Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-73-2015.pdf
PDF · 104.09 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/73/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: ARPROG, akciová spoločnosť Poprad, Hodžova 3292/3 Poprad 058 01, IČO: 36 168 335, proti žalovanému v I. rade: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 599 361, zast.: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, žalovanému v II. rade: Východoslovenská energetika a.s., Mlynská č. 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, v konaní o splnenie povinnosti zo zmluvy, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v I. rade trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Žalovanému v II. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.4.2015, domáhal, aby súd určil, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi doplatok vo výške 119,11 EUR za 1MWh žalobcom vyrobenej elektriny v kalendárnom roku 2015, aby zároveň určil , že žalovaný v 2. rade je povinný odobrať od žalobcu vyrobenú elektrinu v kalendárnom roku 2015 a zaplatiť za odobranú elektrinu v kalendárnom roku 2015 žalobcovi cenu 44,0150 EUR za 1MWh žalobcom vyrobenej elektriny. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania. Žalobca v žalobe okrem iného uviedol, že je výrobcom elektriny zo slnečnej energie v vo fotovoltaickej elektrárni. Zmluvou o dodávke elektriny uzatvorenej dňa 19.11.2014 medzi žalobcom ako výrobcom elektriny a žalovaným v I. rade ako osobou povinnou podľa cit. zák. a žalovaným v II. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy, sa žalovaný v I. rade sa zaviazal okrem iného v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného žalobcovi. Žalovaný v II. rade sa zaviazal odoberať vo vlastnom mene a na vlastný účet od žalobcu elektrinu podliehajúcu ust. § 3 ods. 1 písm. b) cit. zák. Žalovaný v II. rade sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za odobratú elektrinu určenú cenu. Žalovaný v II. rade sa zaviazal prevziať zodpovednosť za odchýlku žalobcu v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. d) cit. zák. Žalobca si riadne plní svoje povinnosti a dodáva žalovanému v II. rade elektrinu. Žalobca vystavil za elektrinu vyrobenú v mesiaci január 2015 faktúru č. 62150081, ktorú však žalovaný v II. rade odmieta zaplatiť a vrátil ju žalobcovi s odôvodnením, že faktúru nemôže uhradiť, pretože má za to, že žalobca nemá v roku 2015 nárok uplatňovať si podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z, ( ďalej len cit. zák. ) Rovnako žalovaný v I. rade odmieta zaplatiť a vrátil ju žalobcovi s odôvodnením, že faktúru nemôže uhradiť, pretože má za to, že žalobca nemá v roku 2015 nárok uplatňovať si podporu podľa cit. zák. V ďalšej komunikácii so žalobcom žalovaný v I. rade upresnil, že podľa jeho názoru zo strany žalobcu
nebola splnená oznamovacia povinnosť vyplývajúca z ust. 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon“ alebo „zákon o podpore“ ), t.j. povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona, vrátane predpokladaného množstva elektriny k 15. augustu 2014 na nasledujúci kalendárny rok. Žalobca však má za to, že si všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z cit. zák. splnil.
2. Žalovaný v I. rade vo vyjadreniach k žalobe okrem iného uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch, z dôvodu, že si navrhovateľ riadne a včas nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zák. , t.j. povinnosť oznámiť žalovanému v I. rade uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) cit. zák. na rok 2015 v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014, čím vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu doplatkom podľa cit. zák. . Základnou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania je predovšetkým samotné splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) cit. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota uvedená v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona je hmotnoprávnou lehotou, oznamovacia povinnosť nebola splnená včas. Žalovaný neeviduje voči žalobcovi splnenie si oznamovacej povinnosti ani v súvislosti s tvrdením žalobcu o splnení oznamovacej povinnosti zaslaním oznámenia . Oznámenie je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť. Žalobca zákonom stanovenú lehotu zmeškal.
