Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/117/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členiek senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, so sídlom Starosaská 6, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Obec Hrabušice, Hlavná 171/46, 053 15 Hrabušice, právne zastúpeného doc. JUDr. Jozefom Tekelim, PhD. & Associates, s.r.o., advokátska kancelária, Hlavná 25, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného

- oznámenia č. 367/2020 zo dňa 23.03.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.05.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.05.2020, domáhal preskúmania zo dňa 23.03.2020 (ďalej aj „“). Napadnutým opatrením žalovaný oznámil žalobcovi, že voči rozhodnutiu Obce Hrabušice č. 286/2020 nebolo možné podať odvolanie a z tohto dôvodu ho preto považuje za irelevantné a nebude sa ním zaoberať.

Administratívne konanie

Žalobca podal na Okresnú prokuratúru Spišská Nová Ves podnet zo dňa 04.02.2019, v ktorom namietal hrubé porušenie záväznej časti Územného plánu obce (pozn. súdu Zásady a regulatívy umiestnenia bývania časť 3, bod 3.6) a žiadal voči spoločnosti Agro Zula s.r.o. vyvodiť dôsledky spočívajúce v zákaze chovu koní v obytnej časti obce. Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves podnet vybavila odkladacím listom sp. zn. -6 z 20.09.2019 z dôvodu, že mala za to, že funkčné využitie pozemku je v súlade s územným plánom obce. V odkladacom liste poukázala na to, že predmetný pozemok je územným plánom obce v časti určený aj ako zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti, v rámci ktorého je prípustné aj jeho využitie na obchod a služby, čo je v súlade s predmetom činností uvedených v Obchodnom registri oprávnená vykonávať aj spoločnosť Agro Zula s.r.o.

Opakovaným podnetom zo dňa 24.09.2019, doručeným Krajskej prokuratúre Košice (ďalej „Krajská prokuratúra“) dňa 30.09.2019 sa žalobca opätovne domáhal preskúmanie nečinnosti žalovaného vo

veci porušovania VZN č. 1/2017. Krajská prokuratúra zo spisového materiálu predloženého Okresnou prokuratúrou Spišská Nová Ves zistila, že obec (žalovaný) vybavila podnet len z pozície stavebného úradu a skúmala, či na umiestnenie stavby bolo potrebné povolenie alebo ohlásenie. Nezaoberala sa ním z pozície správneho orgánu a nevykonala šetrenie na overenie vplyvov vykonávanej činnosti na okolie za účelom zistenia dôvodnosti začatia správneho konania a vyvodenia zodpovednosti voči spoločnosti Agro Zulu s.r.o. za správny delikt pre porušenie nariadenia obce v zmysle o obecnom zriadení. Z uvedeného dôvodu preto Krajská prokuratúra postúpila dňa 25.11.2019 opakovaný podnet obci (ďalej žalovaný).

Žalovaný verejnou vyhláškou zo dňa 23.12.2019 upovedomil účastníkov konania o začatí správneho konania podľa o správnom konaní za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu vo veci porušovania VZN č. 1/2017. Predmetné konanie žalovaný podľa o správnom konaní zastavil rozhodnutím zo dňa 13.02.2020, č.j. : 286/2020 z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca ako účastník konania odvolanie zo dňa 04.03.2020, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým opatrením č. 367/2020 zo dňa 23.03.2020.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného

Žalobca v správnej žalobe o. i uviedol, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch tým, že napadnutým opatrením sa správne konanie vo veci končí a on nemá inú zákonnú možnosť ako sa domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v správnom konaní, len podaním správnej žaloby. Postup žalovaného považoval za nezákonný, vydaný v rozpore so správnym poriadkom a zákonom o obecnom zriadení.

