Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-89-2021.pdf
PDF · 118.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/89/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zast.: SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., so sídlom Palisády 32, Bratislava, IČO: 36 681 075 proti žalovanej: U. B., M.. XX.X.XXXX, Q. W. XXX, zast.: advokát JUDr. Pavel Piovarčí, ml., so sídlom Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 718,18 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 31,48 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a. III. Žalovanej priznáva náhradu trov konaia voči žalobcovi v rozsahu 91,24 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica podaním došlým súdu dňa 22.3.2021 domáhal vydania platobného rozkazu s uložením povinnosti žalovanej zaplatenia sumy 718,18 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 686,70 eura od 22.11.2019 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom uzatvorili dňa 11.11.2016 Zmluvu o nájme č. 933976, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla vymedzeného v predmetnej Zmluve o nájme, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing (VZP). Uviedol, že žalobca aj žalovaná si svoje záväzky zo Zmluvy o nájme riadne plnili a zmluva bola ukončená s pohľadávkou žalobcu z dôvodu, že žalovaná pri používaní vozidla porušila svoje povinnosti vyplývajúce z článku III. bod 8 VZP a používaním predmetu nájmu na ňom spôsobila škodu, ktorá presahuje rámec obvyklého opotrebovania motorového vozidla, ktorú škodu bola povinná znášať podľa článku III. bod 8. VZP. Poukázal na to, že po riadnom ukončení nájmu bola dňa 5.11.2019 vykonaná obhliadka predmetu nájmu a vyhotovený posudok zaznamenaný protokolom zo dňa 7.11.2019, ktorým bola vyčíslená škoda vzniknutá na predmete nájmu vo výške 686,70 eur. Škodu si žalobca voči žalovanej uplatnil faktúrou č. 19DEK00583, ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila. Po riadnom ukončení zmluvy žalovaná neuhradila ani faktúru č. 19102149 vo výške 31,48 eur. Výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou zo dňa 25.2.2021 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 718,18 eura do 7 dní od jej doručenia, žalovaná však pohľadávku žalobcu neuhradila. 2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp.zn. 15Up/359/2021 rozhodol platobným rozkazom zo dňa 30.3.2021, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom potvrdzujúc uzavretie Zmluvy o nájme osobného motorového vozidla so žalobcom uviedla, že k vráteniu vozidla, ani k ukončeniu predmetnej zmluvy nedošlo z dôvodu porušenia zmluvných povinností z jej strany. Uviedla, že predmet nájmu odovzdala v showroome Auto Gábriel, s.r.o. Košice, kde zo strany pracovníka uvedenej spoločnosti neboli namietané žiadne nedostatky, resp. poškodenia vozidla a tento ju inštruoval
odovzdať vozidlo vo vedľa sídliacej spoločnosti DEKRA. Pri prevzatí vozidla dňa 5.11.2019 bol spísaný protokol, v rámci ktorého síce boli konštatované drobné poškodenia vozidla, avšak zo strany pracovníka spoločnosti DEKRA, ktorý vozidlo preberal, nedošlo jednak ani k poučeniu žalovanej, že bude musieť dodatočne uhradiť akékoľvek náklady spojené s opravou uvedených poškodení, resp. k poučeniu o výške nákladov na opravu predmetných poškodení. Namietla pritom, že poškodenia vozidla boli charakteru bežného opotrebenia, v žiadnom prípade nezakladajúce potrebu opráv v rozsahu ako deklaruje žalobca a rozhodne nie v rozsahu nákladov uvádzaných žalobcom. Argumentovala tiež tým, že žalobca nepreukázal, že neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Zmluvy o nájme bolo akékoľvek definovanie rámca bežného opotrebenia predmetu nájmu, resp. exaktné určenie, čo sa za bežné opotrebenie už nepovažuje. Z uvedeného dôvodu preto namietala, že nemala reálnu možnosť posúdiť, či predmet nájmu (ne)vykazoval znaky bežného opotrebenia a určenie tejto skutočnosti si vyhradil výlučne do svojej kompetencie žalobca, bez toho, aby do daného posúdenia mohla zasiahnuť. Uviedla, že konanie žalobcu vníma ako špekulatívne, keďže v období, keď odovzdala predmet nájmu žalobcovi, resp. ním určenému zástupcovi, mala ešte