Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoPr-2-2017.pdf
PDF · 75.53 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoPr/2/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko L. R. XXXX/XX, XXX XX L. proti žalovanému: ZOK - system Slovensko, s.r.o., IČO: 36 548 936, so sídlom 935 31 Dolná Seč 287, zastúpenému: Mgr. Daniel Milić, usadený euroadvokát, so sídlom 908 65 Mokrý Háj 220, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 21. októbra 2016 č.k. 7Cpr/4/2014-125, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 255 ods. 1, 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Rozhodol tak, vzhľadom na zmenu procesného prepisu, ktorý stanovil, že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, je potrebné najskôr rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Dospel k záveru, že žalobkyňa vzala žalobu späť bez udania dôvodu, preto procesne zavinila zastavenie konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník.
2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a právo na náhradu konania nepriznal ani jednej zo strán, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého vzala žalobu späť nedôvodne. Tvrdila, že žalobu vzala späť so zámerom vyriešiť spor zmierlivou cestou a zo zdravotných dôvodov, domnievajúc sa, že späťvzatie žaloby bolo najmä v prospech žalovaného. Poukázala na ustanovenie § 257 CSP a mala za to, že v jej prípade sú naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd neprizná náhradu trov konania. Ako prvý dôvod uviedla svoj zdravotný stav, v dôsledku ktorého je obmedzená v pracovnej spôsobilosti a musí podstupovať pravidelné lekárske vyšetrenia. Ďalším dôvodom je zlá finančná situácia, spôsobená tým, že pracuje len na základe dohody o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hodín týždenne za odmenu 2,328 eura za hodinu. Ďalej poukázala na svoju rodinnú situáciu, nakoľko je rozvedená a má v starostlivosti maloletú dcéru na, ktorú otec prispieva výživným 100 eur mesačne. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie rozhodnúť tak, že právo na náhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že s tvrdením žalobkyne nesúhlasí a žiada aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdiť.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016 vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Nová právna úprava stanovuje, že súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne len o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške trov konania rozhoduje vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia. Právna úprava platná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie rovnako predpokladala rozhodnutie súdu o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, umožňovala však o nich rozhodnúť aj neskôr, najneskôr v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vyplýva zásada, podľa ktorej ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia je teda treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, ktorý vytvára priestor pre voľnú úvahu súdu. Jeho aplikácia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu vyplývať z charakteru konania či z procesnej situácie, a k ich aplikácii môže dôjsť aj z dôvodov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa musí byť tvrdená a preukázaná tou stranou sporu, ktorá by inak platila trovy konania protistrany. Výnimočný charakter uplatnenia moderačného práva súdu je daný tým, že ide o výnimku zo všeobecného procesného princípu zavinia. Pred jeho aplikáciou je súd povinný umožniť strane, ktorá by inak trovy získala, vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.12.2014 domáhala neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 03.11.2044 a zaplatenia náhrady mzdy v sume 12-násobku jej priemerného mesačného zárobku vo výške 38.388,39 eura. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, dôvodiac, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo odôvodnené zisteniami vnútorného auditu, podľa ktorého žalobkyňa svojim postupom vo funkcii riaditeľky spôsobila žalovanému škodu rádovo desiatky tisíc eur. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 18.11.2015, na ktoré predvolal strany sporu a ich právnych zástupcov. Dva dni
pred konaním nariadeného pojednávanie podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.11.2015 vzala žalobkyňa žalobu späť v celom rozsahu. Späťvzatie žaloby zdôvodnila vážnymi zdravotnými problémami bez bližšej špecifikácie a preukázania. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil na neurčito za účelom rozhodnutia o späťvzatí žaloby. Následne svojim uznesením zo dňa 18.12.2015 č.k. 7Cpr/4/2014-111 konanie zastavil. Druhým výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čo zdôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 OSP. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2016. Po jeho právoplatnosti rozhodol o trovách konania napadnutým uznesením tak, že žalovanému priznal právo na ich náhradu v rozsahu 100 %. Uvedený postup súdu prvej inštancie bol v súlade s právnou úpravou stanovenou v Civilnom sporovom poriadku, ako procesným predpisom, ktorý bol účinný v čase jeho rozhodovania, a odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v intenciách ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, správne priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Vzhľadom na obsah späťvzatia žaloby nebolo dôvodné, aby súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 257 CSP. Žiadne dôvody osobitného zreteľa nevyplývali ani z charakteru konania či z procesnej situácie, za ktorej žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu.
15. Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila skutočnosťami, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdila, ani nepreukázala. Pokiaľ namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého vzala žalobu späť nedôvodne, s touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Z procesného hľadiska je späťvzatie dôvodné len v prípade, že ho zavinil žalovaný, napríklad tým, že uspokojil nárok žalobcu po podaní žaloby, z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne. V predmetnej veci však zavinenie žalovaného zistené nebolo. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že na jej strane boli dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých súd prvej inštancie nemal žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania, odvolací súd zistil, že žalobkyňa žiadne dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pred súdom prvej inštancie neuplatnila. Pritom až uplatnenie a zároveň preukázanie relevantných dôvodov osobitného zreteľa by založilo povinnosť súdu prvej inštancie umožniť žalovanému, aby sa k prípadnej aplikácii ustanovenia § 257 CSP vyjadril. Až následne by súd prvej inštancie zisťoval pomery na oboch stranách sporu a na ich základe nepriznal žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).