3. Žalovaný v II. rade vo vyjadreniach k žalobe okrem iného uviedol, že sa stotožňuje s obsahom vyjadrenia žalovaného v I. rade a zároveň dodal, že by rozhodnutie na základe petitu , ktorého sa žalobca domáha , bolo nevykonateľné. Po uplynutí roku 2015 nie je možné určiť, že žalovaní sú povinní niečo vykonávať v minulosti. Žalobca má možnosť uplatňovať ním tvrdené nároky žalobcu na plnenie, takže neexistuje naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, že žalovaní majú v roku 2015 povinnosť tvrdenú žalobcom. Žalovaný zároveň uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu ohľadne výkladu intertemporálneho ustanovenia § 18e ods. 1 zákona. Pre dané ustanovenie by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu podpory ako výklad logický, t.j. že ust. § 18e zákona by sa malo vzťahovať len na § 3 zákona, a nie aj na práva a povinnosti upravené v ust. § 4 zákona a právne následky ich nesplnenia. Uvedený výklad podporuje aj samotný nadpis ust. § 3 zákona v znení „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny“. V tomto ustanovení sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené na podporu. V prospech užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému zákon poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa § 3, a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ust. § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť nárok na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ust. § 4 ods. 3 nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu. Toto právo trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si nárok na podporu na nasledujúci rok je tak len následkom za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom, s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté. Novela zákona o podpore okrem spomínaného ustanovenia § 4 o následok v ods. 3 zmenila a doplnila celý rad ustanovení § 3 zákona o podpore. Práve z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v § 3 zákona vznikla potreba riešiť problematiku účinností takto zmenených a doplnených podmienok podpory prostredníctvom prechodného ustanovenia.
4. Pred začatím pojednávania vo veci samej , na pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 za prítomnosti všetkých strán sporu, súd uznesením návrh žalobcu zo dňa 16.10.2017 na pripustenie zmeny určovacej žaloby na žalobu na plnenie zamietol, a to s poukazom na to, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
5. Právny zástupca žalovaného v I. rade a poverený zamestnanec žalovaného v II. rade na pojednávaní dňa 19.10.2016 zhodne uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť s poukazom na nepreukázanie naliehaného právneho záujmu na určovacej žalobe, aj s poukazom na časové obdobie, to znamená, žaloba bola podaná v roku 2015 a uplynutím toho roka 2015 samozrejme nie je možné ani priznať určovacím nárokom túto ochranu, a bola tu dokonca snaha zmeniť túto žalobu z určovacej na žalobu na plnenie,
čiže aj z tohto dôvodu majú za to, že je preukázané, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe tu nie je.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
7. Medzi stranami sporu bolo ustálené, že nepochybnou skutočnosťou je skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny, tak ako to bolo aj pri ostatných výrobcoch, toto je samozrejme nepochybný fakt, žalobca vyrábal a dodával energiu v roku 2015. Je nepochybné, že žalobca vystavoval žalovaným jednotlivé faktúry, ktoré boli zasielané žalovaným, žalovaní tieto faktúry vrátili s poukazom na to, že neboli splnené podmienky Zák.č.309/2009. Tieto faktúry neboli zo strany žalovaných žalobcovi uznané.
8. Podľa ust. § 18a zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.
9. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
10. Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny.
11. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3, má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.
12. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.
13. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).
14. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b), c), d) zákona v znení účinnom od 01.01.2014, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty.
15. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona v znení účinnom od 01.01.2014, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.
16. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom od 01.01.2014, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
17. Podľa ust. § 44 ods. 1 tretia veta zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, cenové rozhodnutie na rok 2014 platí aj na roky 2015 a 2016, ak úrad neschváli zmenu cenového rozhodnutia.
18. Podľa ust. § 470 ods. 1,2 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
19. Podľa ust. § 137 písm. c CSP , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20.Predmetom konania je určenie, že žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi doplatok vo výške 119,11 EUR za 1MWh žalobcom vyrobenej elektriny v kalendárnom roku 2015, aby zároveň určil , že žalovaný v II. rade je povinný odobrať od žalobcu vyrobenú elektrinu v kalendárnom roku 2015 a zaplatiť za odobranú elektrinu v kalendárnom roku 2015 žalobcovi cenu 44,0150 EUR za 1MWh žalobcom vyrobenej elektriny. Medzi stranami sporu bolo ustálené, že nepochybnou skutočnosťou je skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny, tak ako to bolo aj pri ostatných výrobcoch, toto je samozrejme nepochybný fakt, žalobca vyrábal a dodával energiu v roku 2015. Je nepochybné, že žalobca vystavoval žalovaným jednotlivé faktúry, ktoré boli zasielané žalovaným, žalovaní tieto faktúry vrátili s poukazom na to, že neboli splnené podmienky Zák.č.309/2009. Tieto faktúry neboli zo strany žalovaných žalobcovi uznané.