stále na predmet nájmu uzatvorenú poistnú zmluvu havarijného poistenia. Pokiaľ by teda bola žalobcom, resp. ním určeným zástupcom upozornená na skutočnosť, že konštatované poškodenia si budú vyžadovať opravu, ktorej náklady bude povinná znášať, mohla predmetné opravy realizovať zo svojho havarijného poistenia. Zdôraznila tiež to, že od momentu, kedy dňa 5.11.2019 odovzdala žalobcovi predmet nájmu, tento nemala v dispozícii, nemala možnosť ovplyvniť nakladanie s ním zo strany žalobcu, resp. jeho zástupcu. Žalobca vykonal detailnú obhliadku vozidla, pri ktorej bolo stanovené, ktoré časti vozidla vyžadujú opravu a aké budú náklady na uvedenú opravu až potom, čo žalovaná vozidlo odovzdala - vrátila, pričom táto obhliadka sa uskutočnila bez jej prítomnosti, v dôsledku čoho spornou je objektivita predmetnej prehliadky ako aj to, či rozsah a intenzita poškodení pri odovzdaní vozidla je totožný s poškodeniami konštatovanými pri prehliadke vozidla vykonanej spoločnosťou DEKRA bez prítomnosti žalovanej. Zhrnúc uvedené nároky žalobcu považovala za nedôvodné a sporné a náklady za realizované opravy za neprimerane vysoké, nadhodnotené. 4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej, na margo ňou namietanej absencie poučenia o povinnosti úhrady akýchkoľvek nákladov spojených s opravou poškodení predmetu nájmu zo strany pracovníka spoločnosti DEKRA uviedol, že s uvedenou povinnosťou bola žalovaná oboznámená v zmysle článku VIII VZP, v zmysle ktorého sa žalovaná zaviazala používať, resp. prevádzkovať predmet nájmu obvyklým spôsobom a v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi platnými v SR, s náležitou starostlivosťou a za účelom, pre ktorý je predmet nájmu určený a vybavený, v súlade s technickými a prevádzkovými predpismi a normami stanovenými výrobcom predmetu nájmu, pričom stupeň opotrebovania predmetu nájmu musí takémuto používaniu zodpovedať. V tejto súvislosti mal za to, že nemôže obstáť argument žalovanej, že nemala vedomosť o tom, že v prípade užívania predmetu nájmu bude povinná znášať náklady za škodu, ktorú na predmete nájmu spôsobila. Zároveň dodal, že v podanom odpore žalovaná nepredložila žiadne tvrdenia ani dôkazy, že by sa čo i len pokúsila o nápravu zjavných poškodení, deformácií a znečistení pred odovzdaním predmetu nájmu, napriek tomu, že mala vedomosť, že predmet nájmu bude posudzovaný nezávislou znaleckou organizáciou - SlovDEKRA. O poškodeniach predmetu nájmu pritom mohla a mala mať vedomosť, keďže jej boli oznámené, rovnako aj ich (ne)akceptácia v Protokole o prevzatí vozidla zo dňa 5.11. 2019 o 9.00 hod, ktorý sama podpísala v deň odovzdania premetu nájmu. Poukázal na to, že z rozsahu poškodení, ktoré boli vyhodnotené ako neakceptovateľné a ktoré si uplatnil z titulu náhrady škody je zrejmé, že sa nejedná len o „drobné poškodenia“, pričom nie každé poškodenie predmetu nájmu bolo vyhodnotené ako neakceptovateľné v zmysle Protokolu a za skutočne drobné poškodenia spôsobené bežným užívaním predmetu nájmu si náhradu škody neuplatnil a ani nebola v Protokole vyčíslená. Ako neakceptovateľné boli vyhodnotené viaceré poškodenia predmetu nájmu, a to poškodenie č. 2 umiestnené na zadnom nárazníku - deformácia, s nákladmi na opravu vo výške 386,82 eura bez zľavy, poškodenie č. 3 umiestnené na veku batožinového priestoru
- škrabanec v dĺžke viac ako 10 cm, s nákladmi na opravu vo výške 6,69 eura bez zľavy, poškodenie č. 6 umiestnené na prednom nárazníku - voľným okom viditeľný škrabanec v dĺžke viac ako 10 cm, s nákladmi na opravu vo výške 352,92 eura bez zľavy, poškodenie č. 9 umiestnené v interiéry predmetu nájmu - voľným okom viditeľné znečistenie, s nákladmi na opravu vo výške 53,11 eur bez zľavy. Škoda vyčíslená nezávislou spoločnosťou DEKRA bola v prospech žalovanej ponížená o celkovú sumu 369,76 eura, pričom táto zľava, zohľadňujúca vek a najazdené kilometre bola žalovanej oznámená dňa 27.11.2019 prostredníctvom e-mailu s predmetom Zmluva o operatívnom lízingu číslo 933976 - protokol DEKRA. Zároveň dodal, že žalovaná žiadnym spôsobom v odpore nespochybnila dlh vo výške 31,48 eur zodpovedajúci neuhradenej faktúre č. 19102149, preto tento považoval za nesporný.
