Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-106-2017.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/106/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa F. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., B. XXX proti manželke F. Q., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., B. XXX, t. č. bytom B., E. Q. 4, za účasti maloletej K. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., B. XXX, t. č. bytom B., E. Q. 4, zast. opatrovníkom Y. práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa F. Q., nar. XX. XX. XXXX a manželky F. Q., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v B. B., zapísané v knihe manželstiev F. úradu B. B. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej K. Q., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletá K., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej K., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa pôvodne prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22. 05. 2017 domáhal rozvodu manželstva s manželkou z dôvodu, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj účel, vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené a niet žiadnej nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Bližšie svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzatvárali dňa 22. 11. 2008 po šesťročnej predošlej známosti z dôvodu, že sa mali radi. Ich manželstvo bolo spočiatku normálne, prvé problémy v manželstve nastali zhruba v roku 2014 z dôvodu jeho správania, nakoľko chodil domov v neskorých nočných, resp. skorých ranných hodinách, nevenoval sa rodine, väčšinu času trávil s kamarátmi. Uviedol, že z manželstva pochádza maloletá K., ktorá má 11 rokov. V súčasnosti nežijú s manželkou v spoločnej domácnosti od 29. 07. 2017, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, nakoľko každý má svoju domácnosť. Nehospodária spoločne ako manželia, a to už od začiatku manželstva. Spoločne netrávia čas ako rodina, pričom každý z nich
zabezpečuje starostlivosť o maloletú samostatne. Intímne spolu nežijú od 15. 05. 2017, nepomáhajú si navzájom ako partneri. Nedôveruje manželke ako partnerke, avšak dôveruje jej ako matke. Za hlavnú príčinu rozvratu ich vzťahu považuje nevenovanie sa rodine, manželke.
2. Manželka navrhovateľa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Ďalej uviedla, že manželstvo uzatvárali z dôvodu, že spolu mali dieťa a mali dlhodobý vzťah. Manželstvo uzatvárali po osemročnej známosti, pričom od začiatku si navrhovateľ v manželstve žil svoj vlastný život. Potvrdila, že prvé problémy v manželstve nastali v roku 2014, nakoľko navrhovateľ mal viaceré mimomanželské vzťahy, čas trávil s kamarátmi a domov sa vracal v neskorých nočných, resp. skorých ranných hodinách. V súčasnosti nežijú s navrhovateľom v spoločnej domácnosti od 29. 07. 2017, kedy sa s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Nehospodária spoločne ako manželia od začiatku manželstva. Nezabezpečujú spoločne chod domácnosti, spoločne už netrávia čas ako rodina. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne ona. Poukázala na to, že nedôveruje manželovi ako partnerovi, nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Ako hlavnú príčinu rozvratu ich vzťahu označila neveru zo strany navrhovateľa, požívanie alkoholu zo strany navrhovateľa, ako aj dlhy, ktoré zapríčinil navrhovateľ.
3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Vykonaným dokazovaním má súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi a funkcie hospodárskej. Vo vzťahu účastníkov konania chýba dôvera, ako aj vzájomná citová náklonnosť, na čom je založený každý partnerský vzťah. V súčasnosti manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára vhodné ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa, pričom ani jeden z manželov už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd tak mal splnené podmienky predpokladané v § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje správanie sa navrhovateľa v manželstve spočívajúce v nevere zo strany navrhovateľa, nevenovanie sa rodine, ako aj v rozdielnych názoroch na spoločný život, ktoré prerástli do postupného citového odcudzenia sa a mali za následok vznik nedorozumení medzi nimi, ktoré neboli schopní preklenúť ani vecnou, konštruktívnou komunikáciou.
7. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že maloletá K., nar. XX. XX. XXXX sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletou nežiadali upraviť.
9. Opatrovník maloletej odporučil súdu, aby rodičmi predloženú dohodu schválil, nakoľko táto neodporuje zákonu a je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, po tom čo matka opustila spoločnú domácnosť. Otec starostlivosť zo strany matky
nenamietal. Maloletá je žiačkou 6. ročníka, v študijnom procese dosahuje výborné výsledky. Venuje sa záujmovej činnosti tancu a plávaniu. Z pohovoru s maloletou vyplynulo, že má dobrý vzťah k obidvom rodičom, avšak s matkou trávi omnoho viac času, nakoľko otec bol v čase, keď žili v spoločnej domácnosti značne pracovne zaneprázdnený. Maloletá vyjadrila svoj postoj, že by chcela ostať žiť s matkou a s otcom sa stretávať vtedy, ak by za ním chcela prísť. Záverom opatrovník apeloval na oboch rodičov vzhľadom k tomu, že v súčasnosti postoj maloletej k otcovi je odmietavý, aby predovšetkým matka postupne, dlhodobo a systematicky pracovala s názorom maloletého dieťaťa, aby osobnosť otca nebola dlhodobo odmietaná, nakoľko to môže mať nepriaznivý vplyv na ďalší priaznivý vývin maloletej.
10. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá túto starostlivosť zvláda. Otec potvrdil, že nemá výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Matka má vytvorené vhodné podmienky majetkové, sociálne ale aj bytové pre starostlivosť o maloletú a pre jej všestranný vývoj. Otec sa v súčasnosti s maloletou nestretáva, nie je s ňou v kontakte, nakoľko maloletá otca nateraz odmieta. Rodičia vedia spolu komunikovať, čo sa týka starostlivosti a výchovy maloletej. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Maloletá K. má 11 rokov, navštevuje 6. ročník základnej školy, kde sa platia bežné poplatky. V rámci záujmovej činnosti navštevuje tanečný krúžok trikrát do týždňa, kde sa platí 25,- € mesačne. Tancuje súťažne s čím sú spojené zvýšené výdavky na tanečné šaty, klubové oblečenie. Maloletá jedenkrát do týždňa navštevuje plávanie, kde sa hradí suma 24,- € mesačne s čím sú spojené zvýšené výdavky na plavky, plavecké okuliare. Zdravotný stav maloletej je dobrý, navštevuje ambulanciu čeľustného ortopéda, nosí zubný strojček s čím sú spojené zvýšené výdavky. Odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec prispel na maloletú sumou 400,- €. Matka je riadne zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem je 360,20 €. Otec podľa vlastného vyjadrenia má príjem ako SZČO v čistom okolo 1.000,- €. Rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Ohľadom úpravy styku otca s maloletou súd prihliadol na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
15. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
17. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
19. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.