Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10C-19-2022.pdf
PDF · 84.9 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/19/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: X/ G. P., E.. XX.XX.XXXX, I. J. P. XXXXX, K. J. zastúpená ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Miletičova č. 16, Bratislava, IČO: 51 268 663, proti odporcovi: HELICOL s.r.o., so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 51 689 791, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 16,50 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.04.2022 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať s jeho obchodným podielom v spoločnosti REMARQ PLUS TRADE Korlátolt Felelősség? Társaság (Kft.), so sídlom A.X. Y. X. X-X, XXXX, M., A., zapísaná v Obchodnom registri pri Súdnej stolici mesta Győr, číslo registrácie: Cg. 08-09-030411, a to previesť obchodný podiel na iné osoby, scudziť ho, podieľať sa s ním na podnikaní inej obchodnej spoločnosti, ručiť ním, alebo zriadiť k nemu právo tretej osoby, a to do doby úplného uspokojenia peňažných nárokov navrhovateľky.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila na skutkovom základe, že dňa 25.03.2019 s odporcom ako postupcom uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok (ďalej „Zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), predmetom ktorej bol záväzok odporcu postúpiť na navrhovateľku peňažné pohľadávky špecifikované v Článku I. Zmluvy, ktorých celková hodnota zodpovedala sume 1.045.493,86 eur. V zmysle ustanovenia Článku III Zmluvy sa navrhovateľka s odporcom dohodli, že odporca ako postupca jej pri podpise Zmluvy odovzdá všetky dokumenty, ktoré sa týkajú postupovaných pohľadávok. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedla, že napriek tomu, že za postúpené pohľadávky zaplatila odporcovi dohodnutú odmenu vo výške 944.772 eur, odporca jej do dnešného dňa odmietol odovzdať dokumenty, ktoré sa týkajú postupovaných pohľadávok ( ako zmluvy, dohody, faktúry, potvrdenia o platbách, výzvy na zaplatenie, uznanie záväzkov a pod.), čím jej odporca vedome zmaril vymoženie nadobudnutých peňažných pohľadávok v zmysle Zmluvy. Navrhovateľka odporcu výzvou zo dňa 02.09.2020 vyzvala na dodanie všetkej súvisiacej dokumentácie, tak, aby mohla pristúpiť k účinnému vymáhaniu pohľadávok nadobudnutých na základe Zmluvy. Podľa tvrdení navrhovateľky, odporca prevzal výzvu dňa 18.09.2020. Napriek písomnej výzve navrhovateľky, ktorou vyzvala odporcu na odovzdanie predmetných dokumentov, jej do dnešného dňa príslušné dokumenty, týkajúce sa postúpených pohľadávok odporca neodovzdal, hoci navrhovateľka odporcovi za postúpené pohľadávky zaplatila sumu vo výške 944.722 eur.
K vyplateniu odplaty za postúpené pohľadávky navrhovateľkou došlo cestou vyplatenia kúpnych cien kupujúcimi pozemkov nachádzajúcich v katastrálnom území Tatranská Lomnica, a to tak, že tieto kúpne ceny boli postupne uvoľňované z notárskej úschovy notára JUDr. Miroslava Kováča, notársky úrad so sídlom Zámocká č. 6, Bratislava, v prospech bankového účtu odporcu a boli započítavané na splnenie záväzku navrhovateľky zaplatiť odporcovi odplatu z titulu nadobudnutia pohľadávok postúpených v Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.03.2019. Nakoľko navrhovateľka od odporcu nezískala potrebné dokumentácie, ktoré sa týkali postúpených pohľadávok z odporcu na navrhovateľku, navrhovateľka dňa 17.03.2022 odstúpila od Zmluvy. Navrhovateľka odporcu v odstúpení od Zmluvy zo dňa 17.03.2022 vyzvala aj na vrátenie vyplatenej odplaty vo výške 944.772 eur. S poukazom na uvedené, navrhovateľka eviduje voči odporcovi splatnú pohľadávku vo výške 944.772 eur. Navrhovateľka má za to, že jej pohľadávku odporca neuhradí, keďže v roku 2020 vykázala spoločnosť odporcu stratu vo výške - 6.639 eur, odporca má taktiež záväzky z obchodného styku vo výške 473.860 eur, a to nielen podľa Finstatu, ale aj podľa spoločnosti Tatra Konzulta spol.s.r.o., ktorá podľa tvrdení navrhovateľky vykazuje voči odporcovi pohľadávky po lehote splatnosti cca 270 000 eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca začal aj proces predaja svojho majetku, o čom svedčí zápis plomby o začatí vkladového konania V-1242/2022 na Liste vlastníctva č. 1237 pre kat. úz. Tatranská Lomnica. Navrhovateľka má taktiež za to, že vzhľadom k tomu, že odporca je jediným spoločníkom spoločnosti REMARQ PLUS TRADE, a teda je oprávnený disponovať s obchodným podielom, a to spôsobom, že ho môže predať prípadne inak nakladať, čím by odporca mohol zhoršiť postavenie navrhovateľky pri uplatňovaní svojej pohľadávky voči odporcovi. Navrhovateľka taktiež uviedla, že podľa jej dostupných informácií, väčšinu peňažnej hotovosti vedenej na bankovom účte odporcu, už konateľ odporcu poprevádzal do svojich spriaznených firiem. Navrhovateľka má za to, že je splnená podmienka naliehavosti bezodkladne upraviť pomery, tak, aby nedošlo k zmareniu uspokojenia jej splatnej peňažnej pohľadávky voči odporcovi, a to s poukazom na to, že odporca svojím konaním znižuje svoje schopnosti splniť svoje záväzky voči svojim veriteľom.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku platného a účinného v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia ( ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
4. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a dôkazmi predloženými navrhovateľkou na osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to: so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.03.2019, s výzvou na odovzdanie dokumentácie k postúpeným pohľadávkam, s výpisom z listu vlastníctva č. 1237, s odstúpením od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.03.2022. Súd po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je možné vyhovieť.
5. Navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi zakázal nakladať s jeho obchodným podielom v spoločnosti REMARQ PLUS TRADE Korlátolt Felelősség? Társaság (Kft.), ktorého je odporca jediným spoločníkom, a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu, ktorým by súd bezodkladne zakázal odporcovi realizovať právne kroky smerujúce
k predaju resp. k inému nakladaniu s jeho obchodným podielom, a to z dôvodu, že odporca sa svojvoľne rozhodol previesť svoje výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím hrozí riziko zbavovania sa majetku odporcom, čo by navrhovateľke mohlo zmariť uspokojenie jej peňažnej pohľadávky voči odporcovi.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, len ak existujú zákonné dôvody, ktorými je stav právnych a faktických vzťahov vyžadujúci si dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a súčasne musí byť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana osvedčený a tento musí byť ohrozený.
Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené aj tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 Civilného sporového poriadku. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 Civilného sporového poriadku. Navrhovateľ teda musí v záujem vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 Civilného sporového poriadku. Nie je pri tom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách (pozri Š., A.., L., S.., I., O.., A., S.., I., O.., J., A.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. 1088 s., 1089 s.)
7. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia/zabezpečovacieho opatrenia súd skúma predpoklady týchto inštitútov vo vzťahu ku skutočnostiam osvedčujúcim dôvodnosť a trvanie nároku, ktorým je v tomto prípade poskytnúť ochranu, zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľky. Súd neskúma prioritne vec samu, ale skúma, či účel navrhovaného neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navyše zabezpečovacie opatrenie nie je viazané na osobitné konanie vo veci samej a zo svojej podstaty môže byť rozhodnutím konečným. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, keď prednosť má zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej. Systematika začlenenia tohto druhu opatrení naopak zdôrazňuje, že ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám osebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej, ale samotné uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Z hľadiska povahy tohto inštitútu možno konštatovať, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, môže naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky, a to aj v intenciách § 343 ods. 3 CSP. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: (i) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, (iii) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienku, podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.
8. S poukazom na vyššie uvedené, má súd za to, že účel navrhovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, teda v tejto veci by mohli byť splnené predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľka má voči odporcovi peňažnú pohľadávku vo výške 944.772 eur, titulom zaplatenej odplaty za postúpené pohľadávky, za ktoré navrhovateľka zaplatila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.03.2019, ďalej odporca je vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti REMARQ PLUS TRADE Korlátolt Felelősség? Társaság (Kft.), pričom obchodný podiel je spôsobilým predmetom záložného práva a odporca scudzuje svoje nehnuteľnosti, spoločnosť odporcu vykazuje stratu vo výške - 6.639 eur, mohol by byť teda daný dôvod budúceho zmarenia exekúcie. Prípadným nariadením zabezpečovacieho opatrenia by sa posilnilo postavenie navrhovateľky zriadením záložného práva na obchodný podiel odporcu, čím by sa zabezpečila pohľadávka navrhovateľky, ktorá by neskôr mohla byť judikovaná v prípade, ak odporca nebude plniť dobrovoľne. Súd taktiež uvádza, že navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v záujme svojho vlastného procesného úspechu v tejto veci sama neosvedčila, že nie sú a neboli splnené individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Tak ako už súd vyššie uviedol, súd nemá v súčasnosti podľa účinnej a platnej úpravy Civilného sporového poriadku sám povinnosť ex offo skúmať a vyzývať na majetkové pomery dlžníka za účelom posúdenia prípadného možného efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia či zabezpečujúceho opatrenia dokazovanie nevykonáva, čo kladie zvýšené nároky na kvalitu, presvedčivosť a popis skutkových tvrdení v návrhu.
Z vyššie uvedených dôvodov tak súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, odporca mal v konaní úspech, avšak odporcovi v súvislosti s konaním trovy konania preukázateľne nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal. 10. Navrhovateľka súdny poplatok spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaplatila, súd uložil navrhovateľke, aby na účet súdu zaplatila súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 eur podľa § 6 ods. 3 v spojení s položkou 1 písm. c) Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch .
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.