5. Na základe uvedeného žalobca v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice - okolie (ďalej len “súd”), ako súde miestne príslušnom konať o návrhu žalobcu. 6. V duplike žalovaná zotrvala na svojej argumentácii. Zároveň sa vrámci procesnej obrany ohradila k tvrdeniam žalobcu, že sa nepokúsila akokoľvek napraviť vzniknuté poškodenia na prenajatom vozidle s konštatovaním, že žalobca jej to v zásade ani neumožnil, keď obhliadku vozidla zabezpečil v jej neprítomnosti, po ktorej už len zosumarizoval jeho údajné poškodenia, náhradu nákladov na opravu ktorých požaduje v tomto konaní. Opakovane zdôraznila, že akékoľvek opravy poškodení predmetného vozidla mohli byť s určitosťou hradené z poistného plnenia havarijného poistenia, kedy žalovaná by znášala nanajvýš na to sa vzťahujúcu spoluúčasť. K tvrdeniam žalobcu, že nerozporuje sumu 31,48 eura predstavujúcu neuhradenú faktúru, podotkla, že v rámci podaného odporu uviedla, že nárok uplatňovaný žalobcom neuznáva v celom rozsahu, tzn. aj vo vzťahu k sume 31,48 eura. 7. Súd nariadil na prejednanie sporu pojednávanie dňa 18.5.2022, z účasti na ktorom sa ospravedlnil žalobca, za súčasného súhlasu, aby súd o jeho nároku rozhodol bez jeho účasti. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalovanej, ktorý zotrval na argumentácii a tvrdeniach prezentovaných v podanom odpore a písomnom vyjadrení žalovanej. 8. Súd sa oboznámil s návrhom a vyjadreniami strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o nájme č. 933976 zo dňa 11.11.2016, Všeobecnými zmluvnými podmienkami Zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing, protokolom č. vwfs_sk-5495 zo dňa 7.11.2019, faktúrou č. 19DEK00583 zo dňa 7.11.2019, faktúrou č. 19102149 zo dňa 23.10.2019, Výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou zo dňa 25.2.2021 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 9. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa o.i. prenájmom motorových vozidiel, ktorý ako prenajímateľ uzatvoril dňa 11.11.2016 so žalovanou ako nájomcom Zmluvu o operatívnom lízingu č. 933976 (ďalej len „Zmluva o nájme”), predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla, Škoda Fabia Active 1.0 MPI 55 kW, farba modrá Pacific, VIN: TMBEB6NJ9HZ073556, EČV: BL718NJ (ďalej len „predmet nájmu“) a to za podmienok ustanovených v Zmluve o nájme a Všeobecných podmienok zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing (ďalej len „VPZOL”), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme. Dobu nájmu, ako aj výšku mesačného nájomného si žalobca a žalovaná dohodli v Zmluve o nájme, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola aj dohoda o splátkach. Doba nájmu bola dohodnutá na 36 mesiacov a nájomné bolo dohodnuté vo výške 215,15 eura vrátane DPH. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že ich záväzkovo-právny vzťah založený Zmluvou o nájme sa bude spravovať zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Strany súčasne vylúčili aplikáciu ustanovení § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu ako nepomenovaný typ zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. 10. Zo Všeobecných podmienok zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny lízing podpísaných žalovanou (VPZOL) o.i. vyplýva : 10.1 podľa Článku III bod 8 (veta prvá a druhá) nájomca je povinný používať, resp. prevádzkovať motorové vozidlo obvyklým spôsobom a v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi platnými v SR (resp.platnými pre územie, na ktorom je motorové vozidlo zo strany nájomci používané) s náležitou starostlivosťou a za účelom, pre ktorý je vozidlo určené a vybavené, v súlade s technickými a prevádzkovými predpismi a normami stanovenými výrobcom vozidla, pričom stupeň opotrebovania motorového vozidla musí takémuto používaniu zodpovedať. Náklady spojené so škodou, ktorá vznikne v rozdiele opotrebovania motorového vozidla, znáša