21.Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia 137 písm. c) CSP určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (tzv. negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa žalobca môže však domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva daný naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je teda zákonná požiadavka, ktorá musí byť splnená; inak nemožno žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva vyhovieť. Účelom určovacej žaloby v porovnaní so žalobou na plnenie, je poskytnutie nepriamej ochrany právnym pomerom tam, kde tieto právne pomery sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností; určovacia žaloba má teda preventívny charakter, vnáša istotu do neistých právnych vzťahov a je mnohokrát v záujme obidvoch účastníkov tohto vzťahu. Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Uvedená zásada by neplatila v prípade, ak by určovacia žaloba neslúžila iba k ďalšiemu sporu medzi účastníkmi konania ale vytvorila by základ pre právny vzťah medzi účastníkmi konania, len za týchto okolností by určovacia žaloba bola prípustná. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a z tvrdení účastníkov konania v danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy, platnosť ktorej nebola napadnutá ani jednou zo zmluvných strán, žalovaný výslovne uviedol, že zmluva ostáva v platnosti, a v prípade splnenia podmienok v ďalšom kalendárnom roku, nič nebude brániť priznaniu práva na doplatok žalobcovi. Ak teda žalovaný neoprávnene neposkytol doplatok v roku 2015, došlo už k porušeniu zmluvných povinností ( a to už v čase podania žaloby ) a vytráca sa tým prevenčný význam žaloby na určenie. Rozhodnutie súdu v tomto konaní by ustálilo iba nárok žalobcu na rok 2015, keďže žalobcovi nebola priznaná podpora za rok 2015 z dôvodu nesplnenia podmienok pre daný kalendárny rok, určovacia žaloba by teda nevyriešila vzťahy medzi účastníkmi konania s definitívnou platnosťou. Aj v prípade, že by súd tejto žalobe vyhovel, žalobca by musel v prípade nesplnenia si záväzku zo strany žalovaného podať žalobu na plnenie, keďže jeho cieľom je získanie finančných prostriedkov titulom doplatku za elektrinu. Bez ohľadu na skutočnosť, či by žalobca podal žalobu na plnenie, rozhodujúce je, že je možnosť podania takejto žaloby a žalobca mal takúto možnosť už v čase podania žaloby. Možnosť podania žaloby na plnenie teda vylučuje možnosť podania žaloby určovacej, keďže v tomto prípade by rozhodnutie súdu nemalo za následok zmenu práv alebo povinností z právneho vzťahu s konečnou platnosťou ale rozhodnutie súdu by poskytlo žalobcovi možnosť podávať ďalšie žaloby. O nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní možno rozhodnúť ako o predbežnej otázke v konaní o žalobe o plnenie. Vo všeobecnosti teda platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 137 písm. c/ CSP). Vo vzťahu k určeniu povinnosti žalovanému v II. rade odobrať od žalobcu vyrobenú elektrinu v kalendárnom roku 2015 je dokonca táto časť žaloby - v čase rozhodnutia súdu - nevykonateľná. 22.Ako už bolo uvedené vyššie existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania,
ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 ods. 1 CSP ). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite - tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu súd preto upustil aj od vykonania ďalších - stranami konania navrhovaných dôkazov, ako aj od hodnotenia stranami konania predložených dôkazov. 23. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a z uvedeného dôvodu preto žalobu zamietol.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí .(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Keďže bol žalovaný v I. rade v celom rozsahu úspešný súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% .
27. Z dôvodu, že žalovaný v II. rade bol v konaní úspešný, ale na pojednávaní konanom dňa 19.10.2016 si náhradu trov konania výslovne neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Tento právoplatný rozsudok je zároveň aj exekučným titulom.