Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-58-2017.pdf
PDF · 87.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, Q. a otca H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. S. XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom v Q., Z. XX, o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov Ing. I. I. a Ing. I. I., bytom R. XX/XX, J., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 20P/18/2016-110 zo dňa 12. 05. 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zrušil spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov k maloletej a túto zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým otca zaviazal platiť na maloletú výživné, vrátane jeho nedoplatku a o trovách konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 44 ods. 1, 3, § 47 ods. 1 písm. d/, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine zrušil nad maloletou spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov k nej a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal platiť na ňu výživné vo výške 80,- eur mesačne od 28. 01. 2016, vo výške 130,- eur mesačne od 01. 09. 2016 a nedoplatok výživného od 27. 01. 2016 do 30. 04. 2017 vo výške 995,83 eur povolil otcovi splátky 30,- eur mesačne splatné spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že návrh matky o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. V čase predchádzajúcich rozhodovaní bol otec vo väzbe a následne vo výkone trestu za násilnú trestnú činnosť a maloletá jednoznačne odmietala starostlivosť a výchovu u matky, ktorá žila u svojej matky, kde sa necítila dobre a neskôr v prenajatom byte. Maloletá navyše mala za to, že matka nemala od nich dôvod odísť, keďže mala všetko a stále verila, že to neurobí. Chcela bývať u starých rodičov, s ktorými mala dobrý vzťah. V priebehu času bola matka s maloletou v kontakte, vysvetlili si čo sa stalo, a preto sa maloletá rozhodla k nej vrátiť v januári 2016. U matky je spokojná a chce pri nej zostať, preto nebol dôvod nerešpektovať jej názor a prianie vzhľadom na vek, rozumovú vyspelosť a inteligenciu, keďže vie zvážiť čo chce a čo očakáva. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť. Kolízny opatrovník nezistil nevhodnosť prostredia. Matka vychováva aj súrodenca maloletej Q. a je schopná zabezpečiť zdravý, primeraný fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí, ktoré sú u nej spokojné. Aj keď na tom nie je tak finančne dobre ako starí rodičia, týmto nič nebráni, ak sa tak rozhodnú, aby maloletú naďalej finančne podporovali a zabezpečili pre ňu na čo matke nebudú stačiť finančné prostriedky. Uvedené však
nie je dôvodom na to, aby maloletá naďalej zostala v ich náhradnej starostlivosti, preto bol rešpektovaný súčasne faktický stav v zabezpečovaní starostlivosti a každodenných potrieb maloletej. Vzhľadom na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti rozhodol o úprave práv a povinností k maloletej a túto vzhľadom na uvedené zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z možností, schopností a majetkových pomerov povinného otca. Potreby maloletej sú dané jej vekom 16-ročnej tínedžerky s uspokojovaním bežných potrieb, ako aj potrieb spojených s prípravou na budúce povolanie, štúdium na strednej škole a tiež záujmových aktivít a so zvýšenými výdavkami s liečbou opakovaných zápalov dutín, hrdla a dýchacích ciest. Otec po návrate z výkonu trestu pokračoval v zamestnaní u svojho otca, kde má príjem cca 350,- eur mesačne. Preto pri zohľadnení jeho výdavkov je v jeho možnostiach platiť určené výživné, ktoré určil rozdielne v čase výkonu trestu odňatia slobody a po podmienečnom prepustení, keďže počas výkonu mal veľmi nízky príjem. Aktuálny stav je na hranici minimálnej mzdy, ktorú situáciu si však zavinil otec svojím protispoločenským správaním, čím maloletá nemôže byť poškodená. Súčasne určil vzhľadom na stanovené výživné za rozhodné obdobie aj nedoplatok na výživnom, ktorý spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok otcovi umožnil splácať v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletej podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Maloletá pri komunikácii so starými rodičmi uviedla, že matka opakovane opustila