nájomca. Prenajímateľ je oprávnený vykonávať kontrolu užívacích práv. 10.2 podľa článku VIII bod 2 po uplynutí doby nájmu je nájomca povinný pristaviť vozidlo v deň riadneho ukončenia Zmluvy do sídla prenajímateľa, prevádzky dodávateľalebo sídla/prevádzky spoločnosti SlovDEKRA alebo inej prenajímateľom poverenej odbornej spoločnosti, ak sa nájomca a prenajímateľ nedohodnú inak. Nájomca je povinný vozidlo vrátiť v stave zodpovedajúcom veku a počtu najazdených kilometrov podľa pravidiel s štandardov koncernu Volkswagen podľa Katalógu poškodení, ktorý tvorí súčasť Driver setu so všetkými príslušnými dokladmi. V prípade, že vozidlo nezodpovedá veku a počtu najazdených kilometrov (podľa Katalógu poškodení - Driver set), je povinný sám a na vlastné náklady zabezpečiť opravu a uvedenie vozidla do zodpovedajúceho stavu v zmysle vyššie uvedeného. O odovzdaní a prevzatí motorového vozidla sa spíše Protokol, v ktorom sa uvedie podrobne technický stav preberaného a odovzdaného motorového vozidla a počet najazdených kilometrov. V prípade, že nájomca pred odovzdaním vozidla nezabezpečí uvedenie motorového vozidla do stavu zodpovedajúcemu veku a počtu najazdených kilometrov v zmysle tejto Zmluvy (Katalóg poškodení- Driver set), je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu náhradu škody vo výške sumy potrebnej na opravu predmetu nájmu podľa odborného posudku v záverečnom vyrovnaní.
10.3 podľa článku VI bod 1.a) veta prvá nájomca je povinný platiť mesačné splátky včas a dohodnutej výške v zmysle Zmluvy alebo splátkového kalendára.
10.4 podľa článku VI bod 1.d) prvú mesačnú splátku uhradí nájomca pred prevzatím motorového vozidla (tak, aby bola prvá mesačná splátka uhradená najneskôr v deň prevzatia motorového vozidla) na účet prenajímateľa uvedený v Zmluve. Deň prevzatia motorového vozidla nájomcom od prenajímateľa, uvedený v Protokole o odovzdaní a prevzatí vozidla, je rozhodujúcim dňom pre určenie splatnosti pre ďalšie mesačné splátky, ktorých splatnosť je určená vždy v ten deň príslušného mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prevzatia motorového vozidla. 11. Z protokolu č.vwfs_sk-5495 zo dňa 7.11.2019 vyhotoveného spoločnosťou DEKRA Slovensko s.r.o., že dňa 5.11.2019 sa uskutočnila obhliadka predmet nájmu. Z protokolu o prevzatí vozidla, ktorý je jeho súčasťou vyplýva, že na predmete nájmu boli zistené tieto poškodenia: škrabance na hrane ľavých predných dverí, deformácia na zadnom nárazníku, škrabance na veku batožinového priestoru, škrabance na pravom stĺpiku, na hrane pravých predných dverí a na prednom nárazníku, deformácia na prednom ľavom blatníku a poškodenie o odletujúcich kameňov na prednej kapote a znečistenie interiéru vozidla. celková výška nákladov na opravu všetkých poškodení na vozidle bola vyčíslená vo výške 1.056,46 eur, po uplatnení obchodnej zľavy vo výške 369,76, výška nákladov na opravu neakceptovateľných poškodení po zľave činí 686,70 eur. Súčasťou protokolu je fotodokumentácia vozidla k jednotlivým deklarovaným poškodeniam. 12. Podľa faktúry č. 19DEK00583 vystavenej žalobcom dňa 7.11.2019 fakturovaná suma náhrady za škodu na vozidle podľa protokolu činí 686,70 eura. 13. Z faktúry č. 19102149 zo dňa 23.10.2019 s dátumom splatnosti dňa 2.11.2019 vyplýva špecifikácia kapitalizovaného úroku z omeškania s platením nájomného v celkovej výške 31,48 eura za celé obdobie nájmu počnúc splátkou č. 1 splatnou dňa 11.11.2016 až po splátku č. 36 splatnú dňa 11.10.2019. 14. Výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou zo dňa 25.2.2021 žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky žalobcu vo výške 718,18 eura s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 686,70 eur od 22.11.2019 do zaplatenia). 