Ďalej v správnej žalobe žalobca uviedol: „Z odôvodnenia napadnutého opatrenia žalovaného č. 367/2020 vyplýva, že voči rozhodnutiu obce Hrabušice č. 286/2020 týkajúce sa možného porušenia VZN obce č. 1/2017 zo strany obch. spol. Agro Zula, s.r.o. odvolanie nebolo možné podať, pretože obec konanie zastavila podľa ust. (...) podnet na začatie konania dal žalobca, a nie správny orgán ( t.j. obec Hrabušice) a vyplýva tiež, že dôvod konania neodpadol, pretože na par. č. 1141 ( ktorá je vo VZN uvedená ako územie začlenené medzi obytné územia), sú kone vo veľkom množstve chované do dnešného dňa a preto žalovaný správny orgán nemohol rozhodnúť o zastavení konania podľa správneho poriadku. Odvolacím orgánom v tejto veci je podľa Okresný úrad Košice, preto podané odvolanie mal žalovaný správny orgán odoslať na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorý mal o prípustnosti odvolania rozhodnúť a v kladnom prípade o odvolaní rozhodnúť. (...) Vydaným opatrením ukrátil žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch, pretože mu znemožnil využitím riadneho opravného prostriedku uplatniť svoje právo na preskúmanie správnosti žalovaným vydaného rozhodnutia č.j. 286/2020 zo dňa 13.02.2020

Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol zrušiť napadnuté oznámenie č. 367/2020 zo dňa 23.03.2020 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 17.12.2020 reagoval na správnu žalobu tak, že zopakoval priebeh správneho konania a skutkové zistenia, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že cieľom územného plánu obce je dosiahnutie trvalého súladu všetkých činností v jej území, čo je možné dosiahnuť len stanovením záväzných regulatív priestorového usporiadania a funkčného využitia. Regulatívy stanovené v záväznej časti územného plánu, ktoré sú schválené a vyhlásené formou všeobecne záväzného nariadenia sú záväzným podkladom, z ktorého stavebný úrad vychádza pre vydávaní územného rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že územné rozhodnutie na pozemok parc. č. XXXX nebolo doposiaľ žiadané ani vydané, a preto ani nebolo zistené porušenie VZN č. 1/2017, ktorým bola vyhlásená záväzná časť UPN-O. Podotkol, že žalovaný nemá doposiaľ prijaté Všeobecne

záväzné nariadenie, ktorým by upravil chov malých, resp. veľkých hospodárskych zvierat na jeho území. Uviedol, že územný plán a v ňom zadefinované regulatívy sú základným záväzným podkladom, z ktorého príslušný stavebný úrad vychádza v územnom konaní pri vydávaní územného rozhodnutia. Opätovne konštatoval, že pre pozemok par. č. XXXX v lokalite C. (pozn. súdu, na ktorom prebieha sporný chov koní) nebol podaný návrh na začatie územného konania, preto ani nebolo predmetom rozhodovacej činnosti žalovaného ako príslušného stavebného úradu posudzovanie súladu žalobcom namietaných činností (chov koní) s príslušným regulatívom územného plánu obce v rámci územného konania podľa Stavebného zákona. Žalobcom k predovšetkým namietanej skutočnosti, že chovom koní v tak veľkom množstve sa v obytnom území vytvára zdroj hygienického znečistenia, čím sa výrazne obmedzuje funkcia bývania v rodinných domoch postavených na okolitých pozemkoch, žalovaný uviedol, že mu ako správnemu orgánu neboli predložené, ani iným spôsobom nevyšli najavo také okolnosti alebo dôkazy, ktoré by preukázali žalobcom namietaný rozpor s územným plánom obce. Ďalej uviedol, že ani v rámci svojej prieskumnej povinnosti ako orgánu príslušného na konanie vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu v zmysle § 27 ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení pri zisťovaní skutočného stavu nevzhliadla vykonávanie činností takého charakteru a rozsahu, ktorý by bol rozporný so záväznou časťou územného plánu žalovaného - VZN č. 1/2017, konkrétne s časťou 3 ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA BÝVANIA. Mal za to, že rozhodnutie č. 268/2020 z 13.02.2020 vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Ako konajúci správny orgán v rámci konania vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu postupoval v zmysle § 27 ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov (Správneho poriadku, zák. o obecnom zriadení), vo veci náležite a úplne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. K žalobcom namietanému znemožneniu využitia riadneho opravného prostriedku uviedol, že v prípade zastavenia konania správnym orgánom podľa § 30 ods. 1 h) Správneho poriadku, t.j. ak odpadol dôvod konania, sa proti takémuto rozhodnutiu nemožno odvolať. A preto, keďže išlo o odvolanie neprípustné z dôvodu, že smerovalo proti rozhodnutiu, kde je odvolanie zo zákona vylúčené, správny orgán nebol oprávnený uskutočniť odvolacie konanie a následne o odvolaní konať. S poukazom na uvedené preto posúdil odvolanie žalobcu ako podanie a keďže vo vzťahu k predmetnému podaniu nezistil ani dôvod na uskutočnenie konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, oznámil žalobcovi túto skutočnosť s uvedením dôvodov, prečo nie je možné o podanom odvolaní konať v zmysle a nasl. Správneho poriadku. Nespochybnil skutočnosť, že v zmysle čl. 20 ods.1 (pozn. súdu SR) vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, avšak rozhodovanie o zásahu do vlastníckeho práva vlastníka pozemku nie je v kompetencii obce, ani v rovine uplatňovania kompetencie stavebného úradu, ani v pozícii správneho orgánu v konaní o správnom delikte podľa , zák. o obecnom zriadení. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 22.02.2021, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a jej dôvodoch.