miesto trvalého bydliska, kedy s maloletým bratom nemali zabezpečenú stravu, ani finančné prostriedky na jej zakúpenie. Nezaoberal sa ani dôvodmi, ktoré viedli v minulosti k zvereniu maloletej do ich starostlivosti, keď matka o ňu neprejavovala záujem, navštevovala ju zriedka a nepravidelne si plnila aj vyživovaciu povinnosť. Maloletej treba venovať zvýšenú starostlivosť vzhľadom na jej vek, čo matka pri svojej pracovnej vyťaženosti nedokáže. Maloletá dosiahne onedlho plnoletosť a sama sa bude rozhodovať o svojich právach vrátane výživného. Ak by sa súd nestotožnil s uvedeným a prihliadol na názor maloletej, poukázal na to, že od 18. 12. 2014 do 08. 09. 2016 bol vo výkone trestu, kde mal v priemere mesačný príjem 10,11 eur, napriek čomu však výživné na maloleté deti po 27,13 eur mesačne bolo plnené riadne (rozsudok Okresného súdu Martin 21P/83/2013). Od 03. 11. 2016 uhrádza na základe vlastného rozhodnutia výživné na maloletú po 60,- eur mesačne. Za výkon trestu mu vznikli náklady, ktoré je povinný uhradiť štátu 1 127,- eur. V súčasnosti má priemernú čistú mesačnú mzdu 340,73 eur, z ktorej platí výživné na maloleté deti, pokrýva životné náklady a náklady na domácnosť, ktorú mu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov spolufinancujú rodičia. Preto určenie výživného vo výške 80,- eur mesačne za dobu, keď bol vo výkone trestu, považoval za nesprávnu. Jedná sa o navýšenie predtým stanoveného výživného takmer o 300 %, ktoré je pre neho likvidačné. Vzhľadom na uvedené za primerané výživné považoval od 01. 06. 2017 80,- eur mesačne. Súd nezohľadnil majetkové a finančné pomery matky, výšku rodinných prídavkov, daňový bonus, častú zmenu zamestnania, ani to, že má vytvorenú spoločnú domácnosť so svojím priateľom, ktorý je ekonomicky činný.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Bydlisko opúšťa len z dôvodu práce. O maloleté deti sa príkladne stará. Obed majú zabezpečený v škole, ostatnú stravu zabezpečuje sama. Otec napriek tomu, že maloletá je u nej od januára 2016, prispieva len 60,- eur mesačne, čo je na tak veľké dieťa nepostačujúce, keďže len za obedy platí 24,- eur, cestovné 13,- eur a za 23,- eur sa maloletej potreby uspokojiť nedajú. Aj keď žije v spoločnej domácnosti s priateľom, tento nie je povinný vyživovať deti odporcu, aj keď finančne jej pomáha. Odporca žije v rodinnom dome, ktorý po rozvode prepísal na svoju matku, kedy taktiež založil živnosť a stal sa zamestnancom u otca. Jazdí na motorovom vozidle písanom na člena rodiny. Minulý príjem otca vo väzbe je bezpredmetný. Otec napriek nízkemu príjmu v rodinnej firme si zamestnanie nehľadal, ona riadne pracuje, platí si načas všetky svoje záväzky voči OSBD, banke za úver na kúpu bytu, mobilnému operátorovi, ako aj iným organizáciám.
4. Opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že dôvodom náhradnej osobnej starostlivosti boli narušené väzby medzi matkou a maloletou, ktorá odmietala akýkoľvek kontakt a spolužitie s ňou. Súd pri nariadení náhradnej starostlivosti nepochybil, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku, keďže bolo v schopnostiach a možnostiach matky zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o maloletú. Primárne však zohľadnil záujem maloletej. Počas prieskumov v domácnosti matky zistili, že maloletá má u matky vytvorené vhodné
podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj, obnovila s ňou vzťah, v jej domácnosti si zvykla a je spokojná. V schopnostiach otca je platiť zvýšené výživné 130,- eur, ktoré je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej v súvislosti aj so štúdiom na strednej škole.
5. Otec maloletej vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že rodinný dom nadobudol z finančných prostriedkov za predaj bytu, ktorý bol výlučným vlastníctvom jeho matky, a preto tento na ňu previedol. Motorové vozidlo nevlastní, poskytujú mu ho rodičia hradiaci všetky náklady na jeho prevádzku. Kúpyschopnosť obyvateľstva za tovar, ktorý v zlatníctve predávajú, je minimálna, avšak k poklesu prevádzkových nákladov nedochádza, preto vyvíja aj aktivity na zmenu zamestnania. Stanovené výživné nie je schopný platiť aj vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi.