15. Podľa mailovej správy zo dňa 27.11.2019 o 10:36 hod. od odosielateľa: Tomas.Fratric@vwfs.sk pre prijímateľa: paty.kovacova@gmail.com <mailto:paty.kovacova@gmail.com>, žalovanej ním bol doručený protokol z DEKRA k vráteniu predmetu nájmu a žalovaná bola upovedomená o rozsahu poškodení a o výške nákladov na opravu neakceptovateľných poškodení po zľave vo výške 686,70 eura. 16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9) (odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka). 17. Podľa § 1 ods. 3 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľským úverom nie sú: nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby. 18. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 19. Podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. 20. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 24. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 25. Podľa § 665 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. 26. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 27. Podľa § 683 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, (1) Ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. (2) Domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne. 28. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne. 29. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 30. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaná uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu
- zmluvu o operatívnom lízingu, v ktorej si určili vzájomné práva a povinnosti. Zmluva sporových strán svojim charakterom súčasne spadá pod spotrebiteľské zmluvy, za ktoré sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a to v zmysle jej definície uvedenej v cit. ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa, a to aj napriek skutočnosti, že sa na právne posúdenie veci nepoužijú ust. zák. č. 129/2010 Z.z.. V danom prípade na jednej strane zmluvného vzťahu totiž vystupuje dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ. Dodávateľ v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od žalovanej, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale ako fyzická osoba. 32. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa pritom vzťahuje aj na zmluvy uzavreté v režime nepomenovanej zmluvy. 33. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že strany sa zmluvne dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (s vylúčením ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka). Vo vzťahu k použitiu noriem obchodného práva na právne vzťahy s dodávateľmi zaviedlo totiž cit. ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tzv. zásadu prednostnej aplikácie noriem občianskeho práva pred normami obchodného práva, pričom zmysel cit. ust. spočíva o.i. i vtom, že ak spotrebiteľ súhlasí, aby sa jeho právny vzťah s dodávateľom riadil režimom Obchodného zákonníka, nemôže si privodiť zhoršenie svojho právneho postavenia, ktoré mu garantuje Občiansky zákonník. 34. Zmluva o operatívnom lízingu, ktorú strany sporu uzatvorili, spadá so skupiny nájomných zmlúv, keďže operatívny lízing je potrebné považovať za bežný nájom, ktorý na rozdiel od finančného lízingu nezakladá právo na následné odkúpenie veci. V prípade tejto stranami sporu uzavretej zmluvy riadiacej sa pod režim tzv. nepomenovaných zmlúv platí, že pre právny vzťah z nej vzniknutý je rozhodujúci predovšetkým obsah zmluvy (vlastné zmluvné dojednania) a v prípade, ak nie je medzi zmluvnými stranami o určitej otázke dohovorené nič, použijú sa na záväzkovo-právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú záväzkový vzťah obsahom a účelom mu najbližšie. 35. V posudzovanom prípade nárok žalobcu, pokiaľ ide o istinu vo výške 686,70 eura, je nárokom na náhradu škody skutkovo odôvodnený tým, že škoda, ktorej náhradu od žalovanej požaduje, spočíva v poškodení či nadmernom opotrebení prenajatej veci v dôsledku iného spôsobu užívania predmetu nájmu, než aký vyplýval žalovanej zo Zmluvy o nájme (článok III. bod 8. VPZOL). 36. Nárok žalobcu je teda nárokom z titulu zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú na prenajatej veci.