III. Právny názor správneho súdu

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania ( - ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby ( ), ako aj podľa právnych kritérií obsiahnutých v ustanovení , pri ktorých správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle , keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) . Správny súd postupoval v súlade s . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 18.05.2022 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 11.05.2022.

Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj postup žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Vychádzal zo žalobných bodov vymedzených vo včas podanej žalobe s poukazom na úpravu - ( - ďalej len ), správny súd skonštatoval, že žaloba dôvodná nie je, v nadväznosti na čo podľa rozhodol o jej zamietnutí.

Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný - obec Hrabušice vydala dňa 13.02.2020 rozhodnutie č.j. : 286/2020, ktorým podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zastavila konanie vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu v zmysle o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, týkajúceho sa možného porušenia Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť plánu žalovaného zo strany podnikateľského subjektu Agro zula s.r.o.. Napriek poučeniu v predmetnom rozhodnutí, že proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa nie je možné podať odvolanie, žalobca ho dňa 09.03.2020 odvolaním napadol. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol napadnutým opatrením č. 367/2020 dňa 23.03.2020, tak, že žalobcovi oznámil, že ho považuje za irelevantné a nebude sa ním zaoberať, pretože proti rozhodnutiu odvolanie nebolo možné podať.

Žalobca v správnej žalobe podanej proti opatreniu č. 367/2020 zo dňa 23.03.2020 namietal skutočnosti spočívajúce v rozhodnutí žalovaného správneho orgánu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku. Žalobca nenapádal samotné rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 13.02.2020, č. 286/2020, ktoré sa stalo právoplatným na základe doručenia účastníkom správneho konania, ale napádal samotné opatrenie – list žalovaného, ktorým mu tento oznámil, že proti uvedenému rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. Z uvedeného dôvodu sa prieskumná právomoc správneho súdu sústredila na samotné opatrenie č. 367/2020 zo dňa 23.03.2020.

Podľa , o správnom konaní, správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

Podľa o správnom konaní, proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.

Podľa o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa o správnom konaní, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa o správnom konaní, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že ak správny orgán rozhodne v zmysle § 30 ods. 1, písm. h) správneho poriadku, nie je možné proti takémuto rozhodnutiu o zastavení konania podať odvolanie. Žalovaný správny orgán po podaní odvolania nezostal nečinný, a teda konal o podanom odvolaní žalobcu tak, že vydal list, ktorým oznámil, že proti uvedenému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Takémuto postupu správneho orgánu nemožno nič vytknúť. Žalobca svoje žalobné námietky smeroval do oblasti skutkového a právneho preskúmania okolností, ktoré tvorili odôvodnenie rozhodnutia o zastavení konania zo dňa 13.02.2020, č. 286/2020, ktoré však žalobou napadnuté nebolo. Z uvedeného dôvodu správny súd posúdil zákonnosť napádaného opatrenia a zistil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko žalovaný správny orgán, vzhľadom na výrok rozhodnutia o zastavení konania zo dňa 13.02.2020, č. 286/2020, správne posúdil možnosť prípustnosti odvolania žalobcu.

Správny súd poukazuje na podstatu správneho súdnictva, ktorou je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ).

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca.

Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. Správny súd konštatuje, že žaloba dôvodná nie je, v nadväznosti na čo podľa rozhodol o jej zamietnutí.

Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tejto veci úspešným žalovaný a žalobcovi v nadväznosti na to správny súd podľa a contrario náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému, a to na základe aplikácie z dôvodu nesplnenia podmienky výnimočnosti situácie odôvodňujúcej aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).