Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne: Y. L., X.. X.X.XXXX, L. N.. R. Č.. XX, XXX XX L. Š., v konaní právne zast. advokátom JUDr. Dušanom Klimom, so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanej: G. G., X.. XX.X.XXXX, L. N.. D. Č.. X, XXX XX L., adresa na doručovanie: Prievozská 14, 821 09 Bratislava, Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., o zaplatenie 3560,- €, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti sumy 1.510,- € z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.050,- € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu žalobkyne vo zvyšku z a m i e t a .

IV. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 16 %.

odôvodnenie:

1. Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 1.1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 16.1.2017, doručenou súdu dňa 20.1.2017 prostredníctvom právneho zástupcu domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 3560,- € titulom nájomnej zmluvy. Žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku : V žalobe uviedla, že so žalovanou uzatvorila nájomnú zmluvu, dňa 15.11.2014. žalovaná ako nájomníčka sa za prenájom zaviazala uhrádzať sumu 480,- € mesačne a pri porušení tejto povinnosti zmluvnú pokutu 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalobkyňa tvrdila, že k 31.1.2017 dlhuje na nájomnom sumu 3560,- €. 1.2. K žalobe pripojila nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanou ako nájomníčkou dňa 15.11.2014 (č.l. 3-9 spisu). V zmluve bola dohodnutá suma nájomného vo výške 480,- € mesačne splatná k 25. dňu v mesiaci vopred vrátane zálohovej platby za energie a poplatky spojené s užívaním bytu (Čl. IV. zmluvy). Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú počnúc dňom 15.11.2014 - 15.11.2015. s možnosťou jej ďalšieho predĺženia. Predĺžiť dohodnutú dobu nájmu je možné len písomným dodatkom k zmluve, alebo uzatvorením novej nájomnej zmluvy (Čl. II. zmluvy). V zmluve bola dohodnutá v prípade omeškania s platením nájomného zmluvná pokuta vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. 1.3. Žalobkyňa predložila zoznam uhradených platieb nájomného a platby za vodu žalovanou (č.l. 11). Spolu celkovo bolo žalovanou zaplatené 9640,- € za obdobie od novembra 2014 do augusta 2016.

1.4. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na výzvu súdu doplnila skutkové tvrdenia písomným podaním zo dňa 7.2.2017 tak, že k predĺženiu platnosti nájomnej zmluvy o ďalší rok došlo osobným rokovaním zmluvných strán (konkludentne).

2. Ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 2.1. Žalovaná sa písomne vyjadrila dňa 4.4.2017 (doručené súdu 27.4.2017) tak, že nepoprela uzatvorenie nájomnej zmluvy ale namietla výšku dlhu na nájomnom. Vyhotovila chronologický zoznam vykonaných platieb a dlh na nájomnom uznala vo výške 2050,- €. Uviedla, že v predmetnom byte bývala od novembra 2014 do novembra 2016 vrátane. Zmluvu mali uzatvorenú len na 1 rok a k ústnemu predĺženiu nikdy nedošlo. Platnú výpoveď z nájmu poslala prenajímateľka 28.10.2016 s tým, že dátum vysťahovania uviedla 31.10.2016. Poukázala na nekorektné správanie prenajímateľky. Namietla skutočnosť, že v cene za nájom bytu bola zahrnutá aj platba za internet v celkovej sume 10,26 €. Dcéra nájomníčky sa dohodla na začiatku nájmu s druhom prenajímateľky, že si môže nechať zaviesť svoj internet, výška nájomného však o tento poplatok nebola znížená. K preukázaniu tejto skutočnosti predložila email od prenajímateľky, kde je uvedené, že „cena s energiami vrátane wifi internetu je 480,- €“. Za dva roky toto predstavuje sumu 246,- €, čo žalovaná žiadala odrátať od celkového dlhu. Namietla, že nedostala oficiálne vyúčtovanie nákladov za byt. Záverom žiadala o možnosť splatiť dlh v splátkach. V tejto súvislosti uviedla, že dcéra dlhodobo opatruje staručkú a chorú tetu, za čo nedostáva žiadne peniaze. 2.2. K svojmu vyjadreniu žalovaná pripojila potvrdenia o platbách za byt za roky 2014-2016 a mailovú korešpondenciu. 2.3. Z predložených dokladov (príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, potvrdení o vklade) vyplývajú platby za rok 2014: 480,- € dňa 4.11.2014 - nájom december 2014, 480,- € dňa 14.11.2014 ako kaucia, 240,- € dňa 14.11.2014 - nájom november 2014. Za rok 2015: 480,- € dňa 12.1.2015, 200,- € dňa 22.1.2015, 200,- € dňa 20.2.2015, 180,- € dňa 27.2.2015, 200,- € dňa 13.3.2015, 350,- € dňa 10.4.2015, 350,- € dňa 9.5.2015, 380,- € dňa 10.6.2015, 400,- € dňa 12.7.2015, 300,- € dňa 11.8.2015, 350,- € dňa 12.9.2015, 100,- € dňa 21.9.2015, 400,- € dňa 16.10.2015, 500,- € dňa 11.11.2015 a 550,- € dňa 15.12.2015. Za rok 2016: 480,- € dňa 14.1.2016, 380,- € dňa 12.2.2016, 450,- € dňa 14.3.2016, 500,- € dňa 14.4.2016, 250,- € dňa 20.5.2015, 550,- € dňa 10.6.2016 a 480,- € dňa 14.7.2016.