37. Zodpovednosť nájomcu pre prípad, že nedodržal povinnosti vymedzené v ust. § 665 ods.1 Občianskeho zákonníka, (podľa ktorého nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve) a v dôsledku čoho došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci, upravuje ust. § 683 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť nájomcu v zmysle cit. ust. je založená na porušení jeho povinnosti pri užívaní prenajatej veci, ktoré možno kvalifikovať ako zneužitie predmetu nájmu. Za toto poškodenie veci alebo jej nadmerné opotrebenie zodpovedá nájomca podľa ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl.), ktorá je založená na prezumovanom zavinení. Nájomca nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla náhodou. 38. Cit. ustanovenie (§ 683 Obč. zákonníka) v ods. 2 pre uplatnenie nároku žalobcu ako prenajímateľa na náhradu škody, ktorá vznikla poškodením alebo nadmerným opotrebením prenajatej veci ustanovuje tzv. prepadnú (prekluzívnu) šesťmesačnú mesačnú lehotu na súdne uplatnenie práva, ktorá plynie od vrátenia prenajatej veci. Zákon používa dikciu „domáhať sa náhrady“, čo možno vykladať iba tak, že ide o uplatnenie práva žalobou na súde. Neuplatnenie práva na súde v ustanovenej prekluzívnej lehote má za následok zánik samého práva, na čo musí súd prihliadať ex offo. 39. V prerokúvanej veci žalovaná nesporne vrátila prenajaté motorové vozidlo žalobcovi dňa 5.11.2019, ten však svoj nárok uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu na upomínacom Okresnom súde Banská Bystrica až dňa 22.3.2021, teda po uplynutí uvedenej prepadnej lehoty. Súd tak na zánik tohto práva prihliadol aj bez návrhu (§ 583 Občianskeho zákonníka), bez toho, aby sa zaoberal aj danosťou nároku žalobcu, a žalobu v časti o zaplatenie sumy 686,70 eura spolu s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. 40. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 31,48 eura, zo žalobcom predloženej faktúry č. 19102149 zo dňa 23.10.2019 vyplýva, že žalovaná bola s platením jednotlivých splátok nájomného počas celého obdobia nájmu počnúc prvou splátkou až po poslednú v omeškaní. V konaní nebolo sporné, že splatnosť každej splátky bola určená vždy 11-teho v mesiaci, tzn. vždy v ten deň príslušného mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prevzatia motorového vozidla (článok VI. bod 1.d VPZOL), na základe čoho žalobca špecifikoval omeškanie žalovanej a pri každej jednotlivej splátke kapitalizoval úrok z omeškania v celkovej výške 31,48 eur. 41. Žalovaná tento nárok žalobcu paušálne v celom rozsahu neuznala (v odpore, následnej aj v duplike), avšak vrámci procesnej obrany nárok žalobcu relevantným spôsobom nespochybnila. Žalovaná, ak chcela účinne poprieť žalobcom uplatnený nárok predstavujúci sumu 31,48 eura, zaťažovalo ju nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia, a teda nepostačuje iba faktická námietka, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. 42. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v tejto časti uplatneného nároku žalobcu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31,48 eura a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 43. Lehota na plnenie vyplýva z ust. § 232 ods. 3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP”). 44. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 718,18 eura spolu s úrokom z omeškania zo sumy 686,70 eura od 22.11.2019 do zaplatenia. Súd žalobcovi priznal 31,48 eura (4,38 % zo žalovanej istiny) a nárok žalobcu vo výške 686,70 eura (95,62 % zo žalovanej istiny) a v celom žalovanom úroku z omeškania zamietol. Miera úspechu predstavuje rozdiel pomerných úspechov strán sporu. Úspešnejšia v konaní bola žalovaná a preto súd berúc do úvahy pomer úspechu a neúspechu strán sporu priznal jej nárok na náhradu 91,24 % (95,62 % - 4,38 %) jej trov voči v konaní neúspešnejšiemu žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bol rozsudok vydaný a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie (§ 355 ods. 1, § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).