Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_pre_uznanie_19C-72-2016.pdf
PDF · 76.03 KB
No categories available
19C/72/2016
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcov: 1/ K. J.V., R.. XX.X.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX Ž. R. H., X/. I. J., R.. XX.X.XXXX, D. D. Q. XX, X/ U. J., R.. XX.X.XXXX, D. D. Q. XX, X/ E. J., R.. X.X.XXXX, D. R. X, Ž. R. H., X/ N. J., R.. XX.X.XXXX, D. N. A. X, Ž. R. H., X/ S. H., R.. XX.X.XXXX, D. B. X-X, E., I. W. R., X/ N. J., R.. XX.XX.XXXX, D. H. X, Ž. R. H., X/ J. K., R.. XX.X.XXXX, D. D. Q. XXX, X/ X. K., R.. XX.X.XXXX, D. Š.. K. XX, Ž. R. H., XX/ X. K., R.. X.X.XXXX, D. T. D. XXX, štátny občania SR, v konaní všetci právne zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokát, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ X.. S. J.Č., R.. XX.XX.XXXX, D., K.. W.. Š. XX/XX, XXX XX Ž. R. H., v konaní právne zast. Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, 2/ S.. E. J., R.. XX.XX.XXXX, D. C.. T. XX, XXX XX Ž., v konaní o určenie vlastníckeho práva a určenie neexistencie záložného práva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že do dedičstva po zosnulom Z. J., W.. J., R.. XX.X.XXXX, zosnulom dňa X.X.XXXX, naposledy bytom D. Q. Č.. XX, patrí nehnuteľnosť v k. ú. D.V. Q., toho času vedená Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to:
- pozemok parc. EKN č. XXX orná pôda o výmere 2020 m2 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 7/16 v pomere k celku.
Súd konanie voči žalovanému 2/ S.. E. J., R.. XX.X.XXXX, tr. bytom C. T.H. XX, XXX XX Ž., a v časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že záložné právo žalovaného 2/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam v k. ú. D. Q., pozemok parc. EKN č. XXX orná pôda o výmere 2020 m2, vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom na LV č. XXX, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 7/16-tin v pomeru k celku tu nie je , z a s t a v u j e.
Súd žalobcom 1/-10/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 50%.
Súd žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia 1/-10/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali určenia, že do dedičstva po zosnulom Z. J., R..XX.X.XXXX, zosnulom X.X.XXXX, patrí nehnuteľnosť v k.ú. D. Q. vedená Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to pozemok EKN č. XXX orná pôda o výmere 2020 m2 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 7/16-tin v pomere k celku ako aj určenia, že záložné právo žalovaného 2/ k predmetnej nehnuteľnosti neexistuje.
2. Na nariadenom pojednávaní žalovaný 1/. X.. S. J. uznal nárok žalobcov 1/-10/ v časti určenia, že pozemok patrí do dedičstva a súčasne právny zástupca žalobcov navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, keďže tento nárok nie je medzi procesnými stranami sporný. Žalobcovia 1/-10/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu súčasne zobrali svoj žalobný návrh voči žalovanému 2/ S.. E. J. ako i v časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že záložné právo žalovaného 2/ vo vzťahu
k nehnuteľnostiam v k.ú. D. Q. nie je, späť a žiadali konanie zastaviť s odôvodnením, že v priebehu konania záložné právo žalovaného 2/ zaniklo, čoho dôkazom bol aj predložený aktuálny výpis LV č. XXX, kde v časti C: ŤARCHY nie je uvedené záložné právo aktuálne zapísané.
2. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
3. Podľa § 283 CSP, ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76
4. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
5. S poukazom na vyššie uvedené, preto súd vzhľadom na uznávací prejav žalovaného 1/ v časti výroku, ktorým žiadali žalobcovia určiť, že dotknuté nehnuteľnosti patria do dedičstva po zosnulom Z. J. a návrh žalobcov, ktorým žiadali, aby súd rozhodol v zmysle žaloby, súd rozhodol postupujúc v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 282 CSP o tomto nároku rozsudkom na základe uznania nároku žalovaným 1/. Žalobca pritom v žalobnom návrhu, ktorý podporil aj listinnými dôkazmi, tvrdil, že dané nehnuteľnosti patrili Z. J. a Ľ. D. nadobudla tieto v rozpore so zákonom, a to bez existencie zákonných atribútov pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, keďže neexistoval žiadny titul pre jej vstup do oprávnenej držby, ani samotná držba po stanovenú dobu. Z uvedeného dôvodu potom nemohli prejsť dané nehnuteľnosti zmluvne na žalovaného 1/, keďže samotné nadobudnutie danej nehnuteľnosti Ľ. D. bolo neplatné pre rozpor so zákonom, a teda nemohla previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá jej v tom čase vlastnícky nepatrila. Uvedené skutočnosti neboli, vzhľadom na uznávací prejav žalovaného 1/, medzi stranami sporu sporné.
6. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
8. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcov zobral žalobu späť pred otvorením pojednávania voči žalovanému 2/ ako i v časti výroku, ktorým žiadal určenie, že záložné právo k danej nehnuteľnosti nie je, súd konanie postupom podľa § 145 ods.1 CSP zastavil.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol pokiaľ ide o žalovaného 1/ postupom podľa § 255 ods. 1 a to tak, že priznal žalobcom 1/ - 10/ voči nemu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%, keďže procesné strany uzatvorili dohodu o nároku na náhradu trov konania v danom pomere. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcov, súd rozhodol tak, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd v danom smere postupoval v súlade s § 256 ods. 1, 2 CSP, a aj keď by žalovanému 2/ prináležal nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca zobral svoj žalobný návrh voči nemu späť v priebehu konania, súd nevzhliadol zavinenie na strane žalobcov, keďže k späťvzatiu žalobného návrhu v tejto časti došlo z dôvodu, že záložné právo v priebehu konania zaniklo. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia ( § 356 ods. 1 CSP).
Proti rozhodnutiu v časti zastavenie konania a v časti nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.