Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/139/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, H., právne zastúpená Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, Svidník, proti žalovaným: 1./ BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, 2./ AB Facility s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 44 390 823, právne zastúpený EK Legal s.r.o., Einsteinova 25, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1./ rade j e p o v i n n ý zdržať sa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. 1650490707, z 30.05.2007, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému v 1./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 22.12.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1./ rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o úvere č. 1650490707 z 30.05.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobu odôvodnila tým, že zmluva o zrážkach zo mzdy z 30.05.2007 bola súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené na strane veriteľa, je uvedená drobným písmom. Až od zamestnávateľa žalovaného v 2./ rade sa žalobkyňa dozvedela, že podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že zmluva o úvere z 30.05.2007 uzatvorená medzi pôvodným veriteľom Poštová banka a.s. a žalobkyňou neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, neobsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na uvedené je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný v 1./ rade požiadal zamestnávateľa žalobkyne žalovaného v 2./ rade, aby vykonával zrážky zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, nie je vo forme osobitnej listiny, preto ju žalobkyňa považuje za absolútne neplatnú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhov, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ani v prípade upustenia od dohody o zrážkach zo mzdy zo strany zamestnávateľa, žalobkyňa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

2. Žalovaný v 1./ rade so žalobou nesúhlasil, považoval ju za nedôvodnú a neopodstatnenú z dôvodu, že v súčasnosti sa nevykonávali žiadne zrážky zo mzdy žalobkyne. Posledná zrážka bola evidovaná 04.03.2015. Žalovaný zrážky dva a pol roka neuplatňuje. Tento stav mieni zachovať aj do budúcna. K zásahom do mzdy žalobkyne nedochádza. Žalovaný v 1./ rade uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovaní inštitút uzatvorený v

súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka pre prípad neplnenia si zmluvných povinností zmluvou stranou. Žalovaný v 1./ rade poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ani právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva, či povinností, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavne záväzok, je to zabezpečovací inštitút. Nie je to jednostranné uloženie povinnosti viazané na úhradu veriteľa, či povinnosť vznikne alebo nie. Naopak, je to práve na dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Žalovaný v 1./ rade dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 994/2013, v ktorom poukazuje, že zrážky zo mzdy navrhovateľky sú vykonávané z uzavretého „úverového právneho úkonu“, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyni. Nemožno tvrdiť, že existuje naliehavý právny záujem iba na vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (čoho sa navrhovateľ domáha podanou žalobou), pokiaľ dohoda, na základe ktorej boli navrhovateľke poskytnuté finančné prostriedky je vo všetkých svojich dojednaniach platná. Z podaného návrhu však vyplýva, že navrhovateľ nenamieta platnosť zmluvy o revolvingovom úvere, nenamieta ani dojednania, ktoré eventuálne navyšujú v neprimeranom rozsahu plnenie, ku ktorému sa navrhovateľ zaviazal, ale namieta len dohodnutý spôsob splácania úveru. V skutočnosti navrhovateľ potom nenamieta neprijateľnú podmienku, ktorá bola dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve (napríklad § 53 ods. 4 , pretože namieta dopad zákonného ustanovenia § 551 OZ. Zákonné ustanovenie platného právneho poriadku však nie je niečo, s čím by bolo potrebné osobitne spotrebiteľa oboznamovať. Nemožno vyhlásiť, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem akokoľvek nesplácať (teda aj zrážkami zo mzdy) dohodnuté splátky podľa uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, keď platnosť samotnej zmluvy nenamieta. Žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane. Žalobkyňa si slobodne vyberala právneho predchodcu žalovaného v 1./ rade napriek tej skutočnosti, že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcii.

3. Žalovaný v 2./ rade uviedol, že v súčasnosti nerealizuje zrážky zo mzdy žalobkyne vzhľadom na rozhodnutie tunajšieho súdu o neodkladnom opatrení. Nebol nikdy účastníkom úverovej zmluvy, z ktorej vyplynula povinnosť realizovať zrážky zo mzdy.

4. Pojednávania vo veci sa nezúčastnila žalobkyňa, právny zástupcovia žalovaných v 1./ a 2./ rade, u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnili žalobkyňa, právni zástupcovia žalovaných v 1./ a 2./ rade, súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne, právnych zástupcov žalovaných v 1./ a 2./ rade.

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že aj keď v súčasnosti sa nevykonávajú zrážky zo mzdy v prospech žalovanej v 1./ rade a žalovaná v 1./ rade taký stav mieni zachovať do budúcna, nie je garantom toho, že sa v budúcnosti stav nezmení. Žalovaný v 2./ rade ako zamestnávateľ žalobkyne nedostal žiaden list, ktorým by sa vzdal realizácie zrážok zo mzdy. Vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade. žalovaný v 1./ rade je stranou sporu iba v konaní o nariadení neodkladného opatrenia.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov žalovaných v 1./ a 2./ rade, listinnými dôkazmi: zmluvou o úvere z 30.05.2007 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonaniach ktorých súd zistil skutkový stav:

7. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného v 1./ rade Poštová banka a.s. dňa 30.05.2007 uzatvorili zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,-- Sk s tým, že žalobkyňa sa zaviazal splácať úver v 50 mesačných splátkach vo výške 1.641,-- Sk. V čl. 3 zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovej banky vzniknutej zo zmluvy o úvere.

8. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

9. Podľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa čl. 2 bodu 3 zmluvy o úvere z 30.05.2007, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonníka) v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta.

14. V danom prípade podľa formulácie žalobného petitu ide o žalobu o splnenie povinnosti žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

15. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

16. Bolo preukázané, že strany sporu dňa 30.05.2007 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalovaného v 1./ rade Poštová banka a.s. poskytla žalobkyni úver vo výške 50.000,-- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 1.641,-- Sk. V čl. 2 bod 3 zmluvy o úvere bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy. Z vyjadrení strán sporu bolo pred nariadením neodkladného opatrenia preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v 2./ rade ako zamestnávateľ žalobcu realizoval zrážky zo mzdy žalobcu. Neodkladným opatrením súd uložil žalovanému v 1./ rade, aby sa zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanému v 2./ rade, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

17. Prejudiciálne súd vo veci riešil otázku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom právny úkon - dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je dojednaný v rozpore s dobrými mravmi.

18. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej úverovej zmluvy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly, ktorá vyplýva zo zmluvného vzťahu, ktorý obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

19. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjadnávaciu silu, úroveň informovanosti a táto situáciu vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich oboch.

20. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že

žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by tieto boli veriteľom uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok.

21. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je právne irelevantné, či žalovaná využila možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (v tomto prípade aj k realizácii zrážok došlo), dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.

22. Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon, je dôvodné uloženie žalovanému v 1./ rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

23. Je zrejmé, že súd neodkladným opatrením už uložil tú istú povinnosť žalovanému v 1./ rade - zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, avšak do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V zmysle § 336 ods. 1 druhá veta Civilného sporového poriadku v danom prípade i keď ide o totožný predmet sporu, neodkladným opatrením sa dosiahla dočasná úprava pomerov medzi stranami do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ak by súd žalobu vo veci samej zamietol s poukazom na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, že neodkladným opatrením bol vyriešený predmet sporu, právoplatnosťou rozsudku by skončila doba nariadeného neodkladného opatrenia. Preto bolo potrebné o rovnakom predmete sporu rozhodnúť vo veci samej tak, aby bolo zabezpečené zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy do budúcna.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.