Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-363-2012.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/363/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Luciou Novysedlákovou v právnej veci žalobcu: R. U. Y., G..Y.., Y. Y. F. XX, XXX XX Ž., Z.: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. X.F. XXXX/X, XXX XX U. - T. U., o zaplatenie 83,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 83,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 58,17 eur od 29.07.2010 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca sa žalobou zo dňa 31.08.2012, doručenou na Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 20.09.2012, domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 83,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 58,17 eur od 29.07.2010 do zaplatenia, ako i úhradu trov konania.
1.2 Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 06.02.2008 zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), pričom na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a žalovaný prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Žalovaný počas trvania zmluvy prečerpal sumu vo výške 58,17 eur, predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa žalovaný na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške 58,17 eur, pričom žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o výšku nepovoleného debetného zostatku, žalobca dňa 28.07.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Ako ďalej uviedol, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 83,21 eur, ktorá pozostáva z istiny 58,17 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 25,04 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby žalobca považoval dátum 29.07.2010, t. j. deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy.
2. Podaním zo dňa 09.11.2012, doručeným na okresný súd dňa 26.11.2012, žalobca nad rámec podanej žaloby (bod. 1.2) pre spresnenie uviedol, že nakoľko žalovaný porušil zmluvu a VOP, a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu, žalobca listom odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote 3 dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb viažuce sa k zrušenému účtu. Nakoľko žalovaný na uvedenú výzvu
žalobcu nereagoval a žalobcovi neuhradil príslušný debetný zostatok, došlo k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovaného žalobcom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu žalovaného pod položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“. Z uvedeného titulu sa preto žalobca domáha zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zo zostatku voči odporcovi.
3. Podaním zo dňa 07.02.2013, doručeným na okresný súd dňa 14.02.2013, žalobca spresnil ním podanú žalobu, nakoľko zrejmým nedopatrením uviedol, že so žalovaným si dojednal službu Povolené prečerpanie na osobnom účte, ale v skutočnosti sa jedná o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokuty. Ako ďalej uviedol, dňa 28.07.2010 došlo zo strany žalobcu k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku odporcu, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“. Ide o účtovné vyrovnanie zo strany žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa žalobca v rámci predmetného súdneho konania domáha zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku vo výške 58,17 eur, ktorá pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch a sankčného úroku vo výške 20 % ročne z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do podania žaloby.
4. Nosná žalobná argumentácia žalobcu bola vo svetle jeho vyjadrenia zo dňa 27.02.2013 (bod 3) súčasťou i podania žalobcu zo dňa 18.09.2017, doručeného na okresný súd dňa 19.09.2017.
5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
6. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie tri krát - na deň 28.01.2013, 29.09.2017 a 20.10.2017. Na ostatnom pojednávaní, nariadenom na 20.10.2017 súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ako i žalovaného; predvolanie na pojednávanie mal žalobca riadne doručené dňa 09.10.2017 a žalovaný dňa 06.10.2017. Žalobca písomnými podaniami zo dňa 29.09.2017 a 09.10.2017 okresný súd oznámil požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania s úmyslom predísť navyšovaniu trov konania. Rovnako i žalovaný dňa 20.10.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov a súdu oznámil svoj súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zároveň súdu oznámil, že je ochotný dlh zaplatiť v dvoch splátkach, nakoľko je poberateľom polovičného invalidného dôchodku, toho času bez práce.
7.1 Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (Dexia banka Slovensko a.s.) uzavrel dňa 06.02.2008 so žalovaným (ako spotrebiteľom) Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Žalovanému právny predchodca žalobcu zriadil rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK s tým, že zo zmluvy jednoznačne vyplynulo, že povolené prečerpanie na zriadenom osobnom účte nebolo dojednané. Súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť Dexia banka Slovensko a. s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 591 ku dňu 01.01.2012 zmenila obchodné meno na Prima banka Slovensko, a. s.. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal v dôsledku nepovoleného prečerpania do debetu a nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetu, žalobca dňa 28.07.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 83,21 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 58,17 eur a zo sankčného úroku z omeškania vo výške 25,04 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu. S ohľadom na uvedené sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 83,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 58,17 eur od 29.07.2010 do zaplatenia, ako i úhrady trov konania. Žalovaný túto dlžnú sumu dosiaľ neuhradil.
8. Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 ObZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. [§ 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)]
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. (§ 470 ods. 2 CSP)
Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
9. Nepovolené prečerpanie je stav, pri ktorom majiteľ účtu minie z bežného účtu viac peňažných prostriedkov, než mal na účte k dispozícii. Nepovolene prečerpaný môže byť účet aj v prípade, ak je na účte nastavené povolené prečerpanie (v prejednávanej veci nebolo medzi stranami v zmluve o bežnom účte povolené prečerpanie dohodnuté; pozn.). Do nepovoleného prečerpania sa klient banky môže dostať napríklad aj zaúčtovaním poplatkov alebo úrokov, ak sú tieto účtované v čase nulového disponibilného zostatku (keď majiteľ účtu nemá žiadne zdroje na bežnom účte).
10. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi stranami bola platne uzatvorená zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému osobný účet. Žalovaný porušil svoju povinnosť dodržiavať na účte zostatok najmenej vo výške potrebnej na vykonanie požadovaných transakcií a na zaplatenie poplatkov banke, úrokov a iných finančných záväzkov voči banke, pričom nebolo v konaní zistené, že by bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté povolené prečerpanie účtu. Výška debetného zostatku jednoznačne vyplýva z výpisu účtu žalovaného, podľa ktorého výška sumy na vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu predstavovala k 28.07.2010 sumu 58,17 eur. Táto suma predstavuje záporný zostatok, teda sumu, o ktorú žalovaný prečerpal finančné prostriedky na účte nad rámec svojich na účte dostupných peňazí. Taktiež mal súd preukázanú dôvodnosť žaloby v časti uplatňovaného úroku, nakoľko na účte žalovaného vznikol debetný (záporný) zostatok a v takomto prípade má žalobca právo na zaplatenie úroku v zmysle citovaného ustanovenia všeobecných obchodných podmienok a predloženého sadzobníka poplatkov žalobcu vo výške 28 % ročne. Úrok bol uplatnený správne od 29.07.2010, teda odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol podľa výpisu z účtu vyčíslený záporný zostatok na účte žalovaného (28.07.2010).
11.1 Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne dôvodná, plne sa stotožnil so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu a jeho žalobe pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení vyhovel, keď rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
11.2 Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1963 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11.3 Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy 58,17 eur aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.07.2010 do zaplatenia. Je zrejmé, že žalovaný dňa 29.07.2010 už bol v omeškaní so splatením dlžnej sumy. Uplatnený úrok z omeškania zodpovedal zákonnému úroku z omeškania (1 % základná úroková sadzba ECB + 8 %), a preto súd priznal úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne.
11.4 S poukazom na dikciu ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, majúc na zreteli žiadosť žalovaného o umožnenie splatiť dlžnú sumu v dvoch splátkach (bod 6), okresný súd využil oprávnenie určiť žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie, a preto rozhodol tak, že určil lehotu na plnenie 30 dní s tým, že táto plynie od právoplatnosti rozsudku. Hlavným dôvodom predĺženia lehoty zo strany súdu bola vôľa žalovaného splatiť dlžnú sumu v dvoch splátkach, ako i jeho toho času nepriaznivá ekonomická situácia, ktorú okresný súd vyhodnotil ako dôvodnú pre rozhodnutie o predĺžení poskytnutej lehoty na plnenie z 3 na 30 dní.
12. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Vo výroku o trovách konania rozhodol okresný súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.