6. Starí rodičia vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej, t. j. ich syna, uviedli, že stanovené výživné je pre ich syna likvidačné, pričom oni sú 70-roční, s podlomeným zdravím, končiaci so živnosťou, takže už nie je v ich možnostiach, vzhľadom na nízke dôchodky, dotovať svoje deti a vnúčatá. K vyjadreniu matky uviedli, že matka si po opustení spoločnej domácnosti začala vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plniť až po upozornení, strieda zamestnania, v čom nespočíva žiadna istota a jej pracovná doba nie je vhodná pre výchovu detí. Zvlášť, keď spolubývajúci sa na nej nepodieľa. Vyjadrenia opatrovníka považujú pre neznalosť veci za nevieryhodné.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zrušil maloletej náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov a zveril ju do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, v celom rozsahu sa v tejto časti stotožniac s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). Vo výroku, ktorým otca zaviazal platiť na maloletú výživné 80,- eur mesačne od 27. 01. 2016, 130,- eur mesačne od 01. 09. 2016 vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a o nadväzujúcom výroku o trovách konania, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 62 ods. 1 CMP zrušil, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým zrušil u maloletej spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov a zveril ju do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a k odvolacím námietkam otca krajský súd dopĺňa, že medzi základné práva rodičov, t. j. nie starých rodičov, patrí starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj ich dieťaťa, jeho zastupovanie a spravovanie jeho majetku. Vzhľadom na uvedené, keďže pominuli dôvody náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, prihliadnuc k vyjadreniu maloletej, ktorá je na prahu dospelosti (§ 43 Zákona o rodine), je v najlepšom záujme maloletej, na ktorý je súd povinný prihliadnuť (článok 4 veta druhá CMP), aby bola zverená do osobnej starostlivosti vlastnej matky, ktorá faktickú starostlivosť aj zabezpečuje bez zistenia akýchkoľvek závad od januára 2016, pričom má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin maloletej. Maloletá má na druhej strane právo na výchovu a starostlivosť zo strany svojho rodiča a byť ním vychovávaná spolu so súrodencom, keď navyše vzťahy s otcom aj so starými rodičmi zostávajú zachované vzhľadom k tomu, že ich pravidelne navštevuje a prebýva u nich, v čom jej matka nerobí žiadne problémy. Aj keď matka nedisponuje takým rozsahom financií, ako starí rodičia, maloletá za účelom uspokojenia svojich zvýšených potrieb vyplývajúcich z jej veku, brigáduje, čím spontánne napĺňa povinnosť podieľať sa na úhradách potrieb rodiny uvedomujúc si, že ak chce v živote niečo mať, resp. dosiahnuť, musí sa o to pričiniť sama, o čom svedčí nielen uvedené, ale aj ňou dosahované študijné výsledky. Preto aj z tohto dôvodu je zrušenie náhradnej starostlivosti a zverenie maloletej do starostlivosti matky v jej záujme. Poukazovanie na správanie matky v minulosti vyvolané špecifickými okolnosťami, ktoré ju však ani na základe znaleckého dokazovania nevylúčili z možnosti riadne zabezpečiť výchovu a starostlivosť o maloletú, ako aj teoretické obavy o zabezpečenie riadnej výchovy maloletej nachádzajúcej sa v pubertálnom veku, vzhľadom na pracovnú vyťaženosť matky, sú pre posúdenie veci irelevantné, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) a takéto zostávajú aj ničím nepodložené tvrdenia starých rodičov o nevieryhodnosti zistení opatrovníka.
9. Výrok rozsudku o povinnosti otca platiť na maloletú výživné i nadväzujúci výrok o trovách konania odvolací súd zrušil z dôvodu, že v tejto časti nebol správne a úplne zistený skutočný stav veci. Súd napriek vyšetrovacej zásade viažucej sa na mimosporové konanie nezisťoval, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorá by odôvodnila zvýšenie výživného oproti predtým
stanovenému výživnému v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia, keďže jeho vyživovacia povinnosť má byť stanovená podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Nezaoberal sa možnosťou otca nájsť si lepšie platené zamestnanie, ani tým, či skutočne vynakladá také náklady, na ktoré poukazoval, keďže ako vyplýva z pripojeného spisu 17P/1/2013, náklady v dome, ktorý užíva, hradili rodičia, nezisťoval, či sa otec nevzdal majetku značnej hodnoty (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), keďže svojej matke daroval rodinný dom, ktorý zakúpil za finančné prostriedky získané za odpredaj bytu, ktorý mu teda musel patriť a nebol preto vo vlastníctve jeho matky. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie vykoná dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (článok 6, § 35 CMP) v uvedenom smere, t. j. za účelom zistenia skutočných príjmových a majetkových pomerov otca za účelom určenia jeho vyživovacej povinnosti, prihliadnuc k zvýšeným potrebám maloletej vzhľadom k jej veku a navštevovaniu strednej školy, ako aj zdravotných problémov. Po vykonaní riadneho dokazovania vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).