Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému V. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. R. XXX/X, XXX XX Ž.X., štátny občan SR, o zaplatenie 5.615,40 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.215,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.215,07 Eur od 16.06.2016 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,-Eur, splatných k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.011,51 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania z a s t a v u j e.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 53,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného odpisu tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou zo dňa 14.07.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 28.07.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.615,40 Eur spolu s 8,00 %-ným ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 16.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.07.2006 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.XXXXXXXX, na ktorý mu poskytol revolvingový úver prostredníctvom kreditnej karty. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 02.08.2013 určil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy vo výške 2.980,08 Eur. Žalobca dlžnú čiastku v podanej žalobe vyčíslil ku dňu 31.05.2016, na základe výpisu z účtu, ktorý vystavil dňa 08.06.2016, v ktorom vyčíslil dlžnú čiastku sumou 5.615,40 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 2.447,36 Eur, poplatkov vo výške 552,96 Eur, štandardného úroku vo výške 2.406,53 Eur a sankčného úroku vo výške 208,55 Eur.

2. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2016 navrhol pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, aby súd s poukazom na uzavretú zmluvu

o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky a súhlas žalobcu so vstupom do konania, pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu. Súd uznesením zo dňa 15.06.2017, právoplatným dňa 22.06.2017, v súlade s § 80 ods. 1,2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil do konania žalobca.

3. Uznesením zo dňa 15.06.2017 súd v súlade s § 167 ods. 2 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k doručenej žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Spolu s uznesením súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, ktoré žalovaný prevzal dňa 22.06.2017. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil vydanie kreditnej karty a opätovné čerpanie úveru v roku 2013. Ďalej poukázal na druhotnú platobnú neschopnosť a požiadal o splátkový kalendár.

4. V ďalšom priebehu konania súd podľa § 167 ods. 3 doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi a uložil mu, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Súd žalobcu zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na preukázanie svojho nároku a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 23.08.2017 (replike), doručenom súdu dňa 25.08.2017, uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, vzhľadom na čo uplatnený nárok považuje za preukázaný, a to aj s poukazom na predloženú špecifikáciou žalovanej sumy. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie a súhlasil, aby súd umožnil žalovanému dlžnú sumu splácať mesačnými splátkami pod stratou výhody splátok tak, aby bola dlžná suma zaplatená do troch rokov. Týmto podaním zároveň vzal žalobu čiastočne o zaplatenie sumy 761,51 Eur (ktorá predstavovala uplatnené poplatky vo výške 552,96 Eur a sankčný úrok vo výške 208,55 Eur) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal konanie o tejto časti bez uvedenia dôvodu zastaviť. Rovnako zobral žalobu čiastočne späť aj v časti o zaplatenie 250,-Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, a to z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej sumy po podaní žaloby v období od 29.06.2016 do 31.10.2016. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby upravil žalobný petit a žiadal priznať sumu 4.603,89 Eur s 8,00 % ročným úrokom od 16.02.2016 do zaplatenia s prihliadnutím na termíny čiastočných úhrad po podaní žaloby.

5. Dňa 26.09.2017 súd v súlade s § 167 ods. 4 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.08.2017 (repliku) a uznesením zo dňa 04.09.2017, ktorým ho vyzval, aby sa k doručenej replike písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k doručenej replike nevyjadril.

6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 20.10.2017, na ktoré sa žalobca nedostavil. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 17.10.2017 ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na vytýčenom termíne pojednávania a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez ich účasti. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 splnené neboli, súd podľa § 180 rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a podanú žalobu prejednal za prítomnosti žalovaného.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, čiastočným späťvzatím žaloby, predloženými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav.

8. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že na základe žiadosti žalovaného zo dňa 29.06.2006 o vydanie karty uzavrel dňa 12.07.2006 pôvodný žalobca so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Triangel, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej zriadil a viedol viedol účet č.XXXXXXXX, na ktorý mu poskytol revolvingový úver prostredníctvom vydanej kreditnej karty do výšky úverového limitu 30.000,-Sk. Z predloženého výpisu zo dňa 08.06.2016 súd zistil, že za obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2016 bol úverový účet kreditnej karty s limitom 2.688,71 Eur zaťažený debetnými transakciami v objeme 6.063,70 Eur a kreditnými transakciami v objeme 2.170,-Eur, pričom počiatočný stav k 01.01.2009 predstavoval -1.721,70 Eur. Rozdiel vyúčtovaných debetných a kreditných transakcií predstavuje pôvodne žalovanú sumu 5.615,40 Eur (6063,70-2170+1721,70). Z predloženého vypovedania zmluvy a vyhlásenia okamžitej splatnosti zo dňa 02.08.2013 s doručenkou na č.l. 47 a 48 súd zistil, že žalobca listom zo dňa 02.08.2013, doručeným dňa 07.08.2013, vyzval žalovaného k splateniu celého dlžného zostatku vo výške 2.980,08 Eur.

9. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 30.09.2016, má súd preukázané postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou na žalobcu ako aj jeho aktívnu legitimáciu k vymáhanému nároku.

10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, kde žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, a to s poukazom na § 23a zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorý obsah zmluvy nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Hoci uzavretá zmluva je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), a aj podľa ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Súd na právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 23a zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 708 ods. 1,2 ObchZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObchZ, záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte a zo zmluvy o úvere sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom.

Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať v zákone stanovené náležitosti.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o vydaní kreditnej karty a poskytnutí revolvingového úveru je vzťahom spotrebiteľským, kde pôvodný žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv, a to bez ohľadu na to, že žalovaný bol v súdnom konaní nečinný. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko poskytnutý úver nie je možné podľa ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom.

14. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 26.04.2012 bola medzi pôvodným žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Triangel, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej zriadil a viedol viedol účet č.XXXXXXXX, na ktorý mu poskytol revolvingový úver prostredníctvom vydanej kreditnej karty pôvodne do výšky úverového limitu 30.000,-Sk, neskôr do limitu 2.688,71 Eur za podmienok uvedených v zmluve a

predložených obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy a podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti a poskytnutý úver prestal splácať žalobca listom zo dňa 02.08.2013 na č.l. 47 poskytnutý úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie celého dlžného zostatku vo výške 2.980,08 Eur. Z predloženého výpisu z účtu má súd preukázaný zostatok dlžnej čiastky ku dňu zosplatnenia, keď súčet všetkých debetných transakcií k 31.07.2013 predstavuje sumu 3.078,38 Eur, ktorý s počiatočným debetným stavom vo výške 1.721,70 Eur (stav k 01.01.2009), predstavuje celkový debet vo výške 4800,08 Eur a súčet kreditných transakcií sumu 1.820,-Eur. Debetný zostatok na účte ku dňu zosplatnenia bol vo výške 2.980,08 Eur (4800,08-1820). Z predloženého výpisu z účtu súd ďalej zistil, že po zosplatnení úveru, t.j. po 01.08.2013 boli na ťarchu účtu vyúčtované sankčné úroky vo výške 550,11 Eur, štandardné úroky vo výške 2.388,82 Eur a poplatky 46,39 Eur. Za toto obdobie zároveň boli zaúčtované kreditné operácie vo výške 350,-Eur. Stav účtu tak k 31.05.2016 predstavoval 5.615,40 Eur (2980,08+550,11+2388,82+46,39-350), čo bola pôvodne žalovaná suma.

15. Žalobca podaním pred prvým pojednávaní vzal žalobu bez udania dôvodu v časti o zaplatenie 761,51 Eur (ktorá predstavovala uplatnené poplatky vo výške 552,96 Eur a sankčný úrok vo výške 208,55 Eur) a v časti 250,-Eur z dôvodu čiastočnej úhrady po podaní žaloby s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, súd preto konanie o tejto časti (spolu 1.011,51 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania) druhým výrokom podľa § 145 ods. 2 zastavil.

16. Po čiastočnom späťvzatí žaloby (o poplatky a úroky z omeškania) zostala predmetom konania suma 4.603,89 Eur, ktorú podľa špecifikácie predstavoval zostatok istiny vo výške 2.197,36 Eur (pôvodná istina vo výške 2.447,36 znížená o úhrady vo výške 250) a zostatok vyúčtovaných štandardných úrokov vo výške 2.406,53 Eur. Z predloženého výpisu z účtu ku kreditnej karte má súd preukázané, že po zosplatnení úveru boli po 02.08.2013 na ťarchu účtu vyúčtované štandardné úroky vo výške 2.388,82 Eur, z čoho vyplýva, že do 31.07.2013 boli štandardné úroky, ktoré boli predmetom konania, vyúčtované vo výške 17,71 Eur (2406,53-2388,82). Z predložených obchodných podmienok obsahujúcich definície pojmov vyplýva, že štandardné úroky predstavujú dohodnuté zmluvné úroky. Súd posúdil uplatnený nárok na zaplatenie zostatku neuhradenej istiny vo výške 2.197,36 Eur a neuhradených štandardných úrokov do zosplatnenia vo výške 17,71 Eur ako dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.215,07 Eur (istina 2.197,36 + úroky 17,71). V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na zaplatenie štandardného úroku za obdobie po zosplatnení úveru s prislúchajúcim úrokom z omeškania ako nedôvodný zamietol.