3. Ako sa vyjadril žalobca k vyjadreniu žalovaného, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 3.1. Žalobkyňa vzala žalobu písomným podaním zo dňa 12.5.2017 späť o sumu 960,- € ako nájomné za rok 2017. 3.2. Na pojednávaní dňa 20.10.2017 právny zástupca žalobkyne vzal žalobu späť o sumu 530,- €.

4. Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta .

1.2. Za nesporné súd považuje tvrdenia, že bola medzi stranami sporu uzatvorená nájomná zmluva dňa 15.11.2014. Po vyjadreniach oboch strán sporu boli nesporné a preukázané aj vykonané platby na nájomné a energie, či už počas trvania zmluvného vzťahu alebo neskôr po zániku zmluvy počas užívania bytu žalovanou. Nesporné bolo, že vznik nájomného vzťahu bol 15.11.2014.

1.3. Sporné skutkové okolnosti boli v dátume ukončenia užívania bytu žalovanou. Tieto skutočnosti vzhľadom k následným procesným úkonom zo strany žalobkyne neboli podstatné pre posúdenie žalovaného nároku, pretože po späťvzatí časti žaloby, súd rozhodoval o nároku žalobkyne za obdobie od začiatku zmluvného vzťahu t.j. 15.11.2014 do novembra 2016.

1.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a žalovanou (nájomnej zmluvy, dokladov o platbách). Po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav tak ako je uvedené v bode 1. a 2. tohto odôvodnenia.

1.5. Za preukázané súd považuje, že medzi stranami sporu bola dňa 15.11.2014 platne uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú, a to od 15.11.2014 do 15.11.2015, z ktorej obom stranám vznikli práva a povinnosti v súlade so zmluvou. Túto zmluvu bolo možné predĺžiť len písomným dodatkom alebo uzatvorením novej nájomnej zmluvy. Za toto obdobie patrí žalobkyni nájomné, ktoré bolo zmluvne dohodnuté vo výške 480,- € mesačne. V tomto období vznikol žalovanej dlh na nájomnom vo výške 890,- €.

1.6. V konaní nebolo preukázané, že zmluva bola spôsobom dohodnutým v zmluve predĺžená. Nebolo však sporné, že žalovaná predmetný byt užívala, a to až do 30.11.2016. Za obdobie od 16.11.2015 do 30.11.2016 tak vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, pretože užívala byt bez právneho dôvodu.

1.7. Na daný skutkový stav súd aplikoval tieto ustanovenia zákonov: 1.7.1. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 1.7.2. Podľa § 686 ods. 1 OZ, Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 1.7.3. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. 1.7.4. Podľa § 451 OZ, to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

1.8. Vzhľadom k uskutočneným dispozitívnym úkonom zo strany žalobkyne - späťvzatiu žaloby o sumu 1510,- € počas konania súd v tejto časti konanie zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

1.9. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v časti sumy 2050 € dôvodná, pretože za obdobie roku 2014 žalovanej nevznikol dlh na nájomnom, za obdobie roku 2015 do konca nájomnej zmluvy vznikol celkový dlh 890,- € (zaplatila do konca zmluvy 4390,- € a mala zaplatiť

5280,- €, t.j. dlh je vo výške 890, €)- a po skončení zmluvy žalovaná celkovo zaplatila sumu 4120,- € a mala zaplatiť ako bezdôvodné obohatenie od decembra 2015 do novembra 2016, t.j. 11 mesiacov 5280,- €, dlh je teda vo výške 1160,- €, t.j. spolu celkovo 2050,- €. 1.10. Vznik bezdôvodného obohatenia súd vidí v tom, že žalovaná užívala byt po skončení nájomnej zmluvy bez právneho dôvodu, pričom výška bezdôvodného obohatenia v tomto prípade vychádza z výšky dohodnutého nájomného podľa predchádzajúceho obdobia, t.j. 480,- € mesačne.

1.11. Súd nemohol prihliadnuť na obranu žalovanej týkajúcu sa poplatku za internet a to z dôvodu, že výšku platby za internet nepreukázala, a taktiež z dôvodu, že počas trvania zmluvného vzťahu sa strany riadili zmluvnými dojednaniami. V Čl. IV. Zmluvy bolo dohodnuté, že suma 480,- € mesačne je za nájomné vrátane zálohovej platby za energie a poplatky spojené s užívaním bytu. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd nemohol uvedené argumenty žalovanej vziať do úvahy pri rozhodovaní o výške dlhu.

1.12. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty, súd v tejto časti žalobu zamietol, z dôvodu, že žalobkyňa si nárok na zmluvnú pokutu uplatnila za obdobie po zániku zmluvy (od 25.5.2016 naďalej), a teda svoj nárok nemôže opierať o ustanovenia zmluvy.

1.13. Žalovaná nepreukázala svoje majetkové pomery alebo iné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o povolení priznanej sumy zaplatiť v splátkach, preto súd rozhodol o povinnosti uhradiť dlh žalobkyni v celosti podľa § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti sumy 1510,- € (čo predstavuje 42 %), úspešná bola teda v časti 58 %, preto jej súd ich náhradu priznal pomerom úspechu v rozsahu 16 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.