílohy č. 3 tejto zmluvy týmto kategóriám zamestnancov zodpovedali ekvivalentné názvy pracovných pozícií užívateľského zamestnávateľa. Pozícii žalobcu Vodič vysokozdvižného vozíka zodpovedalo pracovná pozícia užívateľského zamestnávateľa Forklift Driver. Žalobca počas konania uvádzal, že Zmluva o dočasnom prideľovaní zamestnancov zo dňa 11. 10. 2011 je zmluvou, ktorej zmluvnou stranou žalobca nie je, ani s ňou nebol pri uzatváraní pracovnej zmluvy oboznámený. Dozvedel sa o nej, vrátane príloh a dodatkov, až počas tohto súdneho sporu. Táto zmluva, ktorá upravuje zmluvný vzťah medzi žalovaným ako zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom, je irelevantným listinným dôkazom v tejto veci. Keďže žalobca nie je jej zmluvnou stranou, existencia tejto zmluvy, nemá žiadny právny význam pre posúdenie nároku, ktorého sa žalobca domáha. Bolo zodpovednosťou žalovaného, aby mal pri uzatváraní Zmluvy o dočasnom prideľovaní zamestnancov dňa 11. 10. 2011 od užívateľského zamestnávateľa všetky potrebné údaje a listinné dôkazy (napr. aby mal k dispozícii Kolektívnu zmluvu užívateľského zamestnávateľa, kde boli uvedené opisy činnosti jednotlivých pracovných funkcií a rozpätie tarifných miezd). Prípadná neúplnosť údajov a potrebných dokumentov od užívateľského zamestnávateľa pri uzatváraní zmluvy o dočasnom prideľovaní zamestnancov, ktoré mal k dispozícii žalovaný, nemôže byť na ťarchu žalobcu ako zamestnanca. Žalobca počas konania preukazoval, že ako dočasne pridelený zamestnanec v pracovnej pozícii „Vodič vysokozdvižného vozíka“ (označenie v jeho pracovnej zmluve) mal nižšiu mesačnú mzdu ( 585 eur brutto) ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa na pracovnej pozícii „Werker 2“ (označenie v Kolektívnej zmluve užívateľského zamestnávateľa v rozhodnom období), ktorého mzda vo výške 688, 50 eur brutto. Podľa názoru súdu, žalobca dostatočne svojimi tvrdeniami i listinnými dôkazmi preukázal, že pracovné činnosti, ktoré žalobca u užívateľského zamestnávateľa fakticky vykonával ako Vodič vysokozdvižného vozíka zodpovedali pracovným činnostiam, ktoré vykonával kmeňový zamestnanec na pracovnej pozícii užívateľského zamestnávateľa Werker 2. Preto bola dôvodná v tejto veci aplikácia ustanovenia § 58 ods. 5 Zákonníka práce, tak ako to uvádzal žalobca, podľa ktorého mzdové podmienky žalobcu ako dočasne prideleného zamestnanca museli byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Keďže mzdové podmienky žalobcu ako dočasne prideleného zamestnanca neboli najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, žalobca na pracovnej pozícii Vodič vysokozdvižného vozíka mal nižšiu mesačnú mzdu ( 585 eur brutto) ako kmeňový zamestnanec u užívateľského zamestnávateľa na pracovnej pozícii „Werker 2“ , ktorý mal mesačnú mzdu vo výške 688, 50 eur brutto, je právne dôvodný nárok žalobcu na doplatenie mzdy podľa ustanovenia § 58 ods. 5 druhá veta Zákonníka práce.
15. Žalobca sa domáhal doplatenia mzdy za mesiace júl až december 2012, ktorú vypočítal z rozdielu brutto mesačnej mzdy dohodnutej v ustanovení čl. 4 písm. a) a ustanovení čl. 13 písm. g) pracovnej zmluvy vo výške 585 eur a brutto mesačnej mzdy vo výške 688, 50 eur u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa na pracovnej pozícii „Werker 2“. Súd po vyhodnotení dokazovania v tejto časti žaloby, ustálil, že žaloba je dôvodná i čo do vymáhanej výšky, a preto jej v celom rozsahu vyhovel, vrátane príslušenstva, ktorého sa žalobca za jednotlivé mesiace domáhal.
16. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporové poriadku tak, že priznal úspešnému žalobcovi, keďže súd vyhovel žalobcovi v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania v celej výške.
17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).