17. Súd má za to, že zmluvné (šandardné) úroky si veriteľ nemôže dôvodne uplatňovať za obdobie po zosplatnení úveru, t.j. za obdobie od 02.08.2013 do zaplatenia, a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej zmluvné úroky z úveru patria veriteľovi len do splatnosti úveru (rozhodnutie NS SR č.k. 4 Obo 143/98, resp. nález US SR IV. 476/2012 z 18.9.2012). Ako dovodila súdna prax zmluvný úrok síce predstavuje cenu peňazí, no len za obdobie, keď dlžník peniaze veriteľa užíva v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami za stavu „lege artis“, t.j. za obdobie v súlade s právom do dohodnutého termínu splatnosti. Ak však dlžník poruší svoje povinnosti, v dôsledku čoho veriteľovi vznikne právo požadovať jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia a veriteľ toto svoje právo aj využije a úver zosplatní, navodí tým stav, keď už dlžník nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Niet preto dôvodu na to, aby veriteľ popri úrokom z omeškania inkasoval naďalej aj zmluvné úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov veriteľa. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka s jednorazovým vrátením poskytnutých prostriedkov vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania, ktoré predstavujú „cenu“ peňazí za obdobie omeškania. S protiprávnym stavom omeškania sa tak spájajú prirodzene a logicky výhradne sankcie v podobe úroku z omeškania. Bolo by nelogické, aby sa s protiprávnym stavom omeškania spájali aj nároky, ktoré patria veriteľovi za stavu „lege artis“, teda za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak by v spotrebiteľskom právnom vzťahu napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá by s protiprávnym stavom stotožňovala aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, bolo by takéto zmluvné dojednanie na škodu spotrebiteľa (ktorý by bol v prípade omeškania duplicitne zaťažený okrem úroku z omeškania aj dohodnutým zmluvným úrokom) neprijateľne odchylné od zákona, nakoľko skutočná výška úrokov za obdobie omeškania by prekračovala zákonom prípustnú maximálnu výšku úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObchZ v spojení s § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Zb. v príslušnom znení, v dôsledku čoho by bolo takéto zmluvné dojednanie podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 absolútne neplatným

(rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; obdobne rozsudky KS v Prešove sp.zn. 6Co/12/2014 zo dňa 30.06.2014, sp.zn. 3Co/79/2014 zo dňa 13.08.2014, 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. 1Co/29/2014 zo dňa 19.03.2014, sp. zn.3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, rozsudok KS v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, rozsudky KS v Banskej Bystrici, sp.zn. 15Co/52/2016 zo dňa 10.05.2017, sp.zn. 15Co/243/2015 zo dňa 25.01.2017). Existuje však aj odlišný názor, podľa ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov, a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005). Zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11,AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky, a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t. j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu). Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech spotrebiteľa. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky, a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri rokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Žalobcovi preto nepatrí nárok na dohodnutý (štandardný) úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru. Dohoda, podľa ktorej

má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť ďalšie sankcie aj po splatnosti pohľadávky, a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej úprave, ktorá chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru. Je preto viac než nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Súd s poukazom na vyššie uvedené nepovažoval žalobu v časti zaplatenia zmluvných úrokov za obdobie po zosplatnení úveru za dôvodnú.

18. Súd zároveň poukazuje na to, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby ohľadne uplatnených zmluvných úrokov nie je rozhodujúce výlučne zmluvné dojednanie uvedené v uzavretej zmluve a obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, hoci v prípade §§ 502-506 ObchZ sa v zmysle § 263 ObchZ jedná o dispozitívne zákonné ustanovenia. Zároveň však nemožno opomenúť skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a dispozitívne zmluvné dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru až do jeho skutočného zaplatenia by nebolo ničím iným ako faktickým zvýšením výšky úrokov z omeškania v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa, najmä §§ 369 ods. 1 ObchZ, 53b OZ. Súd poukazuje zároveň na to, že ustanovenia §§ 502 a 503 ObchZ upravujú povinnosti strán za stavu „lege artis“, keď dlžník užíva prostriedky veriteľa v zmysle dohodnutých podmienok. Nemožno z nich preto automaticky odvodzovať rovnaké závery aj pre stav, keď už dlžník nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Ustanovenie § 503 ods. 3 ObchZ je celkom jednoznačne koncipované na ochranu dlžníka, keďže upravuje situáciu, keď sa dlžník rozhodne vrátiť prostriedky pred dojednanou splatnosťou, čo vyplýva z právnej normy „Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté prostriedky pred dobou určenou v zmluve.“ Úroky je však v takom prípade povinný zaplatiť len za dobu do vrátenia peňažných prostriedkov veriteľovi. Hoci je toto ustanovenie dispozitívne a v praxi často veriteľmi upravené v neprospech dlžníkov, povinnosť dlžníka platiť zmluvné úroky až do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, z neho nevyplýva. Toto dispozitívne zákonné ustanovenie totiž neupravuje následky v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa pre porušenie záväzkových povinností dlžníkom, ale len prípady kedy sa dlžník rozhodne úver predčasne dobrovoľne vrátiť pred dobou určenou v zmluve. Následky pre protiprávny stav zákonná úprava výslovne neupravuje, no súdna prax vo vyššie uvedených rozhodnutiach správne v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa dovodila, že s protiprávnym stavom sa spájajú výlučne úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter a prípadné dispozitívne dojednania v neprospech spotrebiteľa nie sú v spotrebiteľských vzťahoch prípustné. Takáto súdna prax je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR IV. 476/2012-14 z 18.9.2012. Zmluvné dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru až do jeho skutočného zaplatenia nie je totiž ničím iným ako faktickým zvýšením dohodnutej výšky úrokov z omeškania.

19. Súd nevyhovel návrhu žalobcu rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie, nakoľko mal za to, že pre vydanie takéhoto rozsudku neboli splnené zákonné podmienky. Hoci žalovaný v písomných podaniach výšku žalovanej sumy výslovne nenamietal, jeho písomné podanie nemožno vyhodnotiť ako uznávací prejav, nakoľko zo samotnej skutočnosti, že výšku žalovanej sumy písomne nespochybnil, nevyplýva vôľa smerujúca k uznaniu žalobou uplatneného nároku. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní mal súd preukázané, že hoci tento výšku istiny nespochybňoval, nesúhlasil s celkovou žalovanou sumou.

20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy súd priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 02.08.2013 bola 0,50 % ročne. Podľa § 216 ods. 1 súd je viazaný žalobným návrhom, preto súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne, počnúc dňom 16.06.2016 až do zaplatenia.

21. Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, posúdil súd napriek nečinnosti žalovaného, teda aj bez návrhu, otázku premlčania uplatneného nároku a dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Ako vyplýva z predložených dôkazov, najmä výpisu z úverového účtu a z oznámenia o zosplatnení úveru, k zosplatneniu úveru došlo 02.08.2013. Žaloba napadla na súde dňa 28.07.2016. Pri posudzovaní premlčania aplikoval súd na daný spotrebiteľský právny vzťah trojročnú premlčaciu dobu podľa ustanovení §§ 101, 103 Občianskeho zákonníka, a to v súlade s rozhodovacou praxou NS SR (napr. rozsudky NS SR, č.k. 3 MCdo 14/2014 a 3 M Cdo 12/2014). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ku dňu podania žaloby premlčacia doba ešte neuplynula.

22. Súd vyhovel žiadosti žalovaného a v súlade s § 232 ods. 3,4 mu povolil plniť záväzok v pravidelných mesačných splátkach po 100,-Eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri rozhodovaní súd prihliadol na výšku záväzku, sociálnu situáciu žalovaného a stanovisko žalobcu, ktorý s plnením v splátkach súhlasil. Vzhľadom na uvedené považuje súd stanovené mesačné splátky vo výške 100,-Eur za spravodlivé. Zároveň má súd za to, že poskytnutie takejto možnosti splácať uplatnený nárok v žiadnom prípade nemôže ohroziť ekonomickú situáciu žalobcu, ktorý s plnením záväzku v splátkach súhlasil podaním doručeným súdu dňa 25.08.2017.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2.215,07 Eur, ku ktorej súd pripočítal sumu 250,-Eur, ktorá bola žalovaným uhradená od podania žaloby. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje suma 2.465,07 Eur. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby o 761,51 Eur (bez uvedenia dôvodu), celkovo uplatňoval sumu 4.853,89 Eur. Pomer úspechu a neúspechu strán v konaní bol približne rovnaký, súd preto žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

24. Vzhľadom na späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania vo veci samej súd podľa § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 písm. b/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku. V prejednávanej veci bol zaplatený súdny poplatok vo výške 336,50 Eur (6 % z pôvodne žalovanej sumy 5.615,40 Eur). V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu čiastočne zanikla poplatková povinnosť žalobcu za podanie návrhu, a to v časti 60,50 Eur (nakoľko 6% zo žalovanej sumy po späťvzatí žaloby 4.603,89 Eur, predstavuje sumu 276,- Eur). Súd preto vracia žalobcovi krátenú časť súdneho poplatku (60,50 Eur - 6,70 Eur) vo výške 53,80 Eur. Realizáciu jeho vrátenia vykoná po právoplatnosti tohto rozhodnutia Slovenská pošta, a.s., ako prevádzkovateľ centrálneho systému evidencie a zúčtovania súdnych poplatkov v zmysle